Od začiatku vojenských operácií na východe Ukrajiny sa Kyjev spoliehal na to, že sa rýchlym vojenským ťažením vyrovná s povstalcami na východe Ukrajiny. Opak bol však pravdou a dlhé vojenské ťaženie je jedným z rozhodujúcich faktorov, ktoré podmieňujú aktuálny stav ukrajinskej ekonomiky. Potenciálne pritom nejde len o výdavky na vedenie vojny, ale aj o zhoršenie ekonomickej situácie ukrajinských štátnych a súkromných podnikov odvádzajúcich dane do štátneho rozpočtu a tiež o ich prechod do rúk povstalcov, ktorý má za následok ďalší výpadok príjmov do štátneho rozpočtu. Keďže Luganská a Donecká oblasť nesporne patrili medzi popredné priemyselne rozvité oblasti na Ukrajine, možno očakávať, že práve oddelenie týchto oblastí od Ukrajiny bude mať ťažký dopad na rozvoj ukrajinskej ekonomiky ako celku. Pre daný účel si môžeme porovnať regióny Doneckej a Luganskej oblasti, ktoré sú pod kontrolou Doneckej ľudovej republiky (DNR) a Luganskej ľudovej republiky (LNR):

Regióny Doneckej a Luganskej oblasti pod kontrolou Doneckej ľudovej republiky a Luganskej ľudovej republiky. Zdroj: www.rian.com.ua

s priemyselnou mapou Ukrajiny:

Priemyselná mapa Ukrajiny. Zdroj: www.karty-ukrainy.com

Porovnaním zistíme, že značná časť nielen donbaského priemyslu, ale aj ukrajinského priemyslu ako takého je k dnešnému dňu mimo kontroly oficiálneho Kyjeva.

Medzi ťažiskové priemyselné odvetvia na Donbase patria uhoľný priemysel a metalurgia, okrem nich tu nájdeme podniky chemického, strojárskeho a potravinárskeho priemyslu. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že priemysel na rozdiel od ostatných regiónov Ukrajiny tvorí významnú časť hospodárstva regiónu. V oblasti je rozvitá aj poľnohospodárska výroba. Podľa údajov UkrStatu sa Donecká a Luganská oblasť v prvom kvartáli roku 2014 podieľali na celkovom ukrajinskom exporte 23, 10 percentami, čo predstavuje významný náskok oproti ostatným oblastiam, ktoré za spomínanými dvomi oblasťami výrazne zaostávajú. Porovnateľné údaje za sledované obdobie zaznamenala iba Dnepropetrovská oblasť (14, 9 percenta) [1]. Medzi vývozné artikle Doneckej a Luganskej oblasti patria najmä: uhlie, koks, elektrina, manipulačno-dopravné zariadenia, lokomotívy, vagóny, hnojivá, sóda, soľ a iné [2].

Samozrejme, hospodárska štatistika sa v dôsledku aj vojenských operácii zmenila. V blízkosti mnohých premyslených podnikov a baní (takmer polovica doneckých baní je zatvorená v dôsledku ich poškodenia a následného zatopenia [3]) prebiehali vojenské strety medzi provládnymi jednotkami a povstalcami. Mnohé priemyselné závody boli zničené (napríklad [4]) a je otázne, nakoľko sa budú opätovne otvárať niektoré zničené závody (napríklad [5]); pritom sa však niektoré iné závody postupne otvárajú (napríklad [6][7][8]). Opätovne sa otvárajú podniky, ktoré boli predtým zatvorené, alebo ich majitelia nestačili evakuovať výrobné zariadenia, následne na čo povstalecká administratíva na týchto miestach začala obnovovať výrobu (napríklad [9]).

Ukrajina trpí veľkým nedostatkom uhlia a musí ho dovážať z Ruska, USA a Austrálie [10], pričom podľa informácií ukrajinských médií Rusko medzičasom prestalo vyvážať uhlie na Ukrajinu [11]. Rusko pritom dodáva elektrickú energiu a uhlie na Ukrajinu s cieľom bezvýpadkového zabezpečovania Krymu elektrickou energiou zo strany Ukrajiny [12]. Ešte minulý rok ukrajinské úrady nielen zakazovali dovoz uhlia z území ovládanými povstalcami, ale vyhlasovali také činy za financovanie terorizmu. Medzičasom sa situácia zmenila. Dnes je uhlie z týchto území jediným zdrojom paliva polovice ukrajinských tepelných elektrární (7 zo 14), ktoré fungujú na antracitových typoch uhlia, ktoré sa ťažia na povstalcami kontrolovaných územiach. Oficiálna procedúra importu uhlia z predmetných oblastí na Ukrajinu si vyžaduje, aby sa spoločnosti dovážajúce uhlie preregistrovali, mali účty v ukrajinských bankách a dostali súhlas od SBU (lepšie povedané z koordinačného centra pri štábe ATO v Kramatorsku). Napriek týmto byrokratickým prekážkam v marci a apríli bolo do ukrajinských uhoľných elektrární celkovo dovezených 380 tisíc ton uhlia a v budúcnosti sa očakáva stúpajúca tendencia. Medzi prvými subjektmi, ktoré začali dovážať uhlie z povstaleckých území, je štátny podnik CentrEnergo (vo februári získaval uhlie od približne 200 dodávateľov, ale najmä spoločnosti Luganskugoľ) a DTEK, ktorý patrí do štruktúr Rinata Ahmetova (vo februári získaval uhlie od podnikov Sverdlovantracit, Roveňkiantracit, Konsomolec Donbassa). Vo všeobecnosti možno konštatovať, že situácia ohľadom zdrojov uhlia a siete zúčastnených subjektov je viac ako nejasná (objemové kapacity baní, počet a využívanosť opätovne sprevádzkovaných baní, štruktúra sprostredkovateľov a iné), takže možno len ťažko odhadnúť, kto všetko sa zúčastňuje na legálnych, pololegálnych a nelegálnych dodávkach uhlia na Ukrajinu [13]. V danom kontexte možno pripomenúť aj skutočnosť, že na území DNR a LNR funguje niekoľko tepelných elektrární, ktoré vyrábajú elektrinu pre zákazníkov žijúcich na území kontrolovanom centrálnou vládou v Kyjeve, pričom existuje problém s úhradami dodávok elektriny [14][15].

Záver

Ako vyplýva z predloženého článku, napriek faktu, že na Ukrajine prebieha občianska vojna, hospodárske, konkrétne energetické vzťahy medzi jednotlivými znepriatelenými aktérmi sa pomaly obnovujú. Možno očakávať, že spomínaná tendencia zasiahne aj iné priemyselné odvetvia a postupne sa ustáli aj vývoz do zahraničia. Dôkazom toho sú postupne sa otvárajúce podniky, v ktorých sa pravdepodobne obnovuje výroba za účelom dosahovania zisku. Ak by sa strany konfliktu dohodli na širokej autonómii, umožnilo by to naplno rozvinúť vzájomné hospodárske vzťahy, prospelo by to miestnym ekonomikám a pomohlo by to „vytiahnuť“ rôzne oblasti vzájomných vzťahov zo šedej sféry ekonomiky.