Dňa 10. júna 2014 priniesli svetové agentúry správu, že islamskí extrémisti z tzv. Islamského štátu Iraku a Levantu (ďalej len „ISIL“) obsadili druhé najväčšie iracké mesto Mosul. Táto udalosť iba odhalila vážne nedostatky v irackej bezpečnostnej politike. Okrem toho ďalšia ofenzíva ISIL nebude znamenať hrozbu len pre Irak, ale aj pre susediace krajiny, a to najmä Turecko a Irán.

ISIL bol sformovaný v apríli 2013 Al-Kájdou. Jeho význam narastal až do momentu, keď sa vyprofiloval ako jedna z hlavných džihádistických skupín bojujúcich v Sýrii a v Iraku. Organizácia združuje tisíce džihádistických bojovníkov vrátane zahraničných (napríklad z Veľkej Británie Francúzka alebo Nemecka). Organizácia je vedená Abu Bakr Bagdádím, ktorý sa narodil v irackom meste Samarra v roku 1971 a v roku 2003 sa pripojil k povstalcom proti americkej invázii do Iraku. V roku 2010 sa stal lídrom irackej bunky Al-Kájdy. V apríli 2013 sa Bagdádího skupina spojila so sýrskou extrémistickou skupinou Jabhat al-Nusra a spoločne s ňou vytvorila ISIL [po tom, čo si Al-Kájda zvolila organizáciu Jabhat al-Nusra za svojho reprezentanta v Sýrii, rozdelili sa a začali proti sebe bojovať] (1). Bagdádí je poľným veliteľom a taktikom, čo robí z ISIL atraktívnejšiu organizáciu ako je samotná Al-Kájda, pretože jej vodca Ayman al-Zawahiri je moslimským teológom [Al-Kájda sa od ISIL dištancuje a ISIL Al-Kajdu ignoruje a momentálne svoje aktivity zameriava na Irak (2)]. Ako už napovedá jej názov, jej cieľom je vytvorenie islamského emirátu na území dnešného Iraku, Sýrie a Libanonu. V marci 2013 jej členovia dobyli sýrsku provinčnú metropolu Raqqa vytlačili odkiaľ Slobodnú sýrsku armádu. V januári 2014 získali kontrolu nad irackou provinčnou metropolou Falúdža (3). Následne po obsadení Mosulu ISIL obsadil celý rad ďalších miest v oblasti (4) a má tendenciu postupovať stále bližšie k hlavnému mestu krajiny, Bagdadu.

Prítomnosť ISIL v Sýrii a v Iraku. Zdroj: www.online.wsj.com

ISIL má možnosť udržať si minimálne územie dobyté v predošlých dňoch resp. zahájiť ďalšiu ofenzívu proti centrálnej vláde. Získaním kontroly nad Mosulom získal prístup k veľkému množstvu Američanmi dodávaného vojenského vybavenia pre irackú armádu [napríklad tanky, hummery, vrtuľníky alebo obrnené vozidlá] (5). Podľa medializovaných informácií ISIL ukradla z pobočky irackej centrálnej banky 429 miliónov USD, čo ju urobilo najbohatšou teroristickou organizáciou na svete (6). Okolo ISIL sa sústreďuje niekoľko menších militantných skupín ako napríklad Armáda mužov Nakšbandíje [ktorej veliteľom je posledný viceprezident do americkej invázie v roku 2003, Izzat Ibrahim al-Douri (7)], irackých dôstojníkov armády Saddáma Husajna [čo možno vysvetľuje taktiku a ľahkosť, s akou ISIL obsadzovala územia] a nie je vylúčená ani účasť bývalých členov strany Baas a príslušníkov tamojších kmeňov. Rovnako sa nedá vylúčiť, že bude ISIL počas bojových operácií naberať sympatizantov, ktorí budú bojovať na jeho strane. Ako spomíname vyššie, ISIL má za cieľ vytvorenie islamského emirátu. Tento cieľ sa nezhoduje s cieľmi vyššie uvedených skupín, všetky tieto záujmové skupiny však majú jeden spoločný cieľ – zvrhnúť režim al-Málikího. Oblasť obsadená ISIL a s ním prepojenými skupinami je bohatá na ropné zariadenia, ktoré môžu slúžiť ako ďalší zdroj príjmov (8). Netreba zabúdať ani na fakt, že mesto Falúdža obsadili v januári tohto roka a udržali si ju až do teraz.

