Základ tohto komentára tvorí polemika s tvrdením (1) (2), že známa akcia odsúdených v kauze Pussy Riot nevykazuje znaky spoločenskej nebezpečnosti a že bolo vzhľadom na túto okolnosť náležité kvalifikovať ich skutok ako priestupok. Toto tvrdenie bude zrejme predmetom pojednávania o odvolaní voči rozsudku prvostupňového súdu, ktorým boli uznané vinnými z výtržníctva a bol im uložený trest dvoch rokov odňatia slobody (3). Téme sme už na stránkach nášho portálu venovali priestor v rámci samostatnej analýzy právnych a etických aspektov kauzy Pussy Riot (4). Keďže sa overenie miery spoločenskej nebezpečnosti konania opiera o evidenciu ním zapríčinených dôsledkov, retrospektívny pohľad na spomínanú otázku môže do problematiky vniesť viac svetla, než ako bolo možné v čase, ktorý po ňom bezprostredne nasledoval.
Pod spoločenskou nebezpečnosťou sa v rámci ruského právneho poriadku chápe zapríčinenie podstatnej ujmy spoločenským vzťahom v danom štáte či spôsobu života v ňom (5). Podľa vyjadrenia protodiakona chrámu Christa Spasiteľa Alexandra Agejkina pre portál DespiteBorders.com spočíva hlavné nebezpečenstvo akcie Pussy Riot v desakralizácii prostredia veriacej časti spoločnosti a zbavení veriacich posvätného priestoru, ktorý je pre nich mimoriadne dôležitý. Mieru spoločenskej nebezpečnosti sme pritom v uvádzanej analýze posúdili na základe ďalších deviatich okolností skutku, pričom ako osobitne podstatný sme vyhodnotili fakt, že páchateľky prostredníctvom pomocného štábu vyhotovili videozáznam z páchania trestného činu s úmyslom zverejniť ho na internete a zvýšiť tak spoločenskú nebezpečnosť svojho konania (6). To, do akej miery bola táto okolnosť, ktorú zástupca riaditeľa centra regionálneho rozvoja ruskej pobočky Transparency International Alexej Šľapužnikov vo vyjadrení pre portál DespiteBorders.com charakterizuje tvrdením, že si účastníčky incidentu boli isté, že len cez veľký škandál a ľahkú protiprávnosť môžu sprostredkovať publiku ducha a silu svojho protestu, spojená so spoločenskou nebezpečnosťou ich skutku, je možné posúdiť prostredníctvom vyhodnotenia efektu konania Pussy Riot na spoločenské vzťahy v Rusku.
Spomínaný efekt možno s oporou o vyjadrenie vedúceho synodálneho oddelenia pre vzťahy Ruskej pravoslávnej cirkvi (ďalej len „RPC”) s verejnosťou Vsevoloda Čaplina charakterizovať konštatovaním, že skutok, ktorý každý normálny človek považuje za odsúdeniahodný, vyvolal mimoriadnu nenávisť voči tým, proti ktorým bol namierený (7). Spomínaná nenávisť sa prejavuje ako vlna výtržníckeho konania, ktorého objektmi sú pravoslávne svätyne (8). Vzhľadom na značnú početnosť týchto prípadov dokonca Patriarcha RPC Kirill vo svojom posolstve prirovnal hanobenie ruských svätýň k násiliu páchanému napoleonskou armádou (9). Ako pritom zhrnieme v závere, incident z februára 2012 je možné vnímať ako spoločensky nebezpečný precedens, v dôsledku ktorého sa protiprávne jednanie namierené proti objektom náboženského uctievania vníma ako legitímna forma vyjadrenia politických, náboženských či iných postojov.
