Dňa 10. februára sa v Rijáde uskutočnila prvá časť volieb do 178 regionálnych zhromaždení v Saudskej Arábii. Druhá a tretia časť je naplánovaná na marec resp. apríl. Aj keď ide len o voľby komunálne, ich dôležitosť je znásobená faktom, že v ultrakonzervatívnom kráľovstve sa volí po prvýkrát za posledných vyše 30 rokov. V súvislosti s voľbami je potrebné položiť si minimálne dve otázky. Prečo a za akých podmienok sa tieto voľby konajú? Čo môžeme od prvých volieb resp. začínajúcich reforiem očakávať?

Saudská Arábia – moderný absolutizmus

Rodina Saudov vládne v saudskoarabskom kráľovstve od jeho vzniku v tridsiatych rokoch 20. storočia. Saudská Arábia je absolutistickou monarchiou, o ústave resp. ústavnosti je zbytočné hovoriť. Politické a občianske práva sú veľkou neznámou – platí zákaz zhromažďovania, zákaz združovania sa v politických stránách, sloboda prejavu je neprípustná. Demonštrácie a otvorený nesúhlas s vládnou politikou sú klasifikované ako „ohrozenie jednoty kráľovstva” a trestá sa. Tiež diskriminácia na základe vierovyznania resp. pohlavia je na dennom poriadku. Ženy nemôžu šoférovať, zastávať dôležité pozície v štátnej či v súkromnej sfére. Sudcovia musia byť len sunniti – wahábbisti – šíti nemajú možnosť obsadiť tento post, aj keď v niektorých oblastiach na východe krajiny majú z hľadiska vierovyznania dominantné postavenie. Samotná jurisdikcia tiež odporuje medzinárodným štandardom. Tresty smrti odťatím hlavy pred nadšeným publikom nie sú určite spôsob, ktorý by demokratický svet toleroval. Faktom je, že trestné právo Saudskej Arábie vychádza z islamského práva hadd, ktoré „delikty” ako napr. alkoholizmus trestá bičovaním. Prečo sa však práve tu konajú voľby?

Kto chce voľby v Saudskej Arábii?

Demokratický proces postupne prebieha takmer na celom Arabskom polostrove. V Bahrajne, Kuvajte, Jordánsku či naposledy v Iraku badať určitý, aj keď často len zdanlivý, posun v demokratizácii spoločnosti. Tlak okolitého prostredia na Saudskú Arábiu je teda veľký. Z hľadiska aktérov tlak demokratizovať pochádza väčšinou buď zo strany občanov alebo medzinárodného spoločenstva. Skutočná kráľovská opozícia pôsobí v zahraničí, domáce demokratické hnutie je v zárodkoch likvidované štátnou mocou. Demonštrácie sú zakázané a neexistencia politických slobôd zabraňuje vzniku politického vedomia a kultúry. Z domáceho prostredia tak žiadosť reformovať prichádza ojedinelo a nedôrazne. Preto sa možno skôr domnievať, že za demokratickým procesom stojí tlak medzinárodného spoločenstva, hlavne USA. Úprimnosť dlhodobého tlaku USA na Saudskú Arábiu je spochybňovaná intelektuálmi aj opozičnými aktivistami. Niektorí doslova hovoria, že tlakom na Saudskú Arábiu chcú len umlčať ľudí, ktorí kritizujú dvojaký meter USA pri vymáhaní dodržiavania ľudských práv a demokracie.

Postoj USA voči demokratizácii Saudskej Arábie nie je skutočne až taký dôrazný ako v prípade iných štátov. Na jednej strane jedným z dôvodov útoku na Irak bolo porušovanie ľudských práv režimom Saddáma Husajna. Za demokratický deficit je kritizované Rusko, či už za svoj postoj k Čečenom alebo v posilňovaní moci Kremľa na úkor regiónov. Konečne, americké embargo na Kubu a jej politická izolácia je tiež dôsledkom nedemokratickosti režimu Fidela Castra.

Na druhej strane spolupráca so Saudskou Arábiou na politickej aj ekonomickej úrovni prekvitá aj napriek tomu, že tento dlhodobý spojenec USA v Perzskom zálive má napríklad od demokracie v Rusku na míle ďaleko. Kritika režimu je zahmlievaná deklarovaním spojenectva medzi týmito krajinami. Posledným prípadom bola návšteva ministra zahraničia Colina Powella, ktorý pár dní po zatknutí niekoľkých reformistov krátko vyjadril znepokojenie nad ich zatknutím, potom však vyzdvihol spojenectvo s kráľovstvom a jednotný boj s terorizmom.

