Vývoj udalostí na východe Ukrajiny potvrdil prognózu zverejnenú portálom DespiteBorders.com, že sa ukrajinské sily pokúšajú otvoriť príliš dlhú líniu frontu a že naopak ústup povstalcov zo severných častí frontu umožní konsolidáciu ich síl (1). V rámci ukrajinských síl došlo k drobeniu, keď boli ich jednotky vyslané súčasne do troch smerov; uvedenú skutočnosť následne po konsolidácii vlastných síl využili povstalci (2). K drobeniu ukrajinských síl pritom dochádzalo aj na úrovni velenia, keď Kyjev v čase predchádzajúcom ústupu povstaleckých síl zo severných častí frontu vytvoril dve operatívne velenia – severné a južné, pričom sily spadajúce pod južné velenie následne zlyhali (3) (pozri nižšie).

Nárast efektivity aktivít povstaleckých síl

Povstalecké sily sa pri svojom postupe opierajú predovšetkým o použitie ľahkých (mínomety) a ťažkých delostreleckých zbraní (raketomety Grad). Dňa 14. júla 2014 pritom ukrajinský vojenský expert Dmitrij Tymčuk k svojej ľútosti konštatoval, že efektivita delostreleckých útokov povstaleckých síl prudko vzrástla (4). Zvýšenie bojovej efektivity bolo pritom podmienené opatreniami smerujúcimi k centralizácii velenia, preskupením povstaleckých síl a chybnými krokmi na strane ukrajinských síl.

Subordinácia verzus koordinácia velenia

Na strane povstaleckých síl bolo vytvorenie vertikálnej štruktúry subordinácie umožnené fyzickým presunom Strelkova z obkľúčeného Slavianska do Donecka (5). Podľa vyjadrenia poľného veliteľa domobrany mesta Gorlovka Igora (Besa) Bezlera spadajú pod Strelkovom vytvorenú vojenskú radu (popri množstve ďalších aj) jemu (Bezlerovi) podriadené jednotky či jednotky podriadené Alexandrovi Chodakovskému (veliteľ práporu Vostok), v súvislosti s ktorým sa v minulosti šírili informácie o zložitých vzťahoch s osobou Strelkova (6). Strelkov podľa dostupných informácií vykonáva kontroly miestnych domobrán v rôznych častiach frontu a napr. v mesiaci júl 2014 navštívil mesto Lugansk s cieľom prevzatia ukoristenej techniky za účelom zabezpečenia obrany mesta Doneck (7); riadi tiež bojové operácie v rôznych častiach frontu [pozri napr. (8)].

Na strane Kyjeva naopak existujú početné prípady prejavov absencie spoločného velenia ukrajinských síl a koordinovanosti aktivít jednotlivých účastníkov konfliktu, ktorá viedla napr. k likvidácii časti práporu Ajdar pod Luganskom (9). K drobeniu ukrajinských síl dochádza aj na úrovni najvýznamnejších mocenských elít, čoho príkladom je konflikt oligarchu Kolomojského a prezidenta Porošenka resp. s ním prepojeného oligarchu Firtaša (10) (11), ktorý môže potenciálne vyvolať konflikty medzi Kolomojským vytvoreným a financovaným práporom Dnepr (12) a ozbrojenými silami Ukrajiny.

Preskupenie povstaleckých síl

Ako uvádzame vyššie, rast efektivity vojenských aktivít povstaleckých síl umožnilo stiahnutie (všetkých s výnimkou časti diverzných) jednotiek zo severných častí frontu za súčasnej stabilizácie frontového úseku na severe Doneckej ľudovej republiky (ďalej len „DNR“) a tiež zabezpečenie obrany Donecka. Príslušníci Slavianskej posádky sa presunuli na južné časti frontu, pričom sa dňa 15. júla 2014 niektorí z nich pripojili k jednotkám domobrany v meste Snežnoje (13) (14), ktoré sa podieľali na zovretí južného koridoru (vytvoreného ukrajinskými silami s cieľom získania kontroly nad štátnou hranicou s Ruskou federáciou) od spojenia s územiami kontrolovanými Kyjevom.

