Od začiatku krymskej krízy sa čoraz častejšie skloňuje možnosť uvalenia sankcií na Rusko zo strany USA a EÚ. Tieto opatrenia majú viacero možných podôb, od ktorých sa odvíjajú aj ich prípadné problematické stránky. Oblasti, ktorých sa spomínané sankcie môžu týkať, a tiež možné dôsledky pre subjekty, ktoré by ich uvalili, budú predmetom nasledujúceho textu.

Európska únia

Európska únia má možnosť uvaliť sankcie na Rusko v šiestich oblastiach: cestovné obmedzenia (jednoduchý cieľ, ktorý je však časovo náročný z hľadiska vypracovania blacklistu), diplomatické sankcie (zrušenie príprav na summit G8 v Soči), pozastavenie dvojstranných rozhovorov (o liberalizácii vízového styku, o spolupráci v investičnej, výskumnej oblasti a o spolupráci v oblasti školstva), zmrazenie aktív ruských spoločností a fyzických osôb (realizácia je nepravdepodobná, pretože tento krok by mohol poškodiť hospodárskym záujom EÚ), uvalenie sankcií na Gazprom za porušenie hospodárskej súťaže (vyšetrovanie ešte prebieha – Európska komisia pravedpodobne nebude ochotná túto kauzu politizovať), obchodné sankcie (energetické sankcie sú málopravdepodobné – EÚ dováža z Ruska 30 percent spotreby svojho plynu; bližšie informácie o tomto druhu sankcií v texte) (1).

Podľa údajov Eurostatu tvorí Rusko 7 percent celkového importu a 12 percent celkového exportu EÚ, čo ho robí tretím najdôležitejším obchodným partnerom po USA a Číne (2). Eurostat ďalej uvádza, že 75 percent ruského vývozu do Európy tvoria minerálne palivá a naopak európska 28-čka vyváža do Ruska najmä stroje, dopravné zariadenia, chemikálie a iné (3). Práve kvôli značnej obojstrannej závislosti na vývoze/dovoze energonosičov hľadá Európa alternatívne zdroje zemného plynu v Nórsku a USA (4). V súvislosti s tým vysokopostavený predstaviteľ Kremľa upozorňuje na to, že odstavenie Európy od ruského plynu bude znamenať rast cien energonosičov v Európe, čo je výhodné pre Američanov; USA podľa niektorých názorov v Rusku sa snažia dotlačiť  EÚ k zavedeniu sankcií voči Ruskej federácii, aby sa oslobodili od ruského plynu a exportovali tam plyn, ktorý ťažia oni sami na náleziskách bridlicového plynu (5). To by pravdepodobne zvýšilo ceny plynu aj v USA. Výbor pre zahraničné otázky Snemovne reprezentantov Spojených štátov schválil nezáväznú rezolúciu, v ktorej vyzýva Spojené štáty, aby podporovali zvýšenie vývozu zemného plynu na Ukrajinu. Tento prístup je zo strany výboru považovaný za spôsob, ako pomôcť oslobodiť krajinu od závislosti na ruskom plyne – v priebehu tohto týždňa sa mu venovala zvýšená pozornosť, ale ekológovia a americké firmy, ktoré sú závislé na lacných dodávkach paliva, sa stavajú voči tejto myšlienke negatívne (6).

Veľké európske štáty vystúpili proti sankciám namiereným proti Rusku s tým, že by bolo kontraproduktívne žiadať od Ruska, aby deeskalovalo napätie a zároveň naň uvaľovať sancie (7). Hospodárskych sankcií proti Rusku sa obávajú aj viaceré členské štáty EÚ. Napríklad Veľká Británia v súčasnosti nie je pripravená podporiť ich (8). Holandsko má rozvinutejšie hospodárske vzťahy s Ruskom ako samotné USA, preto zaujíma v otázkach riešenia konfliktu pragmatické postoje. Jeden z holandských diplomatov sa vyslovil, že je Holandsko obchodným národom, preto má rozvinuté obchodné vzťahy s Ruskom, ale nie je jediné a mnohé členské štáty EÚ majú uzatvorených množstvo bilaterálnych dohôd s Ruskom (9). Proti Rusku veľmi ostro vystúpil francúzsky minister zahraničných vecí,, ktorý spomenul zmrazenie peňažných prostriedkov, obmedzenia v oblasti víz alebo rušenie stretnutí (10). Okrem iného aj mnohé iné malé štáty EÚ, ktoré sú závislé na importe z Ruska, majú obavy z uvalenia hospodárskych sankcií – v tomto smere sa jasne vyjadrila Litva (11). V mnohých členských krajinách sa okrem predstaviteľov vlád ozývajú aj predstavitelia obchodných štruktúr [napríklad (12) a (13)]. Sankcie voči Rusku by neblaho zasiali aj slovenskú ekonomiku. Týkalo by sa to slovenských automobiliek, strojárstva, elektrotechnického priemyslu či iných odvetví (14). Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že EÚ bude vo vzťahu k Rusku uprednosťňovať mediáciu ako sankcie proti Rusku (15).

