To, že sa o vzrušenie vo svetových médiách a medzi analytikmi vedia postarať aj dve vo svetovom meradle stredne veľké spoločnosti zo strednej Európy, potvrdili koncom augusta 2007 český energetický podnik ČEZ a maďarská ropná spoločnosť MOL. Podľa kapitálovej hodnoty dvakrát väčšia česká spoločnosť sa dohodla na strategickej aliancii s menším partnerom, s možnosťou odkúpenia 10 % maďarskej spoločnosti.
Informácia prišla v čase, kedy sa MOL snaží rôznymi prostriedkami odolávať prevzatiu rakúskou ropnou spoločnosťou OMV. OMV navýšila svoj podiel v MOL-e na 18,6 % a podala neoficiálnu ponuku na prevzatie v lete 2007. Medzičasom sa podiel v maďarskej spoločnosti navýšil na 20,2 % a parlament v Budapešti rozmýšľa nad prijatím zákona, podľa ktorého by akvizície v strategickej oblasti hospodárstva musela schvaľovať aj vláda (1).
Na rakúsky OMV je nazerané ako na trójskeho koňa ruských firiem, ktoré sa dlhodobo snažia dostať k aktívam v strednej Európe. Medzi najaktívnejších patria Gazprom a LUKoil. Ponuka na prevzatie prišla niekoľko týždňov po návšteve ruského prezidenta Vladimíra Putina vo Viedni, na ktorej sa okrem iných vecí dohodli podmienky priameho predaja plynu rakúskym koncovým zákazníkom dcérskou spoločnosťou Gazpromu. Rakúsko sa tým stalo prvou krajinou EÚ, v ktorej Gazprom uspel s podobnou ponukou.
Prevzatie MOL-u zo strany OMV by malo následky, ktorým sa venoval predchádzajúci článok, ktorý publikoval Despite Borders v auguste 2007.
Podľa viacerých českých finančných analytikov by získanie 10 % akcií MOL bola pre ČEZ nezrozumiteľná transakcia. Česká spoločnosť by sa tak stala do istej miery závislou na vývoji akcií cudzej spoločnosti a voľné prostriedky, ktorých má ČEZ dostatok, by sa dali využiť rozumnejšie ako investovať do spoločnosti, s ktorou majú rozdielny biznis. Pre akcionárov transakcia podľa ich názoru ani neprinesie rast hodnoty akcií (2).
Podľa oficiálneho vyjadrenia ČEZ v nasledujúcich dvoch mesiacoch prebehnú rokovania o založení spoločného podniku, ktorý je prvým krokom v uvažovanej spolupráci. Podľa oficiálneho vyjadrenia ČEZ, MOL pôsobí geograficky v teritóriách, ktoré sú pokladané za cieľové pre ich vlastnú zahraničnú expanziu, a je tu etablovaným partnerom.
Spoločný podnik by sa mal zaoberať výstavbou paroplynových elektrární, keďže mnohé krajiny dovážajú alebo v blízkej budúcnosti budú dovážať elektrickú energiu od svojich susedov a jej cena v budúcnosti vzrastie. Ako prvé by mali vzniknúť jedna v blízkosti rafinérie Slovnaft a druhá v blízkosti maďarskej rafinérie Százhalombatta (3).
Podľa českého denníka Hospodářské noviny je dohoda o strategickej aliancii medzi oboma spoločnosťami výsledkom rokovaní politických špičiek oboch krajín, ktoré sa začali už v máji 2007. Český minister financií Miroslav Kalousek odmietol potvrdiť rozhovory na najvyššej politickej úrovni, avšak potvrdil ich zdroj blízky maďarskej vláde (4).
ČEZ už niekoľko rokov deklaruje, že chce na Slovensku postaviť elektráreň a získať pozíciu podobnú tej v Českej republike. To znamená nebyť len predajcom, ale hlavne producentom elektrickej energie.
ČEZ investuje do výstavby a kúpy elektrární v zahraničí desiatky miliárd korún. V Česku sa chystá v nasledujúcich 6 rokoch investovať do obnovy elektrární a výstavby nových blokov 100 miliárd Kč, čo je v prepočte 121,8 miliardy Sk. ČEZ má už silnú pozíciu v Bulharsku a Rumunsku a na začiatku augusta oznámil zámer postaviť elektráreň pri Moskve spoločne s ruskou firmou RAO-UES (5).
