V minulosti časopis DespiteBorders.com zverejnil text popisujúci možnosť, že Kyjev vytvorí takpovediac fiktívny Doneck a Lugansk za účelom vedenia rokovaní o osobitnom statuse „určitých okresov“ Doneckej a Luganskej oblasti [1]; povstalecké štruktúry (reálny Doneck a Lugansk) totiž Kyjev označuje za teroristické [2] a napriek zneniu a filozofii minských dohôd (najmä Komplexu opatrení pre realizáciu minských dohovorov [3]) s nimi o otázkach statusu predmetných okresov odmieta rokovať. Minské dohody pritom predpokladajú formálny návrat území ovládaných povstalcami pod kontrolu Kyjeva za súčasnej realizácie decentralizačnej ústavnej reformy na Ukrajine [4]. Vytvorenie fiktívneho Donecka a Luganska a uznanie autonómnych práv daným subjektom by Kyjevu umožnilo mediálne prezentovať formálne napĺňanie znenia niektorých (v danom čase) existujúcich dohôd bez toho, aby udržiaval akékoľvek styky s povstaleckými štruktúrami.
V mesiaci február 2015 sme tiež informovali o iniciatíve politickej strany Spravodlivé Rusko a bývalého predsedu ukrajinskej vlády Nikolaja Azarova vytvoriť ukrajinskú exilovú vládu, pričom sme vyslovili záver, že v budúcnosti dôjde k sformovaniu takéhoto orgánu spojenému s politickou reanimáciou osoby Azarova [5]. Začiatkom mesiaca august 2015 bolo skutočne mediálne prezentované vytvorenie Výboru pre záchranu Ukrajiny [6], ktorý je médiami označovaný za ukrajinskú exilovú vládu. Okrem predsedu výboru a bývalého ukrajinského premiéra Nikolaja Azarova sú vo výbore zastúpení bývalí ľudoví poslanci Najvyššej rady Ukrajiny Igor Markov, Vladimir Olejnik a Oleg Cariov, Galina Zaporožceva (koordinátorka hnutia „Materi Ukrajiny“), Aleksandr Alexandrovskij (proruský aktivista z Charkova) a ďalšie osoby [7]. Podľa vyjadrenia Nikolaja Azarova predstaviť všetkých členov výboru ani nie je možné, keďže žijú a pracujú na Ukrajine a bolo by to pre nich veľmi nebezpečné. Deklarovaným cieľom výboru je obnova mieru a poriadku na Ukrajine [8].
Vzhľadom na skutočnosť, že pre Azarova je nedostupný ukrajinský mediálny priestor a nemá možnosť fyzicky pôsobiť na území ovládanom Kyjevom (okrem iného preto, že je voči nemu vedené stíhanie za zneužitie právomocí verejného činiteľa [9]), je vysoko nepravdepodobné, že by bolo (prostredníctvom prezentácie a agitácie v ukrajinských médiách) možné získať pre činnosť novo vytvoreného orgánu zreteľa hodnú podporu v prostredí obyvateľstva Ukrajiny ako celku (čo nevylučuje prezentáciu cieľov, aktivít a členov výboru prostredníctvom médií v Ruskej federácií). Ako zaujímavá sa však ukazuje paralela s (vyššie spomínaným) možným riešením potreby existencie fiktívnych autonómnych štruktúr na strane Kyjeva [10]. Vytvorenie Výboru pre záchranu Ukrajiny totiž ukazuje, že pri avizovanej [11] mocenskej účasti Moskvy dochádza k vytváraniu fiktívnej centrálnej štruktúry, ktorej úlohou má byť vedenie konštruktívneho dialógu s reálnym Doneckom a Luganskom smerujúceho k napĺňaniu minských dohôd. Za cieľ predmetnej aktivity možno považovať (len sotva realizovateľnú) premenu