V mesiaci marec 2014 zverejnil časopis DespiteBorders.com (1) analýzu upozorňujúcu na skutočnosť, že stav ukrajinskej ekonomiky a financií smeruje ku kolapsu. Koncom mesiaca august 2014 uverejnil komentár (2) týkajúci sa možných scenárov ďalšej ofenzívy povstalcov aktuálne smerujúcej k prístavnému mestu Mariupoľ. V nasledujúcom texte predložíme aktualizáciu a následne syntézu informácií k predmetným problematikám reagujúcu aj na otázku udržateľnosti aktuálneho prímeria na východe Ukrajiny.

Stav ukrajinskej ekonomiky

Dňa 23. augusta 2014 ukrajinské médiá informovali, že medzinárodná ratingová agentúra Fitch znížila rating Ukrajiny na úroveň pred defaultom (predchádzajúcu neschopnosti dlžníka splácať svoje záväzky); čo predstavuje mimoriadne špekulatívnu úroveň CCC. Fitch do budúcnosti predpokladá ďalšie získavanie pôžičiek Ukrajiny od Medzinárodného menového fondu (ďalej len „MMF“), podporu Kyjeva zo strany EÚ a ďalších medzinárodných zoskupení a organizácií a vyhnutie sa prípadnej vonkajšej agresii realizovanej v plnom rozsahu. Rozhodnutie znížiť rating Ukrajiny odráža vplyv pokračujúcich procesov politickej transformácie v štáte, pokračujúce boje s povstalcami, negatívne dôsledky nestability na východe krajiny a jej sporov s Ruskou federáciou. Podľa odhadov Fitch klesne HDP Ukrajiny v roku 2014 o 6,5 % a hospodársky rast v rokoch 2015 a 2016 bude nulový. Fitch medzi dôvodmi zníženia ratingu uvádza aj prepad exportu z Ukrajiny do Ruska v prvom polroku 2014 o 24 %, riziko energetického deficitu, oslabenie domácej meny a zhoršenie kvality aktív bankového systému. Ďalšie zníženie ratingu na úroveň potenciálneho defaultu pripúšťa v prípade ďalšieho vyostrenia politického alebo ekonomického napätia. Prípadné zlepšenie hodnotenia naopak viaže na obnovu politickej stability, uskutočnenie hospodárskych reforiem a zlepšenie ukazovateľov vonkajšej likvidity (3).

V minulosti predložili experti MMF prognózu poklesu ukrajinského hospodárstva o 5 %, pričom v súčasnosti sa niektoré prognózy pohybujú na úrovni 8 % a viac (4). Podľa odhadu oxfordského analytika Gabriela Sterna dosiahne v roku 2018 pomer štátneho dlhu Ukrajiny k HDP 87 % (5). Strata kontroly nad Krymom spôsobila podľa existujúcich odhadov stratu 3,7 % HDP a udalosti v priemyselnej Doneckej a Luganskej oblasti spôsobili stratu 16 % HDP a štvrtiny exportu priemyselných tovarov a služieb (6).

Do konca roka 2014 môže Ukrajina získať tretiu a štvrtú časť pôžičky v celkovom objeme 2,7 miliardy USD zo strany MMF, ktorý predstavuje jej základného veriteľa. MMF v súvislosti s vojenskou situáciou na východe Ukrajiny súčasne plánuje prehodnotiť svoje prognózy ohľadom vývoja v tomto štáte. V predchádzajúcom období predpokladal zníženie rastu ekonomiky v roku 2014 o 6,5 % a v roku 2015 rast ekonomiky na úrovni 1 %, čo v súčasnosti jeho predstavitelia považujú za nereálne. MMF v závere mesiaca apríl 2014 schválil program spolupráce s Ukrajinou v objeme 17 miliárd USD, pričom prvá časť pôžičky bola splatená začiatkom mája 2014 (3,2 miliardy USD). V závere mesiaca august 2014 bolo prijaté rozhodnutie o uvoľnení ďalšej časti pôžičky v rozsahu 1,39 miliardy USD. MMF predpokladá pokračovanie bojov na východe Ukrajiny do konca roka 2014 aj v roku 2015, pričom zhoršil prognózu poklesu ekonomiky na 7,25 %. Recesia sa podľa údajov MMF v budúcnosti prehĺbi a bude si vyžadovať nové finančné injekcie. V roku 2015 bude podľa odhadu MMF pokles ukrajinskej ekonomiky predstavovať 4,25 %. Podľa odhadov MMF bude objem export Ukrajiny na pozadí ďalšieho zhoršovania vzťahov s Ruskom a s fyzickým odsunom výrobných zariadení naďalej klesať. Deficit platobnej bilancie stúpne na úroveň 7,5 miliardy USD v roku 2014 a na 11,5 miliardy USD v roku 2015. MMF odhaduje, že bude do konca roka 2015 Ukrajina potrebovať nie menej než 19 miliárd USD vonkajších pôžičiek. Uvádza tiež, že vzrastie deficit štátneho rozpočtu na 7,5 % HDP v roku 2014 a na 8,5 % v roku 2015, pričom v predchádzajúcom období prezentoval prognózu 5,8 % HDP v roku 2014 a 3,9 % v roku 2015 (7).