Česká a maďarská spoločnosť urobili neočakávaný krok, ku ktorému ich donútili hlavne aktivity ruského kapitálu a ruských spoločností v strednej Európe. Tie si na svoje aktivity vyberajú už etablované firmy, v tomto prípade v podobe OMV.
Maďarsko už má podobné skúsenosti s ďalším prevodom časti majetku svojich firiem, sprivatizovaných zahraničnými koncernami, na ruské spoločnosti. Nemecký E.ON oznámil odpredaj časti podielov svojich maďarských aktív (E.ON Foldgaz Storage, E.ON Foldgaz Trade a E.ON Hungaria) Gazpromu. Pomocou stratégie výmeny aktív sa západné firmy snažia o získanie podielu na ťažobných poliach v Ruskej federácii, v prípade E.ON-u ide o prístup na pole Yuzhno-Russkoye. OMV má tiež záujem podieľať sa priamo na ťažbe v tejto krajine. Práve prevzatím MOL-u by získal aktíva, ktoré by Rusku mohol ponúknuť. Do rizika by sa dostala hlavne jediná slovenská rafinéria Slovnaft, ktorá spracováva ruskú ropu a leží na ropovode Družba (6).
Obe spoločnosti, ktorých kroky vedúce ku strategickej aliancii sú pertraktované ako postoj brániaci vstupu ruského kapitálu do strednej Európy, však už v súčasnosti spolupracujú s ruskými spoločnosťami. ČEZ plánuje s RAO UES postaviť elektráreň neďaleko Moskvy. MOL mal doposiaľ dobré vzťahy s Gazpromom, takisto ako politické špičky Maďarska a Ruska, a obe spoločnosti vedú rozhovory o stavbe zásobníkov plynu v tejto stredoeurópskej krajine. Podľa niektorých analytikov ruský kapitál už má v MOL-e vplyv, najviac sa v tejto súvislosti spomínal Yukos. Najintenzívnejšie hľadajúcimi ruskými spoločnosťami v strednej Európe sú Gazprom a LUKoil, obe s vynikajúcimi kontaktmi v Kremli (7). Podľa vyjadrení zástupcu LUKoil-u má táto spoločnosť voľných 9 mld. USD na nákup aktív v strednej Európe, zaujíma sa hlavne o rafinérie. Do jej hľadáčika sa dostali MOL a PKN Orlen. Podľa vyjadrenia LUKoil-u, probémom je rastúci protekcionizmus v týchto krajinách prejavujúci sa nevôľou predávať podiely v spoločnostiach zahraničným záujemcom (8). Tento spontánny vývoj podčiarkla aj aktivita EÚ, ktorá podľa The Financial Times plánuje obmedzenie investícií z tretích krajín do európskej energetiky (9). Reštrikcie sa majú vzťahovať predovšetkým na krajiny, ktoré samé obmedzujú prístup na svoj energetický trh. Investície európskych spoločnosti do energetiky na vlastnom území napríklad tvrdo obmedzuje Rusko a Saudská Arábia. Podľa mnohých je táto klauzula primárne zameraná voči ruským firmám, ktoré vyjadrili záujem o kapitálový vstup do európskych energetických podnikov (10).
V prvej polovici roku 2007 bola v zlom svetle pertraktovaná maďarská vláda a MOL, ktorí podľa vtedajších vyjadrení preferovali ruskú alternatívu plynovodu Nabucco, aj keď participovali na oboch projektoch (11). Gazprom ponúkal Maďarsku vybudovanie najväčšieho zásobníku na zemný plyn v Európe, s pomocou ktorého by sa krajina stala regionálnym hub-om v distribúcii suroviny. Po Putinovej návšteve v Rakúsku sa do popredia dostával ruský návrh na vybudovanie spomínaných zariadení v Baumgartene neďaleko Viedne. Rakúsko aj z historického hľadiska malo dobré vzťahy ešte so ZSSR, s ktorým ako prvá západná krajina podpísala dlhodobú zmluvu o dodávkach zemného plynu. Rakúsko takisto tento rok podpísalo dlhodobý kontrakt s Ruskou federáciou ako prvá z krajín EÚ.