O stabilizácii frontového úseku na severe DNR (ktorá bola nevyhnutná pre umožnenie súčasného presunu síl na južné časti frontu) svedčia aktivity domobrany v meste Gorlovka, jednotkám ktorej velí osoba Igora Bezlera. Všetky prístupové komunikácie do mesta sú podľa jeho vyjadrenia aktuálne uzatvorené betónovými kontrolnými bodmi a vybavené obrnenými transportérmi, pričom sú v nočných hodinách striktne nepriechodné a počas dňa sú priepustné v rozsahu, ktorý stanovuje štáb domobrany ad hoc pre každú prichádzajúcu osobu [podobné opatrenia sa zavádzajú aj v niektorých obvodoch mesta Doneck (15)]. Jednotky tamojšej domobrany majú za úlohu aj zastavenie presunu ukrajinských síl smerom k mestu Doneck a operatívnu pomoc silám luganskej domobrany. Jednotky podnikajú útoky na kontrolné body ukrajinských síl, pričom značné straty na ich strane spôsobili v neďalekej minulosti predovšetkým útokom na kontrolný bod v blízkosti obce Omanskoje (vo vzdialenosti približne 20 km na severozápad od Donecka), ktorý bol napadnutý s použitím bojových vozidiel pechoty, obrnených transportérov a raketových systémov (16).

O intenzívnom zabezpečovaní obrany mesta Doneck svedčia presuny živej sily a obrnenej techniky z Luganska do Donecka cez mesto Jenakievo z dňa 15. júla 2014 (17) (18) a tiež príchod jednotky veliteľa s prezývkou Motorola do Donecka toho istého dňa (19). Zároveň dochádzalo k snahám o čistenie tyla, keď v priebehu nasledujúceho dňa prebiehala na doneckom letisku (pod kontrolou ukrajinských síl) diverzná operácia za použitia výbušnín, výsledkom ktorej bolo odrezanie diaľkového spojenia tam prítomných jednotiek so svetom (20). Ďalšie opatrenia smerujúce k zabezpečeniu obrany mesta uvádzame v predchádzajúcich analýzach [napr. (21)].

Nedostatky v oblasti efektivity taktiky Kyjeva voči k povstaleckým silám

Slabá pechota

Zrejme najväčšou slabinou ukrajinských ozbrojených síl je pechota, nedostatočný potenciál ktorej spôsobuje nutnosť vedenia boja bezkontaktným spôsobom, ktorý však ako taký nestačí na efektívne vedenie vojny (22). Vzhľadom na početné prípady zostreľovania ukrajinskej leteckej techniky zo strany povstalcov [napr. (23)] sa sily Kyjeva sústreďovali prednostne na použitie delostreleckej techniky [pozri napr. (24) (25)], čomu povstalecké sily prispôsobili svoju taktiku; a to najmä hĺbením zákopov a ústupom do nich počas delostreleckých útokov (26) (27) (28). Na rozdiel od ukrajinských síl pritom povstalecké sily disponujú pechotnými jednotkami s príslušníkmi odhodlanými k vedeniu zodpovedajúceho spôsobu boja.

Kroky Kyjeva nepriamo vedúce k posilňovaniu domobrán

Ochotu obyvateľov východnej Ukrajiny vstupovať do domobrán zvýšilo nedávne rozhodnutie ministra vnútra Ukrajiny Arsenija Avakova prepustiť zo služobného pomeru 585 príslušníkov doneckej polície a začatie trestného stíhania voči nim; analogické rozhodnutia sú plánované v prípade ďalších 272 príslušníkov, rozhodujúca väčšina ktorých zrejme posilní rady povstaleckých domobrán (29). O spomínanej tendencii svedčí fakt, že Ministerstvo vnútra Ukrajiny nedisponuje informáciami o mieste, na ktorom sa nachádza minimálne tretina policajného zboru mesta Slaviansk, pričom jeho predstavitelia predpokladajú, že sa policajti pripojili k povstalcom a aktuálne sa nachádzajú v Donecku; aktuálne dochádza k lustrácii príslušníkov policajného zboru v mestách, ktoré boli donedávna kontrolované povstalcami (30). V prípade, že bude Kyjev pokračovať v represiách voči príslušníkom silových štruktúr (napríklad aj voči vojakom, ktorí sa vzdali nepriateľovi), bude ich tým motivovať k tomu, aby sa v záujme sebazáchovy pripojili k povstaniu, čím bude nepriamo posilňovať povstalecké hnutie na Donbase.

Neefektívne kroky Kyjeva súvisiace s presunom síl v zóne konfliktu

Neefektivita v oblasti dislokácie síl Kyjeva bola spojená s ich postupom v troch smeroch, otvorením dlhej línie frontu a vytvorením úzkeho koridoru pozdĺž štátnej hranice s Ruskou federáciou za súčasného nedostatku ľudských a technických prostriedkov k udržaniu pozícií a vojenskej expanzii. Uvedené skutočnosti mali za následkom odrezanie ukrajinských síl od zvyšných častí Ukrajiny a tiež ústup z ďalších častí frontu, ktorým sa budeme venovať v nasledujúcich častiach textu.

