BRICS je zoskupenie piatich najväčších rozvíjajúcich sa ekonomík sveta, a to Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky. Táto skratka vo forme BRIC vznikla v roku 2001, keď jeden z popredných manažérov Goldman Sachs Jim O’Neill napísal esej o štyroch rozvíjajúcich sa ekonomikách (Brazílie, Ruska, Indie a Číny) s prognózou, že sa stanú budúcimi hospodárskymi superveľmocami. Medzičasom sa k združeniu pripojila aj Južná Afrika. V súčasnosti táto skupina reprezentuje 40 percent svetovej populácie a má potenciál sa stať protiváhou etablovaných mocností ako je Európska únia a USA. V roku 2012 bola v Naí Dillí prezentovaná myšlienka vytvoriť rozvojovú banku BRICS a rezervný fond BRICS. Toto rozhodnutie je spolu s rozhodnutiami posledných summitov veľmi dôležité z hľadiska budúceho smerovania skupiny, pretože BRICS je v súčasnosti viac-menej iba neformálnym klubom piatich krajín a vytvorenie inštitúcií by dalo ich spolupráci konkrétne rozmery [pozri bližšie (1)]. Spomínaný nápad s entuziazmom presadzuje práve Brazília. V nasledujúcich riadkoch sa budeme venovať tomto projektu z pohľadu Brazílie, pretože práve v brazílskych médiách sa kompetentnými osobami medializovali informácie o predmetných projektoch.
Brazília vníma zoskupenie BRICS ako nástroj na naštartovanie hospodárskeho rozvoja a takého rozdelenia príjmov, ktoré by bolo v rozpore s myšlienkou neoliberalizmu vytvoreného Európanmi a Američanmi v minulom storočí. Podľa vyjadrenia profesora katedry ekonómie na Universidade de Brasília (UnB) Dércia Garciu Munhoza je „neoliberalizmus nepriateľom, ktorého dôsledky na politické rozhodovanie nepriniesli ani stabilitu a ani rast, ale veľkú závislosť periférnych krajín, ako veľké „tsunami“, ktoré nenechalo žiaden priestor pre argumentáciu“. Platforma skupiny BRICS by mohla byť alternatívou resp. doplnkom existujúcich štruktúr. Problémom však ostávajú niektoré oblasti spolupráce medzi členskými štátmi skupiny. Podľa vyjadrenia poradcu indickej vlády Santosha Mehrotru existujú v skupine BRICS štyri oblasti nedostatkov integrácie – oblasti obchodu, investícií, financií a spolupráce. Mehrotru zdôraznil, že je Čína hlavným obchodným partnerom všetkých ostatných členov skupiny, opačne to však nefunguje (2). Východiskom z tejto situácie (t. j. možnosťou, ako sanovať nedostatky z vyššie uvedených oblastí) by malo byť vytvorenie rozvojovej banky BRICS a rezervného fondu BRICS, čo môže byť začiatok cesty k získaniu reálnej dimenzie integrácie krajín. V súčasnosti táto skupina štátov funguje iba na papieri [porovnaj (3); spolupráca v rámci skupiny napreduje, ale relatívne pomaly, porovnaj vyjadrenia kompetentného štátneho úradníka (4)].
S myšlienkou vytvorenia rozvojovej banky a rezervného fondu BRICS prišli členské štáty skupiny na summite BRICS v Naí Dillí a myšlienka bola schválená na summite v juhoafrickom Durbane (5). Práve v Durbane brazílska prezidentka Dilma Rousseff vyhlásila, že má zásadný význam reformovať Medzinárodný menový fond (ďalej aj „MMF“), a to práve preto, že súčasný stav hlasovacieho systému MMF nespravodlivo prideľuje benefity Európe a USA, ktoré dominujú vo fonde od čias jeho založenia (6). Nová rozvojová banka BRICS je pracovný názov používaný počas rokovaní pre novú banku spoločenstva BRICS. Zmluva o založení banky sa plánuje podpísať na šiestom summite BRICS naplánovaného na 15. a 16. júla 2014 v brazílskom meste Fortaleza a banka samotná by mala začať fungovať v roku 2016. Podľa vyjadrenia tajomníka pre zahraničné veci Ministerstva financií Brazílie Carlosa Cozendeya sa priestor spolupráce medzi štátmi skupiny rozšíril do dvoch významných oblastí, a to vytvorenie rozvojovej banky BRICS a rezervného fondu BRICS, ktorý vznikne zároveň s predmetnou bankou (7). Hlavnou úlohou tejto banky bude financovanie infraštruktúrnych projektov v rozvojových krajinách. Jej vytvorenie bude znamenať väčší vplyv rozvíjajúcich sa ekonomík v globálnom finančnom systéme, v ktorom dominujú USA a Európa prostredníctvom Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Tieto tradičné inštitúcie financovania sú kritizované za zásahy do vnútorných záležitostí suverénnych štátov. Podľa medializovaného vyjadrenia bližšie nešpecifikovaného brazílskeho úradníka sa bude banka zameriavať na financie dlžníkov, ale nikdy nebude zasahovať do ich hospodárskych záležitostí (8).