Incidenty v štátoch Spoločenstva nezávislých štátov inšpirované akciou z 21. februára 2012
Jeden z prvých verejne známych prípadov výtržníckeho konania inšpirovaného incidentom z 21. februára 2012 sa odohral koncom júla 2012, keď neznámi páchatelia prenikli na ambon Svätovladimírovskej katedrály v Sevastopole a neúspešne sa tam pokúsili zopakovať punkovú „modlitbu” Pussy Riot (10). Vážnejšie dôsledky mal incident z polovice augusta 2012, keď steny starobylého pskovského Chrámu Jána Krstiteľa pokryli 15 metrovým nápisom „Preč s cirkevnými tmármi” a ďalším nápisom „Rešpekt Pussy Riot” (11). Ešte väčší rozsah mali následky podpaľačstva z druhej polovice augusta 2012, keď dvaja páchatelia úmyselne zapríčinili požiar v Svätogregorskej námornej katedrále Baltickej flotily a jej steny poškodili aerosólovými rozprašovačmi. Motívom skutku pritom bolo vyjadrenie rozčarovania pravoslávnou cirkvou (12). Útoky na pravoslávne svätyne sú pritom v dôsledku konania aktérok kauzy Pussy Riot zrejme čoraz väčším počtom ľudí vnímané ako legitímny spôsob vyjadrenia negatívnych postojov voči pravoslávnej cirkvi. Tento záver potvrdzuje aj konanie 62 ročného rodáka z Petrohradu, ktorý začiatkom septembra 2012 z motívu nesúhlasu s RPC a s jej pozíciou v kauze Pussy Riot polial atramentom ikonu v Chráme Christa Spasiteľa (13).
Akcia „Kálanie krížov”
V druhej polovici augusta 2012 členka ukrajinského feministického hnutia FEMEN Inna Ševčenková spílila v Kyjeve benzínovou pílou kríž, postavený na počesť obetí politických represií. Hnutie tak podľa vyhlásení jej predstaviteliek vyjadrilo podporu v danom čase súdeným aktérkam kauzy Pussy Riot. Ševčenková, voči ktorej bolo vznesené obvinenie z výtržníctva, následne opustila Ukrajinu a utiekla do Francúzska (14). Aktivistky FEMEN bezprostredne po spílení kríža vyhlásili akciu „Kálanie krížov” („Krestopoval”), v rámci ktorej pod heslom „Píľ kríže – zachraňuj Rusko” vyzývali píliť a ničiť kresťanské kríže (15). Predstaviteľka hnutia sa v súvislosti s pílením krížov vyjadrila, že FEMEN je hlboko ateistickou organizáciou, ktorá kašle na city veriacich a za hlavné považuje to, aby neboli urážané city ateistov (16).
Dôsledky výzvy „Píľ kríže – zachraňuj Rusko” na seba nenechali dlho čakať. Koncom augusta 2012 bol sťatý sekerou pamätný kríž v blízkosti chrámu Svätého Alexandra Nevského v Archangeľsku (17) a tri pamätné kríže pod Čeľabinskom (18). Začiatkom septembra 2012 spílili pamätný kríž v obci Topučaja v republike Altaj (19) a dva pravoslávne kríže v obci Pervomajskoje v Altajskom kraji (20). V druhej polovici septembra 2012 spílili pamätný kríž pri pôvodnom mieste posledného odpočinku Grigorija Rasputina v petrohradskom Alexandrovskom parku (21) a odcudzili a hodili do rieky pamätný kríž vyzdvihnutý v obci Gať v Orlovskej oblasti Ruska schiarchimantritom Ilijom Nozdrinom (22). Začiatkom októbra 2012 bol spílený kríž v oltárovej časti chrámu svätého Nikolaja Divotvorcu v Pokrovskom postaveného v 16. storočí na území dnešného centrálneho administratívneho okruhu Moskvy (23). V rovnakom období bol tiež poškodený kríž na pozemku Štátnej univerzity M. F. Dostojevského v Omsku (24) a spílený pamätný kríž v obci Zalesie vo Volgogradskej oblasti Ruska, vyzdvihnutý len niekoľko dní predtým pri príležitosti sviatku narodenia Bohorodičky (25).
Incidenty mimo Spoločenstva nezávislých štátov inšpirované akciou z 21. februára 2012
Expanzia výtržníctva do cirkevných objektov sa neobmedzila na územie štátov Spoločenstva nezávislých štátov, ale zasiahla aj iné európske krajiny. Je pritom príznačné, že sa pri hodnotení týchto skutkov zväčša venuje viac pozornosti porovnávaniu postihov vyvodených voči páchateľom, ako tomu, že sú dôsledkom desakralizácie prostredia veriacich po incidente Pussy Riot z februára 2012, ktorá vedie k tomu, že sa politický protest či politicky motivovaný „performance art” proti vôli veriacich prenáša na pôdu kresťanských svätýň.
