Zabitie Aslana Maschadova v marci 2005, ruskými médiami označovaného za teroristu “číslo nula”, bolo predstaviteľmi Ruska prezentované ako pokrok pri obnovovaní moskovskej vlády nad odštiepeneckou Severokaukazskou republikou. Širšie súvislosti takejto normalizácie sú oveľa pochmúrnejšie. V posledných rokoch konfliktu akoby Moskva strácala kontrolu nad bezpečnostnou situáciou v “neposlušných” regiónoch a množiace sa teroristické útoky ohrozujú aj stabilitu vo vnútropolitickej situácii Ruska.

Zabitie Aslana Maschadova v marci 2005, ruskými médiami označovaného za teroristu “číslo nula”, bolo predstaviteľmi Ruska prezentované ako pokrok pri obnovovaní moskovskej vlády nad odštiepeneckou Severokaukazskou republikou. Širšie súvislosti takejto normalizácie sú oveľa pochmúrnejšie. V posledných rokoch konfliktu akoby Moskva strácala kontrolu nad bezpečnostnou situáciou v “neposlušných” regiónoch a množiace sa teroristické útoky ohrozujú aj stabilitu vo vnútropolitickej situácii Ruska.

Problémom zostáva presná definícia čečenského terorizmu, respektíve jeho výhradných nositeľov. Teroru sa v Čečensku totiž venujú nielen extrémisti či separatisti, ale práve tak aj pročečenské sily spolu s ruskou armádou. Promoskovské sily v Čečensku sú terčom ostrej kritiky najmä mimovládnych organizácií, ktoré obviňujú Rusko z podporovania etnického teroru. Odpoveďou na takúto kritiku sú záťahy FSB v pobočkách mimovládnych organizácií, ich zatváranie a útoky na zamestnané osoby. To všetko pod pláštikom boja proti terorizmu a nového protiteroristického zákona, ktorý súčasný stav v Čečensku charakterizuje ako “normalizovanú situáciu v priestore vedenia protiteroristickej operácie”.

Počas celého roku 2004 boli badateľné signály zintenzívňovania a šírenia vojnového konfliktu na Severnom Kaukaze. Silná koncentrácia vojenských síl a intenzita bezpečnostných opatrení sú oporným bodom vlády vojenského režimu v Čečensku. Toho sa zúčastňuje približne 50-tisíc príslušníkov ruského ministerstva obrany a vnútra spolu s 15-tisícmi príslušníkov čečenských jednotiek podriadených vicepremiérovi Ramzanovi Kadyrovi. Armáda spolu s čečenskými bezpečnostnými silami je nosnou štruktúrou a autoritou ekonomicky a ľudsky zdevastovaného Čečenska a jeho populácie. Čečenský odpor sa sústredil najmä v blízkosti hraníc, kde sa nachádza i pásmo nekontrolovateľnej migrácie. Vedľajším efektom takéhoto stavu je aj postupné šírenie odporu a terorizmu do susedných oblastí regiónu.

Práve beslanská tragédia bola koncom rastúcej Putinovej popularity a vygenerovala spoločenskú nedôveru u značnej časti populácie. Stala sa tiež impulzom pre inštitucionalizovanie metód a praktík boja proti terorizmu, za ktorými sa často skrýva práve štátom uplatňovaný model teroru a tolerovaného násilia. Beslan bol prvou zo série Putinových kríz, ktoré zahŕňali ukrajinské voľby v decembri 2004 a demonštrácie dôchodcov na začiatku roka 2005. Nepochybne však bol jednoznačným dôkazom zlyhania ruských snáh o zabezpečenie kontroly nad Severným Kaukazom.

Kým na začiatku 90. rokov mala bezpečnostná hrozba v regióne podobu etnického nacionalizmu a vnútroetnického násilia, dnes je hlavným problémom islamský radikalizmus, ktorý sa šíri do Dagestanu, Ingušska a Karači-Čerkésie.

Dôležitú a skrytú úlohu v procese normalizácie zohráva predovšetkým tzv. čečenizácia konfliktu. Tá umožňuje presmerovať kritiku domácich aktivistických skupín z federálneho centra na lokálne čečenské bezpečnostné orgány. Účasť federálnych jednotiek a bezpečnostných štruktúr v protiteroristických operáciách je minimalizovaná alebo, prinajmenšom, nezdôrazňovaná. Preto je pre ruskú propagandu lákavé prezentovať súčasný vývoj ako vnútorné vybavovanie si účtov medzi Čečenmi.

Násilie je časťou kremeľskej politiky hľadania spôsobu priamej kontroly nad severokaukazskými republikami, ktorá zahŕňa vymenovania regionálnych vodcov namiesto ich volenia. Moskve síce dáva pocit kontroly, no stáva sa rozhodujúcim faktorom pri aktivizácii radikálnych síl. Ani preto nikoho neprekvapí, že vplyv Federálnej bezpečnostnej služby sa rozširuje po celom regióne. Tvrdé metódy FSB narúšajú nestabilnú politickú rovnováhu, ktorá tu kedysi existovala i napriek špecifickým sociálno-ekonomickým podmienkam Severného Kaukazu. Protiváhou tejto rozpínavosti je šírenie myšlienok radikálneho islamu. Jedenásteho januára 2005 v obci Alleroj pri otvorení novej školy sa hlava čečenskej administratívy Alu Alchanov vyjadril, že od začiatku tohto roka sa bude vo všetkých školách v Čečensku vyučovať tradičný islam. Preto, aby sa minimalizovala možnosť, že deti môžu byť v neskoršej dospelosti pritiahnuté k náboženským extrémistom.

Tiahnuca sa čečenská vojna a brutalita, ktorá je pre ňu charakteristická, pretrváva. Na území Severného Kaukazu sa pohybuje čoraz viac militantov. Rusko argumentuje, že práve z tohto dôvodu je v Čečensku potrebné vyhubiť korene terorizmu a nastoliť poriadok v odštiepeneckej republike. Ale ani za desať rokov bojov nie je Rusko o nič bližšie vytúženému víťazstvu. Práve tak, ako sa Moskve nedarí vyhrávať vojnu, môže ju postupne prehrávať. Zvýšenie intenzity bojov v roku 2004 a odvážne nájazdy a útoky rebelov naznačujú, že zníženie intenzity konfliktu v najbližšom období nie je reálne.

Zabitie Maschadova, jediného umierneného rebela, môže byť iba krátkodobým úspechom Moskvy odstrániť umiernených lídrov sledujúc pri tom snahu umlčať Západ volajúci po vyjednávaní s nimi. Takéto správanie vytvára novú mladú čečenskú generáciu bez akýchkoľvek životných modelov okrem islamského extrémizmu, čo je v tomto zmysle Pyrrhovým víťazstvom. V skutočnosti Moskva prijala všetky kroky na elimináciu vyjednávaní a ich pokračovaní do budúcnosti. A to aj v prípade, že by ich niekedy mohla potrebovať. Takýto stav neprispieva k dlhodobej stabilite a bezpečnosti v regióne a je predpokladom na rozpútanie občianskej vojny.