V reakcii na zavádzanie sankcií USA a štátov EÚ voči Rusku zaviedla Moskva voči týmto krajinám odvetné opatrenia. Spomínané opatrenia zasiahnu produkciu mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny z Európskej únie, Nórska, USA, Kanady a Austrálie na dobu jedného roka (1). V roku 2013 Rusko doviezlo z EÚ potravinárske produkty v hodnote 16 miliárd USD, čo tvorí 10 percent celkového exportu EÚ (2). Ruské odvetné sankcie podľa existujúcich odhadov zasiahnu 7 percent celkového európskeho vývozu potravinárskej a poľnohospodárskej produkcie (z celkového objemu 75 miliárd eur) (3). Nasledujúca analýza charakterizuje dopad zavedenia ruských sankcií na európsku poľnohospodársku a potravinársku produkciu na jednotlivých účastníkov trhu.

Zdroj: www.si.wsj.net
Poľsko
Zavedením ruských sankcií voči európskym poľnohospodárom a potravinárom stratí Poľsko najviac – hodnota produkcie exportovanej do Ruska, na ktorú sa aktuálne vzťahuje zákaz, dosiahla v minulom roku výšku 1 miliardy USD. Poľský vicepremiér Janusz Piechocinski sa vyjadril, že obchodná vojna s Ruskom môže Poľsko stáť polovicu percentuálneho bodu hospodárskeho rastu v roku 2014 (do zavedenia ruských sankcií sa tohtoročný rast očakával na úrovni 3,3 percenta). Na druhej strane tvorí potravinárska produkcia iba 11 percent celkového vývozu do Ruska; väčšinu predstavujú strojárske výrobky (Rusko sa podieľa na celkovom poľskom exporte 4,4 percentami) (4).
Poľnohospodárstvo je veľmi dôležitým odvetvím poľskej ekonomiky, keďže 60 percent poľského územia tvorí poľnohospodárska pôda. Poľsko je najväčším producentom jabĺk v Európe a zároveň najväčším dodávateľom jabĺk na ruský trh; poľské jablká tvora približne 50 percent ruského importu jabĺk. Podľa údajov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo je Poľsko piatym najväčším producentom jabĺk na svete (na prvom mieste je Čína, ktorú nasledujú USA). Za popísanej situácie uskutočnil poľský veľvyslanec v USA Ryszard Schnepf stretnutie s predstaviteľom amerického ministerstva poľnohospodárstva Michaelom Scuseom a požiadal americkú stranu, aby otvorila svoj trh pre poľské jablká (napriek tomu, že sú USA druhým najväčším producentom jabĺk na svete), pričom poznamenal, že má poľská strana vzhľadom na mimoriadnu závažnosť situácie záujem o jej rýchle vyriešenie. Podľa jeho slov americká strana naplánovala stretnutie v tejto veci na 18. augusta 2014 (5). Možno očakávať, že budú mať poľskí poľnohospodári minimálne počiatočné ťažkosti s umiestnením svojej produkcie na náhradných odbytiskách.
Holandsko
Holandskí producenti sa poslednú dobu zameriavajú práve na rozvíjajúce sa trhy ako Čína a Rusko (6). Celková hodnota strát holandských spoločností by mohla dosiahnuť od 500 miliónov do 1,5 miliardy eur (so započítaním strát holandských distribútorov) (7). Predseda Federácie poľnohospodárstva a rastlinnej výroby Albert Jan Maat varoval, že ruský zákaz dovozu môže v dôsledku vysokej ponuky znížiť ceny predávaných tovarov naprieč celou Európou. Zároveň vyzval holanskú vládu a EÚ, aby pomohli farmárom vyrovnať sa s negatívnymi dôsledkami ruských opatrení (8).
Španielsko
Uvalením ruských sankcií by Španielsko mohlo stratiť 338 miliónov eur. V minulom roku táto krajina vyvážala do Ruska ryby, ovocie, olivy, olivový olej a mrazené mäso (9). Podľa oficiálnych štatistík sa do Ruska zo Španielska exportovali potravinárske výrobky, ktorých sa týka zákaz, v hodnote 326 milióna eur, ryby a výrobky z rýb v hodnote 12 milióna eur (čo predstavuje 1,8 percent celkového španielskeho exportu). Uvedené údaje robia zo Španielska šiestu najpostihnutejšiu krajinu v rámci EÚ (10). Predseda španielskej vlády Mariano Rajoy sa vyjadril, že sankcie Španielsku nepomôžu, pretože Španielsko zápasí s hospodárskou krízou; zákaz však bude stimulom pre španielskych výrobcov, ktorí pracujú a prispievajú k hospodárskej obnove Španielska. Riaditeľ General of Agriculture Markets & Production Fernando Miranda očakáva, že bude dopad ruských opatrení limitovaný, pretože sú aj iné krajiny, ktoré sú ruskými sankciami postihnuté vo väčšej miere ako Španielsko. Španielski farmári s takýmito optimistickým pohľadom nesúhlasia. Jeden z popredných zväzov farmárov COAG uvádza, že celkový poľnohospodársky vývoz do Ruska v roku 2013 dosiahol hodnotu €588 miliónov eur; išlo predovšetkým o mäso a ovocie, na ktoré už boli objednávky zrušené. Španielsku hrozia oveľa väčšie straty, ako je oficiálny odhad, čo predstavuje tvrdenie, s ktorým sa stotožňuje aj časť španielskej opozície. Okrem negatívneho dopadu na španielskych farmárov sa očakáva pokles tržieb výrobcov mäsa a mäsových výrobkov (11).
