Články publikované mnohými svetovými médiami vrátane niektorých slovenských [1] sa v priebehu uplynulých dní týkali udalostí súvisiacich so zadržaním radikálneho kosovsko-albánskeho politika, poslanca parlamentu v Prištine a opozičného lídra Albina Kurtiho. Kurti vstúpil do kosovsko-albánskeho a srbského verejného povedomia ako líder albánskych študentských protestov v 90. rokoch 20. storočia, ktoré z hľadiska jeho ďalšieho pôsobenia vyústili do pripojenia sa ku Kosovskej národnooslobodzovacej armáde (UČK). Do roku 2015 vykonával funkciu predsedu politickej strany „Vetëvendosje!“ („Sebaurčenie!“). Vystupuje za maximálnu možnú mieru unitárnosti Kosova a perspektívne za pripojenie jeho územia k Albánsku [2] (porovnaj [3]). Ako dokladajú kosovsko-albánske otvorené zdroje, politické skúsenosti získal vo Washingtone, New Yorku, Bruseli, Kodani a v Európskom parlamente v Štrasburgu, pričom uskutočňoval stretnutia s mnohými vysokopostavenými osobami v západnej Európe a v USA [4]. Kurti sa považuje [5] [6] za žiaka vplyvného amerického politológa, filozofa a tvorcu technológie nenásilného občianskeho protestu [7] Gena Sharpa.

Ako preukazuje videozáznam udalosti [8], Kurti dňa 8. októbra 2015 použil slzný plyn v priestoroch parlamentu v Prištine [9], čím narušil priebeh jeho rokovania o prijatí reforiem súvisiacich s implementáciou tzv. bruselskej dohody, ktorou sa Belehrad a Priština pri sprostredkovateľskej misii EÚ dohodli na komplexe opatrení spojených so všestranným faktickým uznaním nezávislosti Prištiny zo strany Belehradu výmenou za uznanie istých autonómnych práv pre etnicky srbský sever Kosova (bližšie pozri napríklad [10] [11]). Ako uvádzajú predstavitelia „Vetëvendosje!“, použitý slzný plyn získali počas protestov za odvolanie ministra pre komunity a návrat utečencov Aleksandra Jablanovića v mesiaci január 2015, v ktorých priebehu nadobudli mnohonásobne väčšie množstvo obdobných neexplodovaných prostriedkov [12]. Slzný plyn bol použitý pred plánovaným koncom zasadnutia parlamentu v Prištine s cieľom zamedzenia jeho riadneho ukončenia. V dôsledku jeho použitia upadli do bezvedomia a následne boli hospitalizované dve poslankyne „Demokratickej strany Kosova“ (PDK) Flora Brovina a Blerta Deliu [13]. V rokovacej sále boli prítomní aj predstavitelia medzinárodného spoločenstva [14]. Odsudzujúce stanoviská voči danému počinu zverejnila prezidentka Atifete Jahjaga a strany vládnej koalície [15]. Podľa medializovaných názorov miestnych právnikov možno za dané konanie vyvodiť trestný postih spojený s uložením trestu odňatia slobody [16].

S niekoľkodňovým odstupom od incidentu bol počas návratu zo Skopje do Prištiny (na ceste Uroševac – Priština na úseku pred vjazdom do Prištiny) zadržaný Albin Kurti a vysoký predstaviteľ „Vetëvendosje!“ Glauk Konjufca [17]; zadržaní boli aj dvaja ďalší aktivisti strany, pričom Kurti bol v súlade s rozhodnutím prokuratúry predvedený na policajnú stanicu za účelom jeho výsluchu [18]. Opozícia daný krok označila za akt únosu [19] a strana „Vetëvendosje!“ vyzvala svojich aktivistov, aby sa zhromaždili pred policajnou stanicou, v ktorej budove sa nachádzal Kurti [20]. Zhromaždení prívrženci strany následne zaútočili na budovu stanice kameňmi [21], na čo odpovedali policajné jednotky použitím slzného plynu. Následne došlo k stretom polície a demonštrantov, v ktorých dôsledku bola paralyzovaná doprava v meste, poškodené sídlo PDK, zapálených niekoľko automobilov a zranené dve osoby [22]. „Vetëvendosje!“ označila policajný zásah za „brutálnu intervenciu špeciálnych jednotiek“ a za neprijateľný prejav policajného štátu [23]. Násilné protesty napokon vyústili do prepustenia Albina Kurtiho, ktoré opozícia vyhlásila za veľké víťazstvo [24]. Výsledkom prepustenia bolo napätie a predovšetkým s ním spojený konflikt utlmené.