fiktívneho Kyjeva na reálny v prípade, že sa vytvorený orgán dohodne s reálnym Doneckom a Luganskom na formálnom návrate povstaleckých území pod kontrolu (fiktívneho) Kyjeva a v dôsledku (zdanlivého) vytvorenia podmienok pre normalizáciu vzťahov v štáte sa mu podarí nakloniť si vo svoj prospech rozhodujúci podiel ukrajinského obyvateľstva. Ako reálnejší sa však javí cieľ, ktorý zodpovedá tvrdeniu prezentovanému na našich stránkach na začiatku protestných, respektíve povstaleckých procesov na ukrajinskom juho-východe. V danom čase sme ohľadom ďalšieho možného vývoja naznačili [12], že Ruská federácia v budúcnosti môže pristúpiť k ovládnutiu (nie „obsadeniu“) juho-východu Ukrajiny, ktoré je výhodnejšie vzhľadom na hospodárske a historické faktory. Práve výbor na čele s Nikolajom Azarovom môže v budúcnosti slúžiť na oslabenie centrálnej moci v regiónoch (celého) ukrajinského juho-východu, keďže len ťažko možno očakávať, že táto politická entita bude v budúcnosti schopná získať reálnu podporu v západných regiónoch Ukrajiny (azda s výnimkou Zakarpatska). Predmetnému cieľu zodpovedá aj zámer navrhnúť Vladimira Olejnika za kandidáta na ukrajinského prezidenta [13] a úvahy o založení politickej strany [14] (je pritom, samozrejme, viac než otázne, či realizáciu spomínaných krokov umožnia bezpečnostné pomery na Ukrajine vrátane aktivít jej bezpečnostných zložiek). Prehlbovanie súčasnej krízy by preto mohlo viesť k pokračovaniu politickej dezintegrácie Ukrajiny ako takej za súčasnej politickej integrácie obyvateľstva ukrajinského juho-východu (ktorého reálna politická reprezentácia na Ukrajine aktuálne absentuje).
Záver
V minulosti sme vyslovili ideu možnosti vytvorenia fiktívnych štruktúr (Donecka a Luganska) zo strany ukrajinského (reálneho) centra za účelom „úspešného vedenia rokovaní o podobe decentralizačnej reformy“. Ďalší vývoj ukázal, že miesto toho dochádza k vytváraniu fiktívnej centrálnej štruktúry (tzv. ukrajinskej exilovej vlády) za účelom vedenia rokovaní s (reálnymi) odštiepeneckými štruktúrami. Nemožno pritom vylúčiť, že v budúcnosti dôjde k súčasnému napĺňaniu oboch scenárov, pričom ani jeden z nich zrejme nepredstavuje dobré východisko pre reálnu normalizáciu politických vzťahov na Ukrajine. Dobré východisko by predstavovalo len nadviazanie skutočnej komunikácie Kyjeva a povstaleckých štruktúr tak, ako to predpokladajú minské dohody. Absencia takejto komunikácie pritom len nahráva tzv. exilovej vláde pri dosahovaní jej mediálnych cieľov.
Z istého hľadiska by východisko pre normalizáciu politického života na Ukrajine predstavovalo aj umožnenie vzniku politickej reprezentácie obyvateľstva juho-východu krajiny, ktorá (od tzv. majdanu) absentuje. I keď by bol takýto krok spojený s istými rizikami čo do možnosti politickej dezintegrácie štátu, bez vyrovnania sa s dichotómiou na osi západ a juho-východ krajina nikdy nezabezpečí svoju trvalú stabilitu. Pri pohľade na súčasnú Ukrajinu je však zrejmé, že je na takéto kroky pripravená azda menej, než kedykoľvek predtým.
