Dňa 22. marca 2015 sa konali voľby baškana (najvyššieho oficiálneho predstaviteľa) moldavského Gagauzska. V predkladanom článku podáme charakteristiku politického kontextu, okolností a výsledku predmetných volieb. Keďže ide o problematiku, ktorá slovenskému čitateľovi nemusí byť známa, úvodom začneme všeobecnejšími informáciami o spomínanom útvare a o moldavskom politickom živote.

Úvod

Gagauzsko je autonómna územná jednotka, resp. autonómny územný útvar v rámci Moldavska [1] [2], ktorý vznikol v roku 1994 ako riešenie politického konfliktu súvisiaceho s gagauzskými ambíciami získať v rámci procesu rozpadu ZSSR samostatnosť. Gagauzi predstavujú turkický národ; väčšina jeho príslušníkov, ktorí sú prevažne pravoslávneho vierovyznania, žije v Besarábii (juh Moldavska a Odeská oblasť Ukrajiny). V Gagauzsku predstavujú 82 % zo 155 646 obyvateľov [3]. Z politického hľadiska je Gagauzsko špecifické svojou orientáciou na Ruskú federáciu, ktorá sa prejavila napríklad v rámci gagauzského referenda konaného v roku 2014, v ktorom sa 96 % hlasujúcich vyslovilo za vstup Moldavska do Colnej únie Ruska, Bieloruska a Kazachstanu (účasť na referende predstavovala 57,04 %) [4].

Politický život v Gagauzsku je bezprostredne spätý s pôsobením celoštátnych straníckych organizácií na úrovni Moldavska. Na predmetnej úrovni predstavujú politické sily s najvyššou podporou zo strany obyvateľstva Strana socialistov Moldavskej republiky (20,51 % vo voľbách v roku 2014), Liberálno-demokratická strana Moldavska (20,16 % vo voľbách v roku 2014), Strana komunistov Moldavskej republiky (17,48 % vo voľbách v roku 2014), Demokratická strana Moldavska (15,8 % vo voľbách v roku 2014) a Liberálna strana (9,67 % vo voľbách v roku 2014) [5]. Strana socialistov Moldavskej republiky býva označovaná za proruskú [6] [7] [8] a je partnerským subjektom strany Spravodlivé Rusko [9]. Vo voľbách do moldavského parlamentu v roku 2014 získala najvyšší počet hlasov; napriek tomu však nebola schopná zostaviť vládu a ocitla sa v opozícii [10]. Vládnucu politickú silu predstavuje Aliancia za európsku integráciu, ktorú v roku 2009 založila Liberálno-demokratická strana Moldavska, (sociálnodemokratická) Demokratická strana Moldavska, Liberálna strana a Aliancia Naše Moldavsko, ktoré zvíťazili v parlamentných voľbách v uvedenom roku [11]. Po voľbách v roku 2010 ju opustila Aliancia Naše Moldavsko, ktorá sa nedostala do parlamentu [12]. V roku 2013 sa po odchode Liberálno-demokratickej strany Moldavska rozpadla [13]. Opätovne vznikla v mesiaci január 2015 pod názvom Aliancia za európske Moldavsko, a to na báze menšinovej vládnej koalície Liberálno-demokratickej strany Moldavska a Demokratickej strany Moldavska [14]. Orientácia politických síl, ktoré sú, resp. v minulosti boli súčasťou spomínanej aliancie, je prozápadná a antagonistická vo vzťahu k Rusku; ako príklad antagonistických postojov možno uviesť aktuálny návrh zákona predkladaného členmi poslaneckých klubov subjektov Aliancie za európske Moldavsko, ktorým sa zakazuje napríklad retranslácia zahraničných televíznych staníc, ktoré neratifikovali Európsky dohovor o cezhraničnom vysielaní, čo fakticky znamená zákaz vysielania všetkých ruských televíznych staníc [15]. Ďalší relevantný politický subjekt, Strana komunistov Moldavskej republiky, predstavoval v rokoch 1998 – 2014 najsilnejšiu stranu v moldavskom parlamente a v rokoch 2001—2009 vládnucu politickú silu (obdobie jeho vlády bolo ukončené v dôsledku takzvanej twitterovej revolúcie v roku 2009). Zatiaľ čo v minulosti išlo o subjekt s konštruktívnym vzťahom voči Ruskej federácii, ktorý sa vo voľbách opieral o proruský elektorát [16], aktuálne s Alianciou za európske Moldavsko zdieľa antagonistický vzťah voči Rusku. V súčasnosti sa napríklad počíta s jeho podporou vyššie spomínaného Zákona o ochrane domáceho televízneho vysielania a o informačnej bezpečnosti Moldavska [17]. Na konci mesiaca marec 2015 sa tiež predseda spomínanej strany a bývalý prezident Moldavska Vladimir Voronin vyslovil špecificky za zákaz vysielania ruských informačno-analytických programov, v prospech čoho podal vyslovene politické argumenty, medzi ktoré patrí tvrdenie, že by víťazka nedávno konaných volieb gagauzského baškana nevyhrala bez podpory ruských televíznych kanálov [18].

