V priebehu posledných dní sa v regiónoch Ukrajiny udialo niekoľko udalostí, ktoré by, ak sa nezastavia včas, mohli vyústiť do rozkolu krajiny.  V nasledujúcich riadkoch sa budeme venovať niektorým z nich. Keďže sa predmetné udalosti rýchlo vyvíjajú, tento text zachytáva aktuálny vývoj k 28. januáru 2014.

Dňa 22. januára 2014 sa na svojom ustanovujúcom zhromaždení vytvorila Ľudová rada Ukrajiny, ktorá je podľa jej zakladateľov orgánom ľudových poslancov (t.j. opozičných a nezávislých) a jej úlohou je ochrana ústavy, ústavného poriadku, demokracie, parlamentarizmu. Jej kompetenciou je výkon právomocí predstaviteľov zákonodarnej moci, ktoré sú podľa ukrajinskej ústavy zverené Najvyššej rade Ukrajiny. V deklarácii sa ďalej uvádza, že sa v oblastných, miestnych a obvodových radách  vytvárajú ľudové rady ako združenia opozičných poslancov, ktoré spolu s celonárodnou radou vykonávajú ochranu ústavy a ľudských práv a slobôd. Zakladatelia tohto orgánu vyhlásili, že plánujú zvolať ústavodarné zhromaždenie, ktoré má pripraviť projekt novej ústavy (1). Zo zakladajúceho dokumentu Ľudovej rady je zrejmé, že ide o vzdorovládu voči súčasnému režimu a prakticky, ktorá rozdeľuje krajinu na oblasti kontrolované vládnou mocou a oblasti, v ktorých sa chopili moci opozičné štruktúry. Ľudová rada sa rozhodla vytvoriť oddiely domobrany v každom meste (2) (3). Oblastné štruktúry pod kontrolou vládnej moci na daný vývoj regagujú. Poslanci Luganskej oblastnej rady opierajúc sa o normy zákona o účasti občanov na ochrane verejného poriadku a štátnej hranice dali mandát dôvery na ochranu obyvateľov, verejného poriadku a štátnych inštitúcií tzv. „ľudovým družinám”. Podľa medializovaných informácií si tento krok vyžiadali občianske organizácie, predovšetkým kozáci (4). Inými slovami, ide o legalizáciu vytvárania skupín dobrovoľníkov, ktoré budú asistovať silovým zložkám pri ochrane štátnych inštitúcií. Vo väčšine prípadov pôjde o polovojenské združenia kozákov (5), ktorí tieto funkcie tradične vykonávali už za cárskych čias. V Donecku budú hliadkovať skupiny zložené z kozákov a veteránov z Afganistanu v počte do 500 ľudí (6). Podobné je to aj v Odese (7) a podľa dostupných informácií sa ľudia začínajú mobilizovať  aj v Sevastopole (8). Predseda Charkovskej oblastnej administrácie Michail Dobkin oznámil, že chce organizovať pracovné kolektívy fabrík a kozákov, ktorí budú dozerať nad poriadkom a zúčastňovať sa tých akcií, ktoré môžu zákonným spôsobom zabezpečiť na území Charkovskej oblasti verejný poriadok. Tieto štruktúry sa budú formovať na základe zákona o účasti občanov na ochrane verejného poriadku (9). Rysuje sa nám nasledovná situácia: na západe Ukrajiny sa formuje vzdorovláda voči súčasnému režimu, ktorá preberá zákonodarnú a ústavodarnú kompetenciu Najvyššej rady Ukrajiny a na východe a juhu Ukrajiny sa formujú dobrovoľnícke jednotky ochraňujúce štátne štruktúry a verejný poriadok pred násilne naladenými členmi ukrajinských ultrapravicových organizácií.

Zdroj: http://nbnews.com.ua.

Oblastné administrácie regiónov označených červenou farbou sú ovládané Ľudovou radou; v oranžových regiónoch protestujúci blokujú administrácie regiónov; modrou farbou sú označené regióny, ktorých administrácie sú pod kontrolou zložiek donútenia centra; sivou farbou sú naznačené neutrálne regióny a červené body označujú lokálne protesty. Podľa aktuálnych správ bola Ľudová rada zriadená aj v Zakarpatskej oblasti (10).

