Predkladaná analýza sa zameriava na dilemu ukrajinského zahraničnopolitického smerovania. Ukrajina dnes stojí na geopolitickej križovatke: na jednej strane sa jej otvárajú možnosti vstupu do zóny slobodného obchodu s Európskou úniou, na strane druhej sa otvára z pohľadu ukrajinskej elity nechcená, ale možná integrácia do eurázijských štruktúr – do Colnej únie Eurázijského hospodárskeho spoločenstva (ďalej len „colná únia”).  V analýze sa v predvečer samitu EÚ-Ukrajina plánovaného na 25. februára 2013 venujeme postojom jednotlivých záujmových strán k perspektívam integrácie do spomínaných celkov. V závere uvádzame faktory ovplyvňujúce rozhodovacie procesy v integračných otázkach a  vyslovujeme predikciu budúceho vývoja.

1. Stav integrácie s Európskou úniou

Ukrajina je jednou z priorít partnerskej krajiny v rámci Európskej susedskej politiky a Východného partnerstva. Dohoda o spolupráci, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1998 vymedzuje rámec spolupráce medzi EÚ a Ukrajinou. Na Parížskom samite v septembri 2008 bola dosiahnutá dohoda o začatí rokovaní o pridružení Ukrajiny k EÚ, ktorá má byť nástupcom dohody o partnerstve a spolupráci. V novembri 2009 Rada pre spoluprácu prijala asociačnú agendu pre Ukrajinu, ktorá nahrádza bývalý akčný plán. Pre obdobie 2011/2012 bol schválený EÚ a Ukrajinou zoznam 90 priorít. Na pätnástom samite Ukrajiny a Európskej únie dňa 19. decembra 2011 vedúci predstavitelia EÚ a prezident Janukovič vyhlásili, že sa dosiahla všeobecná dohoda o znení dohody o pridružení. Dohoda by výrazne prehĺbila politické pridruženie a hospodársku integráciu Ukrajiny s EÚ. Po tom, ako sa Ukrajina v máji 2008 stala členom Svetovej obchodnej organizácie, sa počíta s rokovaniami o vytvorení rozsiahlej a komplexnej zóny slobodného obchodu (DCFTA) ako neoddeliteľnej súčasti dohody o pridružení (1).

1.1. Perspektíva z pozície Európskej únie

Európska únia je v prípade Ukrajiny rozdelená. Na jednej strane stojí Poľsko a Litva, ktoré volajú po urýchlenom prijatí asociačnej dohody s Ukrajinou. Na druhej strane však existuje rad členských štátov ako Veľká Británia, Francúzsko, Holandsko, Švédsko, Dánsko, Taliansko a Španielsko, ktoré zdôrazňujú fakt, že neboli splnené politické podmienky vytvorenia zóny slobodného obchodu. Medzi ne patrí aj požiadavka vypracovania volebného zákona s účasťou opozície (na čom roky trvá aj Rada Európy). Ďalšou požiadavkou zo strany Európskej únie je to, aby Ukrajina prestala využívať súdnu moc na politické ciele a prijala normy právneho štátu. Podľa vyjadrenia jedného zo spolupracovníkov európskeho komisára pre rozšírenie a politiku dobrého susedstva Štefana Füle, situácia závisí od mobilizácie spoločnosti tak, ako nikdy predtým. „Ak by opozícia a spoločnosť spojili svoje sily a efektívne si vydobyli nejaké pozitívne zmeny – hoci aj malé – no konkrétne, potom by bol aj Brusel pripravený urobiť krok v pred.” Zároveň dodáva: “Otázka nespočíva v tom, či sa zmluva podpíše. Otázkou je, kedy k tomu dôjde. Z našej strany nie sme proti podpísaniu  dokumentu v prvej polovici budúceho roka. Ak bude ukrajinská strana pripravená” (2).