Obzvlášť citlivo na túto tému reagujú v Nemecku. Ozývajú sa tam hlasy, že by uvalenie hospodárskych sankcií na Rusko malo negatívne dôsledky pre nemeckých výrobcov: obchodný obrat medzi Nemeckom a Ruskom za minulý rok dosiahol takmer 80 miliárd EUR. V prípade, že by došlo k zavedeniu sankcií na vývoz do Ruska, malo by to neblahý dopad na zamestnanosť v Nemecku. Podľa odhadov približne 300 tisíc pracovných miest v Nemecku existuje práve vďaka hospodárskym vzťahom s Ruskom (16). V týchto pomienkach možno iba ťažko očakávať, že bude Nemecko súhlasiť s tvrdými sankciami voči Rusku, pretože by tým krajina samotná a jej spoločnosti utrpeli (17). V oblasti energetiky je Nemecko veľmi zraniteľné, a to hlavne v súčasnej  fáze prechodu medzi tradičnými a alternatívnymi zdrojmi energie, pretože v značnej miere závisí od dodávok ruského plynu (18), odkiaľ dováža takmer 40 percent svojej spotreby (19).

USA

Zo strany USA došlo v úvode týždňa k prerušeniu vojenských vzťahov s Ruskom vrátane vojenských cvičení, inšpekcií prístavov a plánovaní stretnutí (20); boli tiež zrušené stretnutia venované obchodu a investíciám (21). Americká strana v druhom kole vo štvrtok prijala opatrenia vo forme vízových sankcií a zmrazenia účtov a aktívov niektorých ruských činiteľov (22). V prípade sankcií v investičnej oblasti môžu silné dopady pocítiť ruské finančné trhy najmä v krátkodobej perspektíve. V prípade, že  sa penzijné fondy, hedge fondy a banky rozhodnú obmedziť svoju účasť v ruskej ekonomike, zníži sa objem investícií a investičných príležitostí. K určitým poklesom v súvislosti s krízou už došlo (23).

Washington zvažuje aj uvalenie bankových sankcií ako jedno zo série opatrení, ktoré by mali diplomaticky a ekonomicky izolovať Rusko. Bankové sankcie sú vplyvným nástrojom, ktorý využíva ústrednú úlohu USA je v medzinárodnom finančnom systéme; tento nástroj napr. v priebehu uplynulých dvoch rokov pomohol vyvinúť značný tlak na iránsku ekonomiku. Ak by boli na ruské banky uvalené sankcie, može byť akákoľvek banka na svete, ktorá bude aj naďalej obchodovať s ruskými bankami, izolovaná od amerického finančného systému. Nad bankovými sankciami sa uvažuje ako nad ďalším krokom série opatrení (24). Podľa názoru experta pochádzajúceho z prostredia ruskej bankovej sféry sa môžu bankové sankcie doktnúť veľkých bánk, ktoré poskytujú úvery svojim vlastným spoločnostiam alebo ruským energetickým alebo metalurgickým firmám. V prípade, že sa banka rozhodne neposkytnúť pôžičku ruským spoločnostiam, môžu si tieto spoločnosti nájsť iné banky, hoci banky zo západu sú pre ruské spoločnosti veľmi dôležité. Môžu to však byť japonské, čínske alebo iné banky (25).

O širších obchodných a investičných sankciách voči Rusku sa uvažuje v pomerne dlhodobej perspektíve (26). Vzájomná tovarová výmena medzi Ruskom a USA nedosahuje takých rozmerov, ako je to pri Nemecku alebo EÚ ako takej, Washington sa preto až tak neobáva spätných hospodárskych dopadov sankcií na svoju ekonomiku (27). Americké obchodné kruhy však vystúpili proti zavedeniu sankcií voči Rusku. Elitné americké spoločnosti ako PepsiCo, General Electric a iné upozornili, že sú ich aktivity v Rusku centrom ich globálnej stratégie. Napríklad PepsiCo je v Rusku v súčasnosti najväčšou spoločnosťou, zaoberajúcou sa potravinami a nápojmi, pričom tam v roku 2012 zarobila 4,8 miliárd USD. General Electric sa spolu s ruskými firmami podieľa na výrobe turbín v meste Rybinsk. General Motors je partnerom ruskej spoločnosti Sollers a Boeing patrí medzi popredných exportérov do Ruska. Americké spoločnosti vystúpili proti možným sankciám voči Rusku. Obávajú sa, že by sankcie mohli uškodiť USA dvoma spôsobmi: jedným je uvalenie sankcií, ktoré by ich postavili mimo obchodnej hry a druhým je možná odveta zo strany Ruska. Hoci, ako uvádzame vyššie, obchodné vzťahy medzi USA a Ruskom nie sú až také intenzívne ako v prípade Európskej únie, aj tak je však možné badať niektoré veľmi zaujímavé projekty medzi oboma krajinami. Napríklad americká spoločnosť Exxon Mobile a ruská spoločnosť Rosneft podpísali kontrakt na vytvorenie joint venture, ktorý sa v prípade svojej realizácie hodnotí ako najväčší projekt svojho druhu v histórii kapitalizmu (28) v hodnote 500 miliárd USD. GM a Ford presunuli svoje výrobné haly do Ruska, ktoré v roku 2016, by sa malo stať najväčším automobilovým trhom v Európe. Okrem pôsobenia amerických spoločností na ruskom trhu sa Rusko podieľa aj na dovoze množstva ocele, titátnu alebo lietadlových súčastí pre Boeing (29).

