Spoločnosť JKX Oil & Gas Plc. má aktíva v sfére ropy a zemného plynu na Ukrajine a v Rusku, jej centrála sídli v Londýne (1). Vlastní tiež niekoľko aktív na Slovensku a v Maďarsku. Spomínaná spoločnosť spadá do štruktúr Igora Kolomojského a jeho spoločníka Gennadija Bogoľubova (2) [niektoré zdroje uvádzajú, že dané osoby ovládajú iba 40 percent spoločnosti (3)].  Čo sa týka slovenských aktív JKX Oil & Gas, podľa informácie z roku 2008 sa dohodla s britskou spoločnosťou Aurelian Oil & Gas Plc. na prevzatí 25-percentného podielu v troch ropných prieskumných licenciách na Slovensku. Predmetná transakcia sa týka štvrtinového podielu na prieskumných licenciách pre lokality okresov Svidník, Medzilaborce a Snina. Podľa informácií zo slovenských médií v ďalších obdobiach po akvizícií sa budú náklady súvisiace so skúmaním ložísk deliť podľa podielu oboch spoločností, teda 25 % bude hradiť JKX a 75 % Aurelian. Predmetné licencie spoločnosti Aurelian a jej dcérskej slovenskej spoločnosti Aurelian Oil & Gas Slovakia s.r.o. [aktuálne Alpine Oil and Gas s.r.o. (4)] pokrývajú územie s rozlohou vyše 1500 kilometrov štvorcových v podhorských oblastiach  Karpát v blízkosti pri poľských hraníc na severovýchode slovenského územia. Na poľskej strane hranice pritom existovala významná produkcia ropy od polovice 19. storočia. Podľa informácie z prostredia Aurelianu slovenské licencované územia všetky predpoklady na to, aby sa tu nachádzali hydrokarbónové polia, pričom sú blízko produkčných vrtov v Poľsku a na Ukrajine (5). Podľa výpisu z Obchodného registra sa ukazuje ako pravdepodobné, že spoločnosť je matkou troch slovenských podnikateľských subjektov (6) [v prospech čoho vypovedá aj dokument Ministerstva životného prostredia SR, na ktorý odkazujeme nižšie, a tiež údaje na stránke JKX Oil & Gas (7)]. Podľa údajov Ministerstva životného prostredia SR k 1. januáru 2015 má spoločnosť JKX Oil & Gas spolu s Alpine Oil and Gas, s.r.o. (8), rumunskou štátnou petrochemickou spoločnosťou ROMGAZ S.A. (9) a dcérskymi spoločnosťami JKX Oil & Gas licenciu na prieskum lokalít Medzilaborce, Snina, Svidník (10). V minulosti sa aktivity Aurelian Oil & Gas spájali práve s ťažbou bridlicového plynu (11), rovnako to bolo aj v Poľsku (12).

Podľa vyjadrenia predstaviteľov spoločnosti JKX Oil & Gas spoločnosť žaluje Ukrajinu na medzinárodnej arbitráži pre straty z investícií, ktoré údajne Ukrajina spôsobila porušením zmlúv, upravujúcich práva predmetnej spoločnosti (t. j. Dohovor o energetickej charte; Dvojstranná investičná zmluva medzi Veľkou Britániou a Ukrajinou a Dvojstranná investičná zmluva medzi Holandskom a Ukrajinou). JKX Oil & Gas si nárokuje odškodné vo výške 180 mil. USD (13). Rovnako ako na Slovensku, aj na Ukrajine aktivity spoločnosti JKX Oil & Gas súvisia s ťažbou bridlicového plynu.

Environmentálne vplyvy
Ťažba bridlicového plynu (tzv. hydraulickým štiepením, t. j. frakovaním) má pritom vážne environmentálne vplyvy a to predovšetkým na kvalitu povrchových a podzemných vôd a ovzdušia. Na začiatku mesiaca februára 2015 médiá informovali o zemetrasení v Sumskej a čiastočne v Poltavskej oblasti, ktoré bolo dávané do možnej súvislosti s ťažbou bridlicového plynu zo strany spoločnosti JKX Oil & Gas (14). Keďže sa len časť značne vysokého objemu chemicky kontaminovaných kvapalín používaných pri ťažbe spätne zachytáva a zvyšok uniká do životného prostredia, environmentálne dopady frakovania sa týkajú predovšetkým úniku a ďalšieho účinku toxických chemikálií používaných pri ťažbe (15), ktorý vedie k možnej [a súčasne zrejme častej (16)] kontaminácii podzemnej i povrchovej vody. Napr. v Texase sa objavilo viacero prípadov, keď poškodení tvrdili, že ťažbou bridlicového plynu v dôsledku poškodení podloží kontaminuje voda v studniach (17); v jednom z prípadov už súd poškodeným vyhovel a priznal im odškodné vo výške 3 miliónov amerických dolárov súvisiace s poškodením zdravia a nutnosťou zmeniť obydlie (18). K uvedeným problémom sa pridružuje aj rad iných environmentálnych dopadov ako sekundárne znečistenie životného prostredia napríklad zhustením premávky v lokalitách ťažby (s tým súvisiace zničenie ciest ťažkými mechanizmami), zvýšením prašnosti a hlučnosti, znehodnotenie veľkého množstva vody (v pomere k vyťaženému plynu) použitej pri ťažbe bridlicového plynu [a jej prípadné ďalšie uskladenie (19)] alebo kontaminácia životného prostredia rádioaktívnymi prvkami (20) (21) (22). Okrem uvedených dopadov však výsledky vedeckých výskumov ukazujú, že daná metóda ťažby môže viesť aj k vzniku zemetrasení; konkrétne sa uvádza prípad série zemetrasení v meste Poland v štáte Ohio v marci roku 2014 (23). Vzhľadom na reálne a možné (zatiaľ nepreukázané) dopady na životné prostredie je metóda frakovania zakázaná v množstve krajín (24).

