Grécke finančné problémy sa začali zreteľnejšie prejavovať v druhej polovici roku 2009, keď svetové ratingové agentúry začali v dôsledku gréckej platobnej neschopnosti znižovať rating krajiny. Následne v roku 2010 grécka vláda na čele so stranou PASOK začala realizovať úsporné opatrenia vo verejnej správe, znižovať dôchodky a zvyšovať dane [1]. Koncom apríla 2010 grécka vláda požiadala Medzinárodný menový fond (MMF), Európsku centrálnu banku (ECB) a EÚ o finančnú pomoc, začiatkom mája toho istého roku bola schválená pomoc vo výške cca. 110 mil. eur [2] a grécke vlády v nasledujúcich rokoch pokračovali v ďalších úsporných opatreniach. V decembri 2014 grécka vláda padla po tom, čo nebola schopná parlamentná väčšina zvoliť nového prezidenta [3] a termín konania parlamentných volieb bol určený na 25 januára 2015. V parlamentných voľbách zvíťazila radikálna ľavicová strana SYRIZA, ktorá spolu so stranou Nezávislí Gréci vytvorila nový kabinet, na čelo ktorého sa postavil líder strany SYRIZA Alexis Tsipras [4]. Vo februári tohto roka sa Grécko s ostatnými štátmi eurozóny dohodlo na predĺžení finančnej pomoci o štyri mesiace [5].

Grécke vedenie zistilo, že nemá dostatok voľných prostriedkov na splatenie dlhov, a z uvedeného dôvodu požiadalo MMF o odloženie splátky. MMF odmietol žiadosť gréckych predstaviteľov a Grécko musí splatiť predmetnú splátku v máji tohto roka. Atény sú pritom podľa dohody povinné zaplatiť 1 miliardu Euro v dvoch splátkach. Predmetná žiadosť môže naznačovať, že Grécko má problém splniť si svoje povinnosti v súvislosti s tým, že nemá dostatok finančných prostriedkov na výplatu splátok a zároveň na výplatu platov vo verejnej sfére a dôchodkov [6] [7]. Veritelia odmietli uvoľniť finančné prostriedky pre Atény, pokiaľ nepredloží zoznam reforiem a nedokáže, že ich v budúcnosti implementuje [8]. Ak sa však Grécko nedohodne na reformách so svojimi veriteľmi z eurozóny, ostane finančne nespôsobilé plniť si svoje záväzky. Krajiny EÚ nehodnotia progres v požadovaných štrukturálnych reformách ako konštruktívny. Podľa vyjadrení európskych partnerov Atény nie sú ochotné hovoriť o skrátení dôchodkov verejnej správy a z uvedeného dôvodu od Grécka neustále požadujú vypracovanie relevantného zoznamu reforiem [9]. Ak Atény nezaznamenajú dostatočný pokrok v tejto oblasti, Grécko môže stratiť hospodársku pomoc od Euópskej únie. Podľa článku 65 ZFEÚ je možné uvaliť kontroly za účelom zdaňovania, prudencionálneho dohľadu nad finančnými inštitúciami v záujme ochrany verejného poriadku a verejnej bezpečnosti [10]. Komisia zložená z predstaviteľov MMF, ECB a EÚ bude aj naďalej preverovať opatrenia, ktoré urobila grécka vláda vo vzťahu k reformám [11]. V tejto situácii bude pre Grécko asi najlepším riešením opustiť eurozónu, pretože iba tak môže krajina získať možnosť postaviť sa na nohy v dlhodobej perspektíve. To znamená, že Gréci budú mať znova svoju vlastnú menu, ktorú môžu devalvovať, a urobiť tak import drahším a export a turizmus lacnejším, čo podľa názoru ekonómov môže urobiť grécku ekonomiku konkurencie schopnejšou. Zavedením staronovej meny by došlo k jej znehodnoteniu, predpokladá sa, že to bude od 50 do 80 percent [12]. Je však potrebné pripomenúť, že právny rámec spolupráce členských štátov v menovej oblasti neobsahuje právne normy, ktoré predpokladajú dobrovoľné/vynútené opustenie eurozóny. Toto rozhodnutie leží na pleciach Atén [13]. Možnosti pre prilákanie zahraničného kapitálu pre Grécko sú za súčasných podmienok obmedzené, avšak nový hospodársky začiatok vrátane znovuzavedenia drachmy by to mohol zmeniť (devalvácia meny by urobila grécke spoločnosti lacnejšími a ich prevádzku efektívnejšou) [14], na druhej strane produktívnosť gréckej ekonomiky v prvých dvoch rokoch by poklesla o 10 percent, no v nasledujúcich rokoch by ekonomika začala rásť. Problémom, ktorému Grécko aktuálne čelí, je odliv domáceho kapitálu. Podľa odhadov už viac ako 250 miliárd euro odišlo z krajiny. Zavedením národnej meny by Grécko získalo viac možností, ako zamedziť odlivu domáceho kapitálu [15].