Nemecko
Predpokladaný rozsah strát pre nemeckú ekonomiku zatiaľ nie je presnejšie určený. Podľa Spolkového zväzu veľkoobchodu zahraničného obchodu a služieb môžu byť nemeckí vývozcovia obmedzeniami ťažko postihnutí. Rusko je pre Nemecko veľmi dôležitým trhom hlavne v sfére vysokokvalitných potravín. Podľa nemeckej asociácie farmárov bojkot zasiahne nemeckú poľnohospodársku produkciu iba v obmedzenej miere. Produkty ako ovocie, zelenina, kuracie a hovädzie mäso majú iba malý podiel na celkovom vývoze potravinárskej produkcie do Ruska (12). Napriek tomu je podľa spolkového ministerstva poľnohospodárstva pre nemecký poľnohospodársky (vrátane poľnohospodárskej techniky) a potravinársky priemysel najdôležitejším exportným trhom mimo EÚ Rusko; i keď ¾ nemeckého vývozu z predmetných sektorov smerovalo do EÚ (13). Treba poznamenať, že nemecké spoločnosti zaznamenali v poslednej dobe pokles objednávok z Ruska. Spomínaná situácia sa stáva kritickou najmä pre tie spoločnosti, ktoré do značnej miery závisia na ruskom trhu (14).
Dánsko
Ruské obmedzenia dovozu potravín od európskych výrobcov môžu dánskym spoločnostiam potenciálne spôsobiť škody vo výške niekoľko miliárd dánskych korún. Dánsky poľnohospodársky vývoz (vrátane poľnohospodárskych strojov) do Ruska dosahuje 5, 8 miliardy dánskych korún, čo tvorí 4 percentá celkového vývozu poľnohospodárskej produkcie. Hlavný ekonóm Dansk Bank Steen Bocian predpovedá, že počiatočný dopad ruských sankcií môže byť zložitý, ale väčšina produkcie, ktorá bola takto vytlačená z ruského trhu, môže byť umiestnená inde. Ruské sankcie nebudú mať taký vážny dopad pre dánske hospodárstvo, ako je to v prípade Fínska alebo Poľska (15). Ako príklad spoločností najväčšmi zasiahnutých ruskými opatreniami možno spomenúť dánsku mliekarenskú spoločnosť Arla Foods (exportujúcu do Ruska najmä maslo a syry), keďže spoločnosť investovala peňažné prostriedky v Rusku do distribúcie a do vzťahov so zákazníkmi (v roku 2013 vyviezla spoločnosť do Ruska produkciu v hodnote 1 miliardy DKK resp. približne 134 milióna eur) (16).
Francúzsko
Francúzsko je ôsmym najväčším exportérom agroprodukcie do Ruska vo svete a štvrtým v Európe. Podľa poľnohospodárskeho webu La France Agricole krajina v priebehu minulého roka vyviezla do Ruska poľnohospodársku produkciu v hodnote takmer 1,2 miliardy eur, čo predstavuje okolo 6,5 percent francúzskeho celkového exportu podľa údajov za rok 2012 (väčšinu z toho tvorila produkcia, na ktorú sa embargo nevzťahuje, ako napríklad šampanské; v roku 2012 sa do Ruska vyviezlo ovocie v hodnote 26 miliónov eur). Rusko je najväčším francúzskym odbytiskom pre francúzske jablká a hrušky. Predseda Národnej federácie pestovateľov ovocia Luc Barbier vyhlásil, že embargo bude pre francúzskych pestovateľov ovocia tragické. Zároveň dodal, že Rusi budú naďalej kupovať jablká, rajčiny a broskyne okrem tých, ktoré pochádzajú z Európy; príde nová produkcia z Ázie, Brazílie, Južnej Afriky atď. Podľa jeho slov bude aj po opätovnom otvorení trhu pre Európanov trvať roky, kým sa znova dosiahnu aktuálne pozície na trhu. Rovnako poznamenal, že aj za súčasnej situácie farmári trpia a hoci sa im vláda snaží pomáhať, mnohí v dôsledku zákazu skrachujú. Xavier Beulin, predseda zväzu farmárov FNSEA, poznamenal, že Rusko uzatvára svoj trh, čo tiež znamená, že produkty pôvodne určené pre ruský trh skončia na európskom trhu, čo vytvorí krízovú situáciu (17).
Grécko
Grécko je spomedzi členských štátov Európskej únie zasiahnuté ruskými odvetnými opatreniami najväčšmi, a to už len preto, že sa nachádza v zložitej hospodárskej situácii. Podľa odhadov utrpia grécki farmári v dôsledku spomínaných krokov priame straty vo výške 200 miliónov eur. Grécki členovia Európskeho parlamentu Kostantinos Papadakis a Sotiris Zarianopoulos požadovali zrušenie sankcií uvalených na Ruskú federáciu s odôvodnením, že majú ruské protiopatrenia negatívny dopad na grécke poľnohospodárstvo. Podľa ich slov tisícky malých a stredných fariem produkujúcich ovocie a zeleninu a predávajúcich svoju produkciu primárne na ruský trh sú negatívne zasiahnuté ruskými protiopatreniami, pričom predpokladajú, že spomínaná produkcia zhnije nepredaná v skladoch (18).