Širší ťažobný kontext
Environmentálna problematika vystupuje do popredia aj v prípade možnej či prebiehajúcej ťažby zlata, striebra, uránu či prípadne lítia na slovenskom území. SR sa dostáva pod intenzívny tlak zahraničných ťažobných spoločností predovšetkým z Austrálie, Cypru, Kanady, Ruska a Veľkej Británie, ktoré intenzívne realizujú geologické prieskumy a vytvárajú zvyšujúci tlak na slovenskú spoločnosť a vládu so zámerom presadenia ťažby zlata. Predmetným spoločnostiam ide primárne o vývoz a predaj minerálneho bohatstva do zahraničia za účelom dosahovania korporátneho zisku. Spracovateľské technológie kyanidového lúhovania, ktoré by boli pri ťažbe používané, boli už zakázané v Nemecku, Česku, Maďarsku ako škodlivé pre životné prostredie. Intenzívny odpor voči ťažbe zlata vyvíja občiansky sektor, dotknuté samosprávy ako aj samotné miestne obyvateľstvo, výsledkom čoho sa zatiaľ nevytvorilo priaznivé legislatívne prostredie pre realizáciu ťažby zo strany týchto spoločností. Napr. ťažobná spoločnosť EMED Slovakia v mesiaci september 2012 ohlásila, že utlmí investície do prieskumu všetkých perspektívnych lokalít na Slovensku a počká si na vývoj schvaľovania ťažby zlata na Bielom Vrchu pri Detve (25), ktorý zrejme predstavuje najväčšie ložisko zlata na Slovensku. Okrem spomínaných zahraničných spoločností usilujúcich sa o ťažbu zlata (spoločne so striebrom) v našej krajine nenápadne vyvíja  konkrétne ťažobno-spracovateľské aktivity minimálne jedna kanadská spoločnosť (26), a to na Gemeri v bani Mária, ktorú niektorí odborníci považujú za možné najväčšie ložisko striebra v celej Európe (27). Predmetná zahraničná spoločnosť plánuje do 10 až 18 rokov toto ložisko úplne vyťažiť (28). Austrálska spoločnosť Forte Energy a kanadská European Uranium Resources  vykonávajú na Slovensku aktivity smerom k realizácii ťažby uránu v dvoch slovenských uránových projektoch – Jahodná (Kurišková) pri Košiciach a Novoveská Huta (29). Na dané plány reagovali občianske aktivity s cieľom zamedzenia ich realizácii prostredníctvom vytvorenia tlaku na príslušné štátne orgány, pričom v mesiaci február 2015 Ministerstvo životného prostredia SR zamietlo žiadosť o tretie predĺženie platnosti prieskumného územia v lokalite Čermeľ – Jahodná pri Košiciach (30). K environmentálnym dopadom ťažby uránu pritom patrí kontaminácia ložísk, povrchovej a podzemnej vody a vytváranie vysoko toxických a rádioaktívnych háld hlušiny. O ťažbu lítia, ktorého výskyt na Slovensku sa predpokladá, zatiaľ ťažobné spoločnosti neprejavujú záujem (31).

Záver
Zámer spoločnosti JKX Oil & Gas realizovať na Slovensku aktivity smerujúce k ťažbe bridlicového plynu možno po viacerých stránkach označiť za škandalózny. Ide predovšetkým o možné environmentálne dopady, ktoré možno v prípade metódy frakovania vo vzťahu k ochrane kvality vody označiť za kritické. V  kontexte ochrany životného prostredia je tiež zreteľa hodná skutočnosť, že Svidník, Medzilaborce a Snina ležia na území krajinnej oblasti Nízke Beskydy v blízkosti Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty (32) a Národného parku Poloniny (33). Ďalší problematický moment predstavuje samotná osoba ukrajinského oligarchu Igora Kolomojského, ktorého aktíva boli podrobené analýze v samostatnom texte v časopise DespiteBorders.com (34). Vzhľadom na množstvo predchádzajúcich občianskych aktivít spojených s problematickými environmentálnymi aspektmi prípadnej ťažby zlata a uránu (pozri vyššie), a tiež na špecifiká metódy frakovania a účasť osoby Kolomojského v predmetnom projekte je vysoko pravdepodobné, že prípadné pokračovanie v aktivitách smerujúcich k ťažbe bridlicového plynu vyvolá búrlivú reakciu občianskeho aktívu na Slovensku. Potenciálna negatívna reakcia na zámer ťažiť bridlicový plyn na Slovensku sa môže opierať aj o materiál schválený Vládou SR, v zmysle ktorého voda predstavuje strategickú surovinu štátu, a o deklaráciu Vlády SR, že táto surovina podlieha národným záujmom (35). Ďalej sa môže opierať o úsilie Vlády SR o ústavnú ochranu vody (36) a o skutočnosť, že podľa novely vodného zákona z roku 2014 sa vode uznáva postavenie suroviny so strategickým významom pre bezpečnosť štátu a súčasne sa posilňuje jej ochrana (37). Napriek skutočnosti, že rentabilnosť ťažby fosílnych palív je pre ich súčasné ceny aktuálne pomerne nízka, geologické prieskumy sa zrejme realizujú s perspektívou budúceho vývoja cien priaznivého pre ťažbu; vzhľadom na uvedený fakt je riziko pokračovania aktivít spomínaných v predloženom texte pomerne vysoké.