Mitsuhiro Kimura je predsedom japonskej konzervatívnej a tradicionalistickej organizácie Issuikai. Okrem aktivít orientovaných na vnútorné záležitosti japonskej spoločnosti sa činnosť jeho organizácie zameriava aj na medzinárodné vzťahy. Udržiava priateľské styky s politickými subjektmi v Rusku, na (východnej) Ukrajine, v Abcházsku, vo Francúzsku, v Maďarsku, v Iraku a v ďalších štátoch. Medzi hlavné ciele organizácie patri dosiahnutie reálnej suverenity Japonska za súčasného odstránenia unipolárneho usporiadania sveta.

Mohli by ste popísať našim čitateľom ciele a poslanie Issuikai?

Chceme sa oslobodiť od podriadenej pozície vo vzťahu k Amerike. Naším cieľom je premeniť Japonsko na slobodnú, samostatne sa rozhodujúcu krajinu. Angažujeme sa v politike, aby sme mohli odovzdať náš odkaz občanom.

Aký je vplyv organizácie Issuikai na japonskú spoločnosť? Akým spôsobom sa ho pokúšate zvyšovať?

Informácie o našich aktivitách zverejňujeme v našom mesačníku „Reconquista“. Myslíme si tiež, že je dôležité rozšíriť našu ideológiu a získať čo najviac čitateľov. Musíme sa snažiť byť vierohodnými a podávať nestranné správy zo západného sveta.

S akými organizáciami spolupracujete doma a v zahraničí? Môžete uviesť niekoľko svojich partnerov?

V Japonsku spolupracujeme s etnickými skupinami. Keď sú ciele našich aktivít spoločné, kooperujeme na nich. Napr. počas tohtoročného výročia založenia štátu (11. február) sme spolupracovali so 49 skupinami na 30 miestach po celom Japonsku.

Čo sa týka našich medzinárodných aktivít:
V roku 2010 sme sa zúčastnili Štvrtého Medzinárodného kongresu patriotických strán v Moskve. V roku 2012 sme sa zúčastnili konferencie Aliancie európskych národných hnutí (AENM). V roku 2010 sme pozvali do Japonska delegáciu Európskej únie a predstaviteľov Front National (Francúzsko) Bruna Gollnisha a Le Pena. Usporiadali sme „Stretnutie patriotov pre svetový mier.“ Irak sme navštívili viac ako 20-krát.

Máte kontakty s japonskými politickými stranami, hnutiami alebo politikmi? Ak áno, ktoré sú to  a ako s nimi spolupracujete?

Organizujeme stretnutia nielen s regionálnymi poslancami, ale aj s vedúcimi predstaviteľmi japonskej politiky. Aktívne si vymieňame názory a snažíme sa navzájom si porozumieť. Naším základným princípom je nebyť v zajatí vlastných ideálov. Keď sa naše názory zhodujú, nemáme problém spolupracovať.

Aký je váš postoj k oficiálnej japonskej zahraničnej politike? Ako by ste ju zmenili, keby ste boli vládnucím hnutím v Japonsku?

Japonská vláda sa musí vymaniť spod americkej kontroly. Je dôležité, aby sme mohli odovzdať našim vnukom úplne samostatné Japonsko. Preto silne odporujeme politike, ktorá prináša úžitok iba Amerike.

Aký je váš pohľad na súčasný svetový poriadok, v rámci ktorého hrá USA rolu vedúcej sily?

Amerika sa snaží stať sa centrom sveta, jej dejiny však nie sú dlhé. Je to krajina, v ktorej žije mnoho etnických menšín. Odkedy USA vznikli, je tu veľa rasovej diskriminácie a ideály a realita sú si vzdialené. Mnohí Američania nemajú pochopenie pre menšiny. USA sa ani nesnažia zamyslieť nad tým zlom, ktoré vychádza z ich vládnutia prostredníctvom násilia. Americká politika, ktorá je založená na armáde, je neželaná tam, kde je najdôležitejšou vecou rešpektovanie práv krajín a riešenie medzinárodných problémov pomocou diplomacie. Je realitou, že sa USA stávajú veľmocou, ale nemôžeme im dovoliť dostať sa do vedenia. To isté sa týka aj tzv. superveľmoci Číny.

