V minulosti boli predovšetkým zo strany osoby Igora Strelkova prezentované názory, že pozičnou a obrannou vojnou nie je možné vyhrať vojnový konflikt. Vývoj posledných dní ukazuje, že bola zo strany povstalcov začatá rozsiahla ofenzíva na rôznych frontoch. V slovenských médiách pritom rezonuje najmä ofenzíva na juh od Donecka smerom k Azovskému moru a Mariupoľu. Ofenzíva v spomínanom smere je pre povstalcov výhodná, keďže, ako ukazuje aktuálny vojenský vývoj, koncentrácia ukrajinských síl je v oblasti s výnimkou Mariupoľa (za ktorý sa budú pravdepodobne viesť ťažké boje), nízka. Z operačného hľadiska predstavuje výhodný cieľ dobytie pobrežia Azovského mora vrátane prístavov ako Novoazovsk, keďže sa týmto spôsobom povstalcom otvára ďalšia alternatíva zásobovania a to prakticky z rôznych častí sveta. Napríklad medzinárodne širšie neuznaný štát Abcházsko, ktorý je pobrežným štátom Čierneho mora, môže dodávať materiál a ľudské zdroje povstalcom prostredníctvom nimi obsadených prístavov. Samozrejme, spomínaná možnosť sa neobmedzuje na príklad Abcházska, ale vzťahuje sa aj na rôznych súkromných priekupníkov so zbraňami.
Nová ofenzíva povstalcov môže vypovedať o významnom nedostatku („diere“) v rámci ukrajinskej bezpečnosti. Ako svojho času poznamenal veliteľ práporu Vostok Alexander Chodakovskij (1), prakticky celá ukrajinská armáda je sústredená na Donbase a vo východných regiónoch krajiny ako napríklad v Charkovskej oblasti. Aj v daných oblastiach však existujú bezpečnostné diery, a to napríklad na územiach na západ a severozápad od Mariupoľa. Na mnohých miestach sú dislokované iba slabé posádky a nebojaschopné rezervy. Bezpečnosť krajiny je tým pádom veľmi krehká, keďže by vojská cudzej mocnosti mohli prekročiť hranice napr. v Sumskej oblasti zo severu a v blízkosti Krymu s tým, že by sa mohli stretnúť niekde v priestore strednej Ukrajiny. Takto by zo strany vojsk cudzej mocnosti došlo blokovaniu ukrajinských síl vo východnej časti krajiny zo západu a z východu by boli spomínané sily blokované zo strany povstalcov. Takýmto spôsobom by sa ukrajinská armáda dostala do stavu obkľúčenia, v rámci ktorého by bola odrezaná od zásobovacích trás, ktoré vedú západo-východným smerom. V daných podmienkach by predstavovalo iba otázku času, kým by došlo k jej neutralizácii. Na druhej strane by sily cudzej mocnosti mohli prakticky bez akéhokoľvek odporu (okrem určitých zvyškov ukrajinskej armády a povstaleckých skupín) obsadiť západnú časť štátu.
Minimalistický variant
Za aktuálnu úlohu povstalcov možno označiť obsadenie území na juh od Donecku; pričom splnenie predmetnej úlohy možno s vysokým stupňom istoty považovať za otázku času, keďže možno badať tendencie vytvorenia tzv. Mariupoľského kotla. Povstalci zároveň deklarujú vedenie bojov v zóne Severodoneck – Lisičansk – Rubežnoe, v ktorej je podľa ich vyjadrení sústredená výhradne slabá posádka síl Kyjeva. Bývalý predseda vlády Doneckej ľudovej republiky Alexander Borodaj prezentoval vyhlásenie, že sa povstalci mienia vrátiť do mesta Slaviansk (2) a teda možno očakávať dobytie zóny Slaviansk – Kramatorsk – Družkovka. V severnej časti Luganskej oblasti pôsobia partizánsko-diverzné skupiny, ktoré sú nasledované jednotkami domobrany/povstaleckých síl. Po opätovnom získaní kontroly nad spomínanými územiami budú pred povstalcami stáť úlohy výhradne v oblasti získania kontroly nad územiami na západe Doneckej oblasti, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou padnú do ich rúk. Napokon netreba zabudnúť na likvidáciu obkľúčení ukrajinských vojsk v tyle povstalcov. Ťažko odhadnúť, ako dlho bude trvať realizácia spomínaných úloh, mnohé z ktorých môžu prebiehať simultánne i sukcesívne. Priebeh plnenie úloh resp. dosahovania vytýčených cieľov závisí od fáz konsolidácie na nimi ovládaných územiach a od schopností a možností ukrajinských ozbrojených síl predmetnému procesu zamedzovať resp. klásť mu relevantné prekážky.