Fínsko, pobaltské štáty
Podľa údajov fínsko-ruskej obchodnej komory je Rusko najväčším fínskym obchodným partnerom s podielom na vývoze v hodnote viac ako 5, 4 miliardy eur za rok 2013, z čoho 7, 5 percenta tvoria potravinárske výrobky (19). Podľa odhadov oficiálnych miest vo Fínsku môže krajina čeliť hospodárskej kríze [pozri napríklad (20)]. Predseda fínskej potravinárskej federácie Heikki Juutinen poznamenal, že rozhodnutie Ruska o zavedení zákazu dovozu poľnohospodárskych produktov z krajín, ktoré uvalili sankcie voči Rusku, vyzerá ako veľmi zlá správa. Podľa jeho vyjadrenia smeruje 25 percent fínskeho potravinárskeho exportu do Ruska, pričom má spomínaný export hodnotu 400 miliónov eur – z toho dve tretiny tvoria mliečne výrobky ako maslo, syry a jogurty. Podľa slov Juutinena sankcie sú veľkou výzvou najmä pre výrobcov mliečnych výrobkov ako je Valio, pre ktorého je ruský trh významným odbytiskom (21). Zákaz dovozu potravín z Európskej únie bude mať negatívny dopad aj pre výrobcov v Lotyšsku. Podľa štatistických údajov dosiahli potravinárske výrobky vyvezené do Ruska v prvom kvartáli roku 2014 hodnotu 75 miliónov eur, čo predstavuje 3, 1 percenta z celkového vývozu. Food Union, ktorá je najväčším producentom mliečnych výrobkov v krajine, označila tieto kroky za „nepríjemné“, keďže 21 percent jej produkcie smeruje práve do Ruska. Ruskými sankciami môžu byť v budúcnosti zasiahnuté konzervované šproty v oleji, čo môže mať neblahý vplyv na miestnych výrobcov, keďže 50 – 60 percent spracúvaných rýb v krajine (v hodnote 150 miliónov eur) končí na ruskom trhu. Vyostrením rusko-európskych vzťahov trpia aj lotyšskí dopravcovia, keďže dopravujú tovar do/z Ruska (70 – 80 percent objednávok súvisí s Ruskom a veľký podiel na nich majú práve zmrazené potravinárske výrobky) a od konca roka 2013 zaznamenávajú pokles objednávok (22). V prípade Estónska je situácia podobná; 10 percent produkcie sa vyváža do Ruska, z čoho takmer 20 percent tvoria potravinárske výrobky. Experti predpokladajú, že HDP Estónska v roku 2014 poklesne o 0,3 percentá, keďže domáci výrobcovia nebudú schopní rýchlo nájsť nové odbytiská pre svoje tovary (23). Litovská vláda vytvorila rezervu vo výške 58 miliónov eur za účelom kompenzácie strát, ktoré vzniknú výrobcom mliečnych výrobkov a prepravcom (24).
Taliansko
Aj v Taliansku sú časté obavy z dopadu ruských sankcií na agrárny sektor, ktoré môžu krajinu stáť niekoľko stoviek miliónov eur. Vedúci Talianskej komisie pre zahraničný obchod (ICE) Riccardo Monti odhaduje, že odvetné opatrenia Moskvy znížia taliansky vývoz do Ruska o 25 percent. Embargo sa v súčasnosti vzťahuje na tovar približne v hodnote 183 miliónov eur (ide predovšetkým o víno, cestoviny, mäso, ovocie a zeleninu (25). Podľa údajov štatistického úradu ISAT Taliansko za minulý rok vyviezlo do Ruska potravinársky poľnohospodársky tovar v hodnote 700 miliónov eur (z celkového vývozu do Ruska v hodnote viac ako 10 miliárd eur) (26). Spomínané opatrenia si už vyberajú svoju daň: 60 chladiarenských áut naložených ovocím z Talianska otočili ruskí colníci na hraniciach (27).
Írsko
Obavy ohľadom dopadu ruských sankcií sú pomerne časté aj v Írsku. Írsko je 13. najväčším potravinárskym vývozcom do Ruska z radov členských štátov EÚ. Podľa skoršieho vyjadrenia (pred oficiálnym oznámením typov tovarov, ktorých sa zákaz bude týkať) írskeho ministra poľnohospodárstva Simona Coveneya by bolo uvalenie ruských sankcií na írsku produkciu syrov dôvodom na skutočné obavy, keďže v priebehu minulého roka Írsko vyexportovalo do Ruska syr v hodnote 4,5 milióna eur. V roku 2011 krajina vyviezla do Ruska potravinársku produkciu vo výške 150 miliónov eur. Minister zároveň vyjadril nádej, že sankcie nebudú mať rozsiahly dopad na írsku ekonomiku. Na druhej strane sa neočakáva veľký dopad na vedúce potravinárske spoločnosti v krajine (28).
Potenciálne alternatívy pre ruský trh
Zavedenie sankcií predstavuje šokovú terapiu jednak pre európskych výrobcov a poľnohospodárov, ktorí musia urýchlene nájsť nové odbytiská pre svoje tovary, na druhej strane však aj pre ruský potravinársky priemysel a poľnohospodárstvo, keďže fakticky došlo k zákazu 10 percent dovážaných potravinárskych a poľnohospodárskych produktov, ktoré musia byť urýchlene nahradené. Moskva preto plánuje podporiť domácu produkciu dotáciami približne vo výške 1 miliardy eur. Zákaz dovozu európskych poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov je tak pre ruských výrobcov príležitosťou, ako zaplniť vákuum po európskych tovaroch. Aké dôsledky budú mať tieto opatrenia spolu so sankciami západu na ruskú ekonomiku, ukáže až čas (29). Na druhej strane akcie domácich výrobcov reagovali na ruské odvetné sankcie rastom (30). Väčšina ruských spotrebiteľov je orientovaná na jednoduché produkty, ktoré sú vyrábané buď v Rusku alebo v krajinách, s ktorými Rusko nemá (v kontexte sankcií) problémy; väčšina populácie teda nebude trpieť zavedením predmetných opatrení. Treba však pripomenúť, že ruské sankcie môžu spôsobiť raz spotrebiteľských cien v obchodoch, keďže domáci výrobcovia nebudú schopní promptne zaplniť diery po európskych výrobcoch. Táto situácia by mohla odštartovať rast inflácie (31).