Malo by podľa vás Japonsko sformovať vlastný pól v multipolárnom svete? Ak áno, aké štáty podľa vás by mali sformovať pól spoločne s Japonskom?

Pre Japonsko nie je potrebné stať sa centrom sveta. Je to ťažké, ale myslíme si, že najdôležitejšou vecou pre každú krajinu je vzájomný rešpekt. Nemyslíme si, že by americký kapitalizmus vyhovoval každej krajine na svete. Blahobyt ľudstva sa nedá zabezpečiť peniazmi. Podľa nášho názoru sa má Japonsko priateliť s Ruskom. Možno povedať, že sú činy prezidenta Putina projaponské. Japonci by si to mali uvedomiť a snažiť sa mať dobrý vzťah s Ruskom.

Japonsko je členom skupiny G7. Akú rolu hrá Japonsko v tejto skupine? Dnes sa rozvíjajúce sa krajiny stali vplyvnejšími. Myslíte si, že by malo Japonsko intenzívnejšie spolupracovať s takými skupinami ako je BRICS a Šanghajská organizácia spolupráce?

V G7 by malo Japonsko hrať rolu sprostredkovateľa medzi Ruskom, Veľkou Britániou a Amerikou. Z ekonomického ako aj z diplomatického hľadiska je dôležité, aby sme spolupracovali s rozvíjajúcimi sa národnými ekonomikami.

Aký je váš postoj k otázke japonskej vojenskej prítomnosti mimo Japonska?

Účelom je výhradne sebaobrana. Inými slovami, musíme byť pripravení, aby naša krajina, naša zem a naši obyvatelia nemohli byť napadnutí. To znamená, že musí byť upravená ústava. Vzájomná bezpečnostná zmluva medzi Japonskom a USA našu krajinu nechráni. Japonsko musí mať vlastnú armádu, aby sa mohlo brániť. Toto však neznamená, že by sa stalo nepriateľským a agresívnym.

Aký máte postoj k japonsko-ruským vzťahom? Vidíte tu priestor pre nápravu? Čo by mala urobiť japonská vláda a tá ruská, aby sa dosiahol lepší stav vzájomných vzťahov?

Pred 110 rokmi Japonsko bojovalo proti Rusku. Účasť Ruska v druhej svetovej vojne  je veľmi smutná vec. Ovplyvnilo to mnohé životy v oboch našich krajinách. Toto všetko sa však stalo pred 70 rokmi. Odteraz sa musíme snažiť zabudnúť na minulosť a napredovať do budúcnosti. Je potrebné prehodnotiť naše názory na Rusko a vybudovať vzájomne priateľské vzťahy. Od studenej vojny sú Rusko a Amerika na opačných stranách. Ruská vláda by mala viesť pozitívnu diplomaciu voči Japonsku a vyriešiť územné spory a spory o prírodné zdroje. Japonsko je však pod americkou kontrolou. Aby sme mohli spolupracovať s Ruskom, musíme sa oslobodiť od silného amerického vplyvu.

Aký je váš postoj k ukrajinskej kríze?

Ukrajinská kríza vznikla v dôsledku nezhôd medzi Európskou úniou a Ruskom. Aj do tohto konfliktu však vstupuje Amerika. Od éry Sovietskeho zväzu žila každá menšina vo svojej oblasti. V súčasnosti sa toto menšinové vedomie nezmenilo. Myslíme si, že je dôležité študovať históriu a uprednostniť vôľu menšín žijúcich v týchto oblastiach.

Ako hodnotíte krízu v Sýrii, Iraku a Venezuele?

Podľa nášho názoru by mal celý svet, spolu s Organizáciou Spojených národov, spolupracovať a pomôcť týmto krajinám vyriešiť problémy, ktorým čelia.

english version

japanese version