Voľby gagauzského baškana

Ako uvádzame vyššie, voľby gagauzského baškana sa konali dňa 22. marca 2015. V prípade, že by žiaden z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov, muselo by sa v termíne do 14 dní odo dňa konania prvého kola volieb konať ich druhé kolo [19]. Vo voľbách kandidovalo desať kandidátov, ďalší dvaja pôvodní kandidáti (Sergej Bazadži a Oleg Kajky) účasť odriekli [20]. Hlavnými súpermi vo voľbách boli Irina Vlachová a Nikolaj Dudoglo.

Irina Vlachová kandidovala ako nezávislá kandidátka s podporou Strany socialistov Moldavskej republiky a bývalého kandidáta na post baškana Sergeja Bazadžiho [21] [22], ktorý bol po konaní volieb zatknutý v súvislosti s údajným verbovaním mladých ľudí s cieľom ich bojovej prípravy a následnej realizácie teroristických aktivít za účelom destabilizácie situácie v Moldavsku [23] (Bazadži je najbližším spolupracovníkom odchádzajúceho baškana Michaila Formuzala [24], ktorý sa vyznačuje proruskými postojmi [25] [26] a antagonistickými vzťahmi s proeurópskymi elitami v Moldavsku [27]). Vlachová, narodená dňa 26. februára 1974, je pôvodným povolaním a vzdelaním právnička a doktorka právnych vied. Od roku 2005 bola na kandidátke Strany komunistov Moldavskej republiky, ktorej rady opustila v mesiaci január 2015 [28], štyrikrát zvolená za poslankyňu moldavského parlamentu [29]. V roku 2010 neúspešne kandidovala za gagauzského baškana [30]. Jej predvolebná kampaň pred poslednými voľbami sa niesla v proruskom duchu a v duchu ostrej kritiky proeurópskeho kurzu moldavských elít [31]. Vlachová považuje Rusko za strategického partnera Gagauzska, ktorého úlohu vidí vo vytvorení mostu umožňujúceho zlepšenie, resp. obnovenie blízkych vzťahov medzi Moldavskom a Ruskom [32]. Svoj volebný úspech stavala na podpore zo strany proruského elektorátu, ktorého časť sa podľa jej slov považuje za súčasť ruského sveta a ktorý podľa jej slov zmobilizovali o. i. vyjadrenia moldavského prezidenta o želanej povahe prípadného zákazu vstupu členov zákonodarných orgánov Ruskej federácie na územie Moldavska [33].

