Arsenija Jaceňuka možno oprávnene označiť za jedného najperspektívnejších súčasných ukrajinských politikov. Experti ho neraz označujú za „politika novej generácie” a nie je to ani tak vzhľadom na jeho vek, ako kvôli jeho názorom. Samotný Jaceňuk sám seba označuje za stúpenca liberalizmu so silnými štátnymi inštitúciami, inak povedané, sociálnej demokracie, ktorá sa na Ukrajine zatiaľ nerozvinula.

Odchod z postu predsedu ukrajinského parlamentu v novembri 2008 znamenal pre Jaceňuka šancu začať samostatnú politickú kariéru. Pritom v mocenskom boji medzi Juliou Tymošenkovou a Viktorom Juščenko zohrával Jaceňuk úlohu „mierotvorcu” bez toho, aby si poškvrnil svoju povesť politickými škandálmi a účasťou v tomto boji. Obyvateľstvo Ukrajiny, ktoré je sklamané z politiky prezidenta a premiérky, sústredilo svoju pozornosť na charizmatického politika. Po Jaceňukovom odchode z funkcie jeho popularita doslova v priebehu niekoľkých mesiacov stúpla niekoľkonásobne. V rebríčku možných kandidátov na post hlavy štátu sa dostal na tretie miesto (1). Podľa prieskumu analytického Razumkovovho centra viedol marcové poradie potenciálnych kandidátov Viktor Janukovyč s podporou 19,5 %, druhé miesto obsadila Julia Tymošenková so 17,9 % a na treťom mieste s 13,4 % hlasmi sa nachádzal Arsenij Jaceňuk. Súčasný prezident v tom čase disponoval podporou celkovo 4 % ukrajinského obyvateľstva.

Cesta do veľkej politiky

Svoju politickú kariéru mladý politik začal ešte počas vlády prezidenta Leonida Kučmu. Do štátnej služby Arsenij Jaceňuk nastúpil po raketovej kariére v banke Avaľ, kde pôsobil ako zástupca predsedu predstavenstva. Banka Avaľ bola a zostala naďalej jednou z najväčších ukrajinských bánk. Podľa údajov banky za rok 2007, jej služby využívalo viac než 3,6 mil. individuálnych a vyše 240 tis. korporatívnych klientov (2). Tak napr. služby UkrSibbanku, ktorá bola v roku 2007 vyhlásený časopismi Global Finance (New York) a Euromoney (Londýn) za najlepšiu banku na celej Ukrajine, využívalo 69 tis. ukrajinských podnikov a počet účtov fyzických osôb bol viac než 3 mil (3).

V septembri 2001 bol Arsenij Jaceňuk poverený výkonom funkcie ministra hospodárstva Autonómnej republiky Krym a od novembra 2001 do januára 2003 zastával už post riadneho ministra. Vtedy vstúpil do dejín súčasnej ukrajinskej politiky ako najmladší minister. Vo svojej ďalšej politickej kariére Jaceňuk stihol zastávať nasledovné funkcie : prvý námestník predsedu Národnej banky Ukrajiny, prvý námestník predsedu štátnej administratívy v Odeskej oblastik, minister hospodárstva, prvý námestník vedúceho prezidentskej kancelárie, minister zahraničných vecí, predseda parlamentu.

Nepochybne, jedným z najväčších úspechov mladého politika je, že v roku 2004 sa mu počas „oranžovej” revolúcie podarilo zachrániť ukrajinský bankový systém pred krachom. Vtedy predseda Národnej banky Serhij Tihipko odišiel pracovať do volebného štábu Viktora Janukovyča a Arsenij Jaceňuk bol poverený výkonom funkcie šéfa banky. Jaceňuk zabránil rozpadu bankového systému a udržal kurz národnej meny, keď zakázal predčasné vydávanie vkladov.