Zovretie ukrajinských síl v južnom koridore. Zdroj: www.politikus.ru

Odrezanie ukrajinských síl v južnej časti frontu

V závere 28. – úvode 29. týždňa 2014 došlo k obkľúčeniu ukrajinských síl dislokovaných v koridore pozdĺž hranice s Ruskou federáciou. Tam prítomné jednotky sa pokúšali uniknúť z obkľúčenia (31), pričom dňa 15. júla 2014 účastník bojovej operácie Kyjeva telefonicky vystúpil v relácii televízneho kanálu 112 Ukrajina, pričom uviedol, že v intraviláne obce Koževňa (ležiacej na juh od obce Dmitrievka v Luganskej oblasti) prebiehalo mínometné a raketometné ostreľovanie, v dôsledku ktorého zahynulo 400 z 800 príslušníkov jeho pluku a zvyšok pre neskoro vydaný rozkaz velenia na ústup hynie pod delostreleckou paľbou povstaleckých síl (32) (33). V ten istý deň prebiehalo delostrelecké ostreľovanie pozícií ukrajinských regulárnych a neregulárnych síl v Sverdlovskom okrese a v blízkosti takticky významného bodu Saur-Mogila v Doneckej oblasti (povstalecké kanály zároveň informovali o predchádzajúcom obkľúčení letiska v Lugansku zo strany luganskej domobrany). Výsledkom bojov v dňa 15. júla 2014 bolo množstvo obetí na strane ukrajinských síl [pozri napr. (34)]. Aktivity smerujúce k získaniu kontroly nad južným koridorom pokračovali dňa 16. júla 2014, keď luganské sily zaútočili na pozície Národnej gardy Ukrajiny v blízkosti Saur-Mogily a Stepanovky (35). Ukrajinské sily sa aj naďalej neúspešne pokúšali o ústup z priestoru koridoru za sprievodného bombardovania a ostreľovania Saur-Mogily (36). Toho istého dňa bola medializovaná informácia o oslobodení Krasnodonu a hraničného priechodu Izvarino a úplnej demoralizácii tam zostávajúcich ukrajinských síl (37). Príslušník ozbrojených síl Ukrajiny dislokovaný v danom priestore vo vysielaní Espreso.TV uviedol, že ukrajinské sily v južnom smere začali úplný ústup, pričom všetky brigády boli porazené, ustúpili a alebo sú v obkľúčené a odrezané od zásobovania (38). Dňa 16. júla 2014 tiež povstalecké sily zaútočili na obec Marinovka, pričom sa im pri prvom pokuse podarilo získať kontrolu výhradne nad tromi vyvýšeninami a susednou obcou (39) a až na ďalší pokus bola daná obec dobytá. Povstalecké sily následne vyhlásili, že bola operácia smerujúca k obkľúčeniu ukrajinských síl ukončená, pričom ich príslušníkom zostáva len možnosť vzdať sa alebo internovať sa na územie Ruskej federácie (40). Povstalci výsledkom úspešného vedenia operácie v južnej časti frontu ukoristili množstvo zbraní a nábojov (41), pričom získali aj množstvo ťažkej techniky [ktorú cez lesné cesty dopravili k Donecku na utajenú základňu práporu Vostok s cieľom vyhnúť sa útokom zo strany ukrajinských vzdušných síl. Vzhľadom na skutočnosť, že na strane povstalcov absentujú vycvičené posádky tankistov, tanky budú v bojoch riadiť vodiči linkových autobusov a súčasne bude priebiehať základný výcvik ostatných špecialistov tankových posádok (42)].

Ústup z ďalších častí frontu

Udalosti pod Luganskom viedli k tomu, že ukrajinské sily začali ustupovať s cieľom sebazáchovy, preskupenia síl a ich konsolidácie, pričom utrpeli značné straty na živej sile, výzbroji a kontrolovaných územiach (43). Dňa 15. júla 2014 začali opúšťať aj pozície v blízkosti Luganska vrátane Alexandrovky (na západ od Luganska), Sčastie (na sever od Luganska) (44), Rozkošnoe (45) a i., a to bez boja a predchádzajúcich útokov zo strany povstaleckých síl. Možno konštatovať, že opúšťajú všetky územia s bezprostrednou hrozbou útoku zo strany povstalcov (46).

