V dňoch 14. a 15. septembra sa v Budapešti za účasti zainteresovaných partnerov uskutočnila konferencia o projekte plynovodu Nabucco. Okrem hlavných predstaviteľov spoločností, ktoré sú členmi konzorcia – OMV, MOL, Transgas, Bulgargaz a Botas, sa na podujatí zúčastnil aj európsky komisár pre energetiku Andris Piebalgs, maďarský premiér Ferenc Gyurcsany, maďarský minister hospodárstva Janos Koka a azerbajdžanský minister energetiky a priemyslu Natig Aliyev. Svoj postoj k projektu vyjadril aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, ktorý bol v tom čase na návšteve Maďarska.

EÚ v súčasnosti dováža plyn z troch smerov – zo Severného mora, z Ruska a zo severnej Afriky. Jediný smer, ktorý ešte potrubiami nie je prístupný a kde sa zdroje nachádzajú, je kaspická oblasť a Stredný východ. Práve týmto smerom vedie navrhovaný projekt Nabucco. Jeho význam je väčší ako napríklad projektu Nord Stream, ktorý nezvyšuje energetickú bezpečnosť EÚ, pretože ním nedôjde k prerozdeleniu existujúcich dodávok, ale otvoreniu nového smeru s veľkým potenciálom.

Všetky zúčastnené strany využili možnosť na prezentovanie svojich postojov. Maďarská strana potvrdila svoj eminentný záujem na výstavbe plynovodu a rozptýlila, aspoň dočasne, obavy, podľa ktorých dávala prednosť ruskej alternatíve predĺženia plynovodu Blue Stream do krajiny. Podľa ministra hospodárstva bol omyl považovať Nabucco za sen (1) a podľa premiéra by bola chyba ostať závislý len na jednom dodávateľovi.(2)

Komisár pre energetiku vymenoval ako koordinátora projektu bývalého ministra zahraničných vecí Holandska, Joziasa van Aarstena, čím podčiarkol jeho prioritu a význam. (3)

Konzorcium na výstavbu sa skladá z piatich členov a intenzívne sa hľadá ešte jeden člen, ktorého parametre by mali byť nasledovné – pôvod v západnej Európe, finančne silný a veľký odberateľ zároveň.

Dôvodom pre konferenciu bolo hlavne vykryštalizovanie pozície Maďarska a priklonenie sa na stranu Nabucca. Za zmenou postoja stojí ruská dohoda s Rakúskom, ktorá obišla Maďarsko a rozhodnutie urobiť distribučné centrum z jeho západného suseda. Politika Kremľa najprv túto pozíciu ponúkala Maďarsku, ak by sa priklonilo na stranu predĺženia plynovodu Blue Stream do Európy.(4) Svoj úspech táto stratégia dosiahla, keď maďarský premiér v marci 2007 označil Nabucco za sen a ruský plynovod za reálny plán. Maďarsko sa dostalo do nezávidenia hodnej situácie, kedy na zmenu jeho postoja tlačila tak EÚ ako aj USA.

Po májovej návšteve ruského prezidenta Putina vo Viedni sa situácia zmenila a distribučné centrum pre ruský plyn má vzniknúť v rakúskom Baumgartene, kde už v súčasnosti zásobníky zemného plynu, pôvodne myslené pre stredoázijský plyn, existujú. Maďarsko si uvedomilo situáciu a pripravilo konferenciu, na ktorej potvrdilo svoj záujem na výstavbe plynovodu Nabucco. K tomuto postoju prispela aj snaha OMV, iniciátora projektu Nabucco, na prevzatie ďalšieho člena konzorcia, MOL-u.(5) EÚ  oficiálne snahy OMV ako súkromnej spoločnosti nekomentovala, avšak Nabucco je prioritou Únie a jeho výstavbe majú byť podriadené záujmy jednotlivých krajín. Zároveň plynovod budú stavať súkromné spoločnosti združené v Nabucco Consortium, čo obmedzuje vplyv Únie na politickú podporu.