Do pomyselného súboja oboch štátov vstúpil ČEZ, ktorý sa postavil na maďarskú stranu. Ruská politika sa aktívne snaží o partikulárne rokovania s jednotlivými štátmi EÚ, ktoré týmto spôsobom často stavia proti sebe. V konkrétnom prípade ide o Rakúsko a Maďarsko. Ruská politika však môže byť prezieravejšia a vstup ČEZ-u môže byť taktiež iniciovaný alebo požehnaný Kremľom. Tlakom OMV na MOL a investičnými aktivitami v Chorvátsku a Taliansku sa spoločnosti minuli finančné prostriedky na obranu, v čom mu pomôže injekciou za 10 % akcií ČEZ. Ten má však v Rusku taktiež svoje záujmy a spomínaných 10 % akcií v jeho rukách nemusí byť konečná stanica. Česká vláda v súčasnosti plánuje privatizáciu niektorých firiem, medzi ktoré patrí aj energetický koncern. Toto sú však len dohady, ktoré bude v reálnom živote ťažko možné potvrdiť.
Až najbližšie dni a týždne ukážu, aké pohnútky stoja za aktivitou ČEZ-u, OMV, ale aj MOL-u. Podľa hovorcu ČEZ Ladislava Křiža by sa mal kontrakt uzatvoriť v polovici októbra 2007, kde bude zároveň definovaná veľkosť podielu, ktorý ČEZ získa (12). Napriek tomu, že spoločný podnik oboch firiem uľahčí českej firme vstup na ďalšie trhy, otázna je výhodnosť získania 10 % akcií. Objavili sa aj špekulácie, ktoré vravia o výmene akcií, čo však firmy odmietli. Žiadna zo spomínaných spoločností si nemôže dovoliť naštrbiť vzťahy s Gazpromom a Kremľom, pretože plánované elektrárne budú spaľovať zemný plyn, ktorý s istotou bude prameniť v Ruskej federácii. Na nepriateľské akcie voči ruským spoločnostiam sú tie stredoeurópske predsa len malé.
Austria-OMV.php
(2) Doležalová, P.: Tango ČEZ a MOL…analytici plni rozpaků, 04. 09. 2007, http://www.kurzy.cz/zpravy/137905-tango-cez-a-mol-analytici-plni-
rozpaku/
(3) Tlačová správa ČEZ, 31. 08. 2007,http://www.cez.cz/presentation/cze/instance_view.jsp?instance_id=
500008991
(4) CEZ/MOL alliance to avert Russian influence, 31. 08. 2007, http://www.financninoviny.cz/kam/english/clanok_view.php?id=269124
(5) ČEZ rokuje s maďarskou ropnou spoločnosťou MOL o výstavbe elektrární, 30. 08. 2007, http://ekonomika.hnonline.sk/c1-21921780-cez-rokuje-s-madarskou-
ropnou-spolocnostou-mol-o-vystavbe-elektrarni
(6) Ševce, P.: Ropná mapa strednej Európy, http://www.despiteborders.com/clanok.php?subaction=
showfull&id=1187469649&archive=&start_from=&ucat=2,3,9&
(7) Carney, S.: CEZ-MOL Deal Deflates Suitors, 03. 09. 2007, http://online.wsj.com/article/SB118877184262915942.html?mod=
googlenews_wsj
(8) Lukoil rumours around Hungary’s MOL – Financial Times, 13.09.2007, http://www.portfolio.hu/en/cikkek.tdp?cCheck=1&k=1&i=12953
(9) Proissl, W., Crooks, E.: Russian Energy faces EU barriers, The Financial Times, 30. 08. 2007, http://www.ft.com/cms/s/0/66df61f6-568c-11dc-ab9c-
0000779fd2ac.html
(10) „Klauzula Gazprom”, 20. 09. 2007, http://www.euractiv.sk, http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/klauzula-gazprom
(11) Ševce, P.: Nabucco, Maďarsko a spoločná európska energetická politika,
http://www.despiteborders.com/clanok.php?subaction=
showfull&id=1178397077&archive=&start_from=&ucat=2,3,4,9,47&
(12) MOL, CEZ jv contract could be ready by mid-October, 20. 09. 2007, http://www.forbes.com, http://www.forbes.com/markets/feeds/afx/2007/09/20/afx4139145.html