V mesiaci apríl tohto roka ukrajinskou spoločnosťou otriasla vražda novinára Olesja Buzinu (stál na čele novín Segodňa, ktoré patria Rinatovi Achmetovovi, približne mesiac pred vraždou však odišiel z redakcie pre údajnú cenzúru). Buzina podporoval myšlienky federalizácie Ukrajiny, dvojjazyčnosti a súdržnosti ukrajinského, ruského a bieloruského národa. Večer predtým zavraždili bývalého ľudového poslanca za Stranu regiónov Olega Kalašnikova, ktorého v období po Majdane obviňovali z financovania Antimajdanu. Kalašnikov sa v bezprostrednej minulosti venoval rôznym opozičným aktivitám, a tiež príprave osláv 70. výročia Dňa víťazstva [1].

Poradca ministra vnútra Anton Geraščenko uviedol, že ministerstvo vnútra a Služba bezpečnosti Ukrajiny (SBU) využili situáciu vzniknutú okolo vrážd Kalašnikova a Buzinu, aby získali informácie o separatistoch, teroristoch a sympatizantoch Doneckej a Luganskej ľudovej republiky. Kalašnikov a Buzina boli totiž uvedení na zozname separatistov, provokatérov, osôb nápomocných povstalcom a organizátorov Antimajdanu, ktorý obsahoval aj ich presné adresy [2]. Na nadväzujúce aktivity ministerstva vnútra a SBU slúžil portál „Mirotvorec“, ktorý fungoval ako návnada, nastražená dobrovoľníkmi za súčinnosti orgánov činných v trestnom konaní. Úlohou portálu bolo získať údaje občanov Ukrajiny a Ruskej federácie, ktorí navštívia jeho webovú stránku. V konečnom dôsledku bol každý návštevník stránky automaticky zapísaný do predmetného zoznamu. Podľa vyjadrenia Antona Geraščenka by občan rešpektujúci zákon nehľadal informácie o sebe, svojich príbuzných a priateľoch medzi separatistami a teroristami. Začiatkom tohto roka Geraščenko predstavil webovú stránku ako projekt na zber dát o „teroristoch a separatistoch“, ktorý mal byť vytvorený skupinou aktivistov za účelom pomoci ministerstvu vnútra a SBU. Podľa údajov z 20. apríla 2015 sa na portále „Mirotvorec“ nachádza približne 32 tisíc profilov nepohodlných ľudí a predpokladá sa, že ich počet ešte stúpne o ďalších niekoľko desiatok tisíc [3].

V nasledujúcom odseku súhrnne opíšeme vzniknutú situáciu. Ministerstvo vnútra a SBU spoločne zorganizovali operáciu, ktorej podstatou bolo vytvoriť databázu osobných údajov osôb na základe vyššie popísaného kľúča. Do databázy sa systematicky zapisujú osobné údajne osôb, ktoré na základe medializovanej informácie, že uvedený zoznam má funkciu zoznamu osôb určených na odstrel (čo sa najviac umocnilo po vražde Olega Kalašnikova a Olesja Buzinu), preverujú, či do neho neboli zaradené. Týmto spôsobom sa zoznam neustále rozširuje. V zozname sa nachádzajú osobné údaje osôb ako adresa ich bydliska, e-mail, telefónne číslo a poznámka obsahujúca odôvodnenie ich zaradenia do zoznamu. Na vypracovanie zoznamu takéhoto rozsahu je potrebná súčinnosť veľkého množstva platených ľudí alebo súčinnosť štátnych orgánov (ministerstva vnútra, ktoré vedie databázu pobytu občanov, resp. tajných služieb) a mobilných providerov (poskytnutie telefónnych čísel) a v neposlednom rade poskytovateľov internetu (sprístupnenie údajov osôb na základe IP adries návštevníkov stránky). Keďže sa do zoznamov zapisovali aj mená a identifikačné údaje osôb, ktoré boli preverované inými ľuďmi za využitia filtrov na stránke, možno konštatovať, že išlo o komplot štátnych orgánov, poskytovateľov internetu a mobilných telekomunikačných služieb. Z uvedeného vyplýva ešte jedna zaujímavá skutočnosť. Ukrajinské štátne orgány zámerne porušujú ustanovenia zákona o ochrane osobných údajov: bez súhlasu dotknutých osôb totiž umiestňujú na internet osobné údajne občanov Ukrajiny. Okrem tohto incidentu majú ukrajinské orgány štátnej správy problém s dodržiavaním zákona o ochrane osobných údajov, na čo sa už v minulosti upozorňovalo [4].