O ďalšom partnerovi v projekte sa rozhodne v najbližších mesiacoch, podľa Financial Times by sa tak malo stať do konca októbra 2007 (6). Dôvodom je finančná situácia projektu, o ktorej ešte zainteresované strany nedospeli k dohode. V roku 2006 o vstupe rokovala francúzska spoločnosť Total, ktorá nakoniec neuspela. V súčasnosti sa spomínajú hlavne Gaz de France (GdF) a nemecký RWE. Francúzska spoločnosť o vstupe rokuje už dlhší čas, na konferencii svoj záujem potvrdila a podporil ju aj francúzsky prezident. Pôvodne mala záujem stať sa členom konzorcia na výstavbu plynovodu Nord Stream, aby tak potvrdila, že projekt nie je nemecký, ale európsky (7). Nakoniec však k nemu bola prizvaná holandská Gasunie (8). Aby ale krajina neostala bokom pri výstavbe nových plynovodných trás, zapojila sa do rozhovorov o pristúpení k Nabuccu. Nejde však o posun, ktorý by primárne znamenal, že GdF má záujem o diverzifikáciu, čo nie je prípadom Nord Stream-u. Francúzsko sa chce viac aktivovať v kaspickej oblasti a pristúpenie k projektu je dobrá príležitosť.

Komplikácie sa vyskytli so schvaľovaním vstupu do projektu, pretože svoj odpor vyjadrilo Turecko ako člen konzorcia. Turecko zamrznutie rozhovorov o vstupe v apríli 2007 zdôvodňovalo zákonom, ktorý sa chystal prijať francúzsky parlament a ktorý definoval zabíjanie Arménov z čias Osmanskej ríše ako genocídu.(9) Francúzsko je takisto proti začatiu rozhovorov o vstupe do EÚ. Ďalšie rozhodnutie sa oddialilo kvôli voľbám tak vo Francúzsku ako aj v Turecku a až na konferencii zástupca GdF Jean-Marie Dauger vyslovil pokračujúci záujem na účasti na projekte.

Turecko si začína uvedomovať svoju silnejúcu pozíciu tranzitéra energetických surovín do Európy a patrične ju chce využiť. Dáva najavo, že pokiaľ sa rozhovory o vstupe do EÚ nezačnú, nemôže sa naň EÚ spoľahnúť. Energetika je silným politickým a ekonomickým dôvodom na prijatie krajiny. Avšak medzi štáty, ktoré s tým nesúhlasia a kde sú zároveň najväčšie komunity Turkov, sa počítajú Nemecko a Francúzsko, teda najsilnejšie krajiny spoločenstva.(10) Z dlhodobého hľadiska by prisilná pozícia krajiny v zásobovaní EÚ nebola pre spoločenstvo výhodná.

Na konferencii vyjadril svoj záujem o vstup do konzorcia a investovanie 1 mld. EUR slovami predsedu predstavenstva Stefana Judischa aj nemecký koncern RWE Gas Midstream.

Turecko je však zároveň pod tlakom Ruskej federácie. V súčasnosti je krajina závislá na Gazprome a jeho dodávkach a túto pozíciu by rada zmenila. Keď sa EÚ začala intenzívnejšie zaoberať projektom Nabucco, čo sa udialo po spore medzi Ruskom a Ukrajinou v januári 2006, Kremeľ ponúkol Turecku možnosť predĺženia plynovodu Blue Stream cez Grécko do Európy. V júni 2007 sa však Gazprom zároveň dohodol s talianskou ENI na projekte South Stream, plynovode, ktorý by viedol popod Čierne more, cez Bulharsko až do Talianska. South Stream môže byť politická reakcia na viaceré skutočnosti, pretože podľa odhadov by jeho výstavba bola neúmerne vysoká. Na jednej strane sa niektorým európskym štátom silnejúca pozícia Turecka ako tranzitéra moc nepozdáva. Na strane druhej súčasná realizácia predĺženia Blue Stream a  konštrukcia Nabucca nie je reálna a ak by sa Turecko priklonilo k európskej priorite, Kremľu by ostala ešte jedna šanca na potopenie Nabucca – Bulharsko.