Možné zdroje financovania Jaceňukovej kampane

Jaceňuk nikdy nebol bezprostredne prepojený na veľké finančné skupiny na Ukrajine a vždy odmietal chýry o tom, že do veľkej politiky sa dostal s podporou kapitálu finančnej skupiny Priemyselný zväz Donbasu pod vedením Vitalija Hajduka. O ich vzťahu písali viaceré ukrajinské médiá (4). Ešte v roku 2007 označil ukrajinský časopis Profiľ Arsenija Jaceňuka za človeka z „okolia Vitalija Hajduka,” ale bez konkrétnych faktov, ktoré by uvedené názory potvrdzovali. V poslednej dobe Vitalij Hajduk čoraz viac prejavuje záujem o spoluprácu a kontakty s premiérkou Juliou Tymošenkovou. V súčasnosti stojí na čele skupiny premiérkiných poradcov.

Keď bol v novembri 2008 bývalý predseda parlamentu donútený začať samostatnú politickú činnosť, viacerí experti si kládli otázku, kto bude financovať jeho politickú kampaň. Je nesporné, že na to, aby sa mohol stať rovnocenným partnerom „žralokom” ukrajinskej politiky, akými sú Viktor Janukovyč a Julia Tymošenková, bude Jaceňuk potrebovať dobrú finančnú podporu. Najreálnejším zdrojom financovania Jaceňukovej predvolebnej kampane  by sa mohli stať prostriedky stredných podnikateľov, t. j. tej časti podnikateľských elít, ktoré sa neusilujú o získanie moci, ale chcú v nej vidieť vlastných predstaviteľov, ktorí budú obhajovať ich záujmy.

Podnikatelia novej generácie sú zainteresovaní na európskych trhoch, ako aj na existencii a rozvoji právnych noriem na domácom trhu. Arsenij Jaceňuk stelesňuje tento typ politika, ktorému podobná úloha svedčí. Vzhľadom na rozmach predvolebnej kampane sa však zdá, že Jaceňuk dávno prekonal rámec „peňazí strednej vrstvy podnikateľov” a získal „protektora” v prostredí známych ukrajinských oligarchov. Iba na otázku, kto z prostredia ukrajinskej podnikateľskej elity financuje perspektívneho politika, samotný Jaceňuk neodpovedá. Nezávislí analytici a médiá sa snažia objasniť príčiny jeho mlčania, pričom jeho meno spájajú s priezviskami dvoch oligarchov: Viktora Pinčuka a Dmytra Firtaša.

Je spolupráca Firtaša a Jaceňuka možná?

Dmytro Firtaš je jedným z najmlčanlivejších oligarchov krajiny. Kontroluje Medzinárodnú holdingovú spoločnosť „Group Df.” Tento holding kontroluje akcie spoločnosti RosUkrEnergo, ako aj Prvú maďarskú spoločnosť pre obchod so zemným plynom a energetickými službami. Okrem toho Firtaš disponuje aktívami v chemickom priemysle a v energetickej infraštruktúre, vlastní chemické podniky na Ukrajine, v Estónsku, v Rusku, vo Švajčiarsku, v Taliansku a v Tadžikistane. Holding „Group Df” nerád poskytuje informácie o svojich aktivitách. Odnedávna Firtaš začal financovať činnosť Strany regiónov. Jeho záujmy v tejto strane predstavujú poslanci Sergej Ľovočkin, Jurij Bojko a Michail Papijev. S najväčšou pravdepodobnosťou práve táto „Firtašova skupina” zabránila vytvoreniu koalície medzi Blokom Julie Tymošenkovej a Stranou regiónov v máji 2009. Práve vtedy sa konali rokovania medzi Juliou Tymošenkovou a najvýznamnejším „sponzorom” Strany regiónov, podnikateľom z Donecka Rinatom Achmetovom, rokovania o vytvorení spoločnej koalície. Príčina spočíva v tom, že v Strane regiónov sa posilnilo postavenie tzv. „krídla odštiepencov”, ktorí zastupujú záujmy podnikateľa Dmytra Firtaša. Táto skupina sa vytvorila v roku 2007 počas predčasných parlamentných volieb. Práve vtedy sa poslancami Strany regiónov stali tzv. ľudia z plynárenského okolia Firtaša, o. i. Jurij Bojko a Sergej Ľovočkin. Achmetov vtedy predpokladal, že pomocou Julie Tymošenkovej odstráni „Firtašovo krídlo” a obnoví niekdajšiu kontrolu nad Viktorom Janukovyčom. Posilnenie Firtašovej skupiny prispelo k tomu, že sa začalo o Firtašovi hovoriť ako o alternatívnom zdroji financovania strany popri Achmetovovi.