Začiatkom augusta profesor Helsinskej univerzity Teivo Teivainen vnikol spolu s niekoľkými ženami v maskách do pravoslávneho Uspenského chrámu v Helsinkách a pokúsil sa tam zopakovať akciu Pussy Riot (26). Účastníci akcie si so sebou priniesli dokonca aj kanister s močom, ktorý plánovali rozliať v chráme (27). Nakoľko fínsky trestný zákon stanovuje pre osoby, ktoré sa dopustia narušenia náboženských obradov, trest dvoch rokov odňatia slobody, obvinenie voči Teivainenovi bolo stiahnuté až po intervencii médií a Helsinskej univerzity (28).
V polovici augusta 2012 sa v pravoslávnom chráme svätého Nikolaja vo Viedni uskutočnil incident, v rámci ktorého dve osoby oblečené v štyle Pussy Riot roztiahli na solei transparent s textom „Boh miluje Pussy Riot” (29). Začiatkom septembra 2012 rozvinula skupina ôsmich aktivistov vo farebných kuklách transparent „Svatý Václave, vyžeň Duku s Nečasem” v pražskom Chráme svatého Víta a spustila „novodobý chorál” kritizujúcí cirkevné reštitúcie (30). V polovici októbra zavesili štyri aktivistky na vchode katedrály svätého Pavla v Londýne transparent s textom „Vyhnať mencov z chrámu”, pripútali sa reťazami ku katedre a čítali úryvky z Biblie, obviňujúc cirkevnú vrchnosť zo spolupráce s bankami (31).
Ďalšie incidenty, svedčiace o mnohopočetnosti prípadov narúšania sakrálneho priestoru po akcii z 21. februára 2012
Na území Spoločenstva nezávislých štátov sa okrem vyššie uvedených skutkov udialo po incidente z 21. februára 2012 aj množstvo ďalších viac alebo menej závažných prípadov výtržníckeho konania proti cirkevným objektom, hanobenia pamätníkov, poškodzovania cudzej veci či podpaľačstva, ktorých bezprostredný súvis so spomínaným incidentom nie je celkom zrejmý, nie však ani nepravdepodobný. Takéto prípady sa odohrali začiatkom mája 2012 v meste Artemovskij v Sverdlovskej oblasti Ruska (32), v druhej polovici júna 2012 v Porosionkovom Logu pod Jekaterinburgom (33), koncom júna 2012 v bieloruskom meste Mozyr v Gomeľskej oblasti (34), začiatkom augusta v Čeľabinsku (35), v druhej polovici augusta 2012 v Južno-Sachalinsku (36), začiatkom októbra 2012 v Bijsku v Altajskom kraji Ruska (37) a v Rubcove v centrálnom administratívnom okruhu Moskvy (38), koncom októbra 2012 Blagoveščensku v Amurskej oblasti Ruska (39) a v Kyjeve (40), začiatkom novembra a v Tule (41) a v strede novembra v Petrohrade (42).
Obranná spoločenská reakcia
O miere spoločenskej nebezpečnosti skutku Pussy Riot sekundárne vypovedá aj reakcia spoločnosti smerujúca k jej ochrane pred zneucťovaním objektov náboženského uctievania a miest konania náboženských obradov. Spoločenské dopady incidentu z februára 2012 v zmysle nárastu prípadov konania namiereného proti cirkevným náboženským objektom sú také rozsiahle, že vedúci synodálneho oddelenia RPC pre súčinnosť s ozbrojenými silami a justičnými orgánmi Dimitrij Smirnov v druhej polovici augusta oznámil, že pripravuje referát o nevyhnutnosti zosilnenia ochrany pravoslávnych chrámov, pričom nemá pochybnosti o pozitívnej reakcii cirkevného vedenia naň (43). Podľa zdroja portálu DespiteBorders.com z prostredia ochrany cirkevných objektov RPC si opakované incidenty vyžadovali zosilnené bezpečnostné opatrenia v mnohých často navštevovaných ruských chrámoch. Túto skutočnosť sme overili v chráme Christa Spasiteľa, kde prebieha vpúšťanie návštevníkov do interiéru chrámu v mimoriadne prísnom režime a na vstupe sa uskutočňuje detekcia kovov a kontrola tašiek každého návštevníka. Okrem zosilňovania bezpečnostných opatrení prostredníctvom bezpečnostnej služby však súčasne prebiehajú aj aktivity smerujúce k zabezpečovaniu ochrany objektov náboženského uctievania prostredníctvom kozáckych jednotiek, pôsobiacich ako pravoslávna sebaobrana proti proticirkevným výtržnostiam. V prvej polovici septembra 2012 bolo oznámené, že viaceré kozácke vojská vytvárajú na dobrovoľníckom základe nepretržité ochranné hliadky, pôsobiace v blízkosti pamätných krížov (44).
