Južné Osetsko je separatistická republika, ktorej úsilie o samostatnosť siaha do čias ZSSR. Nezávislosť Južného Osetska neuznanáva žiadny štát, s výnimkou neuznaných separatistických republík Abcházska, Náhorného Karabachu a Podnesterska. Južné Osetsko je etnicky zmiešané, podľa sčítania ľudu z roku 1979 v ňom žije 97 988 obyvateľov, z toho 65,077 % Osetov а 28,8 % Gruzíncov. Gruzínci žijú v dvoch národnostne zmiešaných regiónoch a vo viacerých gruzínskych pohraničných oblastiach Južného Osetska či enklávach v jeho južnej časti.
V Južnom Osetsku pôsobia mierové sily v rámci kontingentu, skladajúceho sa z ruského, gruzínskeho a severoosetského práporu. Podľa Dohody o základných princípoch regulácie gruzínsko-osetského konfliktu z 26. 7. 1992, v zóne konfliktu nie je prípustná prítomnosť žiadnych ozbrojených síl s výnimkou orgánov činných v trestnom konaní a Zmiešaných síl pre podporu mieru v zóne gruzínsko-osetského konfliktu (ZSPM) bez súhlasu Zmiešanej kontrolnej komisie pre reguláciu gruzínsko-osetského konfliktu (ZKK) a ZSPM.
Štáty GUAM sa snažia zmeniť štruktúry mierotvorných síl v konfliktných regiónoch. Koncom septembra 2006 sa na stretnutí pri príležitosti zasadnutia Valného zhromaždenia OSN dohodli na vytvorení vlastných polícií, ktoré by mali pôsobiť v konfliktných regiónoch Gruzínska a Moldavska. Zároveň sa snažia vytvárať podmienky na oslabovanie ruského vplyvu v separatistických oblastiach.
V prvej polovici apríla 2007 parlament Gruzínska prijal Zákon o vytvorení zodpovedajúcich podmienok pre mierovú reguláciu konfliktu v bývalej Juhoosetskej autonómnej oblasti. Zákonom sa vytvára dočasná administratívno-územná jednotka, v ktorej kompetenciách je okrem iného rokovať s Gruzínskom o autonómnom statuse Južného Osetska. Reakciou na prijatý zákon bolo vyhlásenie faktického zástupcu ministra zahraničných vecí Južného Osetska Alana Plijeva, ktorý uviedol, že dočasná administratíva bude predstavovať niekoľko dedín s gruzínskym obyvateľstvom (1).
Predsedom dočasnej administratívnej jednotky sa stal alternatívny prezident Dmitrij Sanakojev. Voľby prezidenta Republiky Južné Osetsko aj alternatívne voľby sa konali dňa 12. 11. 2006. Faktický podpredseda parlamentu Južného Osetska Jurij Dziccojty tvrdí, že Gruzínsko neuznalo ani separatistické, ale ani alternatívne voľby a táto skutočnosť je súčasťou politickej hry: ak RF uzná voľby v Republike Južné Osetsko, Gruzínsko uzná alternatívne voľby (2).
Sanakojevova administratíva žiada EÚ o financovanie časti projektov hospodárskej obnovy Južného Osetska. RF poskytla obyvateľom Južného Osetska ruské občianstvo, začlenila ich do svojho systému sociálneho zabezpečenia a realizovala projekty hospodárskej obnovy. To jej dáva do rúk nástroje vplyvu, na ktoré Gruzínsko a dočasná administratíva reagujú snahou o oslabenie podielu RF pri kontrole projektov hospodárskej obnovy. Tento proces má podmienku, ktorou je zmena subjektu poskytujúceho finančnú podporu projektom v Južnom Osetsku; RF má nahradiť EÚ, respektíve USA. Tie však musia uznať legitimitu Sanakojeva ako predsedu dočasnej administratívnej jednotky a ako južnoosetského lídra. Podmienkou zmeny subjektu je oslabenie nástrojov RF v Južnom Osetsku vrátane zrušenia platnosti dohody o spolupráci pri obnove hospodárstva v Južnom Osetsku.