Z toho vyplýva, že Firtaš by sa stal alternatívou jediného reálneho zdroja ovplyvňovania oficiálneho lídra strany Viktora Janukovyča. Bezprostredný „zápas” s Firtašom o vplyv v strane by pre Achmetova nebolo prijateľné, lebo by to mohlo mať negatívny vplyv na imidž vonkajšej jednoty Strany regiónov. Práve s pomocou premiérky, ktorá Firtaša považuje za jedného zo svojich úhlavných nepriateľov, by sa to mohlo Achmetovovi podariť. Pravdepodobne by vtedy Achmetov ako oficiálny spojenec Julie Tymošenkovej bol „donútený” podporiť jej rozhodnutia, aj keby smerovali proti Firtašovi. Firtašov zásah však spôsobil zastavenie procesu rokovaní. To môže svedčiť o tom, že vo vnútri Strany regiónov fakticky naďalej panuje rozkol a prebieha skrytý zápas medzi hlavným „sponzorom” strany Rinatom Achmetovom a jej lídrom Viktorom Janukovyčom, ktorého finančne podporuje Dmytro Firtaš.

Firtašove záujmy sú do značnej miery prepojené na Rusko, kým Jaceňuk predstavuje tzv. prozápadnú skupinu kandidátov. Sotva bude ukrajinský oligarcha ako Firtaš podporovať aktivity prozápadného politika, ktorý presadzuje “demokratizáciu a legalizáciu podnikania”, čo je jedným z hlavných hesiel Jaceňuka. Berúc do úvahy fakt, že Dmytro Firtaš je v súčasnosti v stave „tichej” vojny s Achmetovom o vplyv na Stranu regiónov a jej predsedu Janukovyča, je ťažké si predstaviť, že by financoval dva veľké politické projekty s úplne odlišným politickým a ekonomickým smerovaním. Tým skôr, že Jaceňuk patril medzi politikov, ktorí sa pričinili o zastavenie činnosti RosUkrEnergo, t. j. „dieťaťa” Dmytra Firtaša. Preto existuje iba málo závažnejších argumentov, ktoré by svedčili o možnosti existencie finančnej podpory Jaceňukovej predvolebnej kampane z prostriedkov Dmytra Firtaša.

Kto chce verejne spájať Jaceňuka s Firtašom?

Bez ohľadu na absenciu jasných dôkazov sa v poslednom čase čoraz viac šíria správy o tom, že Jaceňukovu kampaň financuje „odiózny” Dmytro Firtaš. Nie je problém analyzovať, ktorému kandidátovi na post prezidenta mladý politik môže najviac uškodiť počas volieb. V prvom rade je to súčasná premiérka Julia Tymošenková. Medzi nimi dvoma prebieha zápas o hlasy v rovnakom regionálno-volebnom priestore – na západnej Ukrajine a v centrálnych a severných oblastiach. Rozširovanie správ v národno-demokratickom elektoráte o tom, že Jaceňuk sa spojil s doneckými podnikateľmi, ktorí nemajú „čisté ruky”, bezprostredne povedie k oslabeniu pozícií Jaceňuka a k posilneniu zázemia Tymošenkovej. Práve takýto efekt sa snaží dosiahnuť premiérka, ktorá v poslednom čase realizuje aktívnu kampaň s cieľom Jaceňukovej kompromitácie.