Ruské oficiálne miesta sa snažia vykryť voľné miesto po európskych dodávateľoch dovozom od nových dodávateľov, a to predovšetkým z krajín, ktoré majú s Ruskom priateľské vzťahy. Napätá situácia medzi západnými krajinami a Ruskom môže byť pre Rusko dobrou príležitosťou na upevnenie vzťahov so štátmi skupiny BRICS. Na stránkach časopisu DespiteBorders.com sme už upozornili na skutočnosť, že má skupina niekoľko deficitov, medzi ktoré možno uviesť nízku intenzitu vzájomného obchodu (32). Podľa prísľubu brazílskych dodávateľov dôjde k zvýšeniu objemu vyvážaného mäsa do Ruska na 150 tisíc ton ročne (33). Okrem toho sa s Brazíliou počíta aj v prípade dovozu syra, masla, sušeného mlieka; Brazília má tiež záujem o export rýb (34). Embargo tiež prináša enormnú šancu pre čínskych dodávateľov ovocia a zeleniny. Napríklad v čínskom meste Dongning (neďaleko ruského Vladivostoku) sa otvára ochodné centrum, v ktorom budú platiť zjednodušené pravidlá colného odbavenia, ktoré výrazne urýchlia vybavovanie čerstvých produktov. Odhliadnuc od vzniku obchodného centra v Dongningu existuje potenciál zvýšenia exportu Číny do Ruska, keďže čínski výrobcovia vyrábajú polovicu celosvetovo spotrebovanej zeleniny a jednu tretinu spotrebovaného ovocia. Na druhej strane treba podoknúť, že Rusko a Čína majú 4 tisíc kilometrov dlhú spoločnú hranicu, čo otvára veľký priestor pre podobné projekty; spomínaná hranica však prechádza ďaleko od populačných centier ako Moskva a na ruskej strane chýba rozvinutá infraštruktúra (35). Rusko má tiež zámer uskutočňovať dovoz bravčoviny z Juhoafrickej republiky a z Južnej Kórey (36). Zo situácie bude pravdepodobne profitovať aj Turecko, nakoľko turecké úrady už pracujú na uľahčení vývozu do Ruska. Očakáva sa, že sa výrazne zvýši dopyt po hydine a morských plodoch a do úvahy prichádza aj ovocie a zelenina. Egypt na ruských odvetných opatreniach proti pravdepodobne EÚ tiež získa; ruský prezident Vladimír Putin a jeho egyptský náprotivok Abd al-Fattahal-Sisi sa dohodli na zvýšení dovozu egyptskej produkcie do Ruska o 30 percent (37). Nový Zéland je významným vývozcom mliečnych výrobkov do Ruska; v roku 2010 exportoval do Ruska mliečne výrobky v hodnote 193 miliónov USD a vyviezol viac ako polovicu importovaného ruského masla. Rusko preto počíta s Novým Zélandom ako s potenciálnym dovozcom syra do krajiny (38). Do úvahy prichádzajú aj rôzni iní náhradní dodávatelia, čo sa týka najmä krajín Latinskej Ameriky (39).
Záver
Rusko-európska obchodná vojna má svojich porazených na oboch stranách frontu. V prvom rade sú porazení európski vývozcovia, najmä tí, pre ktorých bol ruský trh jedným z hlavných odbytísk tovaru. Na druhej strane môže v krátkodobom horizonte strácať ruský spotrebiteľ, ktorý už si v dôsledku týchto opatrení v lepšom prípade nenájde na pulte svoj obľúbený tovar a v horšom prípade utrpí rastom spotrebiteľských cien a infláciou, ku ktorým bude dochádzať v dôsledku nízkej ponuky. Možno predpokladať, že sa v dnešnom hospodársky prepojenom svete európskym dodávateľom podarí nájsť nové trhy, na ktorých budú predávať častokrát aj za nižšie ceny. Ako spomíname vyššie, väčšina ruských spotrebiteľov je navyknutá na jednoduchšie tovary, ktorých substitúty (vrátane druhových: spotrebiteľ bude kupovať ekvádorské banány miesto španielskych pomarančov) bude možné nájsť na iných trhoch. Za kratší koniec ťahajú európski dodávatelia, ktorým bude aj po čase, ak im bude umožnené vrátiť sa na ruský trh, trvať aj roky, kým dosiahnu svoje predchádzajúce pozície na trhu (ako sme pritom poznamenali vyššie, niektorí dodávatelia zaznamenali pokles objednávok už skoršom období). Porazenými sú zároveň aj európski daňovníci, ktorí sa pravdepodobne poskladajú na finančnú pomoc pre poľnohospodárov a potravinárov; netreba zabúdať ani na zamestnancov postihnutých výrobcov, ktorých čaká prepúšťanie. Víťazmi v tejto hre sú alternatívni dodávatelia, ktorým sa prakticky otvorilo exportné eldorádo, a tiež domáci výrobcovia, ktorí sa po odchode európskej konkurencie stanú konkurencie schopnejšími (aj vďaka dotačnej politike Moskvy). Víťazmi sú v krátkodobej perspektíve aj európski spotrebitelia, ktorí sa budú tešiť z nižších cien tovarov, keďže v Európe vznikne nadbytok produkcie, ktorá sa bude musieť predať hoci aj za lacnejšie. Je otázne, či sú ruské protiopatrenia voči európskym sankciám iba zdvihnutým prstom, alebo ide o začiatok postupného všestranného odrezávania sa Ruska od Európskej únie [pozri napríklad (40) (41)].