Rada Európskej únie na svojom zasadaní dňa 10. decembra 2012 vypracovala podmienky, za akých sa podpíše asociačná dohoda s Ukrajinou:

1.    nedostatky v predchádzajúcich parlamentných voľbách a požiadavka vypracovania nového volebného zákona s účasťou opozície;
2.   politicky motivované procesy proti bývalým členom vlády, ktoré nespĺňajú medzinárodné štandardy spravodlivého transparentného a nezávislého súdneho procesu – v dôsledku čoho bolo opozičným lídrom znemožnené zúčastniť sa parlamentných volieb. Rada preto žiada urýchlenú implementáciu všetkých rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva rovnako ako odporúčaní Rady Európy týkajúcich sa väzobných podmienok a poskytovania zdravotnej starostlivosti osôb vo väzbe;
3.    rada víta prijatie nového trestného poriadku, v duchu záväzkov Ukrajiny je však nutné realizovať reformu trestného zákona, prokuratúry, postavenia sudcov, súdnictva ako takého a napokon reformu polície;
4.    vyššie uvedené reformy sú určené aj na boj proti korupcii, reformu systém verejných financií a rozšírenia kompetencií audítorskej komory;
5.    zlepšenie investičného prostredia;
6.    upustenie od recyklačných poplatkov za automobily, ktoré sú proti princípom Svetovej obchodnej organizácie (3).

1.2. Perspektíva z pozície štátu a jeho mocenských elít

Podľa vyjadrenia poradcu prezidenta Janukoviča pre vonkajšie záležitosti Andreja Gončaruka sa Európska únia s Ukrajinou iba zahráva. „Rovnako, ako Európska únia, aj prostí Ukrajinci vidia budúcnosť krajiny v Európe. Oficiálny Brusel však celkom nechápajúc špecifiká nášho prechodného obdobia chce, aby sme sa ihneď stali vzorovým demokratickým štátom s najlepšími tradíciami západnej demokracie” (4). Valerij Choroškovskij vo svojich vyjadreniach zašiel ešte ďalej: „Do istej miery je to bezprecedentný krok – nastavovanie podmienok popísania už dohodnutého a parafovaného dokumentu. Navyše, stanoviť podmienky pre dokument, ktorý je, pokiaľ ide napríklad o prístup na trhy v krátkodobom horizonte, do značnej miery výhodnejší pre EÚ ako pre Ukrajinu, ktorý stanovuje pre nás viac záväzkov ako pre EÚ (5).” Podľa ukrajinského premiéra Azarova sa „lopta nachádza na polovici Európskej únie” (6); teda všetky úlohy, ktoré Európska únia dala Ukrajine považuje za splnené. Azarov je presvedčený, že Ukrajina s EÚ podpíše asociačnú zmluvu už v tomto roku (7).

Jednou z dôležitých priorít zo strany EÚ je prepustenie Júlie Tymošenkovej. Ako sa však zdá, prepustenie nie je v krátkodobom horizonte veľmi pravdepodobné, pretože Tymošenková sa môže stať kandidátkou v prezidentských voľbách v roku 2015. Janukovič preto nedovolí, aby bola bývalá premiérka prepustená na slobodu (8). Rovnaké kroky Európska únia očakáva aj v prípade bývalého ministra vnútra Jurija Lucenka. Podľa vyjadrenia poslanca Najvyššej rady Ukrajiny za stranu Naša Ukrajina Genadija Moskaľa prepustia Lucenka do prezidentských volieb v roku 2015 so zdôvodnením, že mu bol vymeraný trest vo výške 4 rokov odňatia slobody a dva roky si už odpykal vo väzbe. Osobne nevidí dôvod jeho ďalšieho väznenia, keďže bol podľa jeho slov nebezpečný pre režim počas volebnej kampane (9). Jeho slová nepriamo potvrdzuje aj nedávna rezolúcia Európskeho parlamentu, ktorá svojom texte tvrdí, že uväznenie Tymošenkovej a Lucenka sa negatívne premietlo do volebnej kampane (10).