Maximalistický variant
Po realizácii vyššie uvedených krokov (resp. aspoň ich najvýznamnejšej časti) možno uvažovať o ďalšej expanzii na územie Charkovskej, Dnepropetrovskej alebo Záporožskej oblasti; ktorej z pohľadu Kyjeva stále existujú možnosti zamedziť. Za súčasných podmienok sa oficiálny Kyjev pridŕža svojho cieľa likvidácie povstaleckých síl. Ukrajinská armáda však zatiaľ nie je spôsobilá povstalcov poraziť; naopak, dochádza k rozširovaniu zón operácií a bojových aktivít povstaleckých skupín. Za aktuálnych podmienok by mal Kyjev zmeniť pohľad na riešenie situácie vojenskou cestou a sústrediť sa na možnosť politického riešenia problému. Transformácia unitárneho štátu na maximálne možnú širokú federáciu s duálnymi bezpečnostnými zložkami a duálnymi colnými priestormi a súčasne ruštinou ako druhým štátnym jazykom by zaručoval pro forma územnú celistvosť Ukrajiny. Na centrálnej úrovni by bolo možné vytvorenie federálneho orgánu s minimalistickými kompetenciami, ako napr. hornej komory Najvyššej rady Ukrajiny, v ktorej by boli paritne delegovaní zástupcovia zo západnej a východnej Ukrajiny. V opačnom prípade, t. j. v prípade pokračovania vyššie uvedeného trendu, môže Kyjev stratiť kontrolu nad rozsiahlymi územiami na juho-východe Ukrajiny, čo v dôsledku privedie k vytvoreniu: a) Abcházska 2.0 (de facto nezávislý štát pod značným vplyvom Moskvy); b) Južného Osetska 2.0 (de iure nezávislý štát, ktorý je však de facto súčasťou federálnych štruktúr Ruska, čo je najviac markantné v rámci politických nominácií, dotácií do štátneho rozpočtu atď.). Za súčasných podmienok sa široká federácia rysuje ako jediná možnosť zachovania formálneho vplyvu Kyjeva na procesy na východe krajiny.
Ako najpravdepodobnejší smer ofenzívy povstalcov sa aktuálne javí Charkovská oblasť. Dôvod pritom predstavuje skutočnosť, že sa v minulosti práve v predmetnej oblasti výrazne rozširovali idey federalizácie; t. j. išlo o jedno z centier federalistického hnutia (o čom svedčia uskutočnené pochody a protesty za vyhlásenie referenda o federalizácii Ukrajiny). Okrem toho, v uvedenej oblasti žije veľká skupina etnických Rusov; napokon je nutné pripomenúť, že práve priemysel v Charkovskej oblasti je výrazne orientovaný na ruský trh, z čoho plynie aj široká podpora miestneho obyvateľstva smerom k vstupu Ukrajiny do Colnej únie Eurázijského hospodárskeho spoločenstva. V dôsledku represií proti zástancom federalizácie na juhovýchode Ukrajiny zodpovedajúce hnutie prešlo do ilegality, možno však očakávať, že v prípade vzniku vlastných ozbrojených zložiek na území Charkovskej oblasti predmetné hnutie vyjde z ilegality a prispeje k likvidácií bezpečnostných zložiek Kyjeva v oblasti. Na základe uvedených skutočností možno očakávať, že miestne obyvateľstvo bude podporovať prípadnú ofenzívu povstalcov na území oblasti (podpora formovania povstaleckých vojenských jednotiek, partizánsko-diverzných skupín či už podporné aktivity z tyla zo strany miestneho obyvateľstva). Už dnes v oblasti pôsobia podľa informácií z prostredia povstalcov diverzno-povstalecké skupiny minimálne na trase od Slavianska do Iziuma (v ktorom sa nachádza jedna z hlavných základní tzv. protiteroristickej operácie). Uvedené faktory majú nesporný význam pre ďalšie možnosti ofenzívy povstalcov na sever; omnoho dôležitejšie však bude, v akej miere bude ukrajinská armáda schopná adekvátne reagovať resp. zastaviť vojenskú ofenzívu povstaleckých skupín.
