Na stránkach časopisu Despiteborders.com sme v nedávnej minulosti konštatovali, že má Rusko záujem napriek existujúcim problémom s európskymi trhmi a zintenzívneniu aktivity smerom k ázijským trhom záujem o udržanie (resp. zvýšenie) dodávok plynu do Európy, a to nielen v krátkodobom ale aj v dlhodobom horizonte. Svedčí o tom napr. skutočnosť, že naďalej vyvíja aktivity smerom k vybudovaniu plynovodu Južný prúd do strednej Európy. Vo všeobecnosti pritom možno konštatovať, že Moskva ťaží z orientácie časti štátov EÚ na ich národné záujmy. Od toho sa odvíja jej stratégia vo vzťahu k presadzovaniu projektu spomínaného plynovodu, ktorá spočíva v osobitnom postupe vo vzťahu k jednotlivým krajinám (1). Práve osobitý prístup voči jednotlivým členským štátom Európskej únie vytvára napätie a konflikty medzi Európskou komisiou a členskými štátmi EÚ.

Konflikt medzi Európskou komisiou a Ruskom

Otázka národných záujmov vystupuje do popredia aj v súvislosti s tretím energetickým balíkom EÚ a sankciami voči ruským spoločnostiam resp. jednotlivými fyzickým osobám súvislosti s krízou na Ukrajine. Tretí energetický balík (prijatý v roku 2009) obsahuje limity pre vertikálne prepojené spoločnosti na právo a správu energotransportných sietí (vlastníctvo alebo kontrola nad väčšinovým balíkom akcií distribučných sietí). Týmto spôsobom sa Európska komisia snaží rozdeliť obchod a tranzit plynu, čo bude mať podľa názoru Európskej komisie za následok zvýšenie konkurencie a umožní príchod nových hráčov na trh či zníženie cien za energiu. Okrem iného je cieľom tretieho energetického balíka zjednotenie roztriešteného energetického trhu EÚ odstránením národných bariér v obchode s energonosičmi prostredníctvom zvýšenia bezpečnosti dodávok a rozvoja konkurencieschopnosti na úrovni EÚ. Rusko a Gazprom tieto novinky odmietajú s tým, že sa podľa ich názoru Európska komisia snaží kontrolovať trh a prinútiť Gazprom prejsť zo zmluvnej schémy dodávok plynu na spotové dodávky. Gazprom nesúhlasí ani s tým, že by mal v súlade s tretím energetických balíkom zabezpečiť prístup k svojej energotrasportnej sieti aj pre tretie osoby, t. j. ostatným dodávateľom. V prípade, že takí nie sú, má časť sietí z ostať nevyužitá, v rezerve (čo je podľa Gazpromu pri niektorých existujúcich projektoch až polovica), čo vo výsledku znižuje rentabilnosť celého projektu Južného prúdu (2). Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov oponoval Európskej komisii tým, že medzivládne dohody týkajúce sa plynovodu Južný prúd uzatvorené s tranzitnými krajinami boli podpísané pred implementáciou tretieho energetického balíka. Ďalej dodal, že právo Európskej únie nemôže byť aplikované spätne do minulosti, čo predstavuje dôvod, prečo by mal byť spomínaný plynovod vyňatý spod pôsobnosti tretieho energetického balíka (3).

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso jasne zdôraznil, že je kriticky dôležité, aby Európska únia zostala v záležitosti energetickej bezpečnosti jednotná (4). Ako vyplynie z nasledovného textu, EÚ zatiaľ zostáva v otázke energetickej bezpečnosti viac-menej rozdelená. Moskva ťaží z orientácie časti štátov EÚ na ich národné záujmy. Pri presadzovaní výstavby plynovodu Južný prúd sa snaží apelovať na národné záujmy jednotlivých štátov a na ich vlastnú energetickú bezpečnosť. Za tento prístup ruský zožal prezident Vladimír Putin vlnu kritiky zo strany švédskeho ministra zahraničných vecí, ktorý na stretnutí ministrov zahraničných vecí v Luxemburgu uviedol: „Vieme, že Putin chce rozdeliť EÚ (… Rusi) sa to vždy snažia urobiť, keď sú zahnaní do kúta. Zmluva s Ruskom bola pre Rakúsko (pozri nižšie) dôležitá, mala však byť v kompetencii EÚ a nie Rakúska“ (5).

