Vo väčšine prípadov v našich zemepisných končinách dozvedáme o Abcházsku len ako o vojnovej zóne alebo ako mieste napätia medzi gruzínskymi vládnymi jednotkami a separatistickým režimom podporovaným Moskvou. Abcházsko je dnes „nezávislý” štát, ktorý bol dodnes uznaný iba troma štátmi: Ruskou federáciou, Nikaraguou a Venezuelou, čo znamená, že drvivá väčšina medzinárodného spoločenstva považuje Abcházsku republiku za integrálnu súčasť Gruzínska. Tu vzniká rozpor medzi status quo de jure a status quo de facto, tento stav prináša so sebou rôzne špekulácie, o ktorých už na našom portáli bola reč – ide o rôzne obvinenia z prania špinavých peňazí (1).

Ak by sme mali brať vyššie uvedený citát doslova, efektivita gruzínskej štátnej moci sa končí pri kontrolných stanovištiach na internej hranici s Abcházskom a tá ruská sa začína pomaly ale isto na druhej strane. Gruzínske zložky donútenia (armáda, polícia a iné), ktoré mohli zasiahnuť do diania v regióne boli vytlačené z Kodorského priesmyku v auguste minulého roka, kde následne potom boli vyvesené abcházske vlajky (2).

Mnohí analytici sa zhodujú, že pre Gruzínsko je Abcházsko, úplne stratené. Ale čo ďalej? Ako možno chápať spojenie „nezávislý štát”? Miestna politická nomenklatúra neustále obhajuje nezávislosť vlastnej krajiny (3), ktorá môže byť skôr či neskôr zvalcovaná „susedným bratským národom”. Dokonca sám prezident republiky poukázal na relatívnosť nezávislosti svojej krajiny slovami, že na svete neexistujú úplne nezávislé krajiny. Lichtenštajnsko je závislé na Švajčiarsku, Luxembursko na Francúzsku. My sme všetci závislí na iných. Gruzínsko je závislé na Amerike a my na Rusku (4).

Reči politika majú vždy svojho adresáta, ktorého majú presvedčiť o nejakej pravde. No nasledujúce fakty hovoria za všetko: okolo 95 percent obyvateľov Abcházska má ruské občianstvo (5); v Abcházsku sú rozmiestnené tisíce ruských vojakov na vojenských základniach (6); ruskí pohraničníci strážia internú hranicu medzi Abcházskom a Gruzínskom či na vode (7) alebo na zemi (8) a tak by sme mohli pokračovať až do nekonečna. V právnej oblasti dochádza v súčasnosti k harmonizácii právneho poriadku Abcházskej republiky s právnym poriadkom Ruskej federácie (9).

A práve ten predposledný  prípad vyvolal vlnu nevôle práve v radoch abcházskych pohraničníkov. Ruskí pohraničníci doslova vytlačili svojich abcházskych kolegov zo svojich postov, celá akcia sa skončila prestrelkou a ústupom pohraničníkov do lesa, následne na čo sa uskutočnila vlna protestov v Suchumi (10). Obyčajne sa Abcházsko a Južné Osetsko hádžu do jedného vreca, no v Abcházsku je vytvorená vláda bez priamej účasti Ruska (11); v Južnom Osetsku je situácia opačná, pretože napríklad ruské federálne orgány pomáhali prezidentovi krajiny pri obsadzovaní funkcie premiéra. (12). Rusko sa snaží rôznymi spôsobmi zasahovať v Abcházsku do obsadzovania najvyšších štátnych funkcií (13) alebo presadzovaní ruských kandidátov (14).