Ďalším možným smerom ofenzívy povstalcov môže byť Dnepropetrovsk, a to pre jeho výhodnú geografickú polohu. Ovládnutie rozsiahlych oblastí Dnepropetrovskej oblasti by vytvorilo nárazníkovú zónu na západ od Luganskej a Doneckej oblasti a zároveň by umožnilo zakliesniť Charkovskú oblasť, ktorá by mohla byť rovnako možným cieľom ofenzívy povstalcov vzhľadom na vyššie uvedené dôvody. Zakliesnenie by sa týkalo primerane aj Záporožskej oblasti, z ktorej povstalecké sily Doneckej ľudovej republiky aktuálne ovládajú dve obce. Záporožská oblasť by mohla následne slúžiť ako základňa na obsadenie juhu Ukrajiny až po Odesu, čím by došlo k suchozemskému prepojeniu Ruska s Krymom. Pád Dnepropetrovska by mal dva symbolické významy: a) ide o baštu Kolomojského, ktorý, ako je známe z ukrajinských médií, založil a/alebo financuje niekoľko dobrovoľníckych/žoldnierskych práporov (na základe uvedených skutočností možno predpokladať, že by obsadenie oblasti predstavovalo značný problém, keďže v prípade v nej dominujúcich štruktúr existuje vysoký stupeň motivácie a objemu prostriedkov na jej obranu); b) pôvodný názov Dnepropetrovska bol Jekaterinoslav, neskôr v rôznych obdobiach histórie nosil názov Novorosijsk, ktorý sa stal svojho času hlavným mestom Novoruskej gubernie; tá podľa vyhlásení povstalcov predstavuje predchodcu Novoruskej federácie.
Záver
Hlavný problém v oblasti realizácie vyššie uvedených cieľov povstaleckých síl je dostatok živej sily a vojenskej techniky pre dobytie a udržanie území zodpovedajúceho rozsahu. V najbližšej budúcnosti preto pravdepodobne bude predstavovať prioritný cieľ povstalcov získanie kontroly nad celým územím Luganskej a Doneckej oblasti (minimalistický variant) s tým, že prípade, že rozviedka a ďalšie zložky povstaleckých republík úspešne získajú podporu miestneho obyvateľstva v Charkovskej, Záporožskej a Dnepropetrovskej oblasti (vytváranie povstalecko-diverzných skupín, regulárnych zložiek armády resp. domobrany a tylovú podporu), nemožno vylúčiť ďalšiu expanziu resp. aspoň partikulárnu realizáciu maximalistického variantu (obsadenie prinajmenšom časti území spadajúcich do predmetných oblastí, napríklad územia na trase Mariupoľ – Melitopoľ, na ktorej môže tamojšie morské pobrežie predstavovať výhodu pri operačnom plánovaní). V Záporožskej a Charkovskej oblasti už podľa informácií z prostredia povstaleckých skupín pôsobia diverzno-partizánske skupiny.
(1) porov. Александр Ходаковский о ситуации вокруг катастрофы малайзийского «Боинга», 22. 07. 2014, https://www.you
(2) Бородай; “Мы вернёмся в Славянск.”, 27.8.2014, URL: https://www.youtube.com/watch?v=T5_qME0SUxA
[…] http://despiteborders.com/ofenziva-povstalcov-na-vychode-ukrajiny-dva-varianty/ […]
Tie úvahy treba rozšíriť o záujmy veľmocí a na akom stupni novej studenej vojne sa budú chcieť zastaviť.
Tak ako proKyjevské sily, tak aj povstalci potrebujú technicko materiálne zabezpečenie a to bez svojích veľmoci asi nezvládnu. Zatiaľ Západu (najmä USA) kontra Rusko(BRICS) poslúžila Ukrajina na stupňovanie Studenej vojny a zavádzani vzájomných embárg.Rozdeliť si svoj ekonomická piesoček, geopolitické zóny, spriatelené štáty, ktoré sa musia vyjadriť na ktorej strane sú.
Ukrajinska kríza donútila jasne sa vyjadriť EU, Japonska , Južnej Kórey zavedenými embargami, že sa pripojili na stranu USA. Čina deklarovala aj plynovou dohodou, že je na strane Ruska.
Nejasno ma najmä Turecko, ktoré laviruje ako člen NATO a asociačný člen EU aj vstupom do BRICS a ích vojenským paktom. Putin už Turecku ponúkol nahradzovať dovoz potravína a ovocia po embargovaní EU. Novozvoleného prezidenta Erdogana asi bude s toho hlava bolieť.
Veľmoci dobre vedia, že môžu Ukrajinu aj demilitarizovať a zaručiť neaký stupeň neutrality, poprípade Ukrajinu rozdeliť. Áno podobne ako sa demilitarizovalo po 2. svetovej Nemecko, alebo Japonsko.
Krízu na Ukrajine vidím aj ako odvetu USA, za stavbu prieplavu v Nikargui (obdoba Panamskému , odhad dostavby krajin BRICS je do piatích rokov) a založenie rozvojovej banky krajinami BRICS, rozšírenie a modernizáciu Suezkého prieplavu a neúspechy v súbojoch o fosílne paliva. Znamená to aj že stratí na sile aj $ a USA prídú skôr čí neskôr o postavenie veľmoci 1. A tak keď budú mať problémy v Latinskej Amerike a energetické problémy, tak prečo by Rusi nemali problémy v Európe. A tak sa oprášila studená vojna
Hovoris mi odsrdca 🙂