Na začiatku novembra 2012 predseda výboru ruskej Štátnej dumy pre záležitosti spoločenských a náboženských organizácií Jaroslav Nilov (Liberálno-demokratická strana Ruska) vyhlásil, že je povinnosťou štátu ochraňovať veriacich aj ateistov, lebo v opačnom prípade bude poriadok nastolený z ulice, čo môže mať vážne následky (45). Podobne prezident Vladimír Putin v prvej polovici novembra uviedol, že štát musí ochraňovať veriacich pred rúhaním a pohotovo a rázne reagovať na provokácie proti náboženským citov veriacich, ináč sa začnú veriaci brániť sami neprijateľnými metódami (46). Po zákonodarnej iniciatíve smerujúcej k trestnoprávnej ochrane veriacich pred rúhaním pritom RPC volala už bezprostrednej po incidente v Chráme Christa Spasiteľa, a to 22. februára 2012 (47). Rovnaké stanovisko zopakoval aj protojerej Chrámu Christa Spasiteľa Alexander Agejkin vo svojom vyjadrení pre portál DespiteBorders.com, keď uviedol, že ochrana práva veriacich na posvätnosť a na sviatosti pred rúhaním má byť súčasťou trestných poriadkov. Svoju pozíciu RPC potvrdila a špecifikovala prostredníctvom vedúcej právneho oddelenia Moskovského patriarchátu na zasadnutí expertnej rady pri výbore Štátnej dumy pre záležitosti spoločenských a náboženských organizácií (48). Hlasy z prostredia RPC boli vzhľadom na pokračujúce útoky na sakrálny priestor veriacich vypočuté v druhej polovici septembra 2012, keď predstavitelia všetkých parlamentných frakcií predložili do ruskej Štátnej dumy návrh zákona o zosilnení zodpovednosti za zasahovanie do náboženských citov občanov, ktorým sa do trestného zákonníka navrhuje doplniť článok o urážke náboženských presvedčení a citov a (alebo) zneuctenia objektov a predmetov náboženského uctievania (pútnictva), miest, určených na konanie náboženských obradov a ceremónií. Za verejnú urážku alebo pohanenie bohoslužby, iných náboženských obradov a ceremónií náboženských organizácií a za urážku náboženských presvedčení a citov občanov sa navrhuje peňažný trest do 300 000 rubľov, 200 hodín povinných prác alebo do troch rokov odňatia slobody. Za zneuctenie objektov a predmetov náboženského uctievania (pútnictva), miest, určených na konanie náboženských obradov a ceremónií náboženských organizácií a za poškodenie či zničenie takýchto miest má hroziť peňažný trest 100 000 – 500 000 rubľov, 400 hodín povinných prác alebo 5 rokov odňatia slobody (49).
Záver
Zástupca riaditeľa centra regionálneho rozvoja ruskej pobočky Transparency International Alexej Šľapužnikov vo svojom vyjadrení pre portál DespiteBorders.com uviedol, že členky Pussy Riot nemohli predpokladať takú reakciu klerikov a veriacich na svoj „performance” a že nepredpokladali ani to, aká bude reakcia štátneho aparátu. Otázkou však zostáva, prečo sa vedie toľko polemík len o negatívnej reakcii cirkvi či štátu, a len málokedy sa vedie diskusia o „pozitívnych” reakciách prívržencov a nasledovníkov Pussy Riot. Keď sa vrátime k otázke o toľko spochybňovanej miere spoločenskej nebezpečnosti konania účastníčiek tejto kauzy (zapríčinenie podstatnej ujmy spoločenským vzťahom v danom štáte či spôsobu života v ňom), musíme konštatovať, že sa Agejkinove vyjadrenie o narušení hraníc sakrálneho sveta ukazuje ako mimoriadne výstižné. Vysoká miera spoločenskej nebezpečnosti ich skutku totiž spočíva vo vytvorení precedensu, v dôsledku ktorého sa potenciálni páchatelia trestnej činnosti prestali obávať protiprávne znesväcovať cirkevné