Práve Bulharsko bolo oslovené ako ďalší člen Nabucca, cez ktorého by prechádzala línia South Stream. Realizácia ruského návrhu by pre krajinu predstavovala významný profit za tranzit a ceny plynu pre krajinu by sa mu lepšie vyjednávali.

Otázna je aj naplniteľnosť Nabucca. Azerbajdžan prisľúbil, že dokáže zabezpečiť zdroje pre prvú fázu projektu z poľa Shah-Deniz. Na ďalšie zdroje je ale potrebné nájsť aj ďalších dodávateľov, medzi potenciálne krajiny sa radí Irán a Turkménsko. Na Irán sú však dlhodobo uvalené sankcie zo strany USA za jeho jadrový program, ktoré sťažujú investovanie v krajine a uzatváranie dohôd o dodávkach. Napriek tomu USA podporujú Nabucco ako projekt zvyšujúci energetickú bezpečnosť svojho spojenca, avšak ako zdroj podporujú kaspický plyn, nie iránsky. (11) Turkménsko v máji 2007 uzatvorilo predbežné dohody s Ruskou federáciou o exporte svojich surovín cez jeho územie, čím sa chce Kremeľ poistiť, že pre efektívne naplnenie Nabucca neostanú zdroje a kaspické suroviny ostanú pod jeho kontrolou. Práve pevné rozhodnutie v prospech Nabucca bolo doteraz hlavnou výhradou Turkménska voči dodatočnému trans-kaspickému prepojeniu. Na zmenu postoja stredoázijskej krajiny však členské krajiny projektu Nabucco nemajú dostatočnú váhu a potrebná by bola iniciatíva vrcholných predstaviteľov EÚ a USA, ktorí projekt definujú ako prioritu.
Podľa vyjadrení maďarského ministra hospodárstva by projekt mal byť otvorený vstupu tretích strán, čím myslel pristúpenie Ruskej federácie, ktorá by bola schopná zabezpečiť stabilné dodávky.(12) Keďže však Ruská federácia väčšinou v projektoch vyžaduje kontrolné podiely, čo by v tomto prípade nebolo prospešné, je možnosť jej prístupu otázna.

Ruská mocenská hra je najviditeľnejšia v prípade krajín Rakúsko a Maďarsko, ktoré sú obe členmi konzorcia Nabucco, ale ktoré sa úspešne snaží postaviť proti sebe. Dôkazom sú uzatvárané separátne zmluvy s každou krajinou. V rakúskom prípade ruský prezident Putin uzatvoril dohodu, že zásobníky plynu v Baumgartene, pôvodne myslené pre stredoázijský plyn, budú otvorené pre plyn ruský, jeho skladovanie a ďalší tranzit.(13) V Maďarsku sa zase pred istým časom postavili na stranu ruských plánov na predĺžený plynovod Blue Stream z Turecka, ktorý by končil v tejto krajine a ako sľub z ruskej strany bolo vybudovanie najväčších zásobníkov v Európe. EÚ je oprávnená pýtať sa Rakúska, na ktorej strane v energetickej politike stojí. Je v ešte zložitejšej situácií, pretože na rozdiel od Maďarska s Ruskom niektoré dohody už podpísalo. Pre posilnenie pozície Maďarska a udržanie jeho podpory pre Nabucco by EÚ mohla navrhnúť konzorciu rozdelenie skladovacích kapacít medzi obe krajiny, čím by Budapešť neprišla o výhody ponúkané z ruskej strany.