Odpoveď zo strany Ruska

Na ministerstve obrany Ruskej federácie sa pripravuje reakcia na sankcie zo strany USA v sfére vojenskej spolupráce. Rusko chce pozastaviť prijímanie inšpekčných skupín, ktoré sa vytvorili zo záväzkov podľa zmluvy START a Viedenského dokumentu 2011 s odôvodnením, že sú inšpekcie prejavom dôvery medzi stranami, zatiaľ čo uvalenie sankcií zo strany USA nesvedčí o normálnych pravidelných dvojstranných kontaktoch (30).

Rusko podnikne protiopatrenia, ak voči nemu Spojené štáty uvalia sankcie za kroky na Ukrajine. V Rusku sa pripravuje zákon, na základe ktorého môže Rusko v prípade uvalenia sankcií proti ruským obchodným subjektom a štátnym štruktúram skonfiškovať majetok, aktíva a prostriedky na účtoch zahraničných spoločností. Okrem právnických osôb sa uvažuje aj o fyzických osobách. Autor zákona si myslí, že tento krok zodpovedá európskym štandardom, pretože si podľa jeho názoru stačí spomenúť na príklad Cypru, kde EÚ podmienila finančnú pomoc Cypru konfiškáciou peňažných prostriedkov z účtov klientov bánk (31). Podobné kroky by však otriasli dôverou investorov v ruské hodpodárstvo (32). Existujú určité ruské kroky, ktoré na prvý pohľad nemajú priamy súvis s krymskou krízou. Orgán poľnohospodárskeho dozoru od 10. marca 2014 znova zavádza zákaz dovozu bravčoviny z USA, s odôvodením, že súčasný systém dodávok negarantuje bezpečnosť. Náhradu za americké mäso si Rusko môže nájsť na trhoch štátov BRICS (33).

Poradca prezidenta Ruskej federácie načrtol niekoľko možných protiopatrení, ktoré by Rusko mohlo v budúcnosti prijať v prípade uvalenia hospodárskych sankcií. Tie neskôr Kremeľ označil za jeho súkromný názor, ktorý nezodpovedá stanoviskám administrácie prezidenta(34). Podľa jeho názoru ruské štátne orgány v prípade zmrazenia účtov ruských spoločností a občanov všetkým vlastníkom budú odporúčať predávať americké štátne obligácie a v prípade uvalenia bankových sankcií si podľa jeho vyjadrenia Rusko bude musieť si nájsť iné meny a vytvoriť vlastný platobný systém. Za tieto pozície bol kritizovaný aj ruskou vládou s tým, že nie je oprávnený hovoriť v mene ruskej vlády a  navrhovať neprijateľné opatrenia (35).

Záver

Široké sankcie voči Rusku zo strany USA a EÚ predstavujú problém nielen kvôli bumerangovému efektu na americký a európsky biznis, ale majú aj ďalšie praktické problematické stránky, pretože má Rusko silné prepojenia na svetovú energetiku a finančné trhy. Napríklad sankcie, ktoré by boli zamerané na energetický sektor, môžu Rusku uškodiť najviac, ale môžu tiež zvýšiť globálne ceny energonosičov a oslabiť už beztak slabé oživenie svetovej ekonomiky. Sankcie zamerané na finančný sektor môžu poškodiť americké a európske banky, ktoré majú stovky miliárd peňažných prostriedkov v ruských pôžičkách a investíciách.  Neskôr sa dokonca môžu ukázať ako neefektívne, v prípade ak tieto sankcie nebudú dodržiavať hlavné finančné centrá Ázie (36). Na základe uvedených skutočností sa javí ako neadekvátne presvedčenie, že by mala hospodárska izolácia Ruska jednostranné dôsledky – či už pre Ruskú federáciu alebo pre štáty, ktoré sa ju snažia hospodársky izolovať. Dôsledkov sankcií by si mali byť vedomí najmä predstavitelia EÚ, ktorá je prepojená s Ruskom najmä energeticky, ale aj hospodársky a investične. V podmienkach oživovania svetového hospodárstva by sa pritom negatívne dôsledky hospodárskych sankcií v Európskej únii mohli sprostredkovane prejaviť aj v iných častiach sveta.