svätyne a objekty náboženského uctievania. Vytvorenie spomínaného precedensu umožnilo vyhotovenie a následné šírenie videozáznamu z akcie, zámerné vyvolanie širokej medializácie prípadu a angažovanie mimovládnych organizácií. Súhra uvedených faktorov spôsobila, že sa v očiach mnohých ľudí stal zo znesväcovania chrámov a pamätných krížov legitímny prostriedok vyjadrenia politických a náboženských postojov. Možno namietať, že aktérky kauzy Pussy Riot nenesú zodpovednosť za konanie ich nasledovníkov, podobne, ako médiá, publikujúce karikatúry Mohameda, nenesú priamu zodpovednosť za násilné reakcie na ich zverejnenie v moslimskom svete. Zároveň však platí, že ak by uverejnenie karikatúr napĺňalo skutkovú podstatu nejakého trestného činu, suma týchto okolností by bola dostatočným dôvodom na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči ich predstaviteľom. Ako sme pritom podrobne rozviedli v samostatnej analýze, konanie členiek Pussy Riot naplnilo skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva, keďže išlo o hrubé porušenie verejného poriadku, vyjadrujúce jasné pohŕdanie spoločnosťou, spáchané na základe politickej či náboženskej nenávisti alebo neznášanlivosti a nenávisti či nepriateľstva voči akejkoľvek sociálnej skupine (50). Pussy Riot, pravdaže, nenesú priamu zodpovednosť za skutky ich nasledovníkov; nesú však plnú zodpovednosť za ich vlastný skutok, ktorý okrem toho, že napĺňa skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva, vytvára spoločensky nebezpečný precedens, ohrozujúci základné hodnoty spoločnosti. Argument, že ich skutok nevykazuje znaky spoločenskej nebezpečnosti, sa vo svetle vyššie zmieňovaných faktov súvisiacich s vytvorením spoločensky nebezpečného precedensu ukazuje ako odtrhnutý od reality. Platí pritom, že by prípadné prekvalifikovanie skutku na priestupok bolo v príkrom rozpore so záujmom spoločnosti na ochrane pred ohrozovaním jej základných hodnôt (51).
(1) pozri napr. Адвокатское сообщество публично выступило в поддержку Pussy Riot (ОТКРЫТОЕ ПИСЬМО). In: novayagazeta.ru, 2. 8. 2012. URL: http://www.novayagazeta.ru/news/58750.html?p=35
(2) pozri dokument z 10. 10. 2012 dostupný na stránke politzeky.ru – Союз солидарности с политзаключенными. URL: http://www.politzeky.ru/politzeki/drugie-dela/43518.html
(3) pozri Členky Pussy Riot sa odvolajú voči rozsudku v Rusku aj na ESĽP. In: aktuality.sk, 21. 8. 2012. URL: http://www.aktuality.sk/clanok/212463/clenky-pussy-riot-sa-odvolaju-voci-rozsudku-v-rusku-aj-na-eslp/
(4) M. Braxatoris – M. Ondrejčík: Právne a etické aspekty kauzy Pussy Riot. In: DespiteBorders.com, 8. 8. 2012. URL: http://despiteborders.com/clanok.php?subaction=showfull&id=1344417585
(5) ОБЩЕСТВЕННАЯ ОПАСНОСТЬ. In: Юридический словарь. 2000. URL: http://dic.academic.ru/dic.nsf/lower/16609
(6) M. Braxatoris – M. Ondrejčík: Právne a etické aspekty kauzy Pussy Riot. In: DespiteBorders.com, 8. 8. 2012. URL: http://despiteborders.com/clanok.php?subaction=showfull&id=1344417585
(7) Дело “Pussy Riot” и последние антицерковные акции – попытка “подбить Россию на взлете”, считает протоиерей Всеволод Чаплин. In: .interfax-religion.ru, 30. 8. 2012. URL: http://www.interfax-religion.ru/?act=news&div=47427
(8) Патриарх Кирилл сравнил осквернителей святынь с армией Наполеона. In: vz.ru, 6. 9. 2012. URL: http://vz.ru/news/2012/9/6/596874.html
(9) Патриарх Кирилл сравнил осквернителей святынь с армией Наполеона. In: vz.ru, 6. 9. 2012. URL: http://vz.ru/news/2012/9/6/596874.html