To však nie je jediný prejav rozkolu Ukrajiny. Oblastné rady Ternopolskej a Ivano-frankovskej oblasti prijali rozhodnutie, na základe ktorého sa zakazuje činnosť a symbolika Komunistickej strany Ukrajiny a Strany regiónov na území daných oblastí. Tento krok zdôvodnili tým, že strany konajú proti záujmom Ukrajiny a porušujú práva a slobody občanov Ukrajiny (11). S rovnakou iniciatívou vyšli aj poslanci oblastnej rady v Černoviciach. Tento krok však bol iba populistický, pretože podľa zákonodarstva Ukrajiny sa môže zakázať činnosť politickej strany iba na základe právoplatného rozhodnutia súdu, a to Najvyšší súd Ukrajiny ako prvoinštančný súd; podnet na toto konanie môže podať iba ministerstvo vnútra alebo generálny prokurátor. Ide o nulitné právne akty (12). Reakcia na seba nenechala dlho čakať a prišla z Krymu. Prezídium Najvyššej rady Autonómnej republiky Krym zakázalo na území autonómnej republiky činnosť a symboliku všeukrajiského združenia Sloboda s tým, že požiadalo orgány majúce vo veci kompetenciu (pozri vyššie spomenuté), aby podnikli právne kroky vedúce k zrušeniu tejto organizácie a ostatných radikálnych organizácií, ktoré predstavujú hrozbu národného zmierenia, verejnej bezpečnosti a právneho poriadku (13). V Ľvovskej oblastnej rade sa relatívne malá frakcia Strany regiónov (10 poslancov) dobrovoľne rozpustila (14). Práve v Ternopolskej oblastnej rade má Sloboda takmer väčšinu (15) a značné zastúpenie aj v Ivano-frankovskej a Ľvovskej oblastnej rade. Z ideologického hľadiska ide o krajne pravicovú politickú stranu (16). Na druhej strane Strana regiónov v parlamentných voľbách do najvyššej rady Krymu získala pohodlnú väčšinu 100 zo 120 kresiel (17). Miestne štruktúry Strany regiónov sú radikálnejšie, čo sa týka zahranično-politickej orientácie Ukrajiny smerom na Rusko (18) a v radoch krymského obyvateľstva prevažuje ideológia ruského imperializmu [pozri video (19)]. Zo situácie je zrejmé, že do konfliktu sa dostali dva protipóly ideologického a zahraničnopolitického smerovania Ukrajiny. Nejde iba o politické reprezentácie oblastí, ktoré majú voči sebe antagonické vzťahy, no ide tu aj o medziľudský rozmer. Na Kryme sa obyvateľom Termopilskej, Ľvovskej a Ivano-franskovskej oblasti ľudovo hovorí aj „fašisti”. Dobrou ukážkou toho môže byť aj výjav pochodu aktivistov Slobody na Kryme [pozri video (20)]. Tieto názorové a ideologické pnutia by mohli v budúcnosti vyvrcholiť v otvorenom konflikte. Začína sa aktivizovať aj obyvateľstvo ukrajinského juhovýchodu (21) – veľká skupina Krymčanov sa defiluje po Kyjeve (22).

V prípade, že by sa situácia na Ukrajine včas nezastabilizovala, mohlo by dôjsť k rozkolu Ukrajiny na dve časti. Jedným z pravdepodobných scenárov rozpadu je, že určité oblasti štátu budú formálne spadať do administratívnych štruktúr štátu, no reálne nebudú kontrolované centrálnou mocou (23). Určité náznaky smerujúce k tomuto scenáru možno badať už dnes. Štát ako suverén nie je schopný zabezpečiť ochranu prostredníctvom svojich zložiek donútenia, a tak si Ľudová rada alebo jednotlivé regióny kontrolované Stranou regiónov vytvárajú vlastné zložky donútenia s cieľom vlastnej ochrany resp. ochrany verejného poriadku. Ak by sa takéto regionálne zložky donútenia dokázali presadiť voči centru moci, vyššie uvedený scenár možno považovať za reálny.