V rezervnom fonde BRICS sa budú zhromažďovať investičné prostriedky a následne sa budú využívať v súlade s ústavou tohto fondu. Je to iné ako v prípade Medzinárodného menového fondu, v ktorom zmluvná strana získava peňažné prostriedky na základe žiadosti a tieto prostriedky sú transferované vo forme pôžičiek. V prípade fondu BRICS sa vytvoria kvóty na poskytovanie pôžičiek, čo robí celý systém flexibilnejším. Systém, na základe ktorého bude fond fungovať, bol inšpirovaný obdobným systémom vytvoreným v Ázii, teda bude fungovať za absencie „centrálneho správcu prostriedkov“ a členom sa vyčlenia kvóty na pôžičky. V záverečnej fáze vydelenia prostriedkov vo forme pôžičky pre člena sa suma schváli na národných úrovniach. Inými slovami, nebude potrebné diskutovať o založení entity, ktorá bude spracovať tieto prostriedky. Naproti tomu zmluva sa uzavrie tak, že sa definujú záväzky každej krajiny a ustanovia sa mechanizmy prijímania rozhodnutia (9) [v zmluve sa určí výška vkladov krajiny, kvóta na čerpanie pôžičiek z fondu a s tým súvisiace podmienky]. Na druhej strane sa v projekte novej banky a rezervného fondu nepočíta s aspektom hospodárskej súťaže s ostatnými medzinárodnými rozvojovými inštitúciami, ako je napríklad MMF. Ich charakter bude iba doplnkový [v štruktúrach BRICS sa týmto krokom vytvoria doplnkové zdroje financovania voči už existujúcim tradičným štruktúram ako je Svetová banka alebo MMF (10)]. Systém kvót, ktorý sa už predtým osvedčil v Ázii, umožňuje okamžité použitie zdrojov na stabilizáciu ekonomickej situácie v účastníckych štátoch BRICS. Podľa vyjadrenia predstaviteľa Brazílie na rokovaniach v skupine BRICS Flavia Soaresa Damica by bol tento systém výhodný aj pre európske ekonomiky, ktoré sú stále v procese obnovy (11).
Celý systém vkladov a pôžičiek z fondu BRICS by mal podľa Cozendaya vyzerať nasledovne: členské štáty predmetnej dohody sa zaviažu vyplatiť sumu vo výške 100 mld. USD do spoločného fondu v amerických dolároch. Čína vo výške 41 miliárd USD s právom žiadať o pôžičku v rovnakej výške, Brazília, Rusko a India vyplatia 18 miliárd USD s právom žiadať vo výške 27 miliárd a napokon Juhoafrická republika s vkladom 5 miliárd USD s možnosťou žiadať pôžičku vo výške 10 miliárd USD (12) [načrtnutý systém ukazuje ako by mali kóty na pôžičky fungovať]. Na druhej strane sa objavila informácia neskoršieho dáta, ktorá tento údaj dementuje, pretože sa v jej zmysle uvažuje, že by mala mať každá účastnícka krajina zoskupenia BRICS v novej banke rovnaký podiel. Túto koncepciu zastáva väčšina členských štátov. Práve otázka financovania banky tvorí resp. tvorila jeden z hlavných sporných bodov predmetného projektu. Rokovania sa vliekli dva roky, pretože niektorí členovia zoskupenia [napríklad Čína] chceli mať v banke výsledkom vloženia väčšieho kapitálu väčší vplyv. V počiatočnej fáze bude mať banka kapitál 50 miliárd USD (10 mld. v hotovosti a 40 mld. vo forme finančných záruk) (13) a následne sa bude kapitál banky navršovať, alebo sa banka rozšíri o nových členov. Zatiaľ nie je jasné, kde bude táto banka sídliť. Uvažuje sa nad Šanghajom, Johannesburgom, Moskvou alebo Naí Dillí. Taktiež nie je jasné, ako sa bude banka oficiálne volať a ako sa bude financovať jej infraštruktúra (14). Okrem toho, každá krajina mimo skupiny BRICS môže participovať na projekte banky s tým, že poskytne vklad vo výške 100 tisíc USD. Cieľom tohto projektu bude poskytovanie lacnejších pôžičiek, ako sú momentálne dostupné na trhu. Rovnako uspokojí stúpajúci dopyt po financovaní tých projektov, ktoré neboli úplne financované medzinárodnými inštitúciami (15), a týmto spôsobom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj (16).