Podľa Aliho Al-Ahmeda zo Saudského inštitútu Spojeným štátom až do septembrových útokov na dvojičky vyhovovalo, keď boli pri moci ultrakonzervatívni osemdesiatnici z rodu Saudov. Zmena aktérov by mohla ohroziť ich záujmy v krajine. Až po tomto útoku začali Američania viac presviedčať kráľovské elity o tom, že jednota a bezpečnosť Saudskej Arábie je bez potrebných reforiem ohrozená.

Dokonca ani vodca saudskoarabskej opozície žijúci v Londýne, Dr. Saad al-Faqih, nedôveruje Spojeným štátom v otázke politických reforiem v Saudskej Arábii a tvrdí, že tlak na Saudov je len iluzórny. Podľa jeho názoru Američanom vyhovuje diktatúra v Saudskej Arábii, pretože v prípade volieb by sa záujmy Saudov a Američanov s pribúdajúcim patriotizmom Arabov vzďaľovali. Ako dodáva, saudská polícia zatkla za posledné roky okolo 12 000 osôb kvôli antiamerickým aktivitám, čo môžeme hodnotiť ako dôkaz pevného spojenectva medzi týmito dvoma krajinami. Po demokratických reformách by USA o tieto prejavy priateľstva mohli prísť. Avšak bez ohľadu na dôvody, tlak USA je významným katalyzátorom reforiem v Saudskej Arábii.

Sú prebiehajúce voľby demokratické?

Dá sa súhlasiť s tým, že konanie volieb v Saudskej Arábii je po tridsiatich rokoch úspechom. Prípravy na túto udalosť boli veľké, voľby boli dokonca dvakrát odložené, raz údajne kvôli útokom teroristov, druhý krát kvôli ramadánu. Bolo by však chybou skĺznuť do prílišného optimizmu a očakávaní. Komunálne voľby nie sú totiž demokratické a chýba im aj potrebná dávka legitimity. Demokratickosť a legitimitu spochybňuje viacero faktorov. Hneď prvou výčitkou voči voľbám je fakt, že voliči si zvolia len 50% toho-ktorého astupiteľstva, druhá polovica bude naďalej vymenúvaná vládnucou elitou. Navyše, právomoci miestnych zastupiteľstiev sú, podľa opozičného vodcu Al-Faqiha, v porovnaní s tými na Západe minimálne. Druhým, a pre demokratický svet závažnejším nedostatkom volieb, je neúčasť žien, či už medzi volenými alebo voličmi. V Saudskej Arábii tvoria ženy viac ako 50% obyvateľstva, preto ich neúčasť nepridá legitimite týchto volieb. Vysvetlení neúčasti žien je viacero. Prvým je kultúrny a sociálny faktor. Ženy v konzervatívnej islamskej spoločnosti nepožívajú také práva ako muži. Aj samotné odmietnutie Charty OSN Saudskou Arábiou bolo dôsledkom nesúhlasu s tým, že žena a muž sú si rovní. Faktom je, že žena v Saudskej Arábii sa považuje skôr za „nadstavbu” muža než za samostatnú osobu. Napríklad, z nedávneho výroku saudskeho súdu vyplýva, že život ženy je hodný jednej nohy muža (muž, ktorý prišiel nehodou o nohy, totiž dostal za smrť ženy také množstvo peňazí ako za jednu svoju nohu). Ženy by sa podľa niektorých predstaviteľov Saudskej Arábie mali starať o deti a domácnosť – voľby sú záležitosťou mužov.

Oficiálne zdroje poskytli iné vysvetlenie ich neúčasti. Tvrdia, že to technicky a logisticky nezvládajú, ale v roku 2009 už so ženami počítajú. Princ Mansour Bin Miteb zodpovedný za prípravu volieb vyhlásil, že jediným dôvodom neúčasti žien je fakt, že „komunálne voľby sú novou skúsenosťou a kvôli nedostatku času je nemožné umožniť ženám participáciu”. Jeho vyjadrenie má opodstatnenie napríklad aj preto, že v porovnaní s voľbami u nás, ženy v Saudskej Arábii by museli voliť v samostatných volebných okrskoch – kvôli náboženským tradíciám. Na to však reagoval prezident Saudskeho inštitútu Ali Al-Ahmed, ktorý žiadal odloženie volieb, kým sa tieto prekážky neodstránia. Jeho žiadosť však nebola vypočutá.

Keďže voliť môžu len muži starší ako 21 rokov a nevojaci, voličstvo ani zďaleka nekopíruje zloženie saudskej spoločnosti. Navyše, tretím nedostatkom volieb je málo registrovaných voličov. Inak povedané, aj z toho mála oprávnených voličov sa podľa oficiálnych údajov zaregistrovalo len okolo 30% voličov, čo je okolo 149 000 voličov. Pri účasti 65% registrovaných voličov sa teda na voľbách v Rijáde zúčastnilo len približne 97 000 občanov. Ak berieme do úvahy, že Rijád má 4 milióny obyvateľov, je to žalostne málo. V ďalších voľbách v marci a apríli sa dá očakávať podobný scenár. Voľby sú tak síce legálne, ale legitimita pokrivkáva na obe nohy.