Ekonomická situácia na Ukrajine spôsobuje aktuálny a potenciálny deficit v oblasti zásobovania obyvateľstva a podnikov základnými surovinami a energetickými zdrojmi. Ukrajina nie je schopná pokryť svoje energetické potreby bez dovozu plynu z Ruska; podľa vyjadrenia predsedu ukrajinskej vlády Jaceňuka Kyjev potrebuje doviezť z Ruska 5 miliárd kubických metrov plynu. Obnovenie dodávok plynu z Ruska je však vzhľadom na stále nesplatený dlh ukrajinskej strany voči Gazpromu viac než otázne. Popri tom sa objavujú aj isté okolnosti spochybňujúce absenciu problémov v oblasti zabezpečenia prebiehajúcich reverzných dodávok plynu v budúcnosti, keď časť európskych spoločností vrátane rakúskej OMV vzhľadom na existujúce vzťahy s Gazpromom odmietla takéto dodávky uskutočňovať; oproti tomu poľský PGNiG pozastavil reverzný tok vzhľadom na zníženie objemu dodávok ruského plynu pre Poľsko o 24% (ďalšie znižovanie dodávok plynu pre európske štáty zo strany Moskvy s cieľom zamedzenia reverzným dodávkam plynu pre Ukrajinu sa vzhľadom na predchádzajúce vyjadrenia Vladimíra Putina javí ako mimoriadne pravdepodobné). Popri tom jediný veľký dodávateľ RWE nedávno získal povolenie na predaj svojej dcérskej spoločnosti Dea realizujúcej ťažbu ropy a plynu štruktúram LetterOne prepojeným s ruskou Alfa-Group, čo podľa niektorých analytikov potenciálne spochybňuje bezproblémovosť budúcich reverzných dodávok zo strany spoločnosti RWE (8) (9).

Za danej situácie ukrajinské autority pripravujú obyvateľstvo (ktoré je už v niektorých ukrajinských mestách a obciach odrezané od zásobovania vodou, plynom a elektrickou energiou) na nevyhnutné problémy a usilujú sa prijímať opatrenia smerom k šetreniu zdrojmi. Spoločnosť Kijevenergo vyzýva obyvateľstvo k čo najrozsiahlejšiemu šetreniu elektrickou energiou vrátane napr. zdržania sa používania klimatizácie. Primátor Kyjeva Vitalij Kličko vyhlásil, že do konca mesiaca október 2014 bude v hlavnom meste vypnutý prívod teplej vody; čo sa dodržiava s výnimkou vybraných vodomermi vybavených domov s dobrou platobnou disciplínou. Teplota tepelného nosiča sa z úsporných dôvodov plánuje znížiť o jeden až dva stupne. Zvažuje sa tiež prenesenie začiatku vykurovacej sezóny na 1. novembra 2014 bez ohľadu na aktuálnu teplotu ovzdušia a tiež možnosť odpájania elektrickej energie predovšetkým večerných ale i v ranných hodinách (10); riziko večerného odpájania od elektrickej energie pritom zasahuje všetky regióny Ukrajiny (11). Ukrajinské hospodárstvo utrpí obmedzovaním dodávok energetických zdrojov, pričom sa ukrajinská Federácia zamestnávateľov obrátila k vláde s požiadavkou súladnou s existujúcim memorandom (k rešpektovaniu ktorého sa vláda v minulosti zaviazala) neobmedzovať ich dodávky o menej než tretinu. Naftohaz Ukrajiny a Ministerstvo energetiky Ukrajiny však rozpracúvajú varianty obmedzenia dodávok elektrickej energie pre podniky o 70 %, a to v závislosti od regiónu a typu používaného paliva; pričom v termíne do 1. októbra 2014 majú byť obmedzené dodávky o 30 % a následne o 70 % pôvodného objemu. Predmetný krok môže mať na ukrajinskú ekonomiku horšie dôsledky ako zastavenie prevádzky baní, metalurgických a strojárenských podnikov na Donbase v dôsledku prebiehajúcej občianskej vojny (12).

