V ostatných týždňoch sa medzinárodné spoločenstvo čoraz viac obáva možnosti ruskej vojenskej invázie na juhovýchod Ukrajiny. Aká je však pravdepodobnosť takéhoto kroku?
Ak by sme vychádzali z ostatných udalosti na Kryme, dalo by sa jednoznačne konštatovať, že k priamej vojenskej invázií ruských vojsk nedôjde. Nedošlo tu k žiadnemu vojenskému konfliktu a nebola ani dokázaná priama účasť ruských vojsk. Formálne nebolo proti komu bojovať. Na Kryme sa prejavila dlhodobá ruská skúsenosť a psychologická manipulácia, ktorá umožnila získanie polostrova aj bez vedenia boja.
V prípade juhovýchodných regiónov Ukrajiny je situácia do značnej miery podobná. V prvom rade ide o psychologickú vojnu, ktorá vplýva na psychiku Ukrajincov a manipuluje nimi (1). Prítomnosť ruských vojsk na ukrajinských hraniciach je súčasťou psychologickej vojny, ktorej úlohou je donútenie nepriateľa rozrušiť samého seba. V dôsledku stresu sú prijímané unáhlené opatrenia, čo má za následok vytváranie mnohých chýb.
Takáto situácia je v súčasnosti aj na Ukrajine. Vláda najprv vyhlásila cvičenie, potom čiastočnú mobilizáciu, následne zvýšila vek mobilizovaných mužov do 55 rokov. Tisícky dobrovoľníkov najmä zo západných regiónov Ukrajiny sa hlásili vojenským správam ako dobrovoľníci. Vláda vytvorila z vojsk ministerstva vnútra Národnú gardu s počtom do 60 tisíc osôb (2). Zväčšilo sa financovanie a čiastočne aj výzbroj jednotiek. Ozbrojené sily spolu s Antiteroristickým centrom Alfa začali operáciu voči ozbrojeným separatistom a teroristom (3). Pritom sa nestihlo zabezpečenie psychologickej prípravy príslušníkov silových štruktúr. Väčšina z nich nie je pripravená bojovať voči vlastným obyvateľom. Obdobná situácia nastala na Ukrajine aj v prípade mobilizovaných osôb, ktoré bez patričného pochopenia významu prípadného vojenského zásahu proti ruským vojenským jednotkám dezertujú. Príčinou je, že nie všetci Ukrajinci, spadajúci pod brannú povinnosť, chcú byť mobilizovaní a bojovať proti Rusku, pretože sami nesúhlasia so súčasnou vládou a jej politikou.
Moskva dostala Ukrajinu do stavu príprav na konvenčnú vojnu. Dotlačila ju k zbrojeniu, zvyšovaniu počtov príslušníkov silových rezortov a mobilizácii. Rusko pritom nevedie otvorenú, ale skrytú vojnu. Destabilizovaním situácie v juhovýchodných regiónoch zvyšuje počet nespokojných ukrajinských obyvateľov tak s bezpečnostnou ako aj s ekonomickou a sociálnou situáciou. Tým sa nepriamo zvyšuje počet odporcov vlády v Kyjeve a prívržencov Ruska. Obyvateľstvo Ukrajiny rovnako ako obyvateľstvo každej civilizovanej krajiny veľmi citlivo vníma otázky bezpečnosti a sociálneho blahobytu. Preto sú rozrušenie ekonomiky, nezamestnanosť, vysoká inflácia a neefektívna vláda vhodnými nástrojmi na radikalizáciu a kriminalizáciu spoločnosti. Ak sa k tomu ešte pridajú aj ozbrojení separatisti, ktorí sa prikrývajú civilným obyvateľstvom, je takmer nemožné stabilizovať bezpečnostnú situáciu.