Dôsledky prebiehajúcich komunálnych volieb

V Rijáde voľby priniesli nespokojnosť porazených kandidátov. Tí vyčítajú víťazom, že zneužili podporu náboženských kruhov, čo je vo voľbách zakázané. V súvislosti s touto námietkou média informovali o víťazstve islamistov. Je pravda, že v podmienkach Saudskej Arábie bola na víťazstvo – okrem dostatku financií na kampaň – potrebná aj náboženská podpora od klerikov. Napriek mnohým výčitkám, aj porazení kandidáti sa zhodujú, že tento krok je pre začínajúce reformy v Saudskej Arábii dôležitý. Dá sa totiž predpokladať, že po voľbách stúpne tlak na presadzovanie sociálnej a ekonomickej rovnoprávnosti žien i na reformu v súdnickej sfére, ktorá je príliš ovplyvnená náboženstvom. Voľbami povzbudení občania budú postupne žiadať slobodu prejavu či združovania, čo môže saudskej spoločnosti len pomôcť. Aj keď treba zdôrazniť, že by bolo chybou, ak by sa pri reformách nebrali do úvahy zvyklosti občanov, ako napríklad miesto islamu v každodennom živote. Na druhej strane, voľby vládnucej elite zatiaľ výrazné straty neprinesú. Keďže polovica členov zastupiteľstiev vymenúva vláda, výrazné zmeny v najbližších mesiacoch vo vládnutí nemožno očakávať. Navyše, rozhodujúce slovo majú stále nevolené orgány lojálne vládnucej elite. Dá sa však očakávať, že časom, v dôsledku tlaku verejnosti, bude vláda viac zapájať verejnosť do diania, trebárs prostredníctvom celoštátnych volieb. Je však pravdepodobné, že vládnuce elity sa budú aj tak snažiť zachovať si rozhodujúce slovo v rozhodovaní o najdôležitejších otázkach, minimálne dovtedy, kým konzervatívnu generáciu vládnucich nevymenia ich liberálnejší potomkovia.

Z pohľadu regiónu je možné usudzovať, že prebiehajúce komunálne voľby ako aj reformy celkovo, nebudú mať priaznivý vplyv na jeho stabilitu. Naopak, dá sa očakávať, že stúpne počet útokov teroristov naviazaných na Al-Kaidu v Saudskej Arábii aj mimo nej. Dôvodov je viac.

Po prvé, zjednodušene povedané, islamistické teroristické skupiny ako Al-Kaida bojujú za islamský štát a proti Západu. Saudská Arábia bola doteraz cieľom teroristických útokov islamských fundamentalistov práve iba kvôli spojenectvu s USA. Režim, ktorého právnym poriadkom je šária a islamské tradície sa prísne dodržiavajú, im totiž vyhovuje.

Po voľbách a ďalších reformách, ktoré uprednostňujú náboženský pluralizmus a sekularizované zložky štátnej moci, sa však odpor k vláde v Saudskej Arábii môže vystupňovať. Islamskí fundamentalisti totiž klasifikujú voľby, parlament či ľudské práva západného štýlu ako protiislamské.

Po druhé, postupná demokratizácia môže viesť k náboženským nepokojom vo vnútri spoločnosti, tak ako to pozorujeme v Iraku. Dnes wahábbistická elita si prostredníctvom diskriminácie náboženských menšín udržiava svoju dominanciu. Aktivita reformistov, hlásajúcich okrem iného aj náboženskú slobodu, môže vyvolať náboženské strety, hlavne na východe krajiny, kde je veľmi silno zastúpená šíitska komunita.

Postupná demokratizácia môže tiež spôsobiť zoslabnutie spojenectva s USA, keďže k moci sa môžu reálne dostať predstavitelia, ktorí nesúhlasia s terajšou proamerickou politikou dynastie. USA by tak stratili významného spojenca v oblasti, čo by stabilite regiónu nepomohlo, pretože proamerická Saudská Arábia v súčasnosti zaručuje minimálne to, že protiamerické aktivity v kráľovstve sú trestané a nevzniká tak v regióne ďalšie ohnisko antiamerikanizmu. Americké vojská v regióne tak nečelia ďalšej hrozbe, ktorou je v súčasnosti údajne Sýria resp. Irán.

Demokratizácia je všeobecne hodnotená ako krok vpred. Za určitých podmienok však môže spôsobiť veľa problémov. Preto aj reformy v Saudskej Arábii nie je možné robiť podľa západných štandardov ale prispôsobiť ich domácim špecifickým podmienkam. Len vtedy sa vyhneme nepríjemnostiam, s ktorými sa stretávame v súvislosti s Irakom.