Naprojektovaná trasa plynovodu Južný prúd. V dolnej časti obrázku sa uvádza chronológia uzatvorenia medzivládnych dohôd o participácii na projekte. Zdroj: RIA NOVOSTI

Investičná štruktúra projektu Južný prúd k 15. 11. 2012. Zdroj: Offshore Energy Today.com

Postoje jednotlivých štátov k výstavbe Južného prúdu

Dohoda o výstavbe plynovodu Južný prúd medzi Rakúskom a Ruskou federáciou bola podpísaná dňa 24. júna 2014. Rakúska spoločnosť OMV je jednou z najväčších spoločností v Európe (6). Podľa vyjadrenia generálneho riaditeľa tejto spoločnosti Gerharda Roissa by sa rokovania ohľadom projektu Južný prúd mali zrýchliť, pričom majú byť všetky otázky regulované európskym právom, čo však nevylučuje, že môžu v niektorých oblastiach existovať výnimky; podľa jeho názoru by mal Gazprom v danej veci rokovať s EÚ. Dodal, že od jesene 2013, po tom, čo sa prestalo uvažovať nad projektom Nabucco (ktorý skrachoval na probléme jeho financovania), sa so všetkou vážnosťou rokuje o projekte Južný prúd, ktorý nemá nič spoločné s krymskou krízou (existuje historická paralela so začiatkom dodávok ruského plynu do Rakúska a inváziou sovietskych vojsk do Československa v roku 1968). Niektorí politickí hráči v súčasnosti uvažujú o dodávkach energonosičov do Európskej únie bez účasti Ruska, čo je podľa jeho názoru nerealistické, pretože len v prípade Rakúska pochádza tretina plynu z Ruska a sú regióny, kde je podiel ruského plynu až 100 percentný. Netreba zabúdať ani na fakt, že rakúsky priemysel do značnej miery závisí od ruského plynu (7). Podľa vyjadrenia rakúskeho ministra zahraničia Sebastiana Kurza Rakúsko nepotrebuje iba viac dodávateľov, ale aj viac transportných ciest, ktorými by mohla do Rakúska tiecť energia. Dodal tiež, že celkovo päť európskych štátov vyjadrilo jasný a jednoznačný záujem o Južný prúd. Okrem toho zdôraznil, že popri všetkých nevyhnutných sankciách a reakciách zo strany EÚ v súvislosti s krízou na Ukrajine je dôležité nechať si otvorené komunikačné kanály s Ruskom (8). Podobne zdržanlivo sa v tejto záležitosti vyjadrujú aj ostatní rakúski verejní činitelia [porovnaj (9)].

Podľa vyjadrenia predstaviteľa slovinskej spoločnosti Plinovodi (ktorá je hlavným partnerom Gazpromu vo výstavbe slovinskej časti plynovodu Južný prúd) Marjana Eberlinca Slovinsko a jeho spoločnosť napriek prevzatiu rokovaní zo strany Európskej komisie pokračujú v prípravách na výstavbu plynovodu (10). Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov počas svojej návštevy Slovinska zdôraznil, že Moskva a Ľubľana majú spoločný cieľ, a to nájsť riešenia umožňujúce účastníkom v projekte Južný prúd vyplniť ich záväzky vplývajúce z medzivládnych dohôd bez toho, aby dochádzalo k porušovaniu práva Európskej únie a záväzkov v energetickom sektore (11). Rovnako ako Rakúsku, tak aj v Slovinsku existuje záujem na vybudovaní plynovodu. Slovinský minister zahraničia Karl Erjavec vyhlásil, že jeho krajina má záujem na tom, aby plynovod Južný prúd prechádzal cez jej územie (12).

Maďarský premiér Viktor Orbán počas svojej návštevy Belehradu vyjadril projektu Južný prúd podporu, pretože ho podľa vlastných slov vníma ako prostriedok k zabezpečeniu energetickej bezpečnosti svojej krajiny. Rovnako zdôraznil, že nenechá Maďarsko ohľadom dodávok plynu v stave závislosti na Ukrajine. Podľa jeho názoru by tí, ktorí sa pokúšajú zastaviť tento projekt, mali najprv ponúknuť alternatívne riešenie (13). Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a obchodu Maďarska Péter Szijjártó na pracovnej návšteve vo Viedni vyslovil názor, že je projekt Južný prúd v európskom záujme, významne prispieva k energetickej bezpečnosti strednej Európy a znižuje riziko spojené s prepravou plynu (14).