Prípravy Ukrajiny na vedenie konvenčnej vojny slúžia skôr na upokojenie ukrajinského obyvateľstva. Je pritom evidentné, že je súčasná početná prevaha vojakov a techniky ozbrojených síl Ruska nesporná. Ani v prípadne prípravy na vedenie gerilovej vojny nebudú mať na Ukrajine úspech. Efektívnemu vedeniu gerilovej vojny musí predchádzať dôsledná príprava profesionálov a špeciálnych jednotiek. Aj v tomto prípade má Rusko má prevahu, lebo má vojakov so značnými skúsenosťami vedenia gerilovej vojny v Čečensku (4). Ukrajine v žiadnom prípade nebude postačovať len rozdanie zbraní dobrovoľníkom a vyhlásenia, že je pripravená aj na takýto spôsob boja.
V danom stave by pre ukrajinskú vládu a silové zložky bolo vhodnejšie riadne a spokojné zhodnotenie reálnej situácie. Presne o to však Rusku ide: nenechať vládu Ukrajiny chvíľu vydýchnuť a nútiť ju k prijímaniu nových opatrení. Ako sa ukazuje, často málo efektívnych a kontraproduktívnych. Ukrajinská vláda a silové zložky vychádzajú z toho, že Putin pripravuje vojenský zásah. Ale to už mohol urobiť oveľa skôr, kým sa ako tak Ukrajina nemobilizovala (5). Je evidentné, že si Rusko ponecháva vojenský zásah ako posledný možný krok. Násilné pripojenie juhovýchodu Ukrajiny by pre Rusko neprinieslo požadovaný efekt. Putin a jeho politickí technológovia veľmi dobré chápu, že priama vojenská invázia a násilné pripojenie východných a južných časti Ukrajiny by na dlhé desaťročia pochovalo plán pripojenia Ukrajiny k Rusku. V prípade uskutočnenia akejkoľvek okupácie vrátane vojenskej vyvoláva u obyvateľstva nenávisť k agresorom na celé pokolenia. Takýto typ víťazstva Putin určite nepotrebuje (6) .
Rusku sa osvedčil krymský scenár, ktorý mal byť zrejme použitý na juhovýchode Ukrajiny už v marci tohto roka. Avšak pre nedostatok pripravených proruských lídrov a plánu ich činnosti došlo k eliminovaniu ruskej operácie. K intenzívnejšej podpore a výberu separatistických lídrov došlo až začiatkom apríla, čo sa vzápätí prejavilo aj na zintenzívnení separatistických akcií.
Stav celkovej militarizácie Ukrajiny je pre Rusko výhodný. Mobilizácia, urýchlené dopĺňanie výzbroje a neplánované vojenské cvičenia vyžadujú značné finančné vydaje zaťažujúce ekonomiku krajiny. Rozhodnutie ukrajinskej vlády o obnovení povinnej vojenskej služby od 1. 5. 2014 (7) (od 1.1.2014 neplatila) ešte viac zaťaží štátny rozpočet Ukrajiny. V súčasnosti Rusko vedením svojej operácie stráca menej ako Ukrajina, ktorú ešte len čakajú značné straty a to nie len v ekonomickej oblasti. Konflikt na juhovýchode Ukrajiny zasiahol celú krajinu. Štátny rozpočet je preorientovaný na financovanie silových štruktúr a ľudský potenciál je zameraný na stabilizovanie situácie v krajine.
Rusko pochopilo, že vedením psychologickej vojny a nasadením príslušníkov špeciálnych jednotiek k destabilizácii situácie dosiahne viac ako v prípade vojenského zásahu s množstvom vojakov a techniky. K tomu minulý rok (6. 3. 2013) Ministerstvo obrany Ruskej federácie vytvorilo Sily špeciálnych operácií s počtom do 500 osôb. Ide o jednotky, ktoré budú pôsobiť ako v zahraničí tak aj doma za účelom dosiahnutia politických a ekonomických cieľov v ľubovoľnom mieste sveta, kde bude mať Rusko svoj záujem. Špeciálne jednotky majú za cieľ vytvárať vnútroštátne problémy, destabilizovať politický systém a situáciu v krajine vrátane vybraných osôb. Sily špeciálnych operácií Ministerstva obrany Ruskej federácie majú vytvárať, školiť a riadiť zahraničné gerilové hnutia. Sú tiež určené na likvidovanie nepohodlných lídrov na cudzích územiach (8).
