Srbský premiér Vojislav Koštunjica pristúpil k diplomatickej ofenzíve vo všetkých relevantných destináciách na svete a podpísal dohodu s vplyvnou americkou lobistickou skupinou Grafit Rogers za mesačnú odmenu 60 tis. USD. Zároveň posunul „priznanie podmienečnej nezávislosti Kosovu” o niekoľko mesiacov, kým sa 21. januára 2007 neuskutočnia parlamentné voľby v Srbsku, v nádeji, že demokraticky orientované strany získajú lepšie volebné výsledky pred rozhodnutím o budúcnosti Kosova ako po ňom. Koštunjica prostredníctvom témy novej ústavy zhomogenizoval Srbsko. Kosovu priznal „širokú autonómiu”, autonómia Vojvodiny, ktorá bola zrušená ešte v Miloševičovej ére, však nebola zakotvená, resp. obnovená.

Ústava síce existenciu „pokrajín” (autonómnych regiónov), vrátane Vojvodiny, spomína, ale článok 12 zároveň zdôrazňuje obmedzenie ich kompetencií tým, že ich fungovanie je obmedzené kontrolou ústavy a ostatných zákonov. Vojvodina by tak mala pravdepodobne zostať natrvalo pod kontrolou Belehradu, na druhej strane však slová o „širokej autonómii Kosova” plnia v Srbsku vnútropolitické účely. Nová ústava je už realitou, pretože viac než 50 percent obyvateľov Srbska ju schválilo v referende a umožnili tak, aby nadobudla platnosť. Niektorí analytici sa však nazdávajú, že „pokiaľ Srbsko nie je multietnickým štátom, ale štátom srbského národa a občanov Srbska,” v tom prípade „nová ústava nie je zároveň ústavou pre Kosovo.” Takto formulovaná ústava zrejme môže nadobudnúť právoplatnosť iba na území Srbska, napriek formulácii, že Kosovo zostáva jeho nedeliteľnou súčasťou. O ochrane srbských záujmov v Kosove niet v novej ústave ani zmienky, jedine v preambule a v článku 114 sa hovorí o srbskej suverenite nad Kosovom.

Čo sa týka situácie v Kosove, tamojší minister vnútra Fatmir Rexhepi uvádza, že „dlhoročná prítomnosť zahraničných špeciálnych služieb v Kosove predstavuje faktor potenciálnej destabilizácie.” Stanovisko delegácie kosovských vyjednávačov hovorí o tom, že Albánci z Preševskej doliny sa budú dožadovať vlastných práv v rámci politického systému a štátnych inštitúcií Srbska, tí však referendum bojkotovali. Hlasovania sa zúčastnili iba kosovskí Srbi, ktorí po úspešnom referende oslavovali v Kosovskej Mitrovici. Úspešné referendum posilnilo aj pozície čiernohorských Srbov, ktorí presadzujú požiadavku, aby sa Čierna Hora konštituovala ako srbsko-čiernohorský štát. Je známe, že prosrbská Socialistická ľudová strana mala v Podgorici aj v minulosti nezanedbateľné pozície, o čom svedčil aj tesný výsledok čiernohorského referenda o nezávislosti.

„Udalosti v Srbsku nebudú mať vplyv na proces definovania štatútu Kosova,” uviedol v Prištine špeciálny vyslanec USA pre Kosovo Frank G. Wisner po stretnutí s negociačným tímom a prezidentom Kosova Fatmirom Sejdiuom. Ďalej uviedol, že USA podporia prijatie rozhodnutia o štatúte Kosova ešte pred koncom roku 2006. To všetko bude mať zásadný význam pre budúcnosť Kosova. Zopakoval princípy, definované Kontaktnou skupinou a dodal, že „nijaké rozdelenie Kosova nebude.” Aj bývalý srbský premiér Zoran Živkovič sa nazdáva, že kosovskí Albánci pravdepodobne zvíťazia a pokrajina získa nezávislosť od Srbska.” „Nezávislosť Kosova je riešenie, ktoré je považované za najpravdepodobnejšie. Vinníkom je Slobodan Miloševič, pretože zamietol všetky dobré varianty riešenia problému Kosova. Vinníkmi sú aj naše úrady, pretože nedokázali nájsť lepšie riešenie, resp. ponúknuť lepší, presvedčivý návrh pre Kosovo. Špeciálny vyslanec OSN, bývalý fínsky prezident Marti Ahtisaari už dostal za úlohu nájsť riešenie, ktoré povedie k vzniku nezávislého Kosova. Aj Tadič, aj Koštunjica to vedia už niekoľko rokov,” zdôraznil Živkovič v rozhovore pre belehradskú agentúru Beta.