Ďalšou „domácou úlohou” pre Ukrajinu je prijatie nového volebného zákona v spolupráci s opozíciou. Platný a účinný volebný zákon sa prijímal v novembri v roku 2011 a možno povedať, že v prospech vládnej moci. Zvýšilo sa kvórum z troch do piatich percent; znovu bol zavedený zmiešaný volebný systém (na základe kandidátok strán a volebných obvodov); zrušila sa možnosť hlasovať „proti všetkým”; zákon vylúčil možnosť zakladania volebných koalícií a umožnil nezávislým kandidátom účasť vo voľbách vo volebných obvodoch (11). Všetky tieto zmeny pomohli ľuďom oligarchov stojacich za Stranou regiónov dostať sa do rady. Novela urobila volebný systém neprehľadným, pretože až do poslednej chvíle nie je jasné, kto v rade získa väčšinu. Platí to najmä pri nezávislých kandidátoch, ktorých sa v týchto voľbách dostalo do rady najviac v histórii, a ako ukázala naša predchádzajúca analýza, nezávisle od toho, či ide o opozičného kandidáta alebo o kandidáta podporujúceho vládnu moc. Tá v mnohých prípadoch využívala nezávislú kandidatúru tam, kde by boli „stranícke farby” kandidátovi na príťaž. V novembri po voľbách sa v rade prijímal nový zákon o opätovných voľbách v sporných obvodoch, ktorý môže znížiť počet opozičných poslancov na 150 (12). Po prijatí predmetného zákona v BJOT považovali tento zákon za svoje víťazstvo, ktoré im podľa vtedajšieho vyjadrenia pomôže vyhrať v nasledujúcich parlamentných voľbách (13). Na mnohé nedostatky volebnej kampane upozornil aj Európsky parlament v už spomínanej rezolúcii (14).  Valerij Choroškovskij vo svojom blogu reagoval na potrebu reformy volebného systému nasledujúcim spôsobom: „Môžem súhlasiť s EÚ ohľadom prioritnej potreby regulácie v oblasti volebnej legislatívy. Musíme urobiť volebný systém transparentným a predvídateľným, aby pred každými novými voľbami – prezidenta, parlamentu a miestnych orgánov – nebolo nutné viesť diskusie o osobitostiach a nuansách volebnej legislatívy. Ministerstvu spravodlivosti bola doručená požiadavka iniciácie rokovaní za okrúhlym stolom s účasťou politických strán, občianskych združení a odborníkov s cieľom analýzy nedostatkov zistených v priebehu minuloročnej volebnej kampane a vypracovania návrhov na zlepšenie legislatívnej úpravy volieb. Je nevyhnutné, aby základ volebného práva a pravidlá volebného procesu poznali občania už od školských lavíc. To bude rozvíjať zmysel pre zodpovednosť a prehĺbi politickú kultúru. Ukrajina potrebuje volebný kódex, ktorý by sa, mimochodom, vzťahoval aj na problematiku realizácie referenda (15).”

V lete minulého roka Valerij Choroškovskij počas stretnutia s európskym komisárom pre rozšírenie a politiku dobrého susedstva Štefanom Füle vyhlásil, že Ukrajina uskutoční reformu verejných financií (16). Začiatkom decembra na svojom blogu reagoval na urgencie Rady Európskej únie nasledovne: „Rovnako ako predchádzajúce ukrajinské skúsenosti, a aj nové trendy v globálnej ekonomike vyžadujú, aby sme zvolili kvalitatívne nový prístup k verejnému obstarávaniu a organizácii elektronického obchodovania atď. Dnes táto oblasť na Ukrajine vykazuje najväčší korupčný komponent. Tieňové systémy a toky sa musia dostať na svetlo sveta, je potrebné urobiť koniec nezákonným konaniam, aby tu boli verejné financie pre štát a nie pre čiesi vrecko” (17). Predminulý rok sa na Ukrajine začala jedna z najväčších reforiem verejných financií za posledných 10 rokov (jej súčasťou je napr. daňová reforma, ktorej výsledkom je zvýšenie efektivity výberu daní), no tá sa môže skončiť fiaskom, ak sa nedosiahne žiaden významný pokrok pri zvyšovaní efektívnosti a účinnosti čerpania štátneho rozpočtu. Absencia fundamentálnych kvalitatívnych zmien v prideľovaní a využívaní rozpočtových prostriedkov, bohužiaľ, môže zatieniť a neutralizovať niektoré doteraz dosiahnuté pozitíva (18).