Otázka ďalšieho osudu ukrajinských zajatcov

Podľa medializovaného vyjadrenia Igora Bezlera povstalci zajatým príslušníkom ozbrojených síl Ukrajiny neubližujú a sú pripravení „poslať ich za matkami“; príslušníkov Národnej gardy Ukrajiny, Pravicového sektora, práporu Dnepr, práporu Donbass a pod. však do zajatia neberú (47) (rozumej – vykonávajú opatrenia vedúce k absencii existencie potenciálne zajateľnej osoby); rovnakú informáciu tiež pozri (48). Príslušníci ozbrojených síl Ukrajiny sú po ich padnutí do zajatia vymieňaní za osoby v ukrajinskom zajatí; dôstojníci jednotky Alfa s predtým vydaným pokynom likvidácie osoby Bezlera boli vymení za jedného z politických lídrov povstalcov, Pavla Gubareva, na osobnú žiadosť vedúceho negociátora o výmene zajatcov generálplukovníka v zálohe Vladimíra Rubana bol vydaný podplukovník letectva a poradca Sergeja Tarutu (donecký gubernátor lojálny tzv. Doneckému klanu a sprostredkovane Kyjevu) Roman Svitan, prepustených tiež bolo 8 príslušníkov policajného zboru a 6 príslušníkov pohraničnej stráže Ukrajiny (49). Aktuálne sa vedú rokovania o prepustení manželky jedného z príslušníkov povstaleckých síl resp. údajnej spojky s Ruskou federáciou Oľgy Kulyginovej, za prepustenie ktorej ponúkajú vydanie 14 vojnových zajatcov (50). Samotný Vladimír Ruban v medializovanom vyjadrení uviedol, že Kyjev prepustil viac než 35 zajatcov výmenou za prepustenie 10 povstalcov; v minulosti pritom povstalci požadovali za vydanie jedného príslušníka ukrajinských síl piatich povstalcov, aktuálne však Bezler ponúka za samotnú Kulyginovú vydanie 15 Ukrajincov; s čím však Kyjev nesúhlasí, keďže považuje jej osobu za príliš cennú a formuluje pre Bezlera neprijateľné podmienky (51). Bezler pritom v medializovanom rozhovore označuje za podmienku opätovného začatia mierových rokovaní výmenu vojnových zajatcov (52).

Deklarovaná likvidácia príslušníkov kváziregulárnych a neregulárnych síl [k rozlíšeniu pozri (53)] na strane Kyjeva ako taká pritom neodporuje III. ženevskej konvencii týkajúcej sa vojnových zajatcov, a to z niekoľkých dôvodov. 1. ich likvidácia sa podľa Bezlerovho vyjadrenia vykonáva pred ich zajatím (k zajatiu teda vôbec nedochádza) 2. Aj v prípade predchádzajúceho padnutia do zajatia zrejme nespadajú do pôsobnosti predmetnej konvencie. V jej zmysle (54) totiž patria medzi tých, ktorým smie byť udelený štatút vojnového zajatca, popri príslušníkoch riadnych ozbrojených síl či domobrán aj členova ozbrojených skupín a iných dobrovoľníckych jednotiek vrátane tých, ktoré patria do organizovaného odboja, ale len za podmienky, že zároveň spĺňajú (všetky) nasledujúce kritériá:
(a) podliehali veleniu osoby, ktorá bola zodpovedná za svojich podriadených;
(b) nosili zreteľné označenie rozoznateľné na diaľku ;
(c) otvorene nosili zbrane;
(d) svoje operácie vykonávali v súlade so zákonmi a pravidlami vojny.
Nakoľko sa v rámci neregulárnych a kváziregulárnych síl na strane Kyjeva fakticky neuplatňujú princípy subordinácie a nie ich príslušníci nie sú zreteľne označení ako príslušníci niektorej zo strán konfliktu (súlad výkonu operácií so zákonmi a pravidlami vojny treba posudzovať ad hoc v prípade každého prípadného zajatca), je zrejmé, že sa ich zajatie neriadi ustanoveniami vyššie spomínanej konvencie. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam však existujú isté indície, že sa odstrel príslušníkov týchto štruktúr nelikvidujú automaticky. Patrí medzi ne aj skutočnosť, že sa povstalci zjavne usilujú vyvíjať na Kyjev prostredníctvom zachádzania s (prípadnými) zajatcami tlak, o čom svedči o. i. fakt, že bol v minulosti (s pomocou novinára Vasilija Budika a nešpecifikovaného zajatého plukovníka Služby bezpečnosti Ukrajiny) vyhotovený fingovaný záznam zachytávajúci domnelý odstrel dvoch vojenských zajatcov, a to s cieľom dosiahnutia prepustenia vyššie menovanej Oľgy Kulyginovej (55).

Záver

Na (z pohľadu Kyjeva negatívny) vývoj udalostí v „južnom koridore“ už reagovali USA a EÚ, a to formou obvinenia Ruskej federácie zo zasahovania do situácie na Ukrajine a deklarovania pripravenosti zaviesť voči Moskve ďalšie sankcie (56). Faktom však je, že Moskva [miera zasahovania ktorej je v prípade daného konfliktu obmedzená (57)] vyššie popísaný vývoj udalostí nevyvolala. Svedčí o tom aj v úvode článku spomínaná prognóza, že sa ukrajinské sily pokúšajú otvoriť príliš dlhú líniu frontu a že naopak ústup povstalcov zo severných častí frontu umožní konsolidáciu ich síl (58).