(1) Russia Bans Food Imports in Retaliation for Western Sanctions, The Wall Street Journal, 07. 08. 2014, https://archive.today/71OnQ
(2) Who is hit hardest by Russia’s trade ban?, Russia Today, 08. 08. 2014, http://rt.com/business/178888-russia-trade-ban-who-hurts/
(3) Russia Bans Food Imports in Retaliation for Western Sanctions, The Wall Street Journal, 07. 08. 2014, https://archive.today/71OnQ
(4) Russian Import Ban Will Hit European Food Producers, The Wall Street Journal, 07. 08. 2014, https://archive.today/Kh8NU
(5) Poland asks US to buy apples banned by Russia, Russia Today, 10. 08. 2014, http://rt.com/business/179332-poland-us-import-apples/
(6) EU stands ready to support farmers from sanctions fallout, FT.com, 07. 08. 2014, https://archive.today/A3w1W
(7) Economic damage from Russian boycott could be triple original estimate, Dutch News, 12. 08. 2014, http://www.dutchnews.nl/news/archives/2014/08/economic_damage_from_russian_b.php
(8) Russia bans Western imports over Ukraine sanctions, Independent.ie, 07. 08. 2014, http://www.independent.ie/world-news/europe/russia-bans-western-imports-over-ukraine-sanctions-30490719.html
(9) Los seis países de la Unión Europea más afectados por las sanciones de Rusia, ACTUALIDAD.rt.com, 07. 08. 2014, http://actualidad.rt.com/economia/view/136365-paises-ue-afectados-sanciones-rusia
(10) España, el sexto país comunitario más afectado por las sanciones de Rusia, Lainformacion.com, 07. 08. 2014, http://noticias.lainformacion.com/politica/sancion-economica/espana-el-sexto-pais-comunitario-mas-afectado-por-las-sanciones-de-rusia_0ZhpGjSC4qZtv6emDARJO5/
(11) Spanish Farmers Face €580 Million In Losses From Russian Exports After Putin Announces Sanctions, The Spain Report, 08. 08. 2014, http://www.thespainreport.com/10374/spanish-farmers-facing-e580-million-losses-russian-exports-income-putin-announces-sanctions/
(12) So trifft das russische Einfuhrverbot die EU-Länder, Zeit ONLINE, 08. 08. 2014, http://www.zeit.de/wirtschaft/2014-08/eu-laender-einfuhrverbot-russland-boykott
(13) Putin sucht Verbündete für seinen Lebensmittelboykott, SPIEGEL ONLINE, 07. 08. 2014, http://www.spiegel.de/wirtschaft/unternehmen/importverbot-in-russland-eu-veraergert-deutsche-exporteure-besorgt-a-984964.html
(14) German Economy Backbone Bending From Lost Russia Sales, Bloomberg, 11. 08. 2014, http://www.bloomberg.com/news/2014-08-10/german-economy-backbone-bending-from-lost-russia-sales.html
(15) Russian sanctions threaten Danish agriculture, The Copenhagen Post, 07. 08. 2014, http://cphpost.dk/news/russian-sanctions-threaten-danish-agriculture.10424.html
(16) Russian import ban a step back for Arla, The Copenhagen Post, 08. 08. 2014, http://cphpost.dk/news/russian-import-ban-a-step-back-for-arla.10434.html
(17) Russian food ban ‘tragic’ for French farmers, The Local, 07. 08. 2014, http://www.thelocal.fr/20140807/french-farmers-fear-russian-food-sanctions
(18) Sanctions bite-back: Bickering, EU infighting over Russia retaliation, Russia Today, 11. 08. 2014, http://rt.com/news/179348-russia-sanctions-europe-protests/
(19) Russian sanctions could adversely affect Finnish economy, YLE.fi, 06. 08. 2014, http://yle.fi/uutiset/russian_sanctions_could_adversely_affect_finnish_economy/7397422
(20) Finland warns Russia sanctions could spell economic crisis, EurActiv.com, 06. 08. 2014, http://www.euractiv.com/sections/europes-east/finland-warns-russia-sanctions-could-spell-economic-crisis-307769
(21) Finnish dairy industry could lose 400 million euros if Russia imposes sanctions, YLE.fi, 06. 08. 2014, http://yle.fi/uutiset/finnish_dairy_industry_could_lose_400_million_euros_if_russia_imposes_sanctions/7397433
(22) Baltic Countries Fear Impact of Russian Food Sanctions on Business, The Wall Street Journal , 07. 08. 2014, https://archive.today/oFp1l
(23) Baltic Countries Fear Impact of Russian Food Sanctions on Business, The Wall Street Journal , 07. 08. 2014, https://archive.today/oFp1l
(24) Lithuania president pledges support to exporters on Russian food sanctions, ITAR-TASS, 08. 08. 2014, http://en.itar-tass.com/world/744103
(25) Ucraina, Russia blocca le importazioni L’Italia è il quinto fornitore di Mosca, Il Fatto Quotidiano, 06. 08. 2014, http://www.ilfattoquotidiano.it/2014/08/06/russia-bloccate-le-importazioni-da-usa-e-europa-grave-perdita-per-lexport-italiano/1084188/
(26) So trifft das russische Einfuhrverbot die EU-Länder, Zeit ONLINE, 08. 08. 2014, http://www.zeit.de/wirtschaft/2014-08/eu-laender-einfuhrverbot-russland-boykott