Ďalšou podmienkou, ktorú musí Ukrajina splniť pred podpísaním asociačnej dohody, je zlepšenie podnikateľského prostredia. V Strane regiónov sa ozývajú hlasy, že zlepšenie podnikateľského prostredia na Ukrajine závisí od eurointegrácie a toto presvedčenie pramení z údajného záujmu o investície na ukrajinskom/európskom trhu zo strany Európskej únie/Ukrajiny (19). Iné hlasy hovoria, že k určitým pozitívnym zmenám už došlo. Prvá zástupkyňa vedúceho Administrácie prezidenta Irina Akimovová sa v marci pre médiá vyjadrila, že za úradovania prezidenta Janukoviča došlo k skutočnému zlepšeniu podnikateľského prostredia na Ukrajine, a to hlavne oblasti boja proti korupcii a reformy daňového systému (t.j. do systému sa dostáva viac peňazí od daňovníkov, no existujú vážne systémové nedostatky na strane výdavkov verejných financií). Predmetné vyhlásenie Akimovej bolo reakciou na kritiku vedúceho Delegácie EÚ na Ukrajine José Manuela Pinto Teixeiru, ktorý povedal nasledovné: ” Je dôležité, aby politický život bol oddelený od hospodárskeho života. Bohatí ľudia, oligarchovia, podnikatelia (…) by nemali dominovať a ovládať politické vzťahy. Politické rozhodnutia by nemali byť prijímané tak, aby slúžili záujmom týchto konkrétnych ľudí, ale záujmu celého národa” (20). Vylúčiť vplyv oligarchických záujmových skupín v rozhodovacích procesoch v najvyššej aj v regionálnej ukrajinskej politike je veľmi ťažké, pretože, ako ukázali naše prechádzajúce analýzy, celý ukrajinský establišment bol vytvorený, je financovaný a kontrolovaný na základe konsenzu (ale aj antagonických záujmov) jednotlivých oligarchických skupín. V súčasnosti funguje ako instrumentum vivum predmetných oligarchických štruktúr, pričom skupinové záujmy stoja nad záujmami štátnymi resp. celospoločenskými. Ak sa ešte na chvíľu vrátime k Akimovej slovám, s ohľadom na jej pozadie vyznie jej vyhlásenie trochu komicky. Dôvod je jednoduchý: ako ukázala jedna z našich predchádzajúcich analýz, ide o človeka, napojeného na Rinata Achmetova – Akimovová je bývalou zamestnankyňou zo štruktúr SCM. Hospodárska a politická sféra na Ukrajine tvoria nerozlučnú jednotu s dominanciou hospodárskej sféry a krátkodobej resp. strednodobej perspektíve nie je možné očakávať ich separáciu a vzájomne nezávislé fungovanie.

