Dňa 12. júna 2014 zverejnil časopis DespiteBorders.com informáciu prevzatú z ukrajinského portálu Vesti, ktorý s odvolaním sa na bližšie nešpecifikovaný zdroj blízky osobe novozvoleného prezidenta Petra Porošenka uvádzal, že je (z aktuálnej perspektívy „bolo“) úlohou silových zložiek Ukrajiny zhruba do polovice mesiaca jún 2014 „odrezať separatistov od hraníc, lokalizovať ich a potlačiť ich odpor“, pričom „v priebehu ďalších troch mesiacov majú prebiehať negociačné procesy s Moskvou o ukončení jej pomoci Doneckej a Luganskej ľudovej republike, výmenou za ktoré má byť bližšie nešpecifikovaná protihodnota predstavujúca predmet štátneho tajomstva“ (1) (2). Ex post možno konštatovať, že nasledujúci vývoj potvrdil niektoré informácie obsiahnuté v citovanej prognóze. Ide pritom predovšetkým o tieto skutočnosti: 1. zosilnenie tzv. protiteroristickej operácie vedenej proti Doneckej a Luganskej oblasti 2. následné pristúpenie k rokovaniam s predstaviteľmi Ruskej federácie (a s reprezentantmi povstalcov resp. Doneckej a Luganskej ľudovej republiky) (3).

1. Existenciu plánu zosilnenia operácie Kyjeva proti východu Ukrajiny potvrdila široká ofenzíva ozbrojených síl a Národnej gardy Ukrajiny a tiež rôznych trestných práporov najmä počas 24. týždňa roku 2014. V danej súvislosti možno spomenúť začatie operácie smerujúcej k „obnoveniu štátnej hranice v rámci mierového plánu prezidenta Ukrajiny“ z dňa 12. júna 2014 (4), rozsiahle útoky na mestá Slaviansk a Kramatorsk a tiež presun tankových jednotiek Kyjeva na sever Luganskej a na juh Doneckej oblasti, ktoré podľa vyjadrenia veliteľa doneckých síl Igora Strelkova z dňa 16. júna 2014 postupovali vpred o 10 – 15 kilometrov denne, pričom odrezávali povstalecké regióny od hranice (t. j. od pomoci). Strelkov v danej súvislosti vyhlásil, že ak Rusko neprijme rýchle a rezolútne kroky, nepriateľ dosiahne svoj cieľ (5) (6).

2. O existencii plánu pristúpenia k rokovaniam s predstaviteľmi Ruskej federácie svedčí skutočnosť, že bolo v závere 25. týždňa roku 2014 zo strany Kyjeva vyhlásené prímerie, ktoré sa okrem neho (pod podmienkou jeho dodržiavania z ukrajinskej strany) zaviazali dodržiavať aj predstavitelia povstalcov resp. orgány Doneckej a Luganskej ľudovej republiky, a to zatiaľ do desiatej hodiny rannej dňa 27. júna 2014. Zároveň bol vytvorený negociačný tím pozostávajúci z predstaviteľov Kyjeva (bývalý prezident Leonid Kučma, poslanec za Stranu regiónov Nestor Šufrič)  Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie (mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Michail Zubarov), predstaviteľov OBSE a predstaviteľov povstalcov, t. j. DNR (premiér DNR Alexander Borodaj) a LNR (rokovaní sa telefonicky zúčastnil Valerij Bolotov) a tiež bývalého prezidentského kandidáta Olega Cariova (7).

Dosahovanie cieľov spätých s predchádzajúcimi bodmi pritom ovplyvnili viaceré relevantné okolnosti.

