V súvislosti s ruskou intervenciou na Kryme uvalili USA na vybrané subjekty z Ruskej federácie sankcie, v dôsledku ktorých platobné systémy VISA a MasterCard prestali obsluhovať klientov niektorých ruských bánk (1). Okrem toho sa objavil aj prípad zablokovania prevodu peňazí (2). Vďaka spomínaným incidentom, sankciám a hrozbám ďalších bankových sankcií sa začínajú opätovne objavovať úvahy o zavádzaní alternatívnych platobných a zúčtovacích systémov.
Platobný systém
Ruská vláda a centrálna banka pracujú nad vytvorením národného platobného systému, ktorý by mal znížiť závislosť od zahraničných platobných systémov (PS) (3). V prípade realizácie tohto projektu nepôjde o prvý národný PS. Japonský PS Japan Credit Bureau bol spočiatku využívaný ako národný a v súčasnosti sa používa v 190 krajinách a územiach (4). Ako ďalší príklad národného PS možno uviesť čínsky UnionPay, ktorý sa používa v 135 krajinách mimo Číny (5). Rusko môže spustiť vlastný PS, ktorý by mal byť pripravený do 6 mesiacov. Už niekoľko rokov sa pripravuje na vydávanie platobných kariet, ktoré môžu občania využívať na transakcie so štátom ako úhrada dane a vyplácanie penzií. Samotné rozšírenie tohto systému o súkromné transakcie nebude spojené so žiadnymi významnejšími problémami. Banky môžu využívať existujúce čítacie zariadenia v obchodných reťazcoch. Sberbank už dnes disponuje svojim alternatívnym platobným systémom Pro 100 (rus. „prosto“ – jednoducho) (6). Na druhej strane môže byť zavedenie vlastného platobného systému spojené s dvomi zásadnými problémami: 1. Štátom vydávané karty nebudú použiteľné v zahraničí, preto si budú Rusi v zahraničí musieť zaobstarať karty zahraničných finančných inštitúcií alebo platiť v hotovosti. 2. Zahraniční návštevníci nebudú môcť v Rusku využívať svoje platobné karty, pretože sa v ňom budú akceptovať iba karty domáceho platobného systému (7). V Rusku môže byť nápomocný pri riešení krízy v súvislosti v VISA a MasterCard aj už spomenutý čínsky UnionPay, o ktorom sa uvažuje ako o možnom riešení; zavedenie vlastného národného PS je však pravdepodobnejšie. Podľa novej legislatívy sa majú clearingové operácie realizovať v clearingových centrách v krajine, čo si vyžaduje vybudovanie infraštruktúry, na čo VISA a ani MasterCard neboli ochotné vynaložiť peňažné prostriedky (8).
Zúčtovací systém
Popri obmedzeniach v oblasti používania PS Washington zvažuje aj uvalenie bankových sankcií ako jedno zo série opatrení s cieľom diplomatickej a ekonomickej izolácie Ruska. Bankové sankcie sú vplyvným nástrojom, ktorý využíva ústrednú úlohu USA v medzinárodnom finančnom systéme; tento nástroj napr. v priebehu uplynulých dvoch rokov pomohol vyvinúť značný tlak na iránsku ekonomiku. Ak by boli na ruské banky uvalené sankcie, môže byť akákoľvek banka na svete, ktorá bude aj naďalej obchodovať s ruskými bankami, izolovaná od amerického finančného systému (9). Banky v USA majú významnú pozíciu, pretože mnohé z nich realizujú clearingové operácie v USD medzi bankami po celom svete. Banky z rôznych krajín sveta majú svoje účty v amerických bankách, ktoré tak fungujú ako clearingové centrá, v ktorých sa zúčtujú obojstranné pohľadávky a záväzky medzi bankami. Preto je zrejmé, že by uvalenie bankových sankcií na ruskú ekonomiku prispelo k izolovanosti ruského bankového systému od zvyšku sveta. Objavujú sa však náznaky znižovania závislosti na americkom bankovom systéme. Centrálna banka Veľkej Británie a centrálna banka Číny sa dohodli na vytvorení clearingového hubu pre jüan v Londýne (10). Rovnako sa aj Nemecko dohodlo s Čínou na clearingovom hube pre jüan vo Frankfurte. Okrem toho Čína podpísala v priebehu posledných rokov s 20 krajinami swap line dohody, ktoré umožňujú ich centrálnym bankám poskytovať pôžičky komerčným bankám v čínskych jüanoch (11). Clearingové centrá na jüany sú napríklad aj v Hongkongu a v Singapure (12). Londýn je momentálne druhým najväčším finančným centrom a podľa údajov britského ministerstva financií sa v ňom realizuje 62 percent platieb v jüane mimo Číny (13). Sú dva možné dôvody pre vytvorenie clearingového hubu v Londýne: 1) možnosť realizácie obchodných operácií s Čínou bez cezhraničných valutových operácií. Ak napríklad čínski obchodníci prídu do Londýna, môžu tam kupovať tovary za jüany. 