V novembri na Ukrajine nadobudol účinnosť nový trestný poriadok, platný od apríla minulého roka. V súvislosti s tým sa prezident Janukovič vyjadril, že ide o historickú udalosť, ktorá sa stane dôležitým krokom Ukrajiny na ceste k eurointegrácii. Dodal, že nový kódex presvedčivo svedčí o tom, že sa Ukrajina snaží rozvíjať ako európsky právny štát. Pri tej príležitosti neopomenul nevyhnutnosť ďalších reforiem v sfére súdnictva, administratívnych deliktov, bezpečnosti a obrany (21). Rada Európy víta prijatie nového trestného zákona, no žiada, aby sa novelizovali jeho paragrafy 364 (zneužitie moci alebo služobných právomocí) a 365 (prekročenie moci alebo služobných právomocí). Táto požiadavka je spojená najmä s paragrafom 365, na základe ktorého bola odsúdená Tymošenková za prekročenie právomoci pri uzatváraní zmlúv o dodávkach plynu s Ruskom v roku 2009 (22).   Pomoc pri reforme súdneho systému ponúkol Ukrajine aj Európsky parlament, keď navrhol ukrajinskej strane vytvoriť spoločný európsko-ukrajinský mechanizmu s expertmi, ktorí by pomáhali pri reforme súdneho systému (23). Európska únia vyčlenila 10 miliónov eur na reformu súdneho systému na Ukrajine – podobne ako tomu bolo predtým v Moldavsku (24). V decembri sa objavila informácia, že Európska únia spolu s Radou Európy plánuje začať neformálny dialóg s cieľom poskytnutia pomoci pri reforme súdneho systému a orgánov činných v trestnom konaní (25). Na druhej strane sa z ukrajinského súdnictva objavujú hlasy, ktoré tvrdia, že právna etapa reformy súdneho systému sa skončila pred dvomi rokmi (26)(27).

Posledná významná vec, prekážajúca v podpise asociačnej dohody, je recyklačný poplatok, ktorého zavedenie Ukrajina oznámila v septembri roku 2012. Predmetný poplatok je sám o sebe v rozpore s princípmi WTO (t.j. ide o diskriminačný krok, ktorý diskredituje jedného účastníka hospodárskej súťaže pred iným účastníkom). Delegácia EÚ v Kyjeve na tento krok reagovala nasledovným vyhlásením: „Podobné rozhodnutie už bolo prijaté v Rusku a má vplyv aj na európskych výrobcov automobilov a vieme, že sú ním ovplyvní aj tí ukrajinskí. EÚ očakáva, že Ukrajina bude rozhodovať o otázke s Ruskom nie na bilaterálnej úrovni ale v rámci Svetovej obchodnej organizácie.” V prípade, ak bude zavedený predmetný recyklačný poplatok v Bruseli sa uvažuje o zavedení hospodárskych sankcií voči Ukrajine – teda prijatie analogických opatrení v prípade ukrajinského exportu (28).

Vo februári tohto roka EÚ vypracovala plán 19 požiadaviek, v ktorých znova zdôraznila dôležitosť riešenia vyššie uvedených problémov, bez riešenia ktorých nemožno podpísať dohodu o asociácií. Ak by nedošlo k riešeniu nastolených otázok do novembra tohto roka – do samitu Východného partnerstva, tak podpísanie dohody bude odložené minimálne do novembra roku 2016 (29).