1. Realizácia plánu spojeného so zosilnením operácie proti východu Ukrajiny bola narušená získaním značného množstva zbraní zo strany povstalcov, ktoré znemožnilo ďalší postup ukrajinských síl potenciálne vedúci k potlačeniu odporu povstalcov. Povstalecké sily získali prenosné systémy protivzdušnej obrany (PVO) v počte dostačujúcom pre čiastočné praktické uzatvorenie vzdušného priestoru Donbasu; pričom ich zhromaždili v bodoch, v ktorých sa predpokladá zvýšený výskyt operácií letectva [napr. letiská (8) alebo strategické objekty (9)]. Objavili sa tiež zábery kolóny prechádzajúcej mestom Krasnodon, v rámci ktorej boli prevážené systémy PVO (10). Vojenské letectvo Ukrajiny bolo pritom donútené začať uskutočňovať prelety nad Donbasom bez podpory rádiolokačných staníc, nad ktorými získali kontrolu povstalecké sily [pozri napr. (11)]. Pozície ukrajinských vzdušných síl sa oslabili už predtým v dôsledku početných prípadov zostrelenia vrtuľníkov a lietadiel [ako napr. IL-76 pri Lugansku alebo SU-24 pri Golovke (12)]; napr. počet vrtuľníkov sa podľa vyjadrenia splnomocnenkyne ukrajinskej vlády pre otázky protikorupčnej politiky Tatijany Čornovol zredukoval z 19 kusov na začiatku konfliktu na 10 kusov v polovice mesiaca jún 2014 (13). Povstalecké sily tiež nadobudli ťažkú vojenskú techniku ako napr. tanky T-64 či raketomety Grad (14); v súlade s poslednou informáciou ich ukrajinská strana obviňuje z používania delostrelectva (15). Podľa denne zverejňovaných informácií možno približne zrekonštruovať stav ťažkej vojenskej techniky na strane povstaleckých síl (ktorého popis predstavuje ďalšiu aktualizáciu údajov priebežne prinášaných na stránkach časopisu DespiteBorders.com). Dňa 4. júna 2014 získali domobrany 20 obojživelných tankov [podľa skôr datovanej informácie toho istého zdroja približne 25 (16)], neskôr sa dňa 13 júna 2014 v meste Snežnoje objavila kolóna 3 tankov T-72 alebo zmodernizovaných T-64. Dňa 17 júna 2014 pri meste Metalist pri Lugansku domobrana skonfiškovala 6 kusov obrnenej techniky, z ktorých 3 boli zničené počas bojových operácií. Podľa informácie z dňa 19. júna 2014 domobrana ukoristila na základni ukrajinských rezerv pri Arťomovsku 250 kusov obrnenej techniky. Dňa 20 júna 2014 sa na internete objavili zábery kolóny vojenskej techniky prechádzajúcej mestom Lugansk o 5 hodine rannej toho istého dňa. Kolóna pozostávala zo 6 kolesových obrnených transportérov BTR-80, približne 5 tankov T-64, 7 nákladných automobilov Ural, 3 nákladných automobilov KAMAZ, 2 GAZ-66 v sprievode automobilov UAZ. V predchádzajúcom čase hranice mesta prekročilo ešte niekoľko tankov T-64. Neskôr sa v médiách objavila informácia, že luganská domobrana v obci Milovoje získala niekoľko desiatok kusov obrnenej techniky. V ten istý deň médiá informovali o ďalšej kolóne skonfiškovanej vojenskej techniky, ktorá mierila do problémových častí frontu (17). Povstalci disponujú aj zbraňami na boj proti obrnenej technike, ako sú napr. lafetované automatické granátomety, guľomety Kord (18) či protitankové riadené strely Fagot (19). Z hľadiska ľudskej sily je podstatnou skutočnosť, že sa povstalecké sily rozšírili o nové dobrovoľnícke oddiely [pozri napr. (20)] zahrňujúce aj donbasských baníkov [pozri napr. (21)]. Z taktického a operačného hľadiska má mimoriadny význam skutočnosť, že sú pod kontrolou povstaleckých síl resp. mimo kontroly centrálnej vlády hraničné priechody na východe Ukrajiny [porov. (22)], pričom ukrajinskí pohraničníci opúšťajú priestor hraníc a utekajú buď na územie vlastnej Ukrajiny alebo do Ruskej federácie, ktorá voči nim neuplatňuje žiadne represívne opatrenia (23). Hranica mimo hraničných priechodov je tiež mimo kontroly Kyjeva, o čom svedčí aj fakt, že utečenci z Donbasu využívajú poľné cesty za účelom vstupu na územie Ruskej federácie (24).

2. Realizácia plánu úspešného vedenia rokovaní o riešení konfliktu je mimoriadne problematická, keďže vyhlásené prímerie nedodržuje žiadna z bojujúcich strán (25) (26) (27). Už počas jeho plynutia mnohí pozorovatelia chápu, že ide z oboch strán len o hranie o čas, pričom sa počas prímeria obe strany pripravujú na vojnu [porov. (28)]. Veliteľ doneckej domobrany Strelkov pomenoval tri podmienky, za ktorých sú povstalci pripravení dodržiavať prímerie: odsun ukrajinských vojsk do vzdialenosti 10 kilometrov od posádok doneckých a luganských síl, ukončenie letov ukrajinského letectva nad zónami kontrolovanými povstalcami a ukončenie delostreleckých ostreľovaní obcí a pozícií domobrany (29). Keďže je zrejmé, že sú tieto podmienky v rozpore s úlohami, ktoré na východe Ukrajiny aktuálne plnia jej ozbrojené sily (príprava na realizáciu predtým nesplneného cieľa lokalizácie a potlačenia odporu povstalcov), možno konštatovať, že aktuálne prímerie predstavuje time out slúžiaci na prípravu na vedenie ďalších vojenských operácií. Za podmienok nedodržiavania prímeria a zároveň absencie silnej negociačnej pozície podloženej zreteľnou vojenskou prevahou Kyjeva na východe Ukrajiny je nemožné, aby bol splnený cieľ úspešného vedenia rokovaní o riešení konfliktu v zmysle plánu spomínaného v úvode textu. Kyjevu v danom smere zostáva len možnosť diplomatického a i. tlaku prostredníctvom USA a EÚ (30) (31), ktorý však ako taký nevytvára dostatočné pozície pre dosiahnutie vytýčeného cieľa.

