Po tom, ako povstalecké sily zaznamenali úspechy v južných častiach frontu (1), došlo k sérii udalostí vedúcich stratám ich pozícií na severe frontu. Ukrajinské sily začiatkom 30. týždňa roku 2014 obsadili mesto Rubežnoje (2), vytlačili povstalcov z Dzeržinska (3), Debaľceva (4), obkľúčili povstalecké sily v Severodonecku (5) [ktorý sa im napriek zodpovedajúcim vyjadreniam Ministerstva vnútra Ukrajiny nepodarilo dobyť]  a podnikajú útoky v rámci Donecka (6) [v dôsledku ktorých vnikol požiar v závode Točmaš (7)], v ktorom však boli ukrajinské sily po pokusoch o expanziu zatlačené naspäť do priestoru letiska (8). Ukrajinské sily už v predchádzajúcich dňoch vztýčili svoje oporné body v obciach Beloje a Vesiolaja Tarasovka (9) (na mape nižšie pod číslom „1“) a tankovými jednotkami tiež obsadili úsek cestnej komunikácie v okrese Lutugino (10). Vzhľadom na rozsah stratených území a na utŕžené straty na živej sile nejde o výrazné neúspechy povstaleckých síl; ich neúspechy však majú významný taktický rozmer.

Významné objekty dobyté a obkľúčené ukrajinskými silami v závere 29. – v úvode 30. týždňa roku 2014 (vyznačené červenou); povstalecké bašty (vyznačené modrou) . Zdroj predlohy: google.com/maps

Okrem pokračujúceho postupu síl Kyjeva na severe frontu (11) [o ktorom svedčí dobytie Rubežného a Dzeržinska, obkľúčenie Severodonecka ale aj ďalšie bojové aktivity ukrajinských síl v Jasinovackom okrese Doneckej oblasti (12)] totiž došlo k úplnému alebo čiastočnému obsadeniu takticky významných bodov a komunikačných uzlov ako Beloje a Vesiolaja Tarasovka (body ležiace na ceste M04 s cestným prepojením na cestu H21 v okrese Lutugino), úsek cesty H21 (komunikácia spájajúca Doneck a Lugansk  a pretínajúca cestu M03 v meste Krasnyj Luč) v okrese Lutugino (pretínajúci cestné komunikácie, z ktorých jedna smeruje do Krasnodonu a druhá do Sverdlovsku a obe následne k hraniciam s Ruskou federáciou) a následne Debaľcevo (križovatka cesty M04 spájajúcej Doneck a Lugansk s cestou M03 spájajúcou Slaviansk a Krasnyj Luč). Veliteľ domobrany Doneckej ľudovej republiky Igor Strelkov už po obsadení obcí Beloje a Vesiolaja Tarasovka uviedol, že ide o strategickú porážku, smerujúcu k odrezaniu povstalcov od akéhokoľvek zásobovania (13). Mesto Doneck a donecké povstalecké sily dobytím vyššie uvedených bodov zo strany síl Kyjeva stratili hlavné cestné spojenia s Luganskom a súčasne strácajú zostávajúce hlavné cestné spojenia s Ruskou federáciou. Náhradnými alternatívami sú poľné resp. lesné cesty, ktoré boli počas  konfliktu na východe Ukrajiny v suchých letných mesiacoch opakovane využívané na presun ťažkej vojenskej techniky [pozri napr. (14)] aj na prechod hraníc s Ruskou federáciou zo strany kolón utečencov (15).

O pokračujúcom tlaku ukrajinských síl zo severných častí frontu svedčí aj skutočnosť, že dňa 22. júla 2014 v skorých ranných hodinách (miesteho času) dochádzalo k delostreleckému ostreľovaniu mesta Lisičansk (16) (bezprostredne na západ od mesta Severodoneck). V blízkej budúcnosti sa očakávajú intenzívne útoky na Lugansk, v ktorom prebiehajú boje kontinuálne [pozri (17)] a z ktorého sa aktuálne masovo odsúva miestne obyvateľstvo a tam prítomní zahraniční predstavitelia (18); očakáva sa tiež zosilnenie útokov na mesto Doneck.

Záver
Povstalecké sily svojim stiahnutím zo severných častí frontu síce čiastočne skonsolidovali svoje sily (19) a posilnili svoje pozície v južnom koridore vedúcom popri ruských hraniciach (20), naďalej však strácali pozície na severe frontu. Aktuálny stav ohrozuje ich postavenie v najvýznamnejších centrách ako Lugansk a Doneck, ktoré stratili vzájomné hlavné cestné spojenia a sčasti aj prístup k štátnym hraniciam s Ruskou federáciou. Ukrajinské sily síce utrpeli v južných častiach frontu značné straty a chronicky trpia mnohými závažnými nedostatkami čo do efektívnosti velenia, výcviku a bojovej morálky ich príslušníkov, využívajú však kvantitatívnu výhodu plynúcu z dostupnosti živej sily a bojovej techniky na zintenzívnenie tlaku na povstalcov predovšetkým prostredníctvom sústavného nahrádzania resp. nasadzovania nových delostreleckých a tankových jednotiek. Možno očakávať, že budú povstalci vykonávať opatrenia smerom k posilneniu obrany na severnej línii frontu, pričom sa však budú sústreďovať prednostne na obranu svojich hlavných bášt a v prípade hrozby neprimeraných strát budú vykonávať taktický ústup smerom k Donecku, Lugansku resp. ďalším významným centrám. K presunom medzi predmetnými centrami a k zabezpečovaniu ich zásobovania budú využívať poľné resp. lesné cesty, pričom však nemožno vylúčiť ani pokusy o obnovenie kontroly nad niektorými kľúčovými cestnými komunikáciami resp. dopravnými uzlami (čo sa ukazuje ako realizovateľné predovšetkým v južnej časti frontu).