Aké zmeny priniesli posledné parlamentné voľby v Arménsku?

Podľa hodnotenia medzinárodných pozorovateľov tieto voľby boli z hľadiska svojho priebehu krokom vpred. Môžeme ich hodnotiť jednak podľa toho, čo priniesli pre Arménsko samotné, ale aj z hľadiska toho, čo znamenali pre hodnotenie vzťahov Arménska s inými štátmi. Podľa môjho názoru voľby umožnili vytvoriť základ na väčší postup v demokratizácii krajiny, hoci sa nezaobišli bez niektorých nedostatkov, ako to potvrdili aj pozorovatelia z OBSE, EÚ a Rady Európy.
Čo sa týka vzťahov Arménska s inými štátmi, s medzinárodným spoločenstvom, fakt, že voľby boli podľa názorov medzinárodných pozorovateľov krokom vpred, bude, samozrejme, znamenať podporu pokračovania procesov integrácie Arménska do európskych štruktúr. Zároveň sa tieto voľby môžu stať dôležitým faktorom pri získavaní zahraničných investorov do Arménska, pretože vďaka hodnoteniam medzinárodných pozorovateľov sa obraz krajiny môže zmeniť k lepšiemu.

Prečo Arménsko začalo vyvíjať úsilie o nadviazanie úzkych vzťahov s EÚ? Je skutočne cieľom vašej krajiny stať sa jej členom?

Arménska vláda deklaruje, že cieľom krajiny je pristúpenie k EÚ. Zároveň však zakaždým tvrdia, že to bude veľmi, veľmi dlhá cesta, počas ktorej sa Arménsko musí podujať splniť rozličné záväzky. Neznamená to, že Arménsko by sa mohlo stať členom EÚ bez transformovania svojich vnútorných štruktúr. Arménsko musí pristúpiť k postupným reformám v sociálnej, politickej a ekonomickej sfére. Integrácia znamená aj spoluprácu s Európou v oblasti kultúry.

Arménsko donedávna vystupovalo ako blízky partner Ruska. Aký je v súčasnosti charakter vzťahov Arménska s NATO?

Arménsko spolupracuje s NATO vo viacerých oblastiach a z hľadiska Aliancie sa vníma ako súčasť regiónu Južného Kaukazu. Predstavitelia NATO sú pomerne spokojní s tým, akým spôsobom sa podieľa na plnení spoločných projektov.

Do akej miery obyvateľstvo krajiny podporuje rozvoj spolupráce s EÚ a cieľ, ktorým je vstup do EÚ? Sú nejaké rozdiely medzi percepciou EÚ a NATO?

Úprimne povediac, na úrovni radových občanov je nízka informovanosť o snahách Arménska o integráciu do EÚ. Ako uvádza najnovšia správa International Crisis Group, venovaná regiónu Južného Kaukazu, integrácia do EÚ je proces, riadený na úrovni elít. Nie je to tak iba v prípade Arménska, ale aj Gruzínska a Azerbajdžanu. Občania nie sú dostatočne informovaní o tom, čo tento proces pre krajinu znamená a chýba širšia verejná diskusia, či sa Arménsko má integrovať do európskych štruktúr, alebo nie. Časť arménskej spoločnosti vo všeobecnosti úsilie arménskych politikov o vstup do EÚ podporuje, ale som presvedčený o tom, že značná časť verejnosti sa nazdáva, že Arménsko by malo udržiavať úzke vzťahy s Ruskom. Poukazujú na ruskú vojenskú prítomnosť v Arménsku, pričom sa táto krajina je do značnej miery vníma ako garancia proti nebezpečenstvu zo strany Turecka. Časť spoločnosti, predovšetkým intelektuáli, sa nazdáva, že Arménsko by malo nasledovať svoju vlastnú cestu. To znamená, že by sa nemalo viazať ani na Európu, ani na Áziu, ani na Rusko. Arménsko považujú za odlišnú civilizáciu, ktorá by si mala udržať samostatný charakter. Podľa ich názoru by malo udržiavať dobré vzťahy so všetkými, ale zároveň si zachovať svoje špecifiká.

Spomenuli ste Turecko. Ako hodnotíte súčasnú úroveň vzťahov medzi Arménskom a touto krajinou?

Medzi našimi štátmi neexistujú diplomatické vzťahy. Arménski predstavitelia v období po získaní nezávislosti neustále ponúkajú tureckej strane začať rokovania bez akýchkoľvek predbežných podmienok. Arménska verejnosť nežiada od Turecka uznanie genocídy Arménov a zároveň Arménsko deklaruje, že voči Turecku nemá nijaké územné požiadavky. Na druhej strane Turecko kladie Arménsku neustále predbežné podmienky, za ktorých je ochotné rokovať. Jednou z nich je zrieknutie sa požiadavky na uznanie genocídy Arménov a zastavenie podpory kruhom arménskej diaspóry, ktoré sa snažia presvedčiť zahraničné parlamenty, aby genocídu uznali. Druhou, azda dôležitejšou podmienkou, je požiadavka na stiahnutie arménskych jednotiek z území, ktoré sú pod kontrolou arménskych jednotiek.

Aký je postoj Arménska k prípadnému členstvu Turecka v Európskej únii?

Arménsko integráciu Turecka jednoznačne podporuje. Turecko sa po vstupe do EÚ stane predvídateľnejším, čo je pre Arménsko veľmi dôležité.

Irán je v súčasnosti v konflikte s USA a medzinárodným spoločenstvom. Ako sa vyvíjajú vzťahy Arménska s týmto susedom? Znamená Irán pre Arménsko rovnaké nebezpečenstvo, ako je vnímaný z pohľadu Západu?

Nie, Irán sa v Arménsku z viacerých dôvodov nikdy nepovažoval za nebezpečenstvo. Medzi oboma krajinami existuje dlhá história vzájomných kultúrnych kontaktov. V situácii, keď Arménsko musí čeliť blokáde zo strany Turecka a Azerbajdžanu, jediný kontakt so svetom je možný cez Gruzínsko a Irán. Irán z tohto hľadiska Arménsko nikdy neohrozoval. Vzájomné vzťahy sa zintenzívnili najmä v poslednom čase, keď sa vybudoval plynovod z Iránu do Arménska. Arménsku sa tak podarilo dosiahnuť diverzifikáciu zdrojov energie a ak by sa aj niečo stalo v Rusku alebo v Gruzínsku, cez ktoré prúdi do Arménska plyn, Arménsko disponuje alternatívnymi zdrojmi.

Ako bola v Arménsku prijímaná “farebná revolúcia” v Gruzínsku? Myslíte si, že je možná podobná revolúcia aj vo vašej krajine?

Časť opozície sympatizovala s tým, čo sa udialo v Gruzínsku, ale vo všeobecnosti ľudia zaujali značne skeptický postoj, predovšetkým po krokoch, ktoré podnikol gruzínsky prezident Michail Saakašvili vo vzťahoch s Ruskom. Obyvatelia Arménska sa nazdávajú, že tieto kroky voči Rusku boli do značnej miery nezmyselné. To prispelo k názoru, že celá revolúcia bola zlyhaním. Na druhej strane Arméni, ktorí mali možnosť navštíviť Gruzínsko, sa vrátili s názorom, že v Gruzínsku sa mnoho vecí zmenilo k lepšiemu. Týka sa to napríklad boja proti korupcii, ktorý je v tejto krajine pomerne úspešný.

Arménsko má úzke vzťahy s Ruskom. Podporilo sankcie, ktoré Rusko uvalilo minulý rok na Gruzínsko?

Vyjadrenia arménskych predstaviteľov boli značne diplomatické. Vyslovovali sa, že ide o problém vo vzťahoch dvoch štátov a Arménsko nemá právo zasahovať do vnútorných záležitostí Gruzínska ani Ruska. Na druhej strane Arménsko vždy zdôrazňovalo, že Rusko a Gruzínsko musia nájsť mierové prostriedky na riešenie vzájomných nedorozumení v uvedenom politickom konflikte.

Mali uvedené ruské sankcie voči Gruzínsku negatívne dôsledky na arménsku ekonomiku?

Nemyslím si to. Na úrovni verejnej mienky však postoj Ruska vyvolával pobúrenie a hnev, pretože niektorí ruskí politici tvrdili, že Arménsko ako strategický partner Ruska by takisto malo zaviesť sankcie proti Gruzínsku. Vo verejnosti vyvolalo pobúrenie, že sa Rusko dostalo do konfliktu a následne doň chce zatiahnuť Arménsko.
´
Opozícia obviňuje prezidenta Roberta Kočarjana, že chce nadviazať neoficiálne rokovania s Azerbajdžanom o stiahnutí arménskych vojenských jednotiek z Náhorného Karabachu. Do akej miery je podľa vás pravdepodobný takýto scenár?

Je veľmi ťažké hodnotiť priebeh negociačného procesu medzi Arménskom a Azerbajdžanom, pretože v Arménsku panuje názor, že iba dvaja, respektíve traja ľudia majú skutočné poznatky o tom, čo sa počas rokovaní udialo. Preto je veľmi ťažké vyslovovať názory, o čom predstavitelia oboch krajín medzi sebou hovorili. Samozrejme, že verejnosť nie je veľmi spokojná so skutočnosťou, že nie je informovaná o uvedenom procese. Ľudia nedisponujú adekvátnymi informáciami, čo sa v skutočnosti deje, ale fakt, že prezident Kočarjan sám pochádza z Náhorného Karabachu, zvyšuje dôveru v jeho osobu. Kočarjan sa sám zúčastnil vojny, preto sa väčšina ľudí nazdáva, že sotva by mohol podniknúť takýto drastický ústupok voči Azerbajdžanu. Na druhej strane však podľa vyjadrení predstaviteľov opozície Robert Kočarjan už uzavrel s Azerbajdžanom dohodu, podľa ktorej sa arménske jednotky stiahnu a Náhorný Karabach zostane súčasťou Azerbajdžanu. Na druhej strane však nie je nevyhnutné veriť všetkému, čo opozícia tvrdí.

Má Arménsko záujem o vstup do Jednotného hospodárskeho priestoru (EEP)?

Myslím si, že obsah tejto integrácie nie je dostatočne jasne chápaný. Niektorí predstavitelia Arménska sú o priebehu rokovaní informovaní viac a pripravujú niektoré projekty a stratégie. Absentuje však verejná diskusia o uvedenom probléme. To znamená, že rokovania o vzťahoch s EEP sú iba v počiatočnom štádiu a nie je to niečo, o čom by sa dalo vážne diskutovať.