Po tom, ako Moskva v auguste tohto roka uvalila sankcie voči niektorým tovarom potravinárskeho a poľnohospodárskeho charakteru [bližšie pozri (1)] pochádzajúcim z krajín EÚ, USA a niektorých iných krajín, Rusko opakovane obvinilo Bielorusko z reexportu predmetných tovarov na územie Ruskej federácie [pozri napríklad (2)] resp. z ich deklarovaného tranzitu do Kazachstanu, zatiaľ čo v skutočnosti boli predmetné tovary uvádzané do obehu na území Ruskej federácie (3). V tejto súvislosti sa javí ako nezvyčajne neúmerný nárast importu tovarov do Bieloruska z tretích krajín (4).

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko odmietol obvinenia zo strany Moskvy s tým, že (podľa jeho vyjadrenia) ide o prejav tlaku zo strany ruských lobistov, ktorí produkujú analogické tovary v Rusku. Lukašenko zároveň pripustil, že bola zanedbateľná časť európskej produkcie spracovaná v Bielorusku a následne exportovaná do Ruska (5). Na ilustráciu uviedol tiež nasledujúce zjednodušenie: je možné kúpiť napríklad nórske ryby, na ktoré je uvalené dovozné embargo v Rusku; ovocie a zeleninu v Nemecku a v Poľsku, spracovať ich a následne ich predať na ruskom trhu. Zároveň dodal, že Bielorusko naďalej kupuje a spracováva západnú produkciu tak, ako to robilo doteraz (6). Uvedené schémy nápadne pripomínajú problém z minulosti, ktorý sa opätovne stáva aktuálnym: schémy predaja ropných produktov do Európskej únie bez platenia cla Ruskej federácii [bližšie pozri (7)]. Na tomto mieste možno pripomenúť aj ďalší škandál z minulosti – reexport cukru cez Bielorusko (8). Za zmienku tiež stoja poľské jablká a mäso alebo čínske sušené mlieko, ktoré Bielorusi v minulosti vydávali za svoje (9).

Fyzické kontroly na rusko-bieloruských hraniciach sa prestali vykonávať dňa 1. júna 2011, keď došlo k vytvoreniu Colnej únie Eurázijského hospodárskeho spoločenstva. V podmienkach možného reexportu začala Moskva uvažovať nad možnými opatreniami. Reálne opatrenia voči údajnému bieloruskému reexportu resp. deklarovanému tranzitu do Kazachstanu boli zavedené dňa 24. novembra 2014, keď sa na rusko-bieloruskej hranici začali preverovať všetky nákladné automobily vrátane tých tranzitných. Dňa 30. novembra orgán ruského poľnohospodárskeho dohľadu ROSSEĽCHOZNADZOR zakázal tranzit všetkých potravinárskych produktov z Bieloruska bez dodatočnej kontroly na ruských pohraničných prechodoch. V reakcii na obvinenia zo strany Moskvy a vyššie uvedené opatrenia zaviedol Minsk na hraniciach na začiatku mesiaca december tohto roka pohraničné kontroly nákladných a osobných automobilov (10).

Implikácie pre Slovenskú republiku

Z hľadiska slovenských exportných záujmov v Ruskej federácii je vývoz potravín do daného teritória v porovnaní s inými tovarmi sekundárny, nakoľko v roku 2013 predstavoval hodnotu 30,2 mil. EUR, čo malo iba 1,2 % podiel na celkovom slovenskom exporte do Ruskej federácie v danom roku v objeme 2,5 mld. EUR. Toto na prvý pohľad malé číslo sa však dotýka slovenských poľnohospodárskych producentov, ktorí patria do segmentu malého a stredného podnikania a akýkoľvek výkyv ich odbytu aj v súvislosti s postavením slovenského agrosektora v rámci národnej ekonomiky je značne poškodzujúci s priamym dopadom na socioekonomickú situáciu obyvateľstva žijúceho predovšetkým na vidieku. Strata ruského exportného teritória v súvislosti s dosahovaným vývozom slovenských potravín je znepokojivá, nakoľko objemy vývozu slovenského poľnohospodárskeho sektora do Ruskej federácie mali do minulého roka výrazne stúpajúci trend z predchádzajúcich hodnôt 27,8 mil. EUR v r. 2012, 18,1 mil. EUR v r. 2011, 13,2 mil. EUR v r. 2010, 14 mil