V druhej polovici júna 2007 podpísal prezident Saakašvili Výnos o zrušení účinnosti dohody medzi vládou RF a vládou Gruzínska o spolupráci pri obnove hospodárstva v zóne gruzínsko-osetského konfliktu a o návrate utečencov. Tento krok Gruzínska vyvolal ostrú kritiku juhoosetských predstaviteľov. Spolupredsedajúci ZKK za juhoosetskú časť Boris Čočijev sa následne vyjadril, že RF môže zmeniť postoj v otázke uznávania územnej celistvosti Gruzínska. Situáciou sa zaoberali predsedovia parlamentov Abcházska, Južného Osetska a Podnesterska na štvrtom zasadnutí Medziparlamentného zhromaždenia štátov (MPZ) – členov Spoločenstva Za demokraciu a práva národov (ZDPN) koncom júna 2007.
Ministerstvá zahraničia RF a Južného Osetska uviedli, že výnos považujú za neplatný. V praxi o tomto fakte svedčí 4. zasadnutie RMZ ZDPN, na ktorom sa prijali konkrétne rozhodnutia týkajúce sa zosúlaďovania vlastnej legislatívy so zákonmi RF a mechanizmov realizácie a kontroly Národných projektov RF pre občanov RF žijúcich v Abcházsku, Južnom Osetsku a v Podnestersku.
Predstavitelia neuznaných krajín ZDPN zdôrazňujú, že sa rozhodnutie v prospech samostatnosti Kosova stane precedensom v medzinárodnom práve. V tejto súvislosti pripomíname vyjadrenia ministra zahraničných vecí Južného Osetska Murata Džiojeva z 21. 6. 2007 a ministra zahraničných vecí Podnesterska Valerija Lickaja zo 16. 6. 2007 na konferencii ministerstiev zahraničia krajín ZDPN. Lickaj na konferencii vyhlásil, že v závislosti od vývoja rokovaní o budúcom štatúte Kosova v BR OSN diplomacie neuznaných republík pripravia ďalšiu spoločnú deklaráciu, ktorú adresujú BR OSN. Začiatkom apríla 2007 generálny tajomník MPZ ZDPN Grigorij Marakuca vyhlásil, že v prípade Kosova sa západné štáty odvolávajú na porušovanie ľudských práv a na etnické čistky, ale že také isté príčiny mali konflikty v Podnestersku, Abcházsku a v Južnom Osetsku. Tým majú podľa neho oprávnený nárok na suverenitu (3).
V rámci zvyšovania napätia v regióne je zreteľná intenzívna koordinácia krokov Južného Osetska, Abcházska a Podnesterska. Na zasadnutí Rady MPZ ZDPN koncom júna 2007 sa predseda Najvyššej Rady Podnesterska Jevgenij Ševčuk odvolal na budúcu možnosť získania samostatnosti vyplývajúcu zo zatiaľ neuskutočneného kosovského precedensu. Faktický prezident Abcházska Sergej Bagapš vyhlásil, že sa krajiny dohodli na spoločnom postupe pri získavaní nezávislosti.
Kým RF podporuje takéto iniciatívy prostredníctvom ekonomických, politických a bezpečnostných nástrojov v regióne, Gruzínsko sa snaží o elimináciu týchto nástrojov prostredníctvom vplyvu v medzinárodných organizáciách (GUAM, OBSE, WTO, OSN) a prostredníctvom nástrojov, ktoré má k dispozícii v Južnom Osetsku vrátane Sanakojevovej administratívy. Otvorený nesúlad priorít RF a Južného Osetska s prioritami Gruzínska a Sanakojevovej administratívy má sprostredkovane za následok eskaláciu napätia v oblasti, ktoré sa prejavuje konfliktmi na lokálnej úrovni.
Výrazné napätie v regióne vyvoláva výstavba spojená s rekonštrukciou pozemnej komunikácie Avnevi – Nikozi. Cestu stavia dočasná administratíva Južného Osetska s odôvodnením, že ide o jedinú trasu spájajúcu gruzínske obce vo Fronskej úžine so zvyškom Gruzínska. Spomenutú motiváciu spochybnil spolupredsedajúci juhoosetskej časti ZKK Boris Čočijev tvrdením, že výstavba komunikácie plní vojenské ciele. Veliteľ ZSPM Marat Kulachmetov následne vyhlásil, že výstavba cesty zvyšuje napätie medzi konfliktnými stranami a výrazne destabilizuje situáciu v Južnom Osetsku.