Pri hodnotení vyššie spojených udalostí je potrebné zohľadniť najmä fakt, že tzv. bruselská dohoda spojená so všestranným faktickým uznaním nezávislosti Prištiny zo strany Belehradu a s odovzdaním etnicky srbského severu Kosova pod jurisdikciu Prištiny je nevýhodná predovšetkým pre Srbsko a kosovsko-srbské obyvateľstvo (spomínanej téme sú venované osobitné články na stránkach DespiteBorders.com [25] [26]). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je azda vhodné pripomenúť vyjadrenie niekdajšieho poslanca, bývalého podpredsedu a aktuálneho člena predsedníctva Demokratickej strany Srbska Marka Jakšića pre DespiteBorders.com z roku 2009 [27] (o. i. v spojitosti so zahájením misie EULEX v roku 2008): „Je známou skutočnosťou, že Albin Kurti, kedykoľvek je to potrebné, koná v záujme vlády v Prištine. Keď je potrebné organizovať nejaké protesty, napríklad hádzať zhnité paradajky alebo inak protestovať proti kosovskej vláde, zrežíruje sa divadlo, ktoré slúži predovšetkým potrebám vlády v Prištine a západných mentorov: Ameriky a Veľkej Británie. To, čo rozprávajú, však reálne nič neznamená – je to len signál smerom k srbskej verejnosti, že sa Albánci búria, aby si Srbi mysleli, že ak sa kvôli tomu búria Albánci, je to užitočná vec. Pre Ameriku je to clona, vďaka ktorej môže Belehrad povedať, že Srbi, ktorí sa búria proti príchodu EULEX-u, sú zlí. Taký istý scenár použila v novembri minulého roka, keď mal dôjsť EULEX. Tak isto sa Albánci búrili, tak isto Albin Kurti a jeho hnutie protestovali proti EULEX-u, v dôsledku čoho sa srbská verejnosť obrátila proti Srbom v Kosove a Metohiji s tým, že ak sa búria Albánci, rozhodnutie Belehradu je správne. To, ako sa dnes Albánci búria, sme už videli a je to jasne čitateľné. Opäť je to divadlo s tými istými režisérmi a hercami na osi Belehrad – Brusel – Priština.“ Do kontextu citovaného vyjadrenia zapadá aj tvrdenie srbského aktivistu Igora Vojinovića pre DespiteBorders.com z roku 2011 [28], podľa ktorého „Albin Kurti je fiktívny extrémista a mučeník. Je mu dovolené všetko a má prístup k čomukoľvek. Má kopu peňazí a keď je vo väzení, má v ňom podmienky ako v hoteli. Jeho činnosť je hollywoodska produkcia.“

Záverom možno vysloviť predpoklad, že zmysel incidentu a nepokojov spočíva z pohľadu Prištiny v tom, aby v prostredí jej vonkajších partnerov a verejnosti prispeli k vytváraniu presvedčenia, že implementácia bruselskej dohody je (paradoxne) výhodná pre kosovsko-srbské obyvateľstvo, a to natoľko, že hrozí destabilizáciou entity fakticky podriadenej Prištine v dôsledku jej „prílišnej decentralizácie“ (znemožňujúcej funkčnosť danej entity) a tiež nadväzujúceho odporu zo strany kosovsko-albánskej opozície. Cieľom je, aby sa Prištinou prijateľný rozsah autonómnych práv „srbských municipalít“ začlenených do kosovsko-albánskych štruktúr interpretoval ako pozitívne výdobytky pre srbské obyvateľstvo Kosova, pričom Belehrad by sa v rámci ďalších rokovaní s Prištinou ocital pod tlakom prameniacim zo zažitého predpokladu, že autority v Prištine pre radikálne pozície kosovsko-albánskej opozície nemajú kam ustupovať a nemôžu ísť nad rámec toho, čo ponúkajú. Pri pohľade na mediálnu odozvu aktuálnych udalostí možno skonštatovať, že incident v parlamente v Prištine zrejme splní svoj základný účel.