2) Podľa názoru z akademického prostredia má Čína napäté vzťahy s USA, preto sa štáty ako Veľká Británia, Nemecko a iné štáty Európskej únie budú snažiť realizovať dvojstranné clearingové operácie v jüanoch, aby nestratili čínsky trh a Činu ako obchodného partnera (14). Okrem dohôd o vzniku clearingových centier, v ktorých sa budú realizovať operácie v jüanoch, Čína disponuje aj širokou sieťou komerčných bánk po celom svete. Lídrom v počte zahraničných pobočiek je Bank of China, no nie je najväčšou bankou z hľadiska aktív; v tomto smere má prvenstvo Industrial and Commercial Bank of China (ICBC) (15), ktorá je aj z tohto hľadiska najväčšou bankou na svete (16). Koncom roku 2011 však Bank of China disponovala 586 pobočkami v zahraničí v 32 krajinách sveta vrátane New Yorku a Londýna (17). Pre porovnanie Industrial and Commercial Bank of China mala na konci roku 2012 skoro 400 pobočiek v zahraničí, ktoré pôsobili v 39 krajinách a teritóriách (18). Samozrejme v Číne operujú aj iné banky, ktoré majú svoje pobočky v zahraničí [napr.: (19)]. Vďaka clearingovým hubom v Európe a v Ázii (napr. Londýn, Frankfurt, Singapur a Hongkong) a sieti pobočiek svojich bánk môže Čína realizovať clearingové operácie v jüanoch/dolároch po celom svete. Ruské banky sú v tomto smere značne obmedzené. Najväčšia ruská banka Sberbank Rossii je v porovnaní s Bank of China a Industrial and Commercial Bank of China relatívne malá. V rebríčku najväčších spoločností z verejného sektoru obsadila 61. miesto. V tom istom rebríčku ICBC má prvé miesto a Bank of China jedenáste (20). Rovnako čo sa týka siete pobočiek je Sberbank relatívne malá – má svoje pobočky v Kazachstane, Ukrajine, Bielorusku, Turecku, Nemecku, Číne, Indii a cez svoju dcérsku spoločnosť v Európe aj v Českej republike, Maďarsku, Slovinsku, Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, Srbsku, na Ukrajine a na Slovensku (21). V Rusku pôsobia aj iné banky, ktoré majú sieť bánk v zahraničí. Napríklad VTB Group pôsobí 20 krajinách sveta, no okrem bankových služieb poskytuje aj iné napríklad poistenie a leasing (22). Nie je vylúčené, že by sa ruské banky mohli podieľať na vytvorení spoločného zúčtovacieho systému s čínskymi bankami a realizovať zúčtovacie operácie v rubľoch, dolároch alebo čínskych jüanoch. Uvalenie bankových sankcií malo v Rusku aj vnútroštátny dopad. Bank Rossii, na ktorú boli uvalené sankcie, prechádza výlučne vo vnútroštátnych zúčtovacích operáciách na ruský rubeľ, čo môže podľa expertov viesť k rozšíreniu využívania rubľových zúčtovacích operácií v celom bankovom systéme krajiny [napr.: (23)], pričom sa ozývajú hlasy volajúce po rozšírení dvojstranných clearingových operácií v rubľoch na územie Colnej únie Eurázijského hospodárskeho spoločenstva; išlo by teda o obdobu clearingového rubľa z čias RVHP [napr.: (24)].
Záver
Zo strany Číny a Ruska je evidentná snaha zvyšovať konvertibilnosť ich národných mien a zväčšovať ich rolu v medzinárodnom obchode. O tom nesvedčia iba uzatvorené swap line dohody, ale aj fakt, že sa Rusko, Irán, Angola, Sudán, Venezuela dohodli s Čínou na uhrádzaní platieb za dodanú ropu v čínskych jüanoch (25). Podľa údajov americkej vlády je Čína najväčším importérom ropy na svete (26). Nad niečím podobným sa uvažuje v Rusku. Podľa niektorých názorov by malo Rusko predávať ropu, zemný plyn a svoju vojenskú produkciu v rubľoch [napr.: (27)]. Z porovnania celkových rezerv vrátane zlata (28) a rezerv bez zlata (29) je za posledné roky zrejmý nárast podielu zlata na celkových rezervách Číny a Ruska. V prípade Číny možno tento krok interpretovať ako súčasť snahy internacionalizovať jüan (30), Rusko bude mať pravdepodobne rovnaké pohnútky. Vo všetkých vyššie opísaných prípadoch (platobný systém, zúčtovací systém, internacionalizácia národných mien) pôjde zo strany Číny a Ruska iba o hľadanie alternatív voči existujúcim americkým systémom, pretože ani Čína a ani Rusko v tomto smere aktuálne nie sú natoľko silné, aby zaužívané systémy vcelku nahradili.