Koncom júna 2007 ruská časť ZSPM obsadila stavenisko na ceste Avnevi – Nikozi v úseku v blízkosti údolia Prone a zabránila gruzínskym robotníkom pokračovať v stavbe. Reakciou boli protestné akcie obyvateľov susedných gruzínskych dedín, ktoré donútili ruské jednotky opustiť obsadené pozície a umožniť tým stavebné práce.
Napätie v Južnom Osetsku zvyšujú aj problémy so zásobovaním vodou. Tie sa podľa osetských predstaviteľov začali v druhej polovici mája 2007 v dôsledku úmyselného poškodenia vodovodu Edis – Cchinval. Gruzínska vláda obvinila z prerušenia dodávok vody administratívu Eduarda Kokojtyho, tvrdenia však odmietla kontrolná skupina predstaviteľov OBSE a miestnej samosprávy (4).
Južné Osetsko následne zastavilo prísun vody gruzínskym obciam v Gorinskom okrese a začalo s hĺbením artézskych studní, ktoré spolu so zásobovaním cisternami predstavujú alternatívne zdroje vody. Podľa vyjadrení Sanakojeva však poruchu na vodovodnom potrubí odstránili už začiatkom júna 2007. No medzinárodná kontrolná skupina následne vyhlásila, že voda netečie v plnom objeme. Na zasadnutí ZKK v druhej polovici júna 2007 štátny minister pre reguláciu konfliktov Merab Antadze tvrdil, že voda tečie potrubím bez problémov. Predstavitelia Južného Osetska a RF tvrdia, že voda tečie v menšom objeme.
Tvrdenie spresnil v druhej polovici júna 2007 predseda vlády Južného Osetska Jurij Morozov. Podľa neho cez vodovod preteká 60 % vody, pričom zvyšné percento vykrýva juhoosetská strana z ťažby z artézskych studní. Koncom júna 2007 výbor informácií a tlače vlády Južného Osetska dokonca oznámil, že sa objem dodávok vody znížil na 25 % požadovaného množstva.
Problémy sa prehĺbili aj v súvislosti so zásobovaním gruzínskych osád. Gruzínske osady v Gorinskom okrese sa nezásobujú vodou v plnom objeme, keďže sú zatvorené dva zavlažovacie kanály. Odstránenie poruchy je podľa Morozova podmienené vpustením juhoosetských inštalatérov k potrubiam na území kontrolovanom gruzínskou stranou. Začiatkom júla 2007 obyvatelia gruzínskych osád zablokovali cestu Arcevi – Cchinval pri obci Ergneti. Požadovali obnovenie dodávok vody cez zavlažovacie kanály. Tvrdili, že ak nebudú dodávky obnovené, straty na úrode poľnohospodárskych plodín povedú v oblasti ku kritickému nedostatku potravín. Cestu uvoľnili ten istý deň po dohode protestujúcich s veliteľom ZSPM (5).
Koncom júna 2007 sa začal ďalší rad vzájomných obvinení Gruzínska a Južného Osetska z útokov na civilné objekty na území kontrolovanom druhou stranou, ktorý pokračuje aj začiatkom júla 2007. Tieto tvrdenia druhá strana vždy dementuje a sprevádza ich recipročné obvinenie.
Na udalosti zareagovala juhoosetská a ruská strana požiadavkou na zvolanie zasadnutia ZKK. Uvedená požiadavka zaznela aj koncom júna 2007 v Moskve na stretnutí Eduarda Kokojtyho a Sergeja Lavrova. Faktický prezident Abcházska Sergej Bagapš a ministerstvo zahraničia Abcházska odsúdili „jednostrannú agresiu zo strany Gruzínska”. Toho istého dňa udalosti odsúdil prezident Severného Osetska Tejmuraz Mansurov, následne aj parlament Severného Osetska. Koncom júna 2006 sa v hlavnom meste Severného Osetska uskutočnilo verejné zhromaždenie, organizované stranou Jednotné Rusko. Na zhromaždení sa zúčastnil aj faktický prezident Južného Osetska Kokojty, ktorý otvorene vyjadril vôľu žiť v jednotnom Osetsku v rámci RF.