V termíne do 15. septembra 2014 bude Najvyššej rade Ukrajiny predložený návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2015. Podľa vyjadrenia predsedu vlády Arsenija Jaceňuka nebude návrh „vyzerať najlepšie“ a môže vyvolať nesúhlas niektorých politických síl. Jaceňuk tiež vylúčil možnosť úspešného uskutočnenia reforiem na Ukrajine v podmienkach prebiehajúcej vojny, ktorá tiež zamedzuje prílevu zahraničných investícií (13). Príjmová časť rozpočtu bude zrejme reflektovať fakt zastavenia platieb daní do ukrajinského štátneho rozpočtu zo strany časti podnikov na Donbase, ktoré od mesiaca august 2014 odvádzajú dane za predchádzajúci mesiac a nasledujúce do rozpočtu Doneckej ľudovej republiky (14). V súvislosti s výdavkovou časťou možno predpokladať zohľadnenie vysokých plánovaných výdavkov na pokračujúce vedenie občianskej vojny na východe krajiny a tiež isté snahy o obmedzenie výdavkov smerujúcich do Doneckej a Luganskej oblasti; tie však môžu mať výrazne negatívne následky na integritu Ukrajiny a tým aj na eventuálne zvrátenie katastrofálnych tendencií v ekonomickej oblasti. Okrem vyvolávania nespokojnosti miestneho obyvateľstva a jeho popudzovania proti kyjevským autoritám môže totiž dochádzať k upevňovaniu suverenity orgánov jednostranne vyhlásených republík a k zvyšovaniu miery ich podpory zo strany obyvateľstva: napr. nedávne zastavenie vyplácania dôchodkov obyvateľom miest a obcí, ktoré sú pod kontrolou povstalcov (15) (16), viedlo k rozhodnutiu autorít Doneckej ľudovej republiky vyplácať poberateľom dôchodkov na ňou kontrolovaných územiach penzie vo výške 1800 hrivien (120 EUR) mesačne (17), čo o niečo presahuje aktuálnu výšku priemerného dôchodku na Ukrajine (1561 hrivien).

