V uplynulých dňoch a týždňoch svetom otriasli dve tragické udalosti, spájané s teroristickými aktivitami Islamského štátu v Iraku a Levante (ISIL) v zahraničí. Ide o pád ruského lietadla A321 spoločnosti Kogalymavia (Metrojet) nad Sinajským polostrovom z dňa 31. októbra 2015 a o sériu teroristických útokov v Paríži v piatok 13. novembra 2015. V prvom prípade zahynulo 224 osôb [1], v druhom prípade 129 osôb a 352 bolo zranených [2].

K zodpovednosti za pád lietadla A321 sa prostredníctvom sociálnych sietí a stránky Aamaq (považovanej za polooficiálnu tlačovú agentúru Islamského štátu) prihlásila pobočka ISIL vystupujúca pod názvom Islamský štát v Egypte [3], ktorá uverejnila videozáznam [4] údajne zachytávajúci zostrelenie lietadla raketovým útokom [5]. Pravdivosť predmetnej informácie však poprel minister dopravy Ruskej federácie Maxim Sokolov, ktorý ju označil za výmysel nekorešpondujúci s údajmi, ktorými ruská strana disponuje na základe komunikácie s egyptskými kolegami [6]. Analytici americkej agentúry Stratfor predložili názor, že lietadlo nemohlo byť zostrelené, keďže Islamský štát nedisponuje zbraňami použiteľnými proti lietadlám letiacim vo výške 9 500 metrov; vyslovili však predpoklad, že na palube lietadla bola odpálená trhavina [7]. K takejto verzii sa prikláňa aj správa amerického spravodajstva [8] a niektorí francúzski odborníci [9]. V prípade ich pravdivosti ju potvrdzujú aj informácie americkej televíznej stanice Fox News, ktorá s odvolaním sa na nešpecifikovaný zdroj blízky vyšetrovaciemu tímu v Egypte uviedla, že vyšetrovatelia havárie lietadla zistili prítomnosť časového spínača na palube [10]. Ruskí predstavitelia však vyzývajú k zdržaniu sa predčasných záverov ohľadom príčin pádu lietadla [11] a tiež jeho spájania s ruskou angažovanosťou v Sýrii [12].

Rovnako k zodpovednosti za útoky v Paríži sa prihlásil Islamský štát, pričom ich zároveň označil za „začiatok búrky“ [13] a zverejnil hrozbu podniknutia ďalších útokov vo Francúzsku [14] ako centru prostitúcie a obscenity. Zaujímavosťou je, že zodpovedajúce vyhlásenie bolo zverejnené v totožnom kanáli na stránke Telegram ako prihlásenie sa k zodpovednosti za pád lietadla A321 [15]. ISIL zo zodpovednosti za útoky obvinil francúzsky prezident Francois Hollande [16], ktorý prisľúbil nemilosrdnú odpoveď na brutalitu Islamského štátu [17]. Vyjadrenia pripisujúce zodpovednosť za útoky Islamskému štátu zverejnili aj ďalší svetoví politici ako napríklad predseda austrálskej vlády Malcolm Turnbull [18].

Faktor infraštruktúry pri plánovaní a realizácii teroristických útokov

V ďalšom texte budeme pracovať s definíciou infraštruktúry, podľa ktorej ide o komplex vzájomne súvisiacich obslužných (pomocných) štruktúr alebo objektov, vytvárajúcich a/alebo zabezpečujúcich základ fungovania systému [19]. Keďže agentúrnu sieť (agentúru) možno označiť za štruktúru všetkých agentúrnych prostriedkov (agentov) používaných zo strany spravodajskej organizácie, ktorá vytvára a zabezpečuje základ jej fungovania, možno konštatovať, že takáto sieť spadá pod pojem infraštruktúry v zmysle uvedenej definície. Ako sa pokúsime ukázať, pojem infraštruktúry je podstatný pri hľadaní odpovede na otázku, aké faktory umožnili spáchanie natoľko rozsiahlych teroristických útokov ako tých, o ktorých pojednáva tento článok.

V súvislosti s oboma tragickými udalosťami je zrejme na mieste pristaviť sa pri predpokladoch a varovaniach zverejnených portálom DespiteBorders.com v mesiaci september 2015 [20], ktoré možno zhrnúť do nasledujúcich bodov:

• Európske bezpečnostné zložky nie sú schopné efektívne preveriť príslušnosť migrantov k extrémistickým islamistickým skupinám;
• ISIL disponuje vlastnými spravodajskými zložkami, pričom okrem boja proti primárnemu nepriateľovi v Sýrii a Iraku je ich úlohou zakladanie, rozširovanie a dobudúvanie agentúrnych sietí vo vzdialenom zahraničí s cieľom prípravy a realizácie teroristických útokov podobne, ako to bolo v minulosti v prípade Al-Kájdy;
• S vysokým stupňom istoty možno konštatovať, že ISIL využíva migračné toky na zakladanie (ak nie je možné en bloc prevziať napríklad štruktúry predtým založené Al-Kájdou a podobnými organizáciami), rozširovanie a dobudovanie svojej agentúry v európskych štátoch za účelom páchania teroristických útokov proti cieľom na území EÚ. Deklarovaná príslušnosť k utečencom slúži jeho prostriedkom ako legenda pre nerušený prienik na územie EÚ a zároveň prítomnosť značného počtu migrantov vhodného sociálneho pôvodu a konfesionálnej príslušnosti slúži ako báza pre získavanie ďalších osôb pre spoluprácu s ISIL.