Srbská vláda však prijala rozhodnutie, aby hlasovanie v referende trvalo dva dni a vymazala zo zoznamov voličov Albáncov s nádejou, že tak zvýši percento tých, ktorí boli rozhodnutí prísť k urnám. Ústava konštatuje, že Kosovo je neoddeliteľnou súčasťou Srbska, takže masovo hlasovali iba kosovskí Srbi, ktorých sa táto formulácia priamo týka. Referendum bolo úspešné, ale ledva sa podarilo dosiahnuť účasť viac než 50 percent oprávnených voličov (približne 52 percent). Kosovský premiér Agim Ceku odmietol tvrdenia, že výsledok referenda v Srbsku ovplyvní rokovania o štatúte Kosova. Ceku zdôraznil, že referendum nebude mať nijaký vplyv na realizáciu túžob kosovských Albáncov, aby sa Kosovo stalo nezávislým štátom. „Referendum považujeme za úplne nedôležité, dokonca natoľko, že si nezasluhuje žiaden komentár,” vyjadril sa kosovský premiér. Navyše kosovský parlament oficiálne odmietol referendum ako nelegálne a odsúdil uvedenie Kosova v preambule novej srbskej ústavy.

„Odkladanie riešenia štatútu Kosova ovplyvní reaktiváciu extrémistických síl na oboch stranách,” povedal albánsky prezident Alfred Mojsiu na stretnutí v Tirane o otázkach etnických vzťahov. „Nezávislé a suverénne Kosovo, v ktorom sa budú rešpektovať práva menšín, predstavuje najlepšie riešenie, ktoré umožní mier a prosperitu v regióne,” doplnil Moisiu. Navyše aj predstaviteľ USA Wisner ponúkol v rozhovore so šéfom srbskej diplomacie Vukom Draškovičom Belehradu vysoký stupeň ochrany pre kosovských Srbov: „Na Balkáne nebude žiaden iný národ, ktorý bude mať do takej miery zabezpečené svoje práva ako Srbi a ich kostoly a kláštory ako historické pamiatky v Kosove.” Draškovič však nezabudol zdôrazniť, že hlasovaním o novej ústave vyslali srbskí občania presvedčivé posolstvo Kontaktnej skupine a Bezpečnostnej rade OSN o tom, že si želajú zachovanie teritoriálnej celistvosti svojho štátu. Navyše podotkol, že rozdiely medzi Belehradom a Prištinou sú obrovské, ale nie neprekonateľné v prípade, ak sa nájde kompromis medzi požiadavkou zachovania „teritoriálnej integrity Srbska a želaním albánskeho obyvateľstva spravovať Kosovo podľa vlastných predstáv.” Po rokovaniach s Wisnerom odcestoval Draškovič do Moskvy na rokovania s ministrom zahraničných vecí Ruska Sergejom Lavrovom.

Preto kosovská otázka nestráca svoju aktuálnosť a provokatívnosť. Nemecký expert pre otázky zahraničnej politiky Alexander Rahr sa nazdáva, že po srbskom referende sa otázka Kosova vyostrila a nadobúda nebezpečné rozmery. Európska únia podľa neho bude musieť odložiť riešenie kosovského problému na určitý čas, aby „rešpektovala vôľu a rozhodnutie väčšiny obyvateľov Srbska.” Rahr však zároveň upozorňuje na skutočnosť, že Srbsko sa po referende vzdialilo perspektíve členstva v EÚ. Podľa neho najväčší rozdiel medzi Bruselom a Belehradom spočíva v tom, že „EÚ bola pripravená prijať Srbsko iba v prípade, že bude súhlasiť s nezávislosťou Kosova.” Na druhej strane Srbsko považuje za dôležité aj to, že pri zachovaní teritoriálnej celistvosti sa mu ľahšie bude viesť rokovania o pristúpení k EÚ, pretože podľa jeho predstaviteľov to bude znamenať uzavretie jestvujúcich otvorených problémov. „Práve preto má Kosovo veľké šance získať nezávislosť a Belehrad nemá silných podporovateľov na Západe,” dodal okamžite po srbskom referende riaditeľ Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku (DGAP). Aj londýnske noviny The Guardian však upozorňujú na možné problémy v Kosove v prípade, keby sa kosovskí Srbi rozhodli obhajovať novú ústavu Srbska akýmikoľvek prostriedkami. Podľa The Guardian takýto scenár môže viesť k novým konfliktom, masovému exodu a rozdeleniu provincie.