(27) L’embargo della Russia blocca le pesche vercellesi, La Stampa, 10. 08. 2014, http://www.lastampa.it/2014/08/10/edizioni/vercelli/lembargo-della-russia-blocca-le-pesche-vercellesi-oMcMOzqrta7Ja1IcYUasKL/pagina.html
(28) Concern over impact of Russian sanctions on Irish food industry, The Irish Times, 07. 08. 2014, http://www.irishtimes.com/business/sectors/agribusiness-and-food/concern-over-impact-of-russian-sanctions-on-irish-food-industry-1.1890038
(29) Putin sucht Verbündete für seinen Lebensmittelboykott, SPIEGEL ONLINE, 07. 08. 2014, http://www.spiegel.de/wirtschaft/unternehmen/importverbot-in-russland-eu-veraergert-deutsche-exporteure-besorgt-a-984964.html
(30) Акции производителей продуктов взлетели на новостях о санкциях, РосБизнесКонсалтинг, 08. 08. 2014, http://top.rbc.ru/economics/08/08/2014/941787.shtml
(31) Russia Bans Food Imports in Retaliation for Western Sanctions, The Wall Street Journal, 07. 08. 2014, https://archive.today/71OnQ
(32) ONDREJČÍK, M.: Brazília sa zasadzuje za vytvorenie rozvojovej banky a rezervného fondu BRICS, DespiteBorders.com, 04. 06. 2014, http://despiteborders.com/brazilia-sa-presadzuje-pri-vytvarani-rozvojovej-banky-a-rezervneho-fondu-brics/
(33) Putin verhängt Importstopp – und schadet Russlands Bürgern, SPIEGEL ONLINE, 06. 08. 2014, http://www.spiegel.de/wirtschaft/soziales/vergeltung-fuer-sanktionen-putins-schadet-russlands-wirtschaft-a-984847.html
(34) Россия заинтересовалась бразильскими сырами, Лента.Ру, 01. 08. 2014, http://lenta.ru/news/2014/08/01/cheese/
(35) China ist der lachende Dritte, Handelsblatt, 12. 08. 2014, http://www.handelsblatt.com/politik/international/sanktionen-gegen-russland-china-ist-der-lachende-dritte/10323362.html
(36) Россия заинтересовалась бразильскими сырами, Лента.Ру, 01. 08. 2014, http://lenta.ru/news/2014/08/01/cheese/
(37) Handelskrieg mit der EU: Türkei profitiert von russischem Importstopp, SPIEGEL ONLINE, 12. 08. 2014, http://www.spiegel.de/wirtschaft/soziales/russland-sanktionen-tuerkei-profitiert-von-embargo-gegen-die-eu-a-985787.html
(38) Russia wants our cheese – but at what cost?, NZFarmer.co.nz, 08. 08. 2014, http://www.stuff.co.nz/business/farming/agribusiness/10363174/Russia-wants-our-cheese-but-at-what-cost
(39) Turkey, Latin America seen as main winners from Russia’s food import bans, REUTERS, 08. 08. 2014, http://www.reuters.com/article/2014/08/08/ukraine-crisis-russia-food-idUSL6N0QE2HD20140808
(40) Putin verhängt Importstopp – und schadet Russlands Bürgern, SPIEGEL ONLINE, 06. 08. 2014, http://www.spiegel.de/wirtschaft/soziales/vergeltung-fuer-sanktionen-putins-schadet-russlands-wirtschaft-a-984847.html
(41) Odpoveď na sankcie EÚ môže Rusko ešte viac poškodiť, EurActiv.com, 07. 08. 2014, http://www.euractiv.sk/obrana-a-bezpecnost/clanok/odpoved-na-sankcie-eu-moze-rusko-este-viac-poskodit-022787
[…] Keď poviem, že Rusi nie sú riziko, čo potom robia sankcie a aký majú dopad? Slovenský automobilový priemysel je závislý na vývoze do Ruska a krajín BRICS produkciou vozidiel rátajucich sa v šesťciferných číslach (KIA – vyše 60tisíc, PSA – časť produkcie do Latinskej Ameriky, časť luxusných áut montovaných v Bratislave do Ruska a do Číny). Okrem toho je ekonomika Slovenska priamo naviazaná na subdodávky pre nemecký strojárenský priemysel. Ďalšie sankcie Ruska sa už majú stupňovať a zasiahnuť aj strojárenstvo a automobilový priemysel. Takže v konečnom dôsledku po prepade Nemecka do depresie, o dva-tri mesiace nastanú zmeny aj u nás. V prípade zákazu importu a v najhoršom prípade koordinovanej akcií BRICS je na Slovensku primárne ohrozených niekoľko desiatok tisíc pracovných miest (5). To nie je “nepríjemnosť” to je katastrofa. Už dosť problémov Rusi spôsobili zákazom dovozu agroprodukcie, kde má Únia straty v miliardách EUR. Úplne zbytočne podotýkam, keďže ruská vláda akciu dopredu pripravila a dnes sa dodávatelia zo zvyšku sveta radujú nad nepremysleným krokom Európy, ktorá uvoľnila trh a vytvorila exportné eldorádo. Správa z Moskvy – pulty sú naďalej plné, dokonca nechýba ani čerstvý európsky tovar. Veľké spoločnosti totiž dodávajú tovar z krajín, ktoré nie sú zapojené v sankciách. A nechcem domyslieť čo to spôsobí domácim predajcom, keď budú nútení konkurovať pretlaku exportného tovaru… (6) […]
[…] Únie, Fínsko nemôže očakávať náhradu strát. Ak sa nezmieria so stratou 400 miliónov eur (2), jedinou nádejou je prelomenie ruskej blokády. Vývoj situácie budeme naďalej pozorne […]
Vďaka za komentáre, spätný odkaz a za ďalšie informácie k problematike!