Pri spätnom vyhodnocovaní opodstatnenosti uvedených predpokladov sa javí ako relevantná skutočnosť, že podľa medializovaných informácií z predpokladane ôsmich páchateľov teroristických útokov v Paríži [21] dvaja sa dostali do Francúzska pod legendou utečencov zo Sýrie cez územie Turecka, Grécka a Balkánu a za predchádzajúceho použitia takzvaných utečeneckých lodí [22]. Podľa informácií francúzskych orgánov vedľa tela jedného z páchateľov bol nájdený sýrsky pas [23], pričom jeho držiteľ preukázateľne pricestoval na územie Francúzska ako migrant cez grécky ostrov Leros; pričom zatiaľ nie je s istotou potvrdené, či ide o páchateľa [24]. Žiaľ, nedávne udalosti svedčia o tom, že predpoklady týkajúce sa nerušeného prieniku prostriedkov ISIL či možnosti ich komfortného verbovania v prostredí migrantov boli opodstatnené. Fakt, že dochádza k úspešnému budovaniu personálnej infraštruktúry ISIL možno demonštrovať aj prostredníctvom skutočnosti, že podľa vyjadrenia parížskeho prokurátora Françoisa Molinsa útoky uskutočnili tri koordinované skupiny páchateľov [25] [26]; aktivity takéhoto rozsahu a miery koordinácie si nepochybne vyžadujú vysoký stupeň rozvinutosti agentúrnej siete. V prípade, že ISIL nesie zodpovednosť aj za pád lietadla A321, oba prípady svedčia o opodstatnenosti predpokladu, že sa spomínaná organizácia začína zameriavať na aktivity v oblasti prípravy a realizácie teroristických útokov podobne, ako to bolo v minulosti v prípade Al-Kájdy. V tomto smere vyznieva aktuálne vyjadrenie člena Snemovne reprezentantov Spojených štátov za štát Texas a člena Republikánskej strany Michaela McCaula: „Vždy sme predpokladali, že Al-Kájda má takéto kapacity (t. j. umiestniť trhavinu na palubu lietadla a spôsobiť tak explóziu vedúcu k jeho pádu; poznámka autora), ale ak ich má v súčasnosti ISIL, hrozba pre americké aerolínie ako aj pre našu vlasť (t. j. USA; poznámka autora) je veľmi významná“ [27].

Na záver tejto časti teda konštatujeme, že faktor infraštruktúry je mimoriadne podstatný z hľadiska realizácie cieľov ISIL. Samozrejme, ciele ISIL aj budovanie personálnej infraštruktúry sa zásadne líšia v krajinách s prebiehajúcimi ozbrojenými konfliktami, v ktorých ISIL vystupuje ako jedna z bojujúcich strán, v ďalších krajinách islamského sveta a v jednotlivých západných štátoch. Aktuálny vývoj svedčí o úspešnom budovaní infraštruktúry mimo konfliktných území v Sýrii a v Iraku, pričom na území Európy dobudovanie teroristickej siete umožňujú rozsiahle a nekontrolovateľné migračné toky. Francúzsko aj niektoré ďalšie krajiny pritom patria k územiam, na ktorých sa ISIL pri budovaní infraštruktúry môže oprieť o už existujúce extrémistické štruktúry pôsobiace v prostredí istých náboženských komunít. Cieľom budovania spomínanej infraštruktúry vo vzdialenom zahraničí je najmä príprava a realizácia teroristických útokov podobne, ako to bolo v minulosti v prípade Al-Kájdy.

Faktor infraštruktúry v rámci migračných tokov smerujúcich do Európy

V roku 2015 preniklo do Európy cez Stredozemné more 814 334 migrantov, 52 % ktorých pochádza zo Sýrie, 19 % z Afganistanu a 6 % z Iraku [28]. Ak ale neberieme do úvahy len migrantov prichádzajúcich cez Stredozemie, ale všetky osoby prichádzajúce do EÚ a deklarujúce sa ako utečenci, zistíme, že po osobách zo Sýrie a Afganistanu predstavujú tretiu najpočetnejšiu skupinu migranti z Kosova a po týchto troch skupinách a štvrtom Iraku predstavujú piatu najpočetnejšiu skupinu migranti z Albánska [29]. Ďalšie početné skupiny migrantov pochádzajú z Pakistanu, Eritrey, Nigérie a ďalších krajín.