2. Stav integrácie s EvrAZES

2.1. Perspektíva z pozície štátu a jeho mocenských elít

Keďže sme sa tejto problematike venovali v jednej z našich predchádzajúcich analýz, v tejto časti sa obmedzíme na najnovší vývoj v predmetnej oblasti. Postoj ukrajinských mocenských elít k colnej únii bol pred pár mesiacmi viac-menej antagonický – dnes sa však postupne stáva prívetivejším. Dňa 5. decembra ukrajinský prezident Viktor Janukovič po stretnutí s prezidentom Vladimirom Putinom na summite SNŠ v Ašchabade uviedol, že by Ukrajina mala pristúpiť k niektorým ustanoveniam colnej únie. Dodal nasledujúce slová: „My veľmi dobre chápeme, že ak sa nám nepodarí nájsť spôsob spolupráce s colnou úniou, stratíme veľmi veľa, čo je dnes pre ekonomiku Ukrajiny neprijateľné” (30). Dňa 18. decembra sa malo konať stretnutie prezidentov Ukrajiny a Ruskej federácie, na ktorom sa očakávala diskusia ohľadom energetickej a tovarovo-hospodárskej sféry vrátane otázok spolupráce Ukrajiny s colnou úniou. Návšteva sa odložila na dobu neurčitú. Pomocník prezidenta RF Jurij Ušakov odôvodnil tento stav nasledovne: „Je nevyhnutné urobiť ďalšie odborné práce týkajúce sa ukončenia prípravy dokumentov, ktoré sa mali podpísať v priebehu návštevy, čo si vyžaduje nejaký čas, po ktorom budú dohodnuté konkrétne termíny návštevy”. Dodal, že ide o súhlasné stanovisko oboch strán. Na druhej strane informované zdroje neoficiálne interpretujú odloženie návštevy inak: „Problematickým bodom v tomto procese bolo želanie Ukrajiny nájsť takú formu vstupu do jednotlivých ustanovení charty colnej únie, ktorá by nebola v rozpore s ustanoveniami už parafovaného a na podpis pripraveného znenia asociačnej dohody s Európskou úniou, vrátane časti o vyhovorení zóny voľného obchodu.” Niektoré zdroje tvrdia, že sa mal v Moskve popísať akýsi dokument o postupnom pričlenení Ukrajiny k colnej únii (31). Podľa správ z ukrajinskej tlače sa toto stretnutie neuskutočnilo pretože, Ukrajina nebola pripravená dať garancie pre vstup do colnej únie a Moskva sa obáva, že by Ukrajina mohla nasledovať príklad Uzbekistanu, ktorého členstvo v organizácii je pozastavené (32). V každom prípade sa Kyjev snaží nájsť také riešenie, ktoré by uspokojovalo tak Brusel, ako aj Moskvu. Svedčí o tom nedávne vyjadrenie poslanca za Stranu regiónov, Vladimíra Večerka: „Najprv musíme podpísať dohodu o pridružení s Európskym spoločenstvom a následne musíme nájsť kompromis s Ruskou federáciou, ako budeme spolupracovať v týchto podmienkach, aby to bolo pre Ukrajinu ekonomicky výhodné” (33) o čom svedčí aj vyjadrenie Viktora Janukoviča: „V súčasnej dobe harmonizujeme náš právny poriadok, normy a predpisy tak, aby boli v súlade s colnou úniou. Je to dlhá cesta, ale ak to neurobíme, naši výrobcovia budú čeliť diskriminácii a stratia trh (34).” alebo: „Budeme postupne prijímať jednotlivé pravidlá colnej únie, pretože sa tam sústreďuje obrovský trh pre ukrajinskú produkciu. Budeme robiť všetko pre to, aby Ukrajina mala s krajinami colnej únie harmonický vzťah, a to nielen v ekonomickej, ale aj v humanitárnej, vedeckej a sociálnej oblasti (35).” V podobnom duchu sa vyjadruje stále častejšie (36). Azarov označil colnú úniu za životne dôležitú, pretože na územie colnej únie Ukrajina vyváža o viac ako jednu tretinu väčšie množstvo produkcie ako na trhy EÚ (37). Finančný expert a bývalý minister hospodárstva Ukrajiny Viktor Suslov poznamenal, že voľba v prospech integrácie s Európskou úniou je viac civilizačná ako hospodárska (38) – čím naznačil, že integrácia s colnou úniou je hospodársky efektívnejšia. Aj Minister zahraničných vecí RF Sergej Lavrov v predmetnom postupe nevidí problém, pretože si myslí, že EÚ a colná únia sa navzájom dopĺňajú (39).  Európska únia prijala tieto správy s počudovaním: „Je nemožné, aby sa Ukrajina harmonizovala s oboma zoskupeniami naraz. Ukrajina si musí vybrať, ktorou cestou pôjde, majúc na pamäti, že colná únia a dohoda o pridružení s EÚ sú vzájomne nezlučiteľné (40).” Podobné integračno-harmonizačné vyjadrenia by sme mohli nájsť v prostredí mnohých čelných predstaviteľov Strany regiónov [napríklad: (41) (42) (43)]. Na druhej strane v radoch vládnej koalície (t.j. komunistickej strany) existujú hlasy za vstup do colnej únie (44) alebo (45), dokonca aj v radoch opozície (46). Metaforicky možno povedať, že Ukrajina (a najmä Strana regiónov) nemá záujem o celý koláč, no chce si z neho povyberať iba hrozienka. V marci minulého roka prezident Janukovič vyhlásil, že Ukrajina nemôže vstúpiť do colnej únie, pretože by to bolo protiústavné, a preto je nutné zmeniť ústavu (47). Súčasná ukrajinská moc nemá ústavnú väčšinu a tak všetky vyššie uvedené kroky veľmi pripomínajú spôsob, akým bol pred pár mesiacmi prijímaný jazykový zákon. Strana regiónov nemala väčšinu, aby mohla presadiť doplnenie predmetného ustanovenia ústavy o ruský jazyk, a preto materiálny obsah pojmu štátny jazyk vtesnala do „obyčajného zákona”. Aj v tomto prípade (možno) nedôjde k formálnemu pristúpeniu k colnej únii, no Ukrajina pristúpi aktívnej harmonizácii (konformite) právneho poriadku s colnou úniou, dúfajúc, že si nechá pootvorené dvere k eurointegrácii, hoci je nemožné vytvárať acquis communautaire právny poriadok a na druhej strane ho harmonizovať s colnou úniou – ako to už bolo Ukrajine nedávno vysvetlené. Môžeme túto aktivitu Ukrajiny smerom k colnej únii porovnať eurokonformite a harmonizácii (acquis communautaire) v rôznych právnych poriadkoch štátov (bez úsilia o členstvo v EÚ) mimo EÚ, ktoré zosúlaďujú svoje poriadky s právom EÚ.  Predmetná pozícia je pochopiteľná – jej dôvody rozoberieme nižšie.