Ak by sa Putin rozhodol uskutočniť vojenskú inváziu na Ukrajine, do poslednej chvíle by to utajoval, ako tomu bolo v prípade Krymu. Neskrývaná značná vojenská prítomnosť 40 tisíc vojakov na hraniciach Ukrajiny má iný cieľ. V prvom rade psychologický. Zastrašiť a tým aj zaneprázdniť ukrajinskú vládu a silové zložky. Po druhé, Putin tým demonštruje nespokojným obyvateľom východných regiónov Ukrajiny a separatistom prípadnú ruskú vojenskú podporu.
Je zjavné, že sa Putin usiluje o návrat Ukrajiny do lona Ruska. Ide tu len o to, ako to urobí. Buď to bude po častiach, najprv Krym, potom juhovýchod Ukrajiny, alebo bude hľadať cesty, ktoré donútia prezidenta a ukrajinskú vládu spolupracovať s Ruskom tak, ako si to samo bude želať. K tomu však bude potrebovať lojálneho prezidenta a vládu. Výsledky predčasných prezidentských volieb 25. 5. by mohli napovedať viac.
Juraj Beskid
Autor pracuje v Inštitúte bezpečnostných a obranných štúdií
(1) Сергей Нестеренко: Как хозяин Кремля намерен завоевывать Украину?. In: GEOPOLITIKA, 5. 5. 2014. URL: http://www.geopolitika.lt/?artc=6666
(2) Рада создала Национальную гвардию. In: LB.ua, 13. 3. 2014. URL: http://lb.ua/news/2014/03/13/259192_rada_sozdala_natsionalnuyu_gvardiyu.html
(3) СБУ активизировала антитеррористические меры. In: LB.ua, 9. 2. 2014. URL: http://lb.ua/news/2014/02/09/254803_sbu_zayavlyaet_aktivizatsii.html
(4) Сергей Нестеренко: Психологическая война Владимира Путина. In: Безопасность и Закон. URL: http://www.ch-z.com.ua/articles/naz_sec/putiin
(5) Сергей Нестеренко: Психологическая война Владимира Путина. In: Безопасность и Закон. URL: http://www.ch-z.com.ua/articles/naz_sec/putiin
(6) Сергей Нестеренко: Как хозяин Кремля намерен завоевывать Украину?. In: GEOPOLITIKA, 5. 5. 2014. URL: http://www.geopolitika.lt/?artc=6666
(7) На Украине возобновляется срочная военная служба по призыву. In: Газета.Ru, 1. 5. 2014. URL: http://www.gazeta.ru/politics/news/2014/05/01/n_6123345.shtml
(8) bližšie pozri: В РФ созданы силы специальных операций Минобороны для работы за рубежом / Видео. In: BlackSea News, 27. 1. 2014. URL: http://www.blackseanews.net/read/75902
Poznámka redakcie
Ďakujeme autorovi pánovi Beskidovi za zaslanie jeho kvalifikovaného príspevku. Chceli by sme vyzvať aj ďalších potenciálnych externých autorov, aby nám smelo posielali svoje odborné publikácie na zverejnenie (napr. prostredníctvom formulára na http://despiteborders.com/pridaj-clanok).