Problém prístupu k Azovskému moru

Prejdime teraz k ďalšej problematike načrtnutej v úvode článku. Na stránke DespiteBorders.com sme vo viacerých textoch informovali o prebiehajúcej rozsiahlej ofenzíve povstalcov, výsledkom ktorej bola porážka či ústup ukrajinských síl z ich dovtedajších pozícií. Mimoriadne výrazné škody môže ukrajinskej ekonomike spôsobiť dobytie prístavného mesta Mariupoľ zo strany povstaleckých síl, ktoré sa podľa posledných informácií nachádzajú vo vzdialenosti sedem až osem kilometrov od mesta (18). Ich ofenzíva prechádza pozdĺž Azovského mora a vedie do spomínaného mesta Mariupoľ, ktoré predstavuje druhé najväčšie priemyselné centrum Doneckej oblasti a ktorého obrana bola zo strany ukrajinských síl pomerne slabo zabezpečená. Prístav v Mariupoli patrí medzi štyri najväčšie prístavy na Ukrajine, pričom jeho kapacita umožňuje prekladanie viac než 12 miliónov ton nákladov ročne. Ide o najväčší a najlepšie vybavený prístav v Azovskom mori, ktorý leží na križovatke mnohých transportných ciest a je námorne prepojený s Povolžím a s Kaspickým, Baltickým a Bielym morom; zabezpečuje pritom námorné spojenie s Ruskom, Tureckom, Gréckom, Izraelom a inými štátmi (19). Efektívny prístup povstalcov k morskému pobrežiu pritom môže umožniť prísun zdrojov z Južného Osetska a Abcházska. Nasledujúci smer ofenzívy môže predstavovať ďalšie prístavné mesto Melitopoľ, ktoré leží vo vzdialenosti zhruba len 150 kilometrov od Mariupoľa. Výhodu obsadenia zodpovedajúceho územia na pobreží Azovského mora pritom predstavuje absencia možnosti jeho úplnej blokády zo strany ukrajinských síl, a to vzhľadom na pozemný i námorný prístup k nemu. Súčasné dobytie oboch miest predstavuje kľúč k ovládnutiu prístupu k Azovskému moru a perspektívnemu získaniu spojenia s Krymom a tiež možnosť vytvorenia zázemia pre ďalšiu ofenzívu predovšetkým v rámci Záporožskej (následne prípadne Dnepropetrovskej či Charkovskej oblasti) (20) (21). V médiách sa dokonca objavila informácia otázneho stupňa vierohodnosti, že je aktuálne plánovaný návrat Igora Strelkova z dovolenky a jeho nasadenie v rámci operácie smerujúcej k obsadeniu Melitopoľa a následne k vedeniu ofenzívy v rámci Odeskej oblasti (22).

Hrozba ovládnutia Mariupoľa sa javí ako hlavný dôvod, prečo Ukrajina pristala na aktuálne prímerie na Donbase. Vyjadrenia prezidenta Petra Porošenka o prebiehajúcej vojne za nezávislosť Ukrajiny, fakt preskupovania síl a posilňovania ukrajinskej vojenskej prítomnosti v zóne konfliktu (23) (24) svedčí o tom, že sa Ukrajina pripravuje na významnú úlohu udržania kontroly nad pobrežím Azovského mora; pričom nehodlá zotrvať v stave prímeria či dokonca vzdať sa cieľa vojenského potlačenia povstania. Možno pritom predpokladať, že by prípadný pád Mariupoľa takmer s istotou viedol k radikálnym stratám na pozíciách ukrajinských síl na východe Ukrajiny, rozšíreniu povstania do oblastí mimo Donbasu a výraznému poškodeniu ukrajinských ekonomických záujmov. Rozšírenie povstania do ďalších regiónov by pritom z pohľadu Kyjeva predstavovalo kritický scenár potenciálne vedúci k všestrannému kolapsu jeho štátnej moci.

Záver

V analýze z mesiaca marec 2014 spomínanej v úvode textu (25) sme upozorňovali, že na to, aby sa Ukrajina mohla dostať z katastrofálnej hospodárskej situácie, je pre ňu životne dôležité stabilizovať politickú a následne bezpečnostnú situáciu; pričom základom by malo byť vytvorenie vlády s účasťou politických špičiek etablovaných naprieč celou Ukrajinou (vláda národného konsenzu) za garancií vzájomného rešpektovania politických, hospodárskych, jazykových, etnických a náboženských špecifík juhu a východu západnými oblasťami a vice versa. Dosiahnutie bezpečnostnej a politickej stability pritom predstavuje jediný možný kľúč k odvráteniu totálneho kolapsu štátu, ktorý v bezprostrednej budúcnosti hrozí. Nakoľko sa od mesiaca marec udalosti vyvíjali opačným než odporúčaným smerom, aktuálne nezostáva nič iné ako stotožniť sa so záverom redaktorov nášho časopisu, že najlepšie východisko z krízy predstavuje z pozície Kyjeva rezignácia na cieľ vojenského potlačenia povstania a začatie serióznych politických rokovaní o mimoriadne širokej federalizácii krajiny s ústavnoprávnym postavením ruského jazyka ako druhého štátneho jazyka rovnoprávneho s ukrajinským (26).