Začiatkom februára tohto roka grécky minister obrany Panos Kammenos (líder pravicovej nacionalistickej strany Nezávislí Gréci) vyhlásil, že ak jeho krajina nebude schopná uzavrieť dohodu s eurozónou, môže sa obrátiť so žiadosťou o pomoc k niekomu inému: „To, čo chceme, je dohoda, a ak uvidíme, že Nemecko ostáva neústupčivé a že chce rozvrátiť Európu, potom si budeme musieť zvoliť plán B. Plán B je získanie peňažných prostriedkov z iného zdroja. V najlepšom prípade to môže byť USA, môže to byť Rusko, môže byť to Čína alebo iné krajiny“ [16]. Pravdepodobne v duchu tejto filozofie grécky premiér Alexis Tsipras začiatkom apríla tohto roka navštívil Moskvu s cieľom uskutočnenia rokovania s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Predmetom jeho návštevy sa mali podľa medializovaných informácií stať rozhovory o znížení ceny plynu pre Grécko (krajina importuje z Ruska cca. 57 percent svojej spotreby), rokovania o poskytnutí pôžičky Grécku výmenou za prístup ruskej strany k určitým aktívam v Grécku (podobne, ako to bolo v prípade Cypru [17]). V tejto súvislosti by Rusko mohlo mať záujem na transportnej infraštruktúre, ako je napríklad prístav v Pireuse alebo Tesalonikách (podobné úvahy sa vedú smerom k Číne a Iránu, najmä čo sa týka doprivatizácie gréckeho prístavu Pireus čínskou spoločnosťou COSCO, ktorá už vlastní určité podiely v prístave [18]). Na druhej strane Rusko môže požadovať od Grécka zintenzívnenie pozícií voči protiruským sankciám, za čo mu môže byť zo strany Ruska zrušené embargo na dovoz ovocia, zeleniny a mliečnych produktov, ktoré bolo uvalené v auguste minulého roka [19] (nad podobným krokom sa uvažuje aj v prípade Cypru a Maďarska) [20]. V tejto súvislosti sa podľa dostupných informácií zvažuje (podobne, ako to bolo v prípade Cypru [21][22]) využívanie gréckej vojenskej infraštruktúry zo strany ozbrojených síl RF. Okrem toho je na mieste podotknúť, že Grécko je jednou členskou krajinou NATO, ktorá má vo svojej výzbroji mnohé sofistikované ruské obranné systémy. Grécka protivzdušná obrana vo veľkej miere závisí na ruských obranných systémoch. Preto sa očakáva, že nové grécke vedenie bude mať záujem o kúpu náhradných dielov do predmetných systémov [23]. Na rokovaniach s Alexisom Tsiprasom Vladimír Putin ponúkol Grécku účasť na projekte Turkish Stream [24], čo by z Grécka urobilo jedno z najväčších energetických distribučných centier v Európe. V tejto súvislosti Alexis Tsipras prisľúbil, že Grécko bude blokovať potenciálne ďalšie nové sankcie proti Rusku [25]. Európska tlač vnímala návštevu gréckeho premiéra v Moskve ako pokus Kremľa o rozkol Európskej únie [pozri napríklad [26]].

Záver

Vzhľadom na aktuálnu hospodársku situáciu Ruska a Grécka možno len ťažko očakávať, že Rusko bude pripravené splatiť všetky grécke dlhy. Na druhej strane však súčasný vývoj indikuje, že Grécko sa bude snažiť získať peňažné prostriedky vo forme pôžičiek alebo grantov od štátov, ako je Rusko, Čína alebo Irán (prípadne aj od iných ázijských alebo latinskoamerických štátov), za čo im Grécko poskytne podiely v štátom vlastnených spoločnostiach alebo možnosť využívať vojenskú infraštruktúru a iné objekty. Pri tom sa majú na zreteli pôžičky v nízkych hodnotách, napríklad za účelom splátky úverov MMF. Pri takomto vývoji udalostí môže Grécko pri rokovaní s európskymi partnermi získať doplňujúcu dávku sebadôvery, čo môže posilniť jeho pozície počas rokovaní.