OBMEDZENIE EURÓPSKO – RUSKEJ OBCHODNO – INVESTIČNEJ SPOLUPRÁCE
RIZIKÁ DOPADOV NA SLOVENSKO
Hrubou analýzou ekonomických dát obchodnej výmeny medzi Slovenskom a Ruskou federáciou sa pokúsime kvantifikovať prípadné dopady ruských proti – sankcií na obchod s EÚ na Slovensko:
Obrat slovenského zahraničného obchodu v roku 2013 predstavoval hodnotu 124 mld. EUR. Z toho slovenský export 64 mld. EUR a slovenský import 60 mld. EUR. Štvormiliardový pozitívny rozdiel medzi slovenským dovozom a vývozom je doposiaľ pre Slovensko rekordný (pre porovnanie saldo obchodnej bilancie CZ – 11 mld. EUR, AT – 12 mld. EUR, DK – 22 mld. EUR, NL – 70 mld. EUR). Štvrtinu slovenského exportu predstavuje produkcia automobilového priemyslu a ďalšiu pätinu spotrebná elektronika s TV produkcie elektrotechnického priemyslu a zvyšok iné stroje so zariadeniami, ropné oleje, chemikálie, oceľ. Viac ako polovicu nášho exportu realizujú top priemyselní investori na Slovensku, ktorými sú spol. Volkswagen, KIA Motors, PSA Peugeot Citroen, Continental Matador, Samsung, Foxconn, Slovnaft a U.S. Steel Košice. Malé a stredné podniky majú tretinový podiel na exporte, ale vytvárajú viac ako tri štvrtiny slovenskej zamestnanosti. Export sa podieľa 95 % na tvorbe slovenského HDP a viac ako trištvrte tržieb robí automobilový priemysel, ktorý zamestnáva približne 200 tisíc zamestnancov. Pätinu slovenského dovozu tvoria subdodávky automobilový priemysel a šestinu nerastné palivá, minerálne oleje a suroviny a zvyšok vozidlá, energetické zariadenia, chemikálie, farmaceutiká a potraviny. Najväčšími obchodnými partnermi Slovenska sú Nemecko, Česko, Ruská federácia (tretí obchodný partner SK so 7 % podielom na zahraničnom obchode SK), Poľsko, Maďarsko a Rakúsko.
Naproti tomu zahraničný obchod Ruskej federácie bol v roku 2012 až 837 mld. USD. HDP Ruskej federácie je avšak až 3,4 biliard USD. Ruský export predstavoval 524 mld. USD a ruský import 312 mld. USD. Takmer tri štvrtiny ruského exportu tvorí vývoz zemného plynu, ropy, palív, olejov a surovín s kovmi. Polovicu ruského dovozu tvoria stroje, zariadenia s vozidlami a zvyšok potraviny, spotrebný tovar, farmaceutiká a iné. Polovicu obchodnej výmeny realizuje Ruská federácia s krajinami EÚ, tretinu s Áziou, pätinou s ostatnými európskymi krajinami mimo EÚ a len marginálne s USA, Afrikou a Latinskou Amerikou. Trvalým takmer polovičným prebytkom zahraničného obchodu si Ruská federácia vytvorila piate najväčšie devízové rezervy na svete.
V minulom roku predstavoval slovenský dovoz z Ruskej federácie hodnotu viac ako 6 mld. EUR. Cez 90 % slovenského dovozu z Ruskej federácie tvorí zemný plyn s ropou a zvyšok boli najmä suroviny, kovové rudy a ostatné.
Príjmy slovenskej spol. Eustream (bývalá divízia tranzitu spol. SPP – Preprava odčlenená v roku 2008) sú závislé od prepravy zemného plynu smerom z východu (RU – UA) na západ (EÚ). Slovensko je na 100 % závislé od dovozu ruského zemného plynu. Diverzifikované napojenie plynovodu Bratstvo na Česko, Rakúsko a Maďarsko je len čiastočným riešením, keďže aj z opačného smeru by pritekal opäť ruský zemný plyn. Napojenie slovenského plynovodu na Poľsko a škandinávsky tok zemného plynu nie je realizované. Prípadný spätný tok zemného plynu smerom zo Slovenska na Ukrajinu je vysoko rizikový, vzhľadom na katastrofálnu platobnú disciplínu nášho východného suseda ako aj naše zmluvné záväzky s ruskou spol. Gazprom. Cez Ukrajinu bolo do Európy prepravované viac ako tri štvrtiny ruského zemného plynu. Po dostavbe podmorského baltického plynovodu Nord Stream v roku 2011 podiel prepravy zemného plynu cez ukrajinské územie trvalo klesá a tým klesajú aj príjmy spol. Eustream. Situácia pre spol. Eustream sa zhorší aj po roku 2015 dostavbou plynovodu South Strem, ktorý popod Čierne more a Balkán tiež obchádza územie Ukrajiny. Ruský gigant Gazprom ťaží takmer tri štvrtiny ruského zemného plynu, ale na jeho vývoz z Ruskej federácie má faktický monopol, od ktorého je takmer polovične závislá európska spotreba tohto energonosiča. Američanmi plánovaná ťažba bridlicového plynu na Ukrajine, Poľsku aj v iných európskych krajinách (na Slovensku sa tiež nachádza bridlicový plyn) je finančne nákladná a je chemickou kontamináciu podzemných ako aj povrchových vôd trvalo poškodzujúca pre životné prostredie. Spätný tok zemného plynu spôsobí nárast nákladov a tým aj rast ceny zemného plynu pre slovenské domácnosti a priemysel alebo prevádzkovú stratu distribúcie spol. SPP. S prípadným zastavením dodávok zemného plynu má Slovensko jedenásťdňovú skúsenosť zo zimy roku 2009, kedy musela byť odstavená časť našej priemyselnej výroby. V tom istom čase z dôvodu chýbajúcich zásobníkov alebo malej kapacity zásobníkov zemného plynu neboli na území Bulharska, Srbska a Bosny a Hercegoviny vykurované domácnosti. Slovensko by malo mať v súčasnosti zásoby zemného plynu údajne až na tri až štyri mesiace pre aktuálne letné obdobie. Reálna skúsenosť Slovenska zo zimy v roku 2009 však ukázala, že naša krajina mala zemného plynu ani nie na 20 dní a to pri odstávke časti priemyselnej výroby. Dovoz skvapalneného zemného plynu je finančne neúnosný.