Srbskí politici by sa v každom prípade mali zamyslieť nad tým, že vo Vojvodine sa referenda nezúčastnilo ani 50 percent voličov. Ďalším problémom je ja to, že hlasovanie bojkotovali Albánci v Preševe a Medvedjom a z voličských zoznamov vymazali Albáncov z Kosova. Dôsledky uvedených problémov budú musieť riešiť všetci, ktorí sa nazdávali, že schválením novej ústavy sa všetky problémy vyriešili. Potvrdzuje to aj Európska komisia (EK), ktorá oznámila, že prijatím novej ústavy, podľa ktorej je Kosovo integrálnou súčasťou krajiny, je kontradiktórne, pretože väčšina obyvateľov provincie nebola na voličských zoznamoch. Hovorkyňa EK Krisztina Nagyová však privítala výsledky referenda, lebo sa tým končí platnosť ústavy z éry bývalého srbského lídra Miloševiča. O štatúte Kosova však bude rozhodovať negociačný proces pod vedením osobitného vyslanca EÚ Marttiho Ahtisaariho. Prijatím novej ústavy Belehrad posilní svoju pozíciu pri rokovaniach s Prištinou. „Kosovo je srdcom Srbska a prijatie novej ústavy je nevyhnutné, aby Srbsko nestratilo Kosovo,” oznámil srbský premiér Koštunjica.

Srbsko má podporu Ruska, ktoré môže Ahtisaariho návrh zablokovať uplatnením práva veta v Bezpečnostnej rade OSN. Zároveň však má Rusko záujem prostredníctvom riešenia kosovskej otázky dosiahnuť nezávislosti proruských regiónov v Gruzínsku a Moldavsku. Ak sa teda možnosti Ruska podporovať Srbsko ukážu ako nedostatočne silné a Kosovo aj napriek pozícii Moskvy dostane nezávislosť, ruskou „pomstou” bude anexia proruských regiónov v Gruzínsku a v Moldavsku. To isté môže hroziť aj v prípade bosnianskych Srbov, žijúcich v Republike Srbskej, ktorí sa pravdepodobne budú usilovať o odtrhnutie od Bosny a Hercegoviny. Ďalším varovaním sú často opakované hrozby, že ak Kosovo získa nezávislosť, v Srbsku môže zvíťaziť Srbská radikálna strana. To by mohlo priniesť značné problémy. Následne sa teda môže zmeniť verejná zmienka v Srbsku, doposiaľ nie príliš naklonená radikálom, resp. politike exprezidenta Slobodana Miloševiča, v neprospech srbského členstva v EÚ. Kosovskí Albánci zas varujú, že v prípade, ak sa bude neustále otázka nezávislosti Kosova odkladať, nebudú schopní kontrolovať reakcie svojich netrpezlivých jednotlivcov. Preto Ahtisaari, ktorý sa ocitol medzi dvoma ohňami, ponúkol podivnú verziu o autonómnom štatúte Kosova, ktorá fakticky znamená „kontrolovanú nezávislosť” bez toho, aby jeho návrh slovo „nezávislosť” spomínal. Medzinárodné spoločenstvo sa preto pripravuje na ďalšie obdobie, keď bude musieť administrovať provinciu.

Prijatie novej ústavy je azda zo strategického hľadiska dôležitejšie, ako nadchádzajúce parlamentné voľby, ktoré však určite prinesú viac svetla, čo sa týka budúceho vývoja Srbska. Koštunjica sa ponáhľal s prijatím novej ústavy, lebo sa nazdáva, že úspech v referende ovplyvní aj výsledky parlamentných volieb v prospech jeho Demokratickej strany Srbska. Priebeh referenda a nízka účasť svedčí o tom, že Srbi už strácajú dôveru v politiku a politikov. Na rozdiel od minulosti sa odmietajú masovo zúčastňovať volieb za každú cenu. Preto aj pri ústavnom referende bola účasť voličov taká nízka. Pre Srbov je však nesporne akceptovateľná koncepcia riešenia kosovskej otázky v duchu princípu „viac než autonómia, menej než nezávislosť,” ktorú upresnil a konkretizoval minister zahraničných veci Vuk Draškovič, v pripade, že opätovné začlenenie Kosova do Srbska nebude priechodné. Zatiaľ však nie je jasné, dokedy sa bude riešenie tejto otázky odkladať a aké budú reakcie Srbov pred, resp. po parlamentných voľbách. Preto v otázke nezávislosti Kosova medzi USA a OSN nepanujú podstatné rozdiely, čo sa týka časového odkladu rokovaní o riešení štatútu pokrajiny, pokiaľ takéto riešenie podporí aj hlavný medzinárodný vyjednávač Ahtisaari. Preto ani predpokladaný čas prijatia rozhodnutia o Kosove nie je jasný a aktéri tohto procesu pristupujú k tomuto fenoménu s veľkou dávkou opatrnosti. Budúci rok preto bude rozhodujúci pri hľadaní triezvej odpovede na všetky uvedené otázky, resp. aby sa potvrdilo, že táto opatrnosť bola oprávnená.