(1) MasterCard и Visa разблокировали карты СМП Банка, «Лента.Ру», 23. 03. 2014, http://lenta.ru/news/2014/03/23/unblock/
(2) Russian threat to retaliate over JPMorgan block, FT, 01. 04. 2014, http://archive.is/5qyI3#
(3) Владимир Путин: Россия создаст свою национальную платёжную систему, RT на русском, 27. 03. 2014, http://russian.rt.com/article/25543#ixzz2xAHCrkuj
(4) Beyond the boundary of a Japanese brand, Japan Credit Bureau, http://partner.jcbcard.com/acceptance/
(5) UnionPay Card Overseas Service Being Expanded to 135 Countries and Regions, UnionPay, http://en.unionpay.com/news/newsroom/file_96843867.html
(6) Russia Can Launch Alternative Payments System in a Few Months Says Sberbank, The Wall Street Journal, 24. 03. 2014, http://archive.is/wzqcS#
(7) Russia Gets Ready for Life Without Visa and MasterCard, Bloomberg Businessweek, 24. 03. 2014, http://www.businessweek.com/articles/2014-03-24/russia-gets-ready-for-life-without-visa-and-mastercard
(8) “Китайское чудо” поможет российским банкам справиться с санкциями США, РИА Новости, 21. 03. 2014, http://ria.ru/economy/20140321/1000587349.html
(9) US considers sanctions on Russian banks, FT, 04. 03. 2014, http://archive.is/T2ofI
(10) Bank of England and People’s Bank of China Agree on London Yuan Clearing Hub, International Business Times, 01. 04. 2014, http://www.ibtimes.co.uk/bank-england-peoples-bank-china-agree-london-yuan-clearing-hub-1442826
(11) Frankfurt becomes Europe’s first renminbi payment hub, FT, 29. 03. 2014, http://www.ft.com/intl/cms/s/0/f31c63da-b742-11e3-bf30-00144feabdc0.html#axzz2xozgwyAW
(12) China agrees renminbi accord with Singapore, FT, 22. 10. 2013, http://www.ft.com/intl/cms/s/0/f3fe0f00-3ae8-11e3-87fa-00144feab7de.html#axzz2xozgwyAW
(13) Bank of England and People’s Bank of China Agree on London Yuan Clearing Hub, International Business Times, 01. 04. 2014, http://www.ibtimes.co.uk/bank-england-peoples-bank-china-agree-london-yuan-clearing-hub-1442826
(14) Подкоп под доллар, СвободнаяПресса, 31. 03. 2014, http://svpressa.ru/t/84719/?fb_action_ids=730585443653365&fb_action_types=og.likes
(15) The World’s Biggest Public Companies, FORBES, http://www.forbes.com/global2000/list/#page:1_sort:5_direction:desc_search:_filter:All%20industries_filter:All%20countries_filter:All%20states
(16) Top Banks in the World 2013, Banks Around the World, http://www.relbanks.com/worlds-top-banks/assets
(17) China Daily: BOC leads international charge, BANK OF CHINA, 02. 07. 2012, http://www.boc.cn/en/bocinfo/bi1/201207/t20120702_1881673.html
(18) ICBC Escalates Services for Customers around the World, ICBC, 21. 02. 2013, http://www.icbc-ltd.com/icbcltd/about%20us/news/icbc%20escalates%20services%20for%20customers%20around%20the%20world.htm
(19) Branches and Subsidiaries, China Construction Bank Corporation, http://www.ccbjhb.com/images/financial%20report/CCB_en_25.pdf
(20) The World’s Biggest Public Companies, FORBES, http://www.forbes.com/global2000/list/
(21) About Sberbank, Sberbank Europe AG, http://www.sberbank.at/bottom-navigation/about-sberbank/
(22) VTB Group, VTB Group, http://www.vtb.com/group/
(23) Костин: решение банка “Россия” простимулирует рост расчетов в рублях, РИА Новости, 28. 03. 2014, http://ria.ru/economy/20140328/1001486255.html
(24) Подкоп под доллар, СвободнаяПресса, 31. 03. 2014, http://svpressa.ru/t/84719/?fb_action_ids=730585443653365&fb_action_types=og.likes
(25) Китай пытается лишить доллар звания резервной валюты, Интерфакс, 24. 07. 2013, http://www.interfax.ru/finances/319988
(26) China overtakes US as the biggest importer of oil, BBC, 10. 10. 2013, http://www.bbc.com/news/business-24475934
(27) За нефть и оружие, Взгляд, 02. 04. 2014, http://vz.ru/economy/2014/4/2/680216.html
(28) Celkové rezervy (vrátane zlata, aktuálne USD), https://www.google.com/publicdata/explore?ds=d5bncppjof8f9_#!ctype=l&strail=false&bcs=d&nselm=h&met_y=fi_res_totl_cd&scale_y=lin&ind_y=false&rdim=region&idim=country:RUS:USA:CHN&ifdim=region&tdim=true&hl=sk&dl=sk&ind=false
(29) Celkové rezervy bez zlata (aktuálne USD), https://www.google.com/publicdata/explore?ds=d5bncppjof8f9_#!ctype=l&strail=false&bcs=d&nselm=h&met_y=fi_res_xgld_cd&scale_y=lin&ind_y=false&rdim=region&idim=country:RUS:USA:CHN&ifdim=region&tdim=true&hl=sk&dl=sk&ind=false
(30) China Could Use Gold To Internationalise Yuan, International Business Times, 13. 02. 2014, http://www.ibtimes.co.uk/china-could-use-gold-internationalise-yuan-1436327