(10) Неизвестные пытались повторить акцию Pussy Riot в соборе Севастополя. In: baltinfo.ru, 1. 8. 2012. URL: www.baltinfo.ru/2012/08/01/Neizvestnye-pytalis-povtorit-aktciyu-Pussy-Riot-v-sobore-Sevastopolya-295047
(11) Накануне приговора Pussy Riot неизвестные осквернили стены древнего псковского храма. In: pln-pskov.ru, 17. 8. 2012. URL: http://pln-pskov.ru/society/118389.html
(12) Двое подростков, разочаровавшись в церкви, решили ее уничтожить. In: ntv.ru, 20. 8. 2012. URL: http://www.ntv.ru/novosti/323198/
(13) В храме Христа Спасителя облили икону чернилами. In: vesti.ru, 16. 9. 2012. URL: http://www.vesti.ru/doc.html?id=908677&cid=7
(14) Спилившая крест активистка FEMEN сбежала из Украины. In: lenta.ru, 5. 9. 2012. URL: http://lenta.ru/news/2012/09/05/runaway/
(15) Активистки FEMEN заявили, что едут в Россию пилить кресты. In: vz.ru, 20. 8. 2012. URL: http://vz.ru/news/2012/8/20/594282.html
(16) Спилившая крест активистка FEMEN сбежала из Украины. In: lenta.ru, 5. 9. 2012. URL: http://lenta.ru/news/2012/09/05/runaway
(17) Полиция Архангельска ищет срубивших поклонный крест. In: vesti.ru, 25. 8. 2012. URL: http://www.vesti.ru/doc.html?id=889211&tid=96235, Архангельская полиция задержала подозреваемых в “крестоповале”. In: vesti.ru, 24. 9. 2012. URL: http://www.vesti.ru/doc.html?id=915137
(18) Под Челябинском спилены три поклонных креста. In: vesti.ru, 25. 8. 2012. URL: http://www.vesti.ru/doc.html?id=889241&tid=99295
(19) “Крестоповал” перекинулся на Алтай. In: vesti.ru, 4. 9. 2012. URL: http://www.vesti.ru/doc.html?id=897943&tid=99295
(20) Полицейские в Алтайском крае разыскивают неизвестных которые свалили два православных креста. In: http://echo.msk.ru, 13. 9. 2012. URL: http://echo.msk.ru/news/929659-echo.html
(21) В Петербурге спилили крест над бывшей могилой Распутина. In: vesti.ru, 25. 9. 2012. URL: http://www.vesti.ru/doc.html?id=915889&tid=99295
(22) В Орловской области вандалы похитили и скинули в реку крест. In: vesti.ru, 26. 9. 2012. URL: http://www.vesti.ru/doc.html?id=916349&tid=99295
(23) В центре Москвы осквернены два православных храма. In: izvestia.ru, 4. 10. 2012. URL: http://izvestia.ru/news/536885
(24) В Омске антиклерикалы выкрасили крест кровавой краской. In: rosbalt.ru, 5. 10. 2012. URL: http://www.rosbalt.ru/federal/2012/10/05/1042615.html
(25) В Вологодской области спилили поклонный крест. In: vesti.ru, 8. 10. 2012. URL: http://www.vesti.ru/doc.html?id=927309&tid=99295
(26) Против финна, пытавшегося повторить акцию Pussy Riot, завели дело. In: ria.ru, 15. 8. 2012. URL: http://ria.ru/world/20120815/724014244.html
(27) В Финляндии возбуждено дело против профессора, пытавшегося организовать «панк-молебен» в соборе. In: gazeta.ru, 15. 8. 2012. URL: http://www.gazeta.ru/social/news/2012/08/15/n_2485945.shtml
(28) Финскому профессору за попытку повторить акцию Pussy Riot в Успенском храме в Хельсинки ничего не будет. In: rus-obr.ru, 3. 9. 2012. URL: http://www.rus-obr.ru/days/19921
(29) В православном храме в Австрии прошел «панк-молебен» в поддержку Pussy Riot. In: rbcdaily.ru, 15. 8. 2012. URL: http://www.rbcdaily.ru/2012/08/15/society/562949984524462
(30) Svatý Václave, vyžeň Duku s Nečasem, protestovali ‘čeští Pussy Riot’. In: lidovky.cz, 2. 10. 2012. URL: http://www.lidovky.cz/svaty-vaclave-vyzen-duku-s-necasem-protestovali-cesti-pussy-riot-1cr-/ln_domov.asp?c=A120902_162553_ln_domov_mev