V rámci odbornej diskusie uvádzame nasledujúce stanovisko redakcie:
1) V obsahu textu oceňujeme okrem iného nasledujúce pozitíva:
● konštatovanie, že prítomnosť ruských vojsk v blízkosti hraníc s Ukrajinou nemá za cieľ vojenské napadnutie Ukrajiny (ako tvrdí Kyjev)
● konštatovanie, že ukrajinská armáda nie je pripravená na vedenie pouličnych bojov (ako tvrdí Kyjev)
● tvrdenie, že má postup Moskvy predovšetkým silný psychologický rozmer (nie primárne rozmer príprav na vojenskú agresiu)
2) Redakcia sa nestotožňuje alebo len sčasti stotožňuje s nasledujúcimi tvrdeniami:
● že je primárny zmysel príprav Ukrajiny na vedenie konvenčnej vojny upokojenie ukrajinského obyvateľstva (mobilizácia a formovanie Národnej gardy zrejme slúžia v zásadnej miere aj na získanie kontroly nad ozbrojenými radikálnymi skupinami (Pravicový sektor, Sebaobrana Majdanu…), ktoré predstavujú pre dočasnú vládu a celkovú stabilitu na Ukrajine vážny zdroj ohrozenia)
● že je možné, že v nastávajúcich prezidentských voľbách vyhrá proruský kandidát (nakoľko relevantní proruskí kandidáti vo voľbách v zmysle našich poznatkov absentujú; podpora Dobkina a tým skôr marginálneho Medveďčuka je na zanedbateľnej úrovni). Vo vzťahu ku zreteľa hodným kandidátom, ktorí bývajú niekedy označovaní za proruských, sme v rámci predchádzajúcej mailovej diskusie s autorom uviedli nasledujúce skutočnosti (ktoré sú z pohľadu redakcie rozhodujúce aj po vzájomnej diskusii s autorom):
a) Porošenkove čokoládovne sa cez štátne orgány a súdy v Rusku cielene likvidujú, čo svedčí o postojoch Ruska voči tomuto kandidátovi. Ani napojenie Porošenka na Firtaša nevypovedá o jeho blízkosti Moskve, keďže Gazprom prednedávnom odrezal Firtašov Ostchem od dodávok plynu, čo bol akýsi klinec do rakvy mocenskému vplyvu klanu Firtaša a Ľovočkina (na Ukrajine éry Janukovyča), ktorý bol už dovtedy systematicky vytláčaný zo štruktúr Strany regiónov (doneckou rodinou).
b) Tymošenková sa v poslednej dobe prezentovala mnohými mimoriadne radikálnymi vyhláseniami a napríklad sa vyjadrovala aj za vytlačenie ruskej námornej základne z Krymu, čo sa bytostne dotýka strategických záujmov Ruska.
c) Rusko sa podľa všetkého žiadnym relevantným spôsobom nezúčastňuje volebného súboja na Ukrajine (evidentne proruskí potenciálne relevantní kandidáti vo voľbách absentujú vzhľadom na ich postoj, že budú voľby nelegitímne a nelegálne, čo zrejme zodpovedá pozícii Moskvy) a Rusko do volieb dokonca ani neplánuje vyslať pozorovateľov. Vzhľadom na to máme pochybnosti aj o (nepríliš perepektívnom kandidátovi) Tihipkovi, ktorý stojí na pozíciách legitímnosti volieb, kritizuje pripojenie Krymu k Rusku, vystupuje proti separatizmu a ktorý je z minulosti známy o. i. svojimi stykmi s Turčinovom (jeho stredové postoje vnímame skôr ako prejav stratégie prežitia na všetkých “frontoch”).
d) Ak by mala Moskva záujem na zvolení sebe lojálneho kandidáta, vykonala by opatrenia smerujúce k účasti obyvateľov východu a juhu na voľbách (aspoň vo forme stanoviska, že neplánuje neuznať výsledky volieb, čím by dosiahla alebo aspoň zvýšila ich zvoliteľnosť ) – za daných okolností máme pochybnosti o tom, že Rusko uskutočňuje relevantné kroky smerom k účasti a zvoleniu “svojho” kandidáta vo voľbách.
Opätovne ďakujeme autorovi za jeho článok a tešíme sa na ďalšie texty od externých autorov!