Získanie vojenskej prevahy zo strany Kyjeva [okrem faktorov uvedených v predchádzajúcich analýzach, napr. (32) (33)] aktuálne komplikuje viacero ďalších faktorov. Z predchádzajúcich textov uverejnených na stránkach časopisu DespiteBorders.com je zrejmé, že na ukrajinskej strane pôsobia rôznorodí účastníci, ktorí mnohokrát nepodliehajú spoločnému veleniu (Ozbrojené sily Ukrajiny, Národná garda Ukrajiny, rôzne trestné oddiely). Ako dobrý príklad môže slúžiť fakt zničenia trestného oddielu Ajdar v Luganskej oblasti zo strany povstalcov, pričom predmetný oddiel začal svojvoľne a bez súhlasu centra útočiť na ciele v okolí Lugansku, v reakcii na čo došlo k jeho fyzickej likvidácii (34) (35). Za daných podmienok možno predpokladať, že Kyjev nie je schopný spoľahlivo plánovať operácie (ani naopak spoliehať sa na dodržiavanie prímeria). O nedostatku v oblasti pripravených kádrov svedčí aj nutnosť povolávania zahraničných inštruktorov a ich používania v boji [pozri (36)]. K priebehu rotácie príslušníkov ozbrojených síl vyslaných do zóny konfliktu sa objavili informácie o blokovaní dopravných komunikácií a marenia ich vypravenia zo strany ich rodičov (37). O vyčerpaní zásob techniky svedčí skutočnosť, že ukrajinské sily s cieľom nasledujúceho použitia v boji opravujú prakticky akúkoľvek potenciálne prevádzky schopnú a využiteľnú techniku [pozri napr. (38) (39) (40)]. Verejne sú tiež dostupné informácie o nedostatočnej kvalite resp. množstve nepriestrelných viest na strane ukrajinských síl (41). Z hľadiska vojenského spravodajstva získanie vojenskej prevahy zo strany Kyjeva komplikujú úniky informácií resp. informačné priesaky, ku ktorým dochádza v dôsledku nedostatočnej miery lojality príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl a Služby bezpečnosti Ukrajiny (SBU). Podľa vyjadrenia veliteľa ukrajinského práporu Ajdar Sergeja Meľničuka sú vo vedení tzv. protiteroristickej operácie prítomní zradcovia. Podľa Meľničukovho tvrdenia zajatci z prostredia povstalcov uvádzajú, že disponujú informáciami o každom odlete lietadla, vrtuľníku a o všetkých existujúcich pokynoch na strane Kyjeva, ktoré využívajú v prípadoch bombardovania a za obdobných okolností. Podľa vyjadrenia Meľničuka „nepriateľ (t. j. povstalecké sily, pozn. red.) vie všetko“ (42).

Záver

Aktuálny vývoj potvrdil predpoklad existencie plánu Kyjeva 1. zisilnenia tzv. protiteroristickej operácie s cieľom „odrezania separatistov od hraníc, ich lokalizácie a potlačenia ich odporu“ a tiež 2. následného pristúpenia k rokovaniam o riešení konfliktu s Ruskou federáciu a ich úspešnej realizácie (v zmysle záujmov Kyjeva). Splnenie vytýčených cieľov však vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti aktuálne nie je v jeho možnostiach. Absencia zreteľnej vojenskej prevahy na Donbase (fakt nesplnenia prvého uvedeného cieľa) znemožňuje získanie silnej pozície v negociačnom procese, v dôsledku čoho je ukrajinská strana nútená k ústupkom [prizvanie predstaviteľov Doneckej a Luganskej ľudovej republiky predstavujúce ad hoc uznanie týchto entít (43)] a k spoliehaniu sa na tlak zo strany USA a EÚ (pozri vyššie). Za daných podmienok možno konštatovať, že v praxi nie sú naplnené podmienky pre riešenie konfliktu podľa predpokladaného plánu kyjevských autorít [porov. tzv. mierový plán prezidenta Petra Porošenka, bližšie (44)] a že s vysokou pravdepodobnosťou dôjde k pokračovaniu bojov na východe Ukrajiny, pričom sa existujúci time out vo forme prímeria (presnejšie „vo forme zníženej intenzity bojových operácii“) pokúsia využiť obe strany konfliktu na posilnenie svojich pozícií v občianskej vojne.