Formovanie nového povolebného kabinetu v decembri minulého roka možno označiť ako odklon od proeurópskeho smerovania Ukrajiny.  Medzi najznámejších stúpencov  európskej integrácie v minulom kabinete patrili bývalý šéf ministerstva pre mimoriadne situácie Viktora Baloga, bývalý minister hospodárskeho rozvoja a obchodu Porošenko, bývalý prvý námestník predsedu vlády Valerij Choroškovskij, bývalý šéf ministerstva zahraničia Konstantin Gričenko. Všetci menovaní sa až na posledného, ktorý dostal post námestníka ukrajinského premiéra (48), v novej vláde neobjavili. Na ich miesta v novom kabinete zasadli ľudia, ktorí nie sú až tak antagonicky naladení proti colnej únii, ako ich predchodcovia. Minister zahraničných vecí Leonid Kožara neodmieta možnosť integrácie Ukrajiny do colnej únie (49). Na pozíciu ministra pre hospodársky rozvoj a obchod bol vymenovaný bývalý šéf rady Národnej banky a poslanec Najvyššej rady Ukrajiny Prasolov, ktorý je považovaný za v blízkeho človeka Rinata Achmetova. Medzi jeho kompetencie budú patriť okrem iného aj rokovania o formách hospodárskej spolupráce s colnou úniou (50). Prípad bývalého ukrajinského vicepremiéra Valerija Choroškovského si vyžaduje osobitú pozornosť. Svojho času sa vyjadril, že diskusie okolo otázky vstupu Ukrajiny do colnej únie stoja mimo zákona. Toto delikátne vyjadrenie musel premiér Azarov vysvetľovať svojmu ruskému kolegovi Medvedevovi v Moskve a vysvetlil ho ako: „ stanovisko ministra, ktoré neodráža názory ukrajinskej vlády” (51). Po tom, ako sa v polovici decembra zostavovala nová ukrajinská vláda a Choroškovský sa dozvedel o nominácii Azarova na post premiéra, podal demisiu s odôvodnením, že Azarov nie je schopný uskutočniť hospodárske reformy a udržať strategický kurz Ukrajiny smerom k eurointegrácii (52). Predmetné personálne zmeny svedčia o postupnom zmene kurzu, ktorý má vo svojom dôsledku zohľadňovať výhody eurázijskej integrácie.

