Sýria v posledných mesiacoch zaznamenala veľmi pozitívny vývoj na poli medzinárodnej politiky. Po uzavretí dohody z Dauhy medzi libanonskými protisýrskymi koaličnými a prosýrskymi opozičnými silami prejavilo Francúzsko ako predsednícka krajina Európskej únie snahu o obnovenie a upevnenie politických a ako sa neskôr ukázalo, aj hospodárskych vzťahov s Damaskom (1), o čom svedčili aj krátko po sebe nasledujúce stretnutia prezidentov oboch krajín v júli a septembri.
Damask zároveň už niekoľko mesiacov prostredníctvom Turecka vedie oficiálne nepriame rokovania o mieri s izraelským premiérom Ehudom Olmertom. Koncom augusta sa dokonca ukázalo, že obvinenie bývalého prezidenta Abdala Chálima Chaddáda žijúceho v exile vznesené voči súčasnému sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi, ktorý sa mal libanonskému expremiérovi Rafíkovi Harírimu vážne vyhrážať krátko pred tým, než bol na neho vo februári 2005 spáchaný atentát, bolo nepravdivé. Podľa agentúry Associated Press (2) Chaddáda, ktorý z exilu viackrát vyzval na zvrhnutie súčasnej sýrskej vlády, z klamstva usvedčil vojenský súd v Damasku.
Zároveň však Sýria urobila niekoľko krokov, ktoré pobúrili najmä úradujúcu americkú administratívu: v prvom rade podporila Rusko v gruzínsko-juhoosetskom konflikte a navrhla mu možnosť rozmiestnenia raketových komplexov Iskander na svojom území. (3) Okrem toho sa sýrsky prezident Bašár Asad začiatkom augusta ponúkol za sprostredkovateľa pri rokovaniach o iránskom jadrovom programe (4) a vyhlásil, že všetky krajiny združené v Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (IAEA), vrátane Iránu, majú právo na využívanie jadrovej energie na mierové účely. (5)
Sýria, ktorá je momentálne sama vyšetrovaná inšpektormi IAEA kvôli podozreniu z tajného budovania jadrového reaktora s pomocou Severnej Kórey, tak len priliala olej do ohňa. Americké tajné služby v apríli 2008 zverejnili dramatické video (6), údajne nasnímané izraelským špiónom, na ktorom severokórejskí technici mali pomáhať stavať jadrový reaktor v Sýrii podľa modelu reaktoru v Yongbyone, umožňujúci obohacovanie plutónia na vojenské účely. Malo ísť o komplex al-Kibar v Dair al Zor, ktorý izraelské bojové lietadlá zničili pri útoku 6. septembra 2007. Sýria poprela, že by so Severnou Kóreou pracovala na výstavbe jadrového reaktora a komplex označila za vojenský sklad bez jadrových aktivít. (7) Pravdou je, že na umiestnenie jadrového zariadenia, špeciálne na vojenské účely, by si asi žiadna krajina nezvolila nechránený komplex na otvorenom priestranstve v púšti, zaujímavé však bolo, že Damask útok neoznačil za akt vojny a nežiadal o vyvodenie dôsledkov na medzinárodnej pôde.
Spojené štáty a Izrael až do apríla o tomto útoku tiež mlčali. Útoku však pravdepodobne predchádzala dodávka ruského systému protivzdušnej obrany Pantsyr-S1 v polovici augusta 2007 a vplávanie lode s údajným nákladom cementu zo Severnej Kórey do sýrskeho prístavu Tartus 3. septembra 2007, pričom Izrael nadobudol podozrenie, že loď prevážala jadrové palivo do reaktora a rozhodol sa na zariadenie zaútočiť skôr, ako bude palivo do reaktora vložené, s cieľom predísť možnému zamoreniu. Izrael však nemohol oficiálne priznať porušenie územnej suverenity susedného štátu a Sýria zas existenciu jadrového programu, takže oba štáty o útoku dlho mlčali. Washington nakoniec ani po aprílovom zverejnení údajnej nahrávky CIA nebol schopný predostrieť akýkoľvek dôkaz o tom, že by sa v zariadení nachádzalo palivo, alebo že by komplex v prípade dokončenia mohol produkovať elektrickú energiu, či dokonca zbrane. USA zároveň neinformovali IAEA dostatočne včas na to, aby si obvinenia mohla priamo na mieste overiť. Experti IAEA sa do komplexu dostali až v júni 2008, pričom Sýria im povolila iba jednu návštevu zariadenia a ďalšie v súčasnosti odmieta. Začiatkom roka BBC priniesla správu, že Sýria po ohlásení medzinárodnej inšpekcie urýchlene odstránila pozostatky po izraelskom nálete a na mieste postavila novú budovu (8), čo v prípade, že tvrdenia prezidenta Asada o nevyužívanom vojenskom komplexe boli pravdivé, vyznelo prinajmenšom nepochopiteľne.