Otázne zostáva, v akom rozsahu môže ISIL rozšíriť svoju pôsobnosť. Dobytie hlavného mesta Bagdadu bude hlavne pre jeho obranu pre ISIL ťažkou úlohou. Bagdad sa za posledných niekoľko rokov demograficky zmenil a stal sa mestom so šiitskou väčšinou. Jednotlivé zložky armády dislokované v Bagdade patria medzi elitu irackej armády a poraziť ich bude zložité (9). V ďalšom postupe sa ISIL nemôže spoliehať na tichú podporu miestneho obyvateľstva založenú na konfesnom princípe.

Celý konflikt má tendenciu nabrať charakter religiózneho konfliktu medzi sunnitmi a šiitmi. Príkladom takejto eskalácie náboženského napätia je obsadenie mesta Samarra bojovníkmi ISIL. V tomto meste sa nachádza niekoľko šiitskych svätýň. Iránske médiá informovali o tom, že bojovníci ISIL ničili buldozérmi šiitske svätyne v meste [porovnaj napríklad (10)]. O náboženskej intolerancii ISIL svedčia aj podobné osudy šiitsky pamiatok v Sýrii, ktoré boli zničené, pretože bola ich existencia zo strany sunnitských islamských extrémistov vnímaná ako prejav uctievania modiel. V marci tohto roka dokonca ohrozovali hrobku Sulejmana Šáha (11) [starý otec Osmana I., zakladateľa Osmanskej ríše. Hrobka je tureckou enklávou v Sýrii.]. ISIL sa smutne preslávil aj zničením sufiských, šiitskych a kresťanských svätýň [napríklad (12) (13) (14)]. Podobné kroky môžu vyprovokovať odvetu zo strany šiitskeho obyvateľstva voči ISIL alebo sunnitom ako takým. Týmto spôsobom si môžu menšinoví sunniti nájsť skôr cestu do radov ISIL. Na druhej strane skupina je radikálnou aj voči nelojálnym sunnitom. Pred mešitou v Mosule členovia skupiny popravili 12 sunnitských klerikov, ktorí sa odmietli im podriadiť (15).

Mnohí si kladú otázku, ako bolo možné, že menej ako tisíc ľahko ozbrojených bojovníkov ISIL donútilo 30 tisíc Američanmi trénovaných irackých vojakov (dve armádne divízie) disponujúcich sofistikovanými americkými zbraňami ujsť z bojiska. Bojovníci ISIL boli skutočne ľahko vyzbrojení: do obsadenia Mosulu ISIL disponoval guľometmi DŠK, ručnými zbraňami a protilietadlovými kanónmi kalibru 23 mm. Jedným z dôvodov prečo sa iracká armáda stiahla z Mosulu a v priebehu štyroch mesiacov ISIL viedla úspešnú ofenzívu voči centrálnej vláde, môže byť fakt, že sa súčasná iracká vláda pozostávajúca z príslušníkov šiitskeho islamu autoritatívne správa voči sunnitskej minorite žijúcej na severe a západe krajiny. Správanie voči sunnitskému obyvateľstvu robí z tejto zložky obyvateľstva marginalizovanú časť populácie. Nevôľa voči šiitskej vláde sa iba zintenzívnila, keď v rámci armády došlo k personálnym zmenám, v dôsledku ktorých boli sunnitskí velitelia nahradení šitskymi (16). Aj preto sa ofenzíva Bagdadu voči ISIL môže veľmi ľahko zvrhnúť do religiózne motivovanej občianskej vojny.