Zníženie napätia môže vyvolať redukovanie ruských embárg a zlepšovanie vzťahov RF a Gruzínska. Koncom júna 2007 minister zahraničia Gruzínska Gela Bežuašvili vyhlásil, že Gruzínsko očakáva z ruskej strany kroky vedúce k otepľovaniu vzájomných vzťahov. Ako náznak pozitívnych trendov sa javí podpísanie 8 zmlúv medzi ruským Inter RAO JeES s gruzínskou vládou na výstavbu viacerých hydroelektrární v Gruzínsku. Ďalšie zmluvy sa týkali výmeny elektrickej energie. Gruzínsko podľa nej exportuje do RF prebytočnú elektrickú energiu, ktorú má RF vrátiť v zimnom období.
Na gruzínsko-ruské vzťahy tiež môže pozitívne vplývať odsun vojenskej základne z Achalkalaki. Túto vojenskú základňu mali odovzdať do konca roka 2007. V roku 2008 má byť odsunutá aj vojenská základňa v Batumi, z ktorej sa postupne vyváža vojenská technika. Ďalším pozitívnym krokom by mohla byť dohoda ruských a gruzínskych aerolínií na prevádzkovaní letov Tbilisi – Moskva, ktorá však viazne na písomnom vyjadrení ruskej strany.
Záver
Vzťahy Gruzínska a Južného Osetska sú výrazným zdrojom rizík s medzinárodným dosahom. V regióne pretrváva napätie medzi Južným Osetskom a RF na jednej strane, a Gruzínskom a Sanakojevovou administratívou na strane druhej. V prípade vyostrenia situácie v medzinárodných vzťahoch zostáva Južné Osetsko jedným z možných ohnísk konfliktu s najvyššou mierou rizikovosti. V oblasti je výrazná miera etnického napätia, prejavujúceho sa formou lokálnych konfliktov a vzájomných obvinení z agresie.
V súčasnosti sa uskutočňujú intenzívne rokovania predstaviteľov separatistických republík Gruzínska a Moldavska. Tí podporujú udržanie ruského vplyvu v regiónoch, predovšetkým prostredníctvom vytvorenia podmienok na realizáciu rozvojových projektov RF v separatistických oblastiach, ktoré sa snaží obmedziť Gruzínsko prostredníctvom výnosu o zrušení účinnosti Dohody o spolupráci pri obnove hospodárstva v zóne gruzínsko-osetského konfliktu a o návrate utečencov. Zrušenie platnosti výnosu bude RF a Južné Osetsko ignorovať, čo sa môže stať ďalším zdrojom napätia v gruzínsko-ruských vzťahoch v zmysle obvinení zo strany Gruzínska z neplnenia záväzkov vyplývajúcich zo zrušenia platnosti výnosu.
Na situáciu v Južnom Osetsku môže pozitívne vplývať otepľovanie gruzínsko-ruských vzťahov, spojené so snahou RF o vstup do WTO. To sa prejavuje formou obnovy spolupráce v oblasti energetiky. Pozitívne môže vzťahy Gruzínska a RF ovplyvniť aj odsun základne v Achalkalaki, a tiež možné obnovenie leteckého spojenia Tbilisi – Moskva.
Výrazne negatívne dosahy na stabilitu v regióne môže mať uznanie samostatnosti Kosova na kolektívnom alebo individuálnom princípe, keďže predstavitelia separatistických oblastí v Južnom Osetsku, Abcházsku, Náhornom Karabachu a Podnestersku pozorne sledujú vývoj situácie a prispôsobujú mu svoje politické kroky.
(1) В Южной Осетии проведен совместный мониторинг водопроводной системы. In: Lenta.ru, 13. 4. 2007. URL: http://lenta.ru/news/2007/04/13/temporary/
(2) “Альтернативные выборы” для Грузии – возможность для маневра с Россией: интервью вице-спикера парламента Южной Осетии. In: REGNUM, 6. 11. 2006. URL: http://www.regnum.ru/news/district-abroad/abxazia/interviews/734277.html
(3) Ответ “непризнанных” Приднестровье, Абхазия и Южная Осетия идут в ООН. In: VREMIA, 6. 4. 2007. URL: http://www.vremya.ru/2007/60/5/175653.html
(4) В Южной Осетии проведен совместный мониторинг водопроводной системы. In: Kavkazskij Uziol, 2. 6. 2007. URL: http://www.kavkaz-uzel.ru/articles/115658/
(5) Снята блокада дороги в Южной Осетии. In: Kavkazskij Uziol, 1. 6. 2007. URL: http://www.kavkaz-uzel.ru/articles/117642/