(1) Goldman-Sachs-Banker O’Neill: “Ich bin Außenseiter in meinem Beruf”, SPIEGEL ONLINE, 18.03.2013, http://www.spiegel.de/wirtschaft/goldman-sachs-banker-jim-o-neill-ueber-die-zukunft-der-brics-a-888397.html
(2) Brics precisam articular alternativa ao neoliberalismo, Jornal do Brasil, 21. 05. 2014, http://www.jb.com.br/economia/noticias/2014/05/21/brics-precisam-articular-alternativa-ao-neoliberalismo/
(3) Brics devem criar banco de desenvolvimento e fundo anticrises, Deutsche Welle, 25. 03. 2013, http://www.dw.de/brics-devem-criar-banco-de-desenvolvimento-e-fundo-anticrises/a-16697341
(4) Banco de Desenvolvimento dos Brics pode entrar em operação em 2016, Jornal do Brasil, 24. 05. 2014, http://www.jb.com.br/economia/noticias/2014/05/24/banco-de-desenvolvimento-dos-brics-pode-entrar-em-operacao-em-2016/
(5) Brics devem definir sobre banco e fundo próprio em julho, TERRA NETWORKS BRASIL S.A., 21. 05. 2014, http://economia.terra.com.br/brics-devem-definir-sobre-banco-e-fundo-proprio-em-julho,36635c6703616410VgnCLD2000000dc6eb0aRCRD.html
(6) Dilma quer reformas no FMI e mais poder para os países emergentes, SIGA UOL ECONOMIA, 27. 03. 2013, http://economia.uol.com.br/noticias/redacao/2013/03/27/dilma-quer-reformas-no-fmi-e-mais-poder-para-os-paises-emergentes.htm
(7) Banco de Desenvolvimento dos Brics pode entrar em operação em 2016, Jornal do Brasil, 24. 05. 2014, http://www.jb.com.br/economia/noticias/2014/05/24/banco-de-desenvolvimento-dos-brics-pode-entrar-em-operacao-em-2016/
(8) Brics devem ter participação igualitária em novo banco de desenvolvimento, Reuters BRASIL, 29. 05. 2014, http://br.reuters.com/article/topNews/idBRKBN0E92ES20140529
(9) Banco de Desenvolvimento dos Brics pode entrar em operação em 2016, Jornal do Brasil, 24. 05. 2014, http://www.jb.com.br/economia/noticias/2014/05/24/banco-de-desenvolvimento-dos-brics-pode-entrar-em-operacao-em-2016/
(10) Banco dos Brics deverá ser criado em julho, diz ministro, Globo Comunicação e Participações S.A., 25. 04. 2014, http://g1.globo.com/economia/noticia/2014/04/banco-dos-brics-sera-criado-em-julho-durante-reuniao-no-brasil-diz-ministro.html
(11) Brics devem definir sobre banco e fundo próprio em julho, TERRA NETWORKS BRASIL S.A., 21. 05. 2014, http://economia.terra.com.br/brics-devem-definir-sobre-banco-e-fundo-proprio-em-julho,36635c6703616410VgnCLD2000000dc6eb0aRCRD.html
(12) Banco de Desenvolvimento dos Brics pode entrar em operação em 2016, Jornal do Brasil, 24. 05. 2014, http://www.jb.com.br/economia/noticias/2014/05/24/banco-de-desenvolvimento-dos-brics-pode-entrar-em-operacao-em-2016/
(13) Brics devem ter participação igualitária em novo banco de desenvolvimento, Reuters BRASIL, 29. 05. 2014, http://br.reuters.com/article/topNews/idBRKBN0E92ES20140529
(14) Banco de Desenvolvimento dos Brics pode entrar em operação em 2016, Jornal do Brasil, 24. 05. 2014, http://www.jb.com.br/economia/noticias/2014/05/24/banco-de-desenvolvimento-dos-brics-pode-entrar-em-operacao-em-2016/
(15) Brics devem ter participação igualitária em novo banco de desenvolvimento, Reuters BRASIL, 29. 05. 2014, http://br.reuters.com/article/topNews/idBRKBN0E92ES20140529
(16) Consenso do Rio: Brics abrem caminho para desenvolvimento sustentável, Jornal do Brasil, 24. 05. 2014, http://www.jb.com.br/economia/noticias/2014/05/24/consenso-do-rio-brics-abrem-caminho-para-desenvolvimento-sustentavel/