(31) Четыре активистки в белых одеждах приковали себя цепями к кафедре в соборе Святого Павла в Лондоне в поддержку Pussy Riot. In: sobesednik.ru, 15. 10. 2012. URL: http://sobesednik.ru/news/20121015-chetyre-aktivistki-v-belykh-odezhdakh-prikovali-sebya-tsepyami-k-kafedre-v-sobore-svya
(32) Разгромлено 70 христианских надгробий на кладбище в Свердловской области. In: interfax-religion.ru, 2. 5. 2012. URL: http://www.interfax-religion.ru/?act=news&div=45363
(33) На месте обнаружения останков семьи Романовых вырвали крест. In: uralweb.ru, 25. 6. 2012. URL: http://www.uralweb.ru/news/crime/394749.html
(34) В Белоруссии православные храмы вновь подверглись осквернению (дополненная версия). In: pravmir.ru, 26. 6. 2012. URL: http://www.pravmir.ru/v-belorussii-pravoslavnye-xramy-vnov-podverglis-oskverneniyu/
(35) В Челябинске совершено кощунство в отношении православного храма. In: interfax-religion.ru, 9. 8. 2012. URL: http://www.interfax-religion.ru/?act=news&div=46934
(36) Неизвестные осквернили два храма в Южно-Сахалинске. In: newsland.ru,19.08.2012. URL: http://www.newsland.ru/news/detail/id/1019403
(37) На Алтае сломали крест православным святым Петру и Февронии. In: izvestia.ru, 1. 10. 2012. URL: http://izvestia.ru/news/536563
(38) В центре Москвы осквернены два православных храма. In: izvestia.ru, 4. 10. 2012. URL: http://izvestia.ru/news/536885
(39) Поджог стал причиной пожара в православном храме в Благовещенске. In: interfax-religia.ru, 31. 10. 2012. URL: http://www.interfax-russia.ru/FarEast/news.asp?id=356663&sec=1672
(40) В столице сатанисты уничтожили распятие Христа. In: http://podrobnosti.ua, 31. 10. 2012. URL: http://podrobnosti.ua/criminal/2011/10/31/800954.html
(41) Тульский школьник подозревается в нанесении на стены храма сатанинских надписей. In: interfax-religia.ru, 9. 11. 2012. URL: http://www.interfax-russia.ru/Center/news.asp?id=359094&sec=1672
(42) Вандалы разрушили 14 крестов на Пискаревском мемориале. In: interfax-religia.ru, 13. 11. 2012. URL: http://www.interfax-russia.ru/NorthWest/news.asp?id=359728&sec=1672
(43) РПЦ попросит усилить охрану храмов. In: vz.ru, 21. 8. 2012. URL: http://vz.ru/news/2012/8/21/594450.html
(44) Сергей Калеков: Русский Крест. In: narodsobor.ru, 13. 9. 2012. URL: http://www.narodsobor.ru/about/ns/news/11343-russkij-krest
(45) Власть должна защищать чувства верующих, считает депутат Нилов. In: ria.ru, 2. 11. 2012. URL: http://ria.ru/society/20121102/908862676.html
(46) Государство должно защищать верующих от кощунств и провокаций, полагает В.Путин. In: vsesmi.ru, 14. 9. 2012. URL: http://www.vsesmi.ru/news/6370024/10242475/
(47) РПЦ предлагает считать оскорбление чувств верующих уголовным преступлением. In: ridus.ru, 22. 2. 2012. URL: http://www.ridus.ru/news/22883
(48) РПЦ требует ввести уголовное наказание за оскорбление чувств верующих. Предложено сажать. In: newsru.com, 13. 9. 2012. URL: http://www.newsru.com/religy/13sep2012/ubey_ateista.html
(49) Закон об уголовной ответственности за оскорбление чувств верующих внесен в Госдуму. In: dp.ru, 26. 9. 2012. URL: http://www.dp.ru/a/2012/09/26/Zakon_ob_ugolovnoj_otvets
(50) M. Braxatoris – M. Ondrejčík: Právne a etické aspekty kauzy Pussy Riot. In: DespiteBorders.com, 8. 8. 2012. URL: http://despiteborders.com/clanok.php?subaction=showfull&id=1344417585
(51) porov. Рарог А.И. (ред.): Уголовное право России. Части Общая и Особенная. Москва : Проспект 2008. s. 181