Popov Aleksandr Olegovich. Zdroj: psb4ukr.org

V tejto súvislosti nemožno nespomenúť ďalšiu zaujímavú skutočnosť. V apríli tohto roka zaplavili Ukrajinu letáky a bilbordy (tie sú v svojej podstate skrátenou verziou letákov [5]) vyzývajúce k odhaľovaniu tzv. „všedných“ separatistov. Spomínané letáky obsahovali aj kritériá, na základe ktorých možno „všedného“ separatistu odhaliť. Nebudeme ich všetky vymenúvať, no pre zaujímavosť spomeňme napríklad nasledujúce kritériá: „všedný“ separatista vyzýva k príchodu ruských vojsk alebo navrhuje sa Rusku vzdať; propaguje ruskú symboliku; protestuje proti mobilizácií či iniciuje akcie, ktoré vyzývajú k zvrhnutiu moci. Letáky uvádzajú rozsah trestu 7 – 12 rokov odňatia slobody, ktorý vraj možno v tejto súvislosti uložiť podľa článku 110 Tresného kódexu Ukrajiny [6]. Ako kontakt sa uvádzajú dve telefóne čísla – jedno je označené ako vládna horúca linka a druhé ako horúca linka SBU. Letáky neobsahujú žiadne identifikačné údaje miesta, kde boli vytlačené, ani objednávateľa či zhotoviteľa návrhu. Nikto z oficiálnych štátnych inštitúcií sa k tejto aktivite neprihlásil [7]. Kvalita papiera a tlače, a tiež rozsah akcie napovedá tomu, že túto aktivitu možno len ťažko považovať za občiansku. Napriek tomu, že čísla uvedené na letáku podľa niektorých správ z médií [8] [9] nefungujú, možno vysloviť domnienku, že akcia daného formátu si vyžaduje súčinnosť štátnych zložiek.

Ako rozpoznať „všedného“ separatistu. Zdroj: www.rian.com.ua

Článok 110 ukrajinského Trestného kódexu, na ktorý sa autori letáku odvolávajú, obsahuje skutkovú podstatu trestného činu pokusu o narušenie územnej celistvosti a nedotknuteľnosti Ukrajiny, pod ktorým sa rozumejú zámerné činy spáchané za účelom zmeny hraníc územia alebo štátnej hranice Ukrajiny v rozpore s poriadkom ustanoveným ústavou Ukrajiny, a tiež verejné výzvy a distribúciu materiálov podnecujúcich k spáchaniu takých činov – takéto činy sa potrestajú odňatím slobody na dobu od troch do päť rokov s konfiškáciou majetku alebo bez nej [10].

Na základe porovnania skutkov tzv. „všedného“ separatizmu, ktoré sú podľa letákov údajne postihované, so znením zákona, je zrejmé, že činy uvedené na letáku nespĺňajú skutkovú podstatu trestného činu pokusu o narušenie územnej celistvosti a nedotknuteľnosti Ukrajiny. Uvedený článok neobsahuje ani rozpätie 7 – 12 rokov, v ktorom možno údajne uložiť trest odňatia slobody za „všedný“ separatizmus. Toto rozpätie neobsahuje ani kvalifikovaná stuktová podstata trestného činu uvedená v druhom a treťom odseku článku 110 trestného kódexu [porovnaj [11]]. A vôbec, pojem „všedného“ separatizmu sa v trestnom kódexe nenachádza.

Záver

V najsledujúcich riadkoch zosumarizujeme to, čo vyplýva z predkladaného textu. Čo sa týka zoznamu osôb na portále „Mirotvorec“, možno konštatovať, že ukrajinské štátne orgány nezákonným zhromaždením, spracovaním a zverejnením osobných údajov vystavili v podmienkach rastúcej polarizácie ukrajinskej spoločnosti (v ktorej sa akýkoľvek iný ako oficiálny názor označuje za separatizmus alebo terorizmus) tisíce osôb reálnemu nebezpečenstvu fyzickej likvidácie. Hoci nie je možné spoľahlivo prepojiť vraždy bývalého ľudového poslanca Olega Kalašnikova a novinára Olesja Buzinu s vyššie spomínaným zoznamom, publikáciou osobných údajov môže ktokoľvek dotknuté osoby vyhľadať a fyzicky zlikvidovať. Scenár, že vytvorený zoznam bude slúžiť ako zoznam osôb určených na odstrel, nie je vylúčený. Pripomeňme, že mnohé vraždy príslušníkov silových štruktúr, ktorí zomreli pri výkone služby počas obdobia Majdanu v roku 2014, dodnes neboli riadne vyšetrené [12]. Možno preto pochybovať, že sa riadne vyšetria aj prípadné budúce vraždy podľa zoznamu. Keďže aj na Slovensku v poslednej dobe dochádza k výraznej polarizácii spoločnosti spojenej so zostavovaním ideologických zoznamov [13] [14], ostáva len dúfať, že u nás v budúcnosti nedôjde k realizácii podobného scenára ako na Ukrajine. Zaujímavosťou kampane ohľadom „všedných“ separatistov je fakt, že bilbordy a letáky sa objavili v ruskom jazyku v ruskojazyčných oblastiach [15]. Berúc v tomto kontexte do úvahy to, že iniciátori kampane zavádzali ohľadom existencie skutkovej podstaty trestného činu „všedného“ separatizmu a rozpätia uloženia trestu odňatia slobody, a tiež nefungujúce telefónne linky na bilboardoch, možno povedať, že cieľom iniciátorov kampane (pravdepodobne štátnych orgánov Ukrajiny) bolo zastrašovať vlastné obyvateľstvo. Napriek deklaráciám oficiálnych predstaviteľov Kyjeva, že vedú vojnu proti vonkajšiemu agresorovi (t. j. Ruskej federácii), možno povedať, že vládnuca moc vedie čoraz intenzívnejšiu vojnu proti vlastnému obyvateľstvu, a to nielen v Doneckej a Luganskej oblasti, ale na území celej Ukrajiny.