Podobná situácia je v oblasti tranzitu ropy cez ropovod Družba tokom ruskej ropy na Slovensko cez územie Ukrajiny. Slovensko je na 95 % závislé od dodávok ruskej ropy a tým priamo úmerne aj príjmy spol. Transpetrol. Diverzifikované napojenie Slovenska na ropovod Adria síce môže zabezpečiť dopravu ropy od Jadranu, ale otázny ostáva jej pôvod a následné spracovanie. Technológie spol. Slovnaft sú prispôsobené na spracovanie ruskej sírnatej ropy a nie severoafrickej ropy alebo ropy pochádzajúcej z oblasti Perzského zálivu, ktorá je odlišného chemického zloženia. Prispôsobenie slovenských rafinérskych technológii by bolo časovo zdĺhavé a finančne náročné. Prípadná nestabilita alebo výpadky v dodávkach ropy a výroby palív a mazív alebo len ich náznak by okamžite viedol k rastu cien PHM na neregulovanom trhu s uhľovodíkovými palivami a olejmi. Táto situácia by v praxi znamenala rast nákladov podnikateľského sektora a v konečnom dôsledku rast spotrebiteľských cien pre obyvateľstvo. Slovensko by malo mať rezervné zásoby ropy na 95 dní.
Na ruských palivových článkoch a technológiách funguje aj výroba elektrickej energie jadrovým spôsobom v JE Jaslovské Bohunice a JE Mochovce, ktoré v súčasnosti produkujú viac ako polovicu slovenskej elektriny.
Slovensko je ďalej čiastočne závislé od dodávok cenovo prijateľných ruských surovín a kovových rúd potrebných pre náš priemysel, čo je zvlášť prípad spol. U.S. Steel Košice ale aj mnohých ďalších slovenských podnikov.
Na slovenskom trhu pôsobí dcéra ruskej banky Sberbank ako aj mnoho iných kapitálovo silných ruských spoločností, s ktorými úzko spolupracujú mnohé slovenské spoločnosti a to najmä v oblasti energetiky a energetického strojárenstva na spoločných projektoch aj mimo územia Slovenska. V Ruskej federácii boli dokonca realizované slovenské investičné aktivity smerujúce do automobilového priemyslu, gumárenstva, výroby obalov a private equity.
V minulom roku predstavoval slovenský vývoz do Ruskej federácie viac ako 2,5 mld. EUR. Takmer polovicu slovenského vývozu do Ruskej federácie predstavujú osobné automobily, štvrtinu spotrebná elektronika s TV a pätinu energetické súčasti a iné zariadenia.
Trh Ruskej federácie je jedným z posledných dobre sa vyvíjajúcich spotrebných odbytísk pre osobné vozidlá, od ktorého je čiastočne závislá aj výroba automobilov na Slovensku. Oficiálne pätina – neoficiálne tretina produkcie slovenskej spol. KIA Motors smeruje na ruský trh. Podobné číslo bude aj v prípade bratislavského závodu spol. Volkswagen, ktoré do Ruskej federácie exportuje najmä drahšie automobily prémiových značiek. Odhadovane je takto od spotreby automobilov ruským trhom priamo závislých do 50 tisíc pracovných miest v slovenskom automobilovom priemysle a to najmä v Žilinskom kraji. O ďalších tisícoch ohrozených pracovných miestach môžeme hovoriť aj v slovenskom elektrotechnickom priemysle výroby spotrebných tovarov a TV, petrochemickom a chemickom priemysle, strojárenstve, metalurgii, poľnohospodárstve a iných.
Existujúce a prípadne aj nové obchodné reštrikcie EÚ smerom k Ruskej federácii by sa priamo dotkli takmer 600 našich exportno – importných hospodárskych subjektov a nepriamo celej slovenskej ekonomiky a tým aj všetkých občanov Slovenska s dopadom na kvalitu ich života.
Dobrý deň, ďakujeme za Váš kvalifikovaný komentár, zahrňujúci viacero skutočností, ktoré sú pre Slovenskú republiku v kontexte obmedzovania spolupráce s Ruskou federáciou mimoriadne závažné.
[…] Zdroj: http://despiteborders.com/dopady-ruskych-sankcii-na-jednotlivych-ucastnikov-trhu […]