Posledné udalosti však ukazujú, že je iracká armáda schopná viesť viac-menej úspešnú ofenzívu voči ISIL [napríklad (17) (18) (19)]. Centrálna vláda v Bagdade má možnosť obrátiť sa so žiadosťou o pomoc aj k autonómnym autoritám v irackom Kurdistane. Tie disponujú ozbrojenými silami, ktoré sa nazývajú Pešmerga. Kurdské ozbrojené zložky minulý štvrtok obsadili mesto Kirkúk. Spomínaný krok bol motivovaný tým, že je mesto a priľahlá provincia z hľadiska etnicity obývaná kurdskou väčšinou a existovala hrozba vzniku chaosu a anarchie. Je zaujímavé, že Pešmerga pomáhala príslušníkom irackej armády pri úteku z oblasti do Bagdadu skrz Kurdistan. Podľa správy zo štvrtka Pešmerga zaujala opustené pozície irackej armády a nevyvíjala ofenzívne aktivity voči územiam obsadeným ISIL (20). Tieto aktivity môžu vyvolať nové vlny napätých vzťahov medzi kurdskou regionálnou vládou a centrálnou vládou v Bagdade, pretože práve Kirkúk je predmetom dlhotrvajúcich sporov o začlenenie mesta do Kurdistanu [porovnaj napríklad (21), okrem iného nemožno nespomenúť ani vážne nezhody medzi centrálnou vládou a kurdskými autoritami ohľadom vývozu ropy (22)], pričom bezpečnostná kríza okolo ISIL môže byť jedinečnou šancou pre Kurdov začleniť Kirkúk do Kurdistanu a vo všeobecnosti posilniť svoje pozície v rámci Iraku [porovnaj napríklad (23)].

Hrozba útoku na hrobku Sulejmana Šáha v tureckej enkláve v Sýrii nebola jedinou negatívnou skúsenosťou Turecka s ISIL. Po obsadení Mosulu bojovníci ISIL zajali 80 tureckých občanov, z toho 31 vodičov nákladných automobilov a personál tureckého konzulátu v Mosule (24). Objavili sa informácie, že militanti požadujú za väznených Turkov výkupné (25) [oficiálne turecké autority zatiaľ popreli požiadavky o výkupné zo strany ISIL (26)], možno teda usudzovať, že nejde o ideologicky motivovanú aktivitu ale iba o spôsob zárobku. Turecko od začiatku krízy v Sýrii vystupuje ako výrazný spojenec ozbrojenej sýrskej sekulárnej opozície [pozri bližšie (27)], čo viedlo k destabilizácii Sýrie [porovnaj (28)] a vytvoreniu útočiska pre radikálnych islamských militantov, ktorí sa združili do (okolo) ISIL (29). V Turecku uvažujú nad možnosťou vojenského zásahu proti ISIL v Iraku (30), pretože zachovanie status quo by mohlo mať nepriaznivý vplyv na tureckú ekonomiku [pozri bližšie (31)].

Vyššie sme spomínali určitú tendenciu zo strany ISIL ničiť náboženské svätyne v Sýrii. S predmetnou tendenciou súvisia obavy Iránu, že môže ISIL zničiť najposvätnejšie miesta šiitskeho islamu Nadžaf a Karbala. Možno preto očakávať, že bude mať Irán záujem (resp. bude prinútený) sa určitým spôsobom zapojiť do konfliktu [porovnaj (32)]. Iránsky prezident Hassan Rouhani už prisľúbil Iraku pomoc v medziach medzinárodného práva v boji proti ISIL, ak o to Irak požiada. Údajne už 4200 iránskych dobrovoľníkov vycestovalo do Iraku chrániť šiitske svätyne (33). Okrem iránskych dobrovoľníkov zo strany Iránu možno v Iraku očakávať pomoc poradcov z revolučných gárd a dodávky zbraní. Spustenie širokospektrálnej vojenskej operácie Iránu v Iraku je málo pravdepodobné.

Al-Málikí požiadal americkú stranu o pomoc v boji proti ISIL. Americký prezident vyhlásil, že nepošle amerických vojakov do boja [na pozemné operácie (34)] v Iraku a urgoval iracké vedenie, aby riešilo svoje problémy samostatne. John Kerry vyzval irackých predstaviteľov, aby dali bokom náboženské rozdiely, zjednotili sa a boli viac reprezentatívnymi. Niektorí americkí politici obviňujú al-Málikího z vyvolávania náboženského napätia v krajine. Na druhej strane nie je vylúčená americká podpora zo vzduchu (35). Z vyjadrenia americkej strany vyplýva, že v Iraku uprednostňuje politické riešenie.