Podobná stratégia menšieho rozsahu sa realizuje voči Bulharsku a Turecku, obe krajiny majú od Kremľa prísľuby získania statusu regionálnych distribučných centier, ak by sa postavili za ruské projekty. Práve silná podpora Nabucca na spomínanej konferencií by ale mala rozptýliť obavy nad jeho budúcnosťou.

V nadväznosti na budapeštiansku konferenciu sa udiali 21. septembra 2007 ďalšie stretnutia v Baku a Ašchabade, kde sa britský minister energetiky Malcolm Wicks stretol s turkménskym prezidentom Berdimukhamedov a jeho azerbajdžanským náprotivkom Aliyevom. Bola to prvá návšteva britského ministra v Turkménsku za posledných 9 rokov, čo svedčí o zanedbaní tohto regiónu z európskeho pohľadu.(14) Rozhovory sa viedli hlavne o navrhovanom prepojení turkménskych zásob plynu s Azerbajdžanom, odkiaľ by sa prostredníctvom Nabucca mohli dostať do Európy. Získanie stabilných dodávok je pre projekt životne dôležité a turkménska strana sa o export stále zaujíma napriek dohodám uzavretým s Ruskou federáciou.(15) Práve zvýšenie diplomatického tlaku by mohlo definitívne nakloniť stredoázijskú krajinu na stranu transkaspického plynovodu.

Na návšteve Baku bol 20. septembra 2007 aj rakúsky minister hospodárstva Martin Bartenstein, ktorý oficiálne otvoril kanceláriu OMV v tejto krajine a podpísal so svojim náprotivkom memorandum o porozumení týkajúce sa dodávok plynu prostredníctvom Nabucca do Baumgartenu.

Situácia okolo Nabucca nabrala na obrátkach a minimálne EÚ, ktorá má na jeho uskutočnení eminentný záujem, potvrdila jeho prioritu a vôľu ho uskutočniť. Donútili ju k tomu okolnosti, ktoré sa udiali v posledných mesiacoch, počas ktorých niektorí členovia konzorcia začali rozmýšľať nad alternatívnymi trasami. Plynovod by zvýšil zároveň aj energetickú bezpečnosť SR, ktorá je už s distribučným strediskom v Baumgartene prepojená a plánuje sa podľa Energetickej stratégie SR vydanej v septembri 2007 zvýšenie kapacity. Nabucco je projekt, ktorý prináša do Európy nový plyn a nebude na rozdiel od iných projektov negatívne vplývať na vyťaženosť slovenskej vetvy ruského plynovodu. Naša krajina už v súčasnosti môže nakupovať aj cudzí plyn, práve v Baumgartene, zatiaľ obmedzujúcim faktorom je cena, ktorá je vyššia ako za ruský plyn. EÚ má tak ako Rusko právo na diverzifikáciu, bez ohľadu na to, či sa obe strany považujú za spoľahlivých partnerov.

Stále je otázna pozícia Rakúska, ktoré na jednej strane uzatvára dohody s Ruskom o využití Baumgartenu, na druhej strane plánuje ten istý zásobník pre kaspický plyn. Maďarsko je ďalší člen, ktorý posledné mesiace vysielal o projekte rozporné signály. Niekedy sa zdá, ako by tieto krajiny pristúpili na ruskú hru a otvorene podporovali viaceré projekty zároveň, aj keď ich simultánna realizácia nie je uskutočniteľná.

Rusko stavia na sľuby o budúcich dodávkach, ktoré však nie je schopné splniť. Zvyšovanie ťažby plynu na pokrývanie rastúceho dopytu na svetových trhoch v posledných rokoch stagnuje a krajina sa chce orientovať aj na projekty vedúce do juhovýchodnej Ázie, kde bude ešte dlhý čas najvyšší rastový potenciál. Ironicky vyznieva fakt, že pokrývať rastúci dopyt v Európe bude Rusko schopné v prípade rastúcich importov zo Strednej Ázie a tento plyn môže byť uskladnený práve v Baumgartene – Európa sa teda ku kaspickému plynu dostane, ale ruskou cestou.