Podľa vyjadrenia ukrajinského politológa Vladimíra Fosenka je medzi novými vládnymi nominatmi väčšina zástupcov ruskojazyčnej východnej Ukrajiny (Dnepropetrovsk, Doneck, Lugansk a Krym). Je pozoruhodné, že sa medzi novými ministrami našiel dokonca rodák z Ruska Pavel Lebedev, ktorý sa stal ministrom obrany, čo, ako poznamenáva Forsenko, vytvára podmienky pre zblíženie medzi oboma krajinami – Ukrajina aj naďalej pokračuje v balanse medzi colnou úniou a EÚ (53).

3. Komparácia kladov a záporov v identifikovaných oblastiach problémov

4. Záver – progóza

Ukrajina v súčasnosti stojí na križovatke, na ktorej sa musí rozhodnúť, akým smerom sa bude uberať jej budúci vývoj. Má možnosť vybrať si medzi európskym smerovaním (civilizačný vektor) a eurázijským smerovaním (hospodársky vektor). Na základe analýzy krokov ukrajinskej politickej elity je zrejmé, že sa snaží ísť oboma cestami, čo však nebude celkom možné.

Existujú faktory, ktoré ovplyvňujú (resp. budú ovplyvňovať) výber zahraničnopolitického vektora Ukrajiny v prospech colnej únie:

1)    podpísanie asociačnej dohody je iba medzníkom európskej integrácie Ukrajiny – nie je celkom jasné, či ju na konci eurointegrácie bude čakať aj riadne členstvo; na druhej strane colná únia ponúka Ukrajine riadne členstvo;
2)    EÚ podmieňuje podpísanie asociačnej dohody radou najmä politických podmienok, na ktorých splnenie na Ukrajine zatiaľ v krátkodobej a strednodobej perspektíve nie vôľa [EU vyhlásila, že očakáva napĺňanie reforiem do mája tohto roka (60)] a Ukrajina potrebuje rýchle hospodárske riešenia smerujúce k zlepšeniu ekonomickej situácie v krajine; podpísanie asociačnej dohody s EÚ v tomto roku je zatiaľ neisté;
3)    už dnes dochádza k harmonizácii ukrajinského právneho poriadku s colnou úniou s cieľom neutralizovať negatívne dopady pre ukrajinských hospodárskych agentov na trhoch colnej únie. To znamená, že dochádza k faktickej (t.j. bez podpísania prístupových dokumentov) integrácii Ukrajiny do colnej únie. Záleží od vládnej moci na Ukrajine, ako bude v tejto neformálnej integrácii napredovať, pretože integrácia s colnou úniou znamená odklon od eurointegrácie kvôli rozdielnosti reformných potrieb a požiadaviek jednotlivých zoskupení;
4)    väčšia prepojenosť ukrajinskej ekonomiky s ekonomikami členských štátov colnej únie; zóna slobodného obchodu s EÚ by znamenala ekonomické straty pre Ukrajinu v dôsledku sťaženia prístupu k trhom colnej únie a je otázne či by boli ukrajinskí hospodárski agenti schopní si nájsť zodpovedajúce odbytiská v na trhoch EÚ;
5)    uplatnenie integračnej zľavy na dodávky ruského plynu zo súčasných 432 USD za 1000 m3 na 160 USD za 1000 m3, čo by rovnako výraznou mierou prispelo k zníženiu nákladov v sfére ukrajinského priemyslu, a tým k zvýšeniu konkurencieschopnosti na trhoch EÚ aj colnej únie;
6)    personálne zmeny odstraňujúce osoby, ktoré majú až antagonický vzťah k colnej únii;
7)    vzťahy Bruselu a jednotlivých členských štátov EÚ (najmä štáty majúce rozhodujúci vplyv na rozhodovacie procesy v rámci únie ako napr.: Nemecko a Francúzsko) s Ruskou federáciou.

Na základe uvedených faktorov je možné predpokladať, že sa bude Ukrajina postupne a hoci aj neformálnym spôsobom uberať cestou eurázijskej integrácie. Nezmeniteľná hospodárska realita núti ukrajinské vedenie vykonať vyššie popísané kroky v záujme zlepšenia hospodárskej situácie v krajine.