[1] KOVÁČ, Andrej: Možné scenáre zmrazenia konfliktu na východnej Ukrajine. In: DespiteBorders.com, 07. 02. 2015. http://despiteborders.com/mozne-scenare-zmrazenia-konfliktu-na-vychodnej-ukrajine/
[2] LARU, Dmitry: Ukrajinský konflikt – absence společného jmenovatele. In: DespiteBorders.com, 12. 03. 2015. http://despiteborders.com/ukrajinsky-konflikt-absence-spolecneho-jmenovatele/
[3] Полный текст Минских соглашений. In: РИА Новости, 12. 02. 2015. http://ria.ru/world/20150212/1047311428.html
[4] Полный текст Минских соглашений. In: РИА Новости, 12. 02. 2015. http://ria.ru/world/20150212/1047311428.html
[5] BRAXATORIS, Martin: Formovanie ukrajinskej vlády v exile. In: DespiteBorders.com, 23. 02. 2015. http://despiteborders.com/formovanie-ukrajinskej-vlady-v-exile/
[6] Азаров, Олейник…Комитет спасения Украины. Сенсация (Полная версия). 03. 08. 2015. https://www.youtube.com/watch?v=Cw08nG0bkOY
[7] Азаров, Олейник и Царев создали в Москве “Комитет спасения Украины”. In: Комсомольская правда в Украине, 29. 07. 2015. http://kp.ua/politics/507527-azarov-oleinyk-y-tsarev-sozdaly-v-moskve-komytet-spasenyia-ukrayny
[8] Комитет национального спасения Украины готов взять на себя ответственность за страну. In: TACC, 03. 08. 2015. http://tass.ru/mezhdunarodnaya-panorama/2161704
[9] Военная прокуратура возбудила дело против Азарова. In: LB.ua, 20. 02. 2015. http://lb.ua/news/2015/02/20/296212_voennaya_prokuratura_vozbudila_delo.html
[10] KOVÁČ, Andrej: Možné scenáre zmrazenia konfliktu na východnej Ukrajine. In: DespiteBorders.com, 07. 02. 2015. http://despiteborders.com/mozne-scenare-zmrazenia-konfliktu-na-vychodnej-ukrajine/
[11] BRAXATORIS, Martin: Formovanie ukrajinskej vlády v exile. In: DespiteBorders.com, 23. 02. 2015. http://despiteborders.com/formovanie-ukrajinskej-vlady-v-exile/
[12] ONDREJČÍK, Michal: Antimajdan ako nová fáza ukrajinskej jari. In: DespiteBorders.com, 02. 03. 2014. http://despiteborders.com/antimajdan-ako-nova-faza-ukrajinskej-jari/
[13] Комитет спасения Украины выдвинул кандидата в президенты. In: ВЕДОМОСТИ, 3. 8. 2015. http://www.vedomosti.ru/politics/articles/2015/08/03/603231-komitet-spaseniya-ukraini-vidvinul-kandidata-v-prezidenti
[14] Экс-премьер Украины Николай Азаров вместе с соратниками учредил “Комитет национального спасения”. In: ПЕРВЫЙ КАНАЛ, 3. 8. 2014. http://www.1tv.ru/news/polit/289233
Mykola Azarov by bol pre Ukrajinu a hladanie obcianskeho zmieru i udrzanie uzemnej celistvosti zrejme tym najlepsim riesenim, ale Ukrajina by nemohla byt v stave akom je a s takou vladou aku ma. Janukovic bol sice seriozny vagabund ale to, co je teraz na Ukrajine za establisment, to si ludia v nasich podmienkach nedokazu ani predstavit. A mozno by aj dokazali, keby u nas fungovali media sposobom, ze by informovali objektivne a neboli iba nastrojom propagandy informacnej vojny.
Rozpadu Ukrajiny bráni jedine to, že si Moskva delenie toho štátu vobec nepraje.
(Netreba sa nechať pomýliť situáciou s Krymom. Rusko bolo
a) objektívnymi zahranično-vojensko-politickými okolnosťami
b) vystrašenými občanmi Krymu
fyzicky donútené prijať poloostrov spať do federácie.)
Moskva si praje normalizáciu CELEJ Ukrajiny. V tomto kontexte je vznik “exilovej vlády” Azarova prirodzeným vývojovým krokom.
Pravosektorovci zas úradovali. Tentokrát v Charkove http://www.aktuality.sk/clanok/301248/radikali-z-praveho-sektora-zautocili-v-ukrajinskom-charkove/ Predtým vypaľovanie miestnej administratívy v Mukačeve na Zakarpatí alebo ešte lepšie upaľovanie civilistov v Odesse a násilné incidenty v x- ďalších ukrajinských mestách, vojnové zločiny na Donbase. Dokedy toto bude Európa trpieť?
https://www.youtube.com/watch?v=Own0pDPkdyE zaujímavý dokument ČT o Banderovcov z obdobia II WW, oplatí sa pozrieť…
Pán Braxatoris, mali ste veľmi vecné hodnotenie súčasnej situácie na Ukrajine v súvislosti s mocenskými dohodami o výmene vlády Arsenija Jaceňuka za vládu Volodymyra Hrojsmana v rozhlasovej besede Z prvej ruky s ex-ministrom financií SR Ivanom Miklošom, konečne žiadna propaganda a politika, hovorili ste iba overiteľné fakty
https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1175/423170