Napriek skutočnosti, že politická, bezpečnostná a ekonomická situácia na území mnohých zo spomínaných entít je žalostná, možno konštatovať, že zásadným spôsobom sa za posledné roky zmenila výhradne v Sýrii (občianska vojna od roku 2011) a v Iraku (občianska vojna od roku 2014), i keď v poslednom prebiehala už od roku 2003 vojna, ktorá krajinu uvrhla okrem iného do nestability spojenej so sektárskym násilím. V žiadnej z ďalších krajín pôvodu migrantov sa za posledné mesiace a roky situácia nezmenila natoľko, že by sama o sebe mala vyvolať prudký nárast počtu migrantov či utečencov smerujúcich do iných krajín v posledných mesiacoch. Pre ilustráciu, napríklad len v mesiaci október 2015 dosiahol počet migrantov prichádzajúcich na územie EÚ počet 218 394 osôb, čo je viac ako počet za celý rok 2014 (219 000 osôb) [30].

Ukazuje sa, že pri vysvetľovaní príčin rapídneho nárastu teba zohľadniť iné faktory, ako bezpečnostnú (či politickú a ekonomickú) situáciu v krajinách pôvodu migrantov. Vzhľadom na obsah predchádzajúceho textu je azda zrejmé, že faktorom, na ktorý mienime upriamiť pozornosť, je rozvinutosť prevádzačskej (pašeráckej) infraštruktúry. Podľa vyjadrenia vedúceho skupiny pre boj s organizovaným zločinom v rámci Európskeho policajného úradu (Europol) Roberta Črepinka predpokladaný počet osôb podozrivých z pašovania ľudí na územie EÚ predstavuje 30 000 [31]. Pozoruhodný text obsahujúci údaje k cene prevádzačských služieb v rámci jednotlivých etáp cesty z krajiny pôvodu do cieľového štátu zverejnil nemecký Spiegel [32]. Na základe údajov, ktoré sú v ňom obsiahnuté, a tiež pôvodu a počtu migrantov možno vysloviť odhad, že celkové príjmy pašeráckych skupín dosahujú miliardy eur.

Na záver tejto časti teda konštatujeme, že rapídny nárast počtu migrantov z rôznych krajín sveta vrátane štátov, v ktorých sa za posledné mesiace a roky výraznejšie nezmenila politická, bezpečnostná či ekonomická situácia, je podmienený rozvinutosťou pašeráckych sietí, využívaných zo strany rozhodujúcej časti migrantov na presídľovanie do štátov, ktoré im poskytnú lepšie ekonomické podmienky ako krajina pôvodu či akákoľvek bezpečná krajina, cez ktorej územie migrujú do cieľového štátu. Na druhej strane pašerácke skupiny profitujú z toho, že existuje značný počet osôb motivovaných k migrácii. Motiváciu migrovať do Európy pritom zvyšuje aj nedodržiavanie dublinských pravidiel [33] (podľa ktorých žiadateľ o azyl má požiadať o štatút azylanta v prvej krajine EÚ, do ktorej vstúpi), politika otvorených dverí Nemecka [34] [35] a sľuby Angely Merkelovej, že Nemecko prijme všetkých utečencov zo Sýrie [36], ktoré dávajú migrantom nádej, že budú prijatí.

Záver

Bližší pohľad na problematiku aktuálnej migračnej a bezpečnostnej krízy v Európe ukazuje, že rozvinutosť infraštruktúry predstavuje mimoriadne významný faktor pre vznik existujúcich problémov. V prípade bezpečnostnej krízy ide najmä o rozvinutosť teroristickej personálnej infraštruktúry (agentúry) ISIL, pričom na území EÚ proces jej budovania umožňujú a urýchľujú nekontrolovateľné migračné toky. V rámci migračnej krízy je kľúčovým faktor pašeráckej infraštruktúry, ktorý má na svedomí prudký nárast počtu migrantov z rôznych štátov vrátane krajín s (z hľadiska časovej premenlivosti) relatívne stabilnými, i keď mimoriadne nepriaznivými podmienkami pre život v nich. Včasné zamedzenie etablovaniu predmetných infraštruktúr malo byť základným cieľom európskych mocností od začiatku migračnej krízy. V čase, keď už je na území európskych štátov prítomné množstvo migrantov prekračujúce ich aktuálny potenciál v oblasti začleniteľnosti migrantov do väčšinovej spoločnosti, je otázne, ako v danom smere postupovať. V dôsledku nerozumnej politiky Nemecka, Francúzska a iných štátov EÚ vo vzťahu k migrantom sa moslimské komunity ocitli mimo spoločnosti, ich príslušníci často neovládajú štátny jazyk a nie sú zapojení do pracovného procesu. Takéto podmienky vytvárajú ďalšie podhubie pre získavanie ich príslušníkov pre spoluprácu so štruktúrami ISIL. Pre pretrvajúcu sociálno-ekonomickú krízu je v prípade neselektívneho prijatia migrantov Slovenskou republikou veľmi pravdepodobné, že situácia sa bude vyvíjať podobným spôsobom aj v našich podmienkach. Na druhej strane Slovensko pre ISIL predstavuje krajinu s relatívne nízkou prioritou realizácie priamych útokov a možno skôr predpokladať, že územia tohto druhu budú využívané skôr ako odrazové mostíky pre útoky v iných krajinách EÚ [37].