Záver

V tejto fáze vývoja udalostí je viac ako zrejmé, že ak sa v relatívne krátkom čase neskončí konflikt s extrémistami z ISIL, aktuálny stav môže prerásť do nábožensky motivovanej vojny. Už dnes sa Irak rozpadá po etnických a náboženských líniách. V tejto fáze konfliktu môžu prispieť k vyriešeniu krízy viacerí aktéri konfliktu.

Kapitán Slobodnej sýrskej armády Ammar al-Wawi vo svojom prejave v januári 2014 uviedol, že sa ISIL pokúša ukradnúť povstanie proti Bašárovi Asadovi. Bojovníkov ISIL obviňujú z toho, že sú financovaní Iránom a Sýriou a niektorých z nich identifikujú ako príslušníkov sýrskej rozviedky. Podľa vyjadrenia predstaviteľov Slobodnej sýrskej armády ISIL cielene vyhľadáva a útočí na sekulárnych povstalcov a aktivistov (36). Sekulárne povstalecké skupiny sú nejednotné a často bojujú medzi sebou, čo umiernenú opozíciu iba oslabuje. Možno konštatovať, že islamistickí extrémisti skutočne bojujú proti povstalcom, ktorých tým oslabujú, a že je v záujme Asada presvedčiť medzinárodné spoločenstvo, že v Sýrii bojujú proti vláde prevažne militantní extrémisti. Za aktuálnych okolností by mohol Bašár Asad prispieť k stabilizácii v regióne tým, že by začal dôkladnejšie bojovať proti extrémistom z ISIL, čo sa podľa aktuálnych informácií aj deje (37); z uvedeného hľadiska je teda tvrdenie o priamom angažovaní Sýrie prostredníctvom ISIL problematické. Aj podpora zo strany Iránu je pritom viac než otázna, keďže skupina ISIL aktívne útočí na šiitske svätyne, čo je pre Teherán veľmi háklivá záležitosť; naopak, ako sme už uviedli, zo strany Iránu možno očakávať záujem na potlačení aktivít tento organizácie. Postoj Teheránu má pritom v istom zmysle a miere určujúci vplyv aj na postoj a aktivity Damasku.

Bezpečnostná kríza v Sýrii a v Iraku predstavuje dve spojené nádoby, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Po odchode spojeneckých vojsk z Iraku a v dôsledku občianskej vojny v Sýrii sa medzi umiernenou opozíciou a režimom vytvorilo mocenské vákuum, ktoré vyústilo do dnešnej krízy jeho zaplnením militantnými extrémistami. Turecko, Katar a Saudská Arábia v občianskej vojne v Sýrii aktívne podporovali viac-menej umiernené opozičné skupiny [pozri bližšie (38)]. Zosilnenie podpory týchto skupín by mohlo v prvej fáze pomôcť oslabiť islamistické skupny v Sýrii a v sprostredkovane v Iraku, no v ďalšej fáze by to malo za následok zintenzívnenie konfliktu medzi umiernenou opozíciou a sýrskym režimom.

Najlepším riešením pre Irak je zabezpečenie dôsledného tréningu irackých bezpečnostných síl, pretože sa ukázalo, že sa armáda pod náporom menej ako tisíc bojovníkov ISIL prakticky rozpadla. Ako sme uviedli vyššie, spôsobilo to viacero faktorov, no po odchode spojeneckých vojsk sa vytvorilo bezpečnostné vákuum, ktoré by sa za už vzniknutej situácie malo zaplniť dôsledným tréningom a reformou bezpečnostných síl [za paritného zastúpenia všetkých náboženských a etnických skupín]. Daný cieľ môže byť dosiahnutý nielen za účasti spojeneckých síl, ale aj za účasti inštruktorov iránskych revolučných gárd [čo je pochopiteľné, keďže si Irán vybudoval silné politické a hospodárske vzťahy s Irakom po roku 2003 a mnohí vplyvní Iračania sú nejako prepojení s Iránom (39)]. Rovnako dôležité je vytvorenie vlády národnej jednoty [porovnaj (40)], ktorou by sa predišlo radu etnických a náboženských konfliktov, ktoré už Irak vo svojej histórii niekoľkokrát zažil.