Na začiatku roku 2014 sa v Srbsku konali parlamentné voľby, ktoré podľa očakávaní priniesla suverénne víťazstvo Srbskej pokrokovej strany. Uvedená strana získala hypotetickú možnosť zbaviť sa predchádzajúceho aj aktuálneho koaličného partnera, Socialistickej strany Srbska, ktorú niektorí komentátori považujú za potenciálne proruskú. Podľa vyjadrenia srbského ministra zahraničných vecí Ivicu Dačića (predsedu spomínanej socialistickej strany) je projekt Južného prúdu srbským národným záujmom [podobne sa vyjadril staronový srbský premiér Aleksandar Vučić (15)]. Srbskú pokrokovú stranu možno vyhodnotiť ako proeurópsku stranu, ktorá vidí svoju krajinu ako perspektívneho člena EÚ. V procese asociácie bude musieť Srbsko harmonizovať svoje energetické zákonodarstvo s právom EÚ do konca tohto roka (16). To znamená, že bude EÚ vyžadovať implementáciu takzvaného tretieho energetického balíka Európskej únie v spojitosti s tým, aby sa – ako ukazuje rad symptómov – sťažila, skomplikovala a v konečnom dôsledku znemožnila realizácia Južného prúdu (17). Okrem toho možno očakávať určité problémy ohľadom dodržiavania pravidel hospodárskej súťaže EÚ, pretože srbskú časť bude realizovať dcérska spoločnosť Gazpromu – Centrogas, čo je ukotvené v rusko-srbskej zmluve o výstavbe plynovodu [porovnaj s odsekom nižšie; porovnaj (18), hoci sa v marci 2014 konal tender, ktorý vyhrala práve spoločnosť Centrogas (19)].

Podľa vyjadrenia ministra zahraničných vecí Bulharska Kristiana Vigenina je postoj Bulharska k Južnému prúdu jasný; realizácia tohto projektu je dôležitá z pozície diverzifikácie ciest dodávok plynu, ale aj z hospodárskeho pohľadu. Dodal, že Bulharsko považuje všetky projekty ktoré vedú k diverzifikácii ciest aj zdrojov, za časť krokov smerujúcich k zvýšeniu energetickej bezpečnosti (20). Dňa 6. júna 2014 americká veľvyslankyňa v Bularsku Marcie Ries vyhlásila, že bulharské spoločnosti zúčastňujúce sa na výstavbe Južného prúdu môžu byť zasiahnuté sankciami. Dôvodom tohto kroku je fakt, že si Bulharsko zvolilo ruskú spoločnosť Strojtransgaz na vybudovanie bulharskej časti plynovodu. Na tomto mieste pripomenieme, že táto spoločnosť čelí americkým hospodárskym sankciám v súvislosti s krízou na Ukrajine (21). Okrem toho rusko-bulharská zmluva na vybudovanie bulharskej časti plynovodu čelí kritike Bruselu, pretože preferuje ruské a bulharské spoločnosti, čo je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ [rovnako v projekte dochádza k zvýhodňovaniu k určitých subjektov, čo je tiež v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, porovnaj (22)]. Neskôr bulharský predseda vlády Plamen Oresharski ubezpečil Európsku komisiu, že sa plynovod v Bulharsku bude stavať v súlade s európskym právom (23). Problémom zostáva aj fakt, že v roku 2010 bulharská vláda vytvorila spoločnosť „Južný prúd Bulharsko“, ktorá bude vlastniť plynovod a zároveň ho prevádzkovať. Bulharská vláda nevidí problém v ad hoc vytvorenej spoločnosti za účelom výstavby plynovodu. Vo výsledku môže dôjsť k vytlačeniu ruských a domácich spoločností z výstavby plynovodu. (Aj) Otázka výstavby plynovodu stála za rozpadom vládnej koalície v Bulharsku a vypísaním predčasných volieb. Nový očakávaný víťaz volieb Bojko Borisov (predseda konzervatívnej strany GERB – Граждани за европейско развитие на България) sa vyjadril, že vylúči z tendra na výstavbu plynovodu každú spoločnosť, ktorá je objektom sankcií zo strany EÚ alebo USA. Rovnako vyhlásil, že sa v prípade, že vyhrá voľby a sformuje nový kabinet, bude plynovod budovať v súlade s európskou legislatívou (24).