Faktom však je, že Sýria sa už v minulosti dlhodobo snažila o získanie jadrových zariadení zo ZSSR, Číny či Argentíny. Objednávku 10 MW reaktora od ZSSR zrušila v 1989 sama Sýria. Dodávka 30 MW výskumného reaktora z Číny zas bola v roku 1991 pod vplyvom USA a Izraela zablokovaná Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu pre podozrenie z jeho zneužitia na vojenské účely. Neskôr v roku 1998 bol ako odmena USA za podporu Sýrie počas vojny v Perzskom zálive pod dohľadom IAEA nainštalovaný výskumný neutrónový reaktor v zariadení Dair al Hadžar pri Damasku. Sýria sa zároveň stala signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, rovnako ako Irán, Izrael či USA však nepodpísala dodatkový protokol k tejto zmluve, ktorým by IAEA priznala takmer neobmedzenú právomoc kontroly podozrivých zariadení na svojom území a podnikania krokov voči nej v prípade porušenia Zmluvy.
V júli 2003 organizácia Nuclear Threat Initiative dospela k záveru, že „vo všeobecnosti je Sýria krajinou s jadrovým priemyslom bez dostatočných zdrojov a kapacít, z ktorých väčšina je zameraná na výskum a vývoj praktickej aplikácie a priemyselného využitia izotopov. Nie je jasné, koľko jadrových zariadení Sýria v skutočnosti má, ale zdá sa, že všetky boli založené na vedecké a civilné priemyselné účely.” (9) Obdobné závery vyvodili aj autori štúdie švédskeho Ministerstva obrany z roku 2004. (10)
Podľa správy publikovanej v máji 2008 v izraelskom denníku Yedioth Ahronoth mal byť sýrsky jadrový program spustený v spolupráci so Severnou Kóreou v roku 2000. Je prinajmenšom záhadou, prečo by sa Sýria rozhodla kopírovať model yongbyonského reaktora založeného na 40 rokov starých technológiách, kým napríklad Líbya či Irán „nakúpili” technológie cez ilegálnu sieť „otca” pakistanskej atómovej bomby Abdula Kádira Chána. Tézu severokórejskej pomoci Sýrii však podporila aj správa japonskej tlačovej agentúry NHK z 28. apríla 2008, podľa ktorej izraelské ozbrojené zložky zabili 10 severokórejských agentov zaoberajúcich sa predajom zbraní a vojenských technológií.
Špekulácia o sýrsko-severokórejskej spolupráci sa však objavila v dobe, keď USA a medzinárodné spoločenstvo rokovali so Severnou Kóreou o dohode o jadrovom odzbrojení. Takže informácie vypustené CIA pod tlakom neokonzervatívneho bloku zoskupeného okolo viceprezidenta Dicka Cheneyho mohli byť len pokusom zvrátiť priebeh týchto rokovaní a podpisu zmluvy – až príliš benevolentnej voči Pchjongjangu. Tému zariadenia al-Kibar Američania znovu otvorili v čase, keď sa na verejnosť dostávali prvé správy o nepriamych rokovaniach Sýrie s Izraelom a po tom, čo prezident Asad vyslal prvé signály snahy prelomiť medzinárodnú izoláciu Sýrie. Sprostredkovateľmi rokovaní sa okrem Turecka stali Katar a Francúzsko. Američania sa tak prvýkrát ocitli v pozícii, keď sa mali len bezmocne prizerať vývoju situácie na Blízkom východe. Izraelská strana Likud a jej americkí spojenci teda budú sabotovať každú dohodu so Sýriou, na základe ktorej by mali vrátiť Golanské výšiny obsadené Izraelom v roku 1967, hoci aj výmenou za prerušenie stykov Damasku s Iránom, libanonským hnutím Hizballáh, či palestínskym Hamasom. Minuloročný izraelský útok na al-Kibar bol len varovaním, v prvej roku 2008 však v neokonzervatívnom tábore vo Washingtone silneli snahy o presadenie útoku na Irán, Libanon a Sýriu skôr, než George Bush mladší odíde z úradu (11) – v presvedčení, že americký útok na tieto štáty by v novembrových prezidentských voľbách rozhodol v prospech senátora Johna McCaina, okolo ktorého sa združili. Zvolenie nového prezidenta a vytvorenie vlády národnej jednoty v Libanone im však vzalo vietor z plachiet.