Nikolaj Dudoglo, narodený dňa 13. marca 1966, kandidoval ako nezávislý kandidát s podporou Demokratickej strany Moldavska (ktorej členom poslaneckého klubu je od roku 2014), ním vedeného spoločensko-politického hnutia Nové Gagauzsko, ktoré v minulosti splynulo s Demokratickou stranou Moldavska [34] [35], spoločensko-politického hnutia Rovnoprávnosť zameraného na práva národnostných menšín v Moldavsku [36] a bývalého kandidáta na post baškana Olega Kajkyho [37] [38]. Ide o proeurópskeho kandidáta, ktorý napríklad v mesiaci október 2013 priviedol svojich prívržencov na demonštráciu za európsku integráciu konanú v Kišiňove [39]. V jeho neprospech vo voľbách hrala protiruská orientácia Demokratickej strany Moldavska [40] a medializovaná informácia, že má jeho osoba zakázaný vstup na územie Ruskej federácie [41]. Nepriaznivé faktory sa usiloval vyvážiť podporou zo strany Putinovho zmocnenca Vladimira Chomerčikiho [42], ktorý ho dokonca označil za vždy vítaného a váženého priateľa Ruska ([43], porovnaj [44]). Je tiež možné, že podpora zo strany spoločensko-politického hnutia Rovnoprávnosť, ktoré v minulosti presadzovalo uzákonenie ruštiny za druhý štátny jazyk v Moldavsku [45], malo za cieľ kompenzovať antagonistický vzťah Dudogla a Moskvy, ktorý bol nevýhodný z hľadiska dosahovania podpory zo strany gagauzského elektorátu.

Ústredná volebná komisia Gagauzska dňa 25. marca 2015 vyhlásila výsledky volieb, podľa ktorých sa ich víťazkou stala Vlachová so ziskom 51,11 % hlasov [46], čo stačilo na jej víťazstvo v prvom kole. Účasť vo voľbách dosiahla 58,21 % a bola dostatočná pre platnosť volieb. Hlavný protikandidát Vlachovej poslanec Dudoglo získal 19,06 % hlasov [47]. Inaugurácia Vlachovej do funkcie baškana sa bude konať dňa 15. apríla 2015 [48]. S výsledkom volieb sa nezmierili Vlachovej protikandidáti Nikolaj Dudoglo a Sergej Černev (nezávislý kandidát so zanedbateľnou podporou, ktorý bol v minulosti stíhaný pre výtržníctvo [49] v súvislosti s hrubým verbálnym a fyzickým útokom na predsedu Národného zhromaždenia Gagauzska Dmitrija Konstantinova a baškana Michaila Formuzala [50] a ktorý počas predvolebnej kampane obvinil Vlachovú zo snahy destabilizovať situáciu v Gagauzsku [51]) požiadali Ústrednú volebnú komisiu Gagauzska o prerátanie hlasov v súvislosti s údajne početnými faktami porušovania volebnej legislatívy a podozreniami z falšovania volebných výsledkov [52]. Analytici v danom čase vyjadrovali názor, že v prípadné prepočítanie hlasov nezmení situáciu a že aj v prípade hypotetického konania druhého kola volieb nedôjde k zmene rozloženia síl v Gagauzsku [53]. Odvolacia komisia dňa 30. marca 2015 po preskúmaní všetkých podnetov rozhodla vo veci spôsobom, že potvrdila zákonnosť zvolenia Vlachovej do funkcie baškana Gagauzska [54].

Záver

Záverom možno konštatovať, že v Gagauzsku vďaka proruským náladám relevantnej časti gagauzského elektorátu (porovnaj [55]) nesporne vyhral proruský kandidát. Osudnou slabinou hlavného protikandidáta pritom boli neúspešne zakrývané antagonistické vzťahy s Moskvou. Otázne je, či Vlachová ako budúci baškan zotrvá pri principiálne proruskom kurze, alebo či v súlade s vyjadreniami predsedu moldavského parlamentu Adriana Kanduho po uskutočnení rokovania s víťazkou volieb Vlachová prejaví „pragmatizmus a realizmus“ a bude náchylná k realizácii politiky v proeurópskom kurze [56]. Pri aktuálnom rozložení mocenských kariet v Moldavsku, v ktorom dominujú proeurópske politické sily, možno do budúcna predpokladať silné tlaky smerom k zmierneniu aktuálnej Vlachovej zahraničnopolitickej orientácie či k jej politickému oslabeniu až eliminácii (porovnaj [57]). V prípade, že víťazka volieb zotrvá pri svojej aktuálnej orientácii a politicky sa vo funkcii gagauzského baškana presadí, môže zohrať rolu nesystémového prvku na moldavskej politickej scéne, ktorý oslabí aktuálny prozápadný kurz tohto štátu.