Podľa vyjadrenia gréckeho ministra životného prostredia Jannisa Maniatisa z 29. mája 2014 má Grécko záujem o vybudovanie časti plynovodu Južný prúd cez svoje územie. Podľa jeho slov vybudovanie plynovodu zintenzívni spoluprácu s Gazpromom a zabezpečí bezpečnejšie dodávky zemného plynu do Grécka (25).

Od prvého júla 2014 predsedníctvo v EÚ prešlo do Talianska. Taliansky štátny tajomník pre európske záležitosti Sandro Gozi ubezpečil, že sa počas talianskeho predsedníctva v Európskej únii bude pokračovať v implementácii tohto energetického projektu. Podľa jeho slov Južný prúd vždy bol a vždy zostane najdôležitejší pre Taliansko, ktoré má silný záujem na jeho realizácii. Jeden z dôvodov podpory tohto projektu je podľa jeho vyjadrenia diverzifikácia súčasných prepravných trás. Vyjadril tiež predpoklad, že projekt prispeje k posilneniu jednotného energetického trhu. Podľa jeho názoru je veľmi dôležité diverzifikovať infraštruktúru jej spojením s rôznymi dodávateľmi. Ako už bolo naznačené vyššie, niektoré skupiny sa snažia dávať do vzťahu projekt Južného prúdu s krízou na Ukrajine. Podľa jeho vyjadrenia Taliansko považuje za absolútnu prioritu začatie politickej a hospodárskej integrácie Ukrajiny s Európskou Úniou za súčasného obnovenia strategického partnerstva medzi EÚ a Ruskom [(26); podobne sa vyjadrujú aj iní talianski predstavenia, napríklad taliansky premiér Matteo Renzi stojí za iniciatívou spoločného dialógu národných vlád s Európskou komisiou o podpore projektu (27)]. Talianska ministerka zahraničných vecí Federica Mogherini sa snaží problematiku Južného prúdu a udalostí na Ukrajine oddeľovať (28). Taliansko je vo všeobecnosti veľmi opatrné ohľadom komentovania údajných ruských aktivít na východnej Ukrajine a v danej súvislosti volí skôr miernejší tón a rétoriku [porovnaj (29)].

Záver

Napriek rozprom sprevádzajúcim projekt Južný prúd predovšetkým vo vzťahu k tretiemu energetickému balíku, sankciám voči tretím subjektom, dodržiavaniu pravidiel hospodárskej súťaže podľa európskeho práva a napokon určitej forme konfliktov na vertikálnej úrovni EÚ – členské štáty môže plynovod Južný prúd prispieť k zvýšeniu energetickej bezpečnosti v Európe. Nepochybne ním dôjde k diverzifikácii transportných trás, ktoré budú obchádzať Ukrajinu, ktorá sa javí ako nedôveryhodná tranzitná krajina a do budúcnosti aj ako krajina s vysokou mierou nestability. Možno dodať, že sa vláda v Kyjeve rozhodla predať časť trasportného systému, čo robí otáznymi budúce vlastnícke vzťahy voči existujúcej prepravnej infrašruktúre na Ukrajine. V prípade, že sa Rusko a Európska komisia dohodnú na pôsobnosti tretieho energetického balíka vo vzťahu k Južnému prúdu, existuje potenciál diferzifikácie zdrojov energonosočov. Z tejto situácie môže ťažiť aj Slovenská republika, pretože bude navrhovaný plynovod prechádzať cez Maďarsko a končiť v Rakúsku. Do budúcna je možné napojenie sa Slovenska na plynovod, čo zvýši energetickú bezpečnosť Slovenskej republiky obídením územia Ukrajiny. Na druhej strane klesne význam Slovenska ako tranzitnej krajiny a štátny rozpočet príde o relevantný zdroj prijímov vo forme tranzitných poplatkov za prepravu plynu; dlhodobo sa však ukazuje, že nie je možné prihliadať súčasne v rovnakej miere na záujmy SR v oblasti energetickej bezpečnosti a na záujmy SR ako tranzitéra plynu.