Firtašovo meno sa neraz na verejnosti objavovalo v súvislosti so škandálmi, spojenými s činnosťou spoločnosti RusUkrEnergoo a vzťah verejnosti k jeho osobe je mimoriadne negatívny. Netreba pochybovať, že informácie o možnej Firtašovej podpore Jaceňukovej kampane zmení preferencie tých, ktorí podporovali a naďalej podporujú mladého politika. Pravdepodobne práve to sa stalo príčinou poklesu Jaceňukovej podpory v priebehu posledných mesiacov. Podľa prieskumu Razumkovovho centra v marci 2009 by za Jaceňuka hlasovalo 13,4 % voličov, kým v októbri ich bolo už len 8,2 %.

„Spoločný biznis” Jaceňuka s Pinčukom

Druhým dôležitým zdrojom financovania Jaceňukovej kampane by mohol byť zať bývalého prezidenta Ukrajiny Leonida Kučmu Viktor Pinčuk, ktorého s Jaceňukom spája pôsobenie Jaceňukovej nadácie Open Ukraine, založenej v roku 2007 (5). Základom jej činnosti je podpora rozvoja medzinárodnej spolupráce Ukrajiny. Jedným z hlavných finančných partnerov nadácie je Viktor Pinčuk. Pinčuk ako predstaviteľ veľkých podnikateľov sa nazdáva, že v záujme zabezpečenia normálneho fungovania ekonomiky krajiny vláda musí podporovať rozvoj stredného a malého podnikania. Z tohto hľadiska Pinčuk predstavuje výnimku v prostredí ukrajinských oligarchov. Jaceňukov politický program, ktorého podstatou je vybudovanie rozvinutého sociálnodemokratického štátu, orientovaného na Európsku úniu, je takisto Pinčukovi blízky. Vzhľadom na fakt, že Pinčuk v súčasnosti prakticky nedisponuje svojím politickým lobby, by Jaceňukovo zvolenie bolo pre tohto ukrajinského oligarchu veľmi žiaduce. Stabilné tretie miesto v rebríčku prezidentských kandidátov môže Pinčukovi umožniť efektívne „obchodovanie” s hlasmi Jaceňukových voličov. Pre Pinčuka bude prvoradé, aby „jeho kandidát” po voľbách získal jeden z kľúčových mocenských postov, napr. kreslo premiéra.

V súčasnosti je na Ukrajine približne 23 % obyvateľov v tábore nerozhodnutých voličov. Aká časť z nich podporí Jaceňuka alebo jeho protivníkov, bude závisieť od maximálnej miery transparentnosti pri infaormovaní o zdrojoch financovania jeho volebnej kampane. Pokiaľ sa ukrajinský volič dozvie, že Jaceňukovu kampaň financuje práve Pinčuk a nie Firtaš, jeho dôvera voči mladému kandidátovi sa zvýši. Dôvodov pre takúto zmenu postojov voličov sa ponúka viacero:
–    Pinčuk sa vďaka svojim charitatívnym projektom a sponzorským aktivitám v očiach obyvateľstva Ukrajiny asociuje s obrazom „pozitívneho podnikateľa” na rozdiel od „tieňového” a škandalózneho majiteľa RosUkrEnergo Dmytra Firtaša. Preto spolupráca medzi Arsenijom Jaceňukom a Viktorom Pinčukom by bola prijateľnejšia pre väčšinu Jaceňukových prívržencov.
–    Viktor Pinčuk sa čoraz častejšie situuje do pozície podnikateľa novej generácie, ktorý sa venuje sponzorským aktivitám, vystupuje ako vlastenec a je otvorený spolupráci so zahraničím. Na druhej strane Firtaš sa asociuje s obrazom podnikateľa, ktorý je zainteresovaný na zachovaní tieňových schém na ukrajinskom trhu.

Samotný Pinčuk však zatiaľ nemá záujem otvorene vystupovať v okolí Arsenija Jaceňuka. Dôvodom je jeho niekdajšie spojenie s tímom jeho svokra Leonida Kučmu, keďže v očiach väčšiny Ukrajincov „epocha prezidenta Kučmu” nevyvoláva najlepšie asociácie. Je evidentné, že práve preto informácie o zdrojoch financovania kampane najmladšieho prezidentského kandidáta na Ukrajine zostávajú doposiaľ predmetom dohadov.