V súčasnosti sotva možno predvídať, ako dopadnú izraelsko-sýrske rokovania. Obe krajiny už v 90. rokoch takmer uzavreli mier. Základné sporné otázky nadviazania diplomatických stykov, bezpečnosti, prístupu k vodným zdrojom a stiahnutia sa z Golanských výšin boli už dojednané, a predsa Ehud Barak v poslednej chvíli od dohody odstúpil. Dnes sa však pre chudobnú Sýriu s prudko rastúcou populáciou, zastaranou infraštruktúrou a zablokovanými zahraničnými investíciami stáva reintegrácia do medzinárodného spoločenstva otázkou prežitia a Ehud Olmert sa snaží na konci svojej politickej kariéry, keď bol donútený vzdať sa postu lídra strany, dokázať, že jeho prvoradým záujmom je dosiahnuť mier pre Izrael a zároveň zatlačiť na Palestínčanov, ktorí by sa v prípade dohody Sýrie s Izraelom ocitli v totálnej izolácii.
Zdá sa teda, že téma sýrskeho jadrového programu je predovšetkým politickou aférou zameranou na zvrátenie udalostí odohrávajúcich sa v posledných niekoľkých mesiacoch – ide predovšetkým o jednania o jadrovom odzbrojení medzi Severnou Kóreou a medzinárodným spoločenstvom a o mierové rokovania medzi dlhoročnými rivalmi Izraelom a Sýriou. Až výsledky vyšetrovania inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a čas ukážu, či sa americká tajná služba znovu uchýlila k montážam navzájom nesúvisiacich fotografií a dezinformácií, ako pred niekoľkými rokmi v prípade irackých zbraní hromadného ničenia, alebo či sa Damask predsa len spoliehal na to, že nechránený objekt v odľahlej časti púšte v srdci Sýrie neupúta pozornosť izraelských a amerických agentov.
(1) Podľa Pétain, A.: Total se renforcerait en Syrie. Le Figaro, 2.9.2008.
http://www.lefigaro.fr/societes/2008/09/02/04015-20080902ARTFIG00556-total-se-renforcerait-en-syrie-.php – bol členom delegácie Nicolasa Sarkozyho v Sýrii aj prezident francúzskej rafinérskej spoločnosti Total.
(2) Associated Press, 30.8.2008.
(3) Galeev, R.. Novyj region. 20.8.2008.
(4) IRNA, 4.8.2008.
(5) Nucléaire iranien : la Syrie partie prenante dans le reglement de la crise. Xinuha, 4.8.2008.
http://www.mediaterranee.com/Syrie/Politique/Nucleaire-iranien-la-Syrie-partie-prenante-dans-le-reglement-de-la-crise.html
(7) Allain, E.: Damas nie une aide nucléaire de Pyongyang. 25.4.2008.
http://www.france24.com/fr/20080425-syrie-etats-unis-coree-nord-accusation-cooperation-nucleaire.
(8) http://news.bbc.co.uk/2/hi/middle_east/7366615.stm.
(9) Nuclear Threat Initiative.
http://66.102.9.104/translate_c?hl=fr&langpair=en%7Cfr&u=http://www.nti.org/e_research/profiles/Syria/Nuclear/2074.html&prev=/translate_s?hl%3Dfr%26q%3Dnucl%25C3%25A9aire%2Bsyrie%26tq%3DNuclear%2BSyria%26sl%3Dfr%26tl%3Den&usg=ALkJrhhG3YDeVehiP34luZaWvKoSzR4azQ.
(10) http://www2.foi.se/rapp/foir1290.pdf.
(11) Weitz, R.: New Insights about 2007 Israeli Air Strike in Syria. WMD Insights, jún 2008.
http://www.wmdinsights.com/I25/I25_ME2_NewInsights.htm.
Gaouette, N.: Timing of Nord Korea revelations questioned. Los Angeles Times, 28.4.2008.
http://articles.latimes.com/2008/apr/28/world/fg-intel28.