Bankový systém Abcházskej republiky

Abcházsko má dvojstupňový bankový systém: na prvom stupni je to Národná banka a na druhom 15 komerčných bánk (15) s počtom obyvateľov 250 tisíc (16) Existujú tu dve formy komerčných bánk: zaregistrované na ministerstve spravodlivosti ako abcházska komerčná banka; tú druhú skupinu tvoria pobočky ruských bánk. Pobočky zahraničných „neruských” bánk zatiaľ v krajine fakticky neexistujú (17). Abcházsky bankový systém slabý a finančne poddimenzovaný. Celková suma strát komerčných bánk za prvý kvartál t. r. dosiahla úroveň 22,3 milióna rubľov, čo je v porovnaní s minuloročným 67-násobný nárast. Sedem z pätnástich bánk hospodária v strate. Veľká väčšina peňažných prostriedkov uložená v bankách parí právnickým osobám a depozity fyzických osôb nehrajú veľkú úlohu (v porovnaní s minulým rokom došlo k poklesu o 7,4 percent. Najväčší podiel na tržbách bánk má predaj tovaru, predaj valút fyzickým osobám alebo príjmy za spoplatnené služby (18). V Abcházsku sa stanovujú plány na výber dane zo zisku. Podľa správy ministerstva pre dane a poplatky za prvý polrok t. r., tento plán vyplnili iba Garant-bank, Invest-bank a Fininvest-bank a ostatné banky plán nevyplnili (dokonca ani sporiteľňa), odhliadnuc od Universal-bank, Kibit-bank a Bank-Prestiž, ktoré sú na základe zákona o zahraničných investíciách úplne oslobodené od dane zo zisku. V správe sa spomínajú niektoré pobočky abcházskych bánk, ktoré neodviedli žiadne dane do štátneho rozpočtu, pretože hospodárili v strate (19). V polovici mája tohto roku požiadal prezident Bagapš ruského premiéra Putina o dlhodobú pôžičku na podporu bankového systému svojej krajiny, pričom nebol spokojný s výškou pôžičky, keď ju okomentoval slovami: „Nie je to veľa pre nás, no pre Rusko taktiež…” (údajne mu Putin sľúbil pôžičku vo výške najmenej 1 mld. rubľov) (20).

Podľa údajov Abcházskej národnej banky všetky komerčné banky fungujúce na území Abcházska (okrem „OAO Sberbank Abchazii” tzn. Abcházska sporiteľňa) sú spoločnosťami s ručením obmedzeným (o tom nižšie pri licenciách), z toho desať bánk má sídlo v hlavnom meste a ostatné v provinčných mestách. V riadiacich orgánoch bánk sedia ľudia abcházskeho pôvodu, zopár ľudí s ruskými menami a zaujímavosťou je „OOO KB Fininvest Bank”, kde je vysoká koncentrácia osôb arménskeho pôvodu vo vrcholových orgánoch banky. Tu sa odzrkadľuje arménsky faktor, ktorý hrá veľmi dôležitú úlohu v ekonomike krajiny. V mnohých bankách sa opakujú priezviská – je celkom možné, že v riadiacich orgánoch bánk je rozšírený nepotizmus. Základné imanie abcházskych komerčných bánk je v priemere približne vo výške 19 miliónov rubľov (a pohybuje sa od 2,6 milióna do 28 miliónov rubľov). Na základnom imaní šiestich bánk sa podieľa aj zahraničný kapitál – ide o podiel v priemere 40 percent (od 13 do 49 percent) (21). Súhrne podiel zahraničného kapitálu v    abcházskych bankách na celkovom imaní všetkých abcházskych komerčných bánk dosahuje 22 percent (22). Banky s účasťou zahraničného kapitálu sa rozdeľujú do dvoch kategórii – ide o abcházske banky s účasťou zahraničného kapitálu nie viac ako 49 percent a druhú skupinu tvoria pobočky zahraničných bánk, v ktorých zahraničný kapitál tvorí 60 percent celkového základného imania (23), pričom žiadna banka fungujúca na území krajiny nepresahuje podiel zahraničného kapitálu 49 percent. Pričom z tohto pohľadu sa tento zákon radí, medzi veľmi liberálne (24). Čo sa týka licencií situácia v abcházskych bankách je rôzna. Päť z pätnástich abcházskych bánk nemá licenciu na prijímanie vkladov od fyzických osôb (25). V Ruskej federácii bankám s právnou formou spoločnosť s ručením obmedzeným už pomaly „odzvonilo”, pretože prebieha ich premena na iné právne formy (26), pričom je málo pravdepodobné, že takej banke vydajú licenciu na prijímanie vkladov fyzických osôb a zahrnú ju do systému ochrany vkladov. Čo sa týka „bánk s ručením obmedzeným” nemožno povedať, že sa tešia prílišnej popularite vkladateľov (27). Napríklad „banka s ručením obmedzeným” Očamčyrskij KB so základným imaním 2, 6 milióna rubľov má licenciu na realizáciu bankových operácií s prostriedkami v (ruských) rubľoch (oficiálna abcházska mena) a zahraničných valutách (bez práva prijímania vkladov peňažných prostriedkov fyzických osôb) (28).

Existuje priestor na pranie špinavých peňazí?

Podľa federálneho zákona o potieraní legalizácie príjmov získaných nezákonným spôsobom a financovaní terorizmu akékoľvek operácie s peňažnými prostriedkami presahujúcimi 600 tisíc rubľov (alebo ich valutový ekvivalent) podliehajú obligatórnej kontrole – to znamená, že povinnej kontrole podliehajú aj prevody peňažných prostriedkov za hranicu v prospech účtu anonymného majiteľa a prevod peňažných prostriedkov zo zahraničia z anonymného účtu (29). Legálna definícia povinnej kontroly je veľmi všeobecná, no prakticky znamená to, že osoba realizujúca tento prevod je povinná oboznámiť orgány realizujúce povinnú kontrolu pôvod nadobudnutia peňažných prostriedkov a dôvod ich prevodu (30). Samozrejme v prípade, ak existuje nejaká podozrivá operácia – napríklad, ak ide o nerezidenta, ktorý realizuje prevod peňažných prostriedkov z/na anonymný účet (bez ohľadu na výšku prevádzaných peňažných prostriedkov), tak orgány realizujúce kontrolu automaticky sústreďujú pozornosť na túto operáciu (31). Okrem vyššie spomenutého existuje celý rad kritérií, ktoré klasifikujú určité operácie ako „neštandardné” a v prípade, ak sa určitá osoba bude pokúšať realizovať podozrivé operácie, v akejkoľvek banke – tak banka samotná sa pokúsi  zbaviť sa tejto osoby ako klienta. Je to v záujme banky, pretože potom samotná banka sa môže ocitnúť pod dohľadom Rosfinmonitoringu (orgán na dohľad v oblasti potierania legalizácie nezákonných príjmov) a iných štruktúr ako napríklad ministerstva vnútra (32). V prípade, ak orgány zistia pranie špinavých peňazí, tak sa odníma banke licencia (33). Čo potvrdzuje aj výrok Sergeja Ivanova: „V prípade, ak v podmienkach nestabilného finančného trhu niektoré banky zaniknú – len sa vyčistí vzduch. Niektoré banky nie sú ani banky ale práčovne (34)” Vo všeobecnosti platí, že banky sú povinné identifikovať klientov pri realizácii bankových operácií, čo má viesť k zvýšeniu transparentnosti (35). Banka, ktorá nechá plynúť cez seba neidentifikovateľné peňažné toky, sama sa vystavuje riziku, že bude obvinená zo širokej škály trestných činov od prania špinavých peňazí až po financovanie terorizmu (36). Neexistujú žiadne výnimky z vyššie uvedených pravidiel vo vzťahoch medzi ruskými a abcházskymi bankami (37).

Prednedávnom sa zmenili pravidlá pre občanov RF aj pri dovoze peňažných prostriedkov v hotovostnej forme do Ruska. V prípade, ak suma v hotovosti prevyšuje 10 tisíc amerických dolárov bude nutné nie len deklarovať peňažné prostriedky, ale aj preukázať ich pôvod a oznámiť spôsob ich využitia – týmto spôsobom chcel zákonodarca „dotlačiť” občana k využívaniu systémov bankových prevodov. Dokumenty, ktorými sa dokazuje pôvod peňažných prostriedkov sú napríklad: dokumenty o predaji majetku, darovacia zmluva alebo dokumenty potvrdzujúce výber peňazí v hotovosti v bankách atď. (38)

Na základe nariadenia prezidenta (Abcházskej) republiky 21. apríla 2006 bola zriadená Služba finančného monitoringu ako súčasť štruktúry Národnej banky Abcházska. V tejto súvislosti bol novelizovaný aj zákon Abcházskej republiky (ďalej len „zákon”) o bankách a bankovej činnosti a zákon o Národnej banke Abcházskej republiky. Národná banka Abcházska prijala v tejto súvislosti niekoľko normatívnych aktov napríklad: „o pravidlách realizácie vnútornej kontroly v bankách Abcházskej republiky zameraných na predchádzanie legalizácii (prania) nezákonných príjmov a financovania terorizmu”. Dokonca 10. januára 2007 bol prijatý nový trestný zákon, ktorý obsahuje skutkovú podstatu trestného činu legalizácie nezákonných príjmov (39).

Medzi hlavné úlohy Služby finančného monitoringu patrí: zisťovanie, spracovávanie a analýza informácii o podozrivých operáciách s peňažnými prostriedkami; zriadenie informačného systému; informovanie orgánov činných v trestnom konaní; realizácia medzinárodnej spolupráce a výmena informácii s kompetentnými zahraničnými orgánmi a napokon zastupovanie Abcházskej republiky v medzinárodných orgánoch zameraných na boj proti legalizácii nezákonných príjmov (40).

Ako je možné previesť peňažné prostriedky do Abcházska

Existujú dve spôsoby ako previesť peniaze do Abcházska cez banku:
– bez otvorenia účtu v banke je potrebné nájsť banku, ktorá používa jeden z nasledovných platobných systémov: Contact, Zolotaya korona, Anelik, Migom,Unistream a iné (Najhustejšie pokrytie existuje na území bývalého ZSSR, no mnohé z nich majú svoje pobočky po celom svete). Na realizáciu prevodu je potrebný pas. Previesť možno akúkoľvek sumu v rubľoch, dolároch alebo v eurách (niektoré systémy zaviedli určité obmedzenia). Potom je nutné uviesť názov banky a jej sídlo resp. sídlo jej pobočky. Približne o 2 hodiny (no najneskôr na nasledujúci deň) sa môže prijímateľ  dostaviť na adresu uvedenú odosielateľom (na uvedené sídlo banky resp. pobočky) a preukázať svoju identitu pasom. Výška poplatku za prevod neprevyšuje 3 percentá prevádzanej sumy;
– druhým spôsobom je otvorenie účtu v banke. Tento spôsob je o trocha zložitejší, no lacnejší. Je nevyhnutné, aby človek, ktorému chcete previesť peniaze si otvoril účet v  banke. Pre otvorenie účtu je nutné mať pri sebe pas. Môžete si otvoriť rubľový účet alebo valutový účet. Napríklad výška minimálneho prvotného vkladu na účet v Grant-bank dosahuje výšku 10 rubľov. Potom v akejkoľvek ruskej banke zadať platobný príkaz. Prevod peňazí trvá od 3 – 5 pracovných dní. Poplatok za prevod dosahuje najviac 1 percento z prevádzanej sumy. (41).

Čo sa týka systémov peňažných prevodov a uplatňovania finančného monitoringu (z hľadiska ruskej legislatívy) – existujú tu iba minimálne rozdiely v porovnaní s medzibankovými prevodmi (42).

Záver

Takmer všetky správy o nelegálnej činnosti ruských bánk v Abcházsku pochádzajú z gruzínskej strany, konkrétne z Národnej banky Gruzínska. V roku 2005 portál Gruzia Online uverejnil správu, ktorá bola vypracovaná na základe údajov poskytnutých národnou bankou, kde možno nájsť dlhý zoznam prípadov prania špinavých peňazí v Abcházsku. Počas našej práce sme ich kontaktovali s prosbou o poskytnutie aktuálnejších a presnejších informácií o nezákonných aktivitách ruských bánk v Abcházsku. Zobrali si približne týždňový „time-out” a odpovedali nasledovne:

„Bohužiaľ našej redakcii sa nepodarilo zistiť akékoľvek nové informácie o tejto téme. Akiste existujú nepotvrdené verzie, ktoré nemôžu byť použité ako podklad pre Vašu prácu. Viac-menej dobrá štúdia na túto problematiku bola publikovaná v roku 2005 na našej webovej stránke. Ak to nie je príliš starý materiál, môže Vám pomôcť.”(43)

Abcházske komerčné banky realizujú svoju činnosť na základe licencií vydaných Abcházskou národnou bankou – samozrejme realizujú bankové operácie bez licencií vydaných Gruzínskou národnou bankou. Gruzínska strana obviňuje ruské banky spolupracujúce s abcházskymi náprotivkami z nelegálnej činnosti na území Gruzínska (44), čo je z gruzínskeho pohľadu v zásade správne, čo ale neznamená, že tieto „nelegálne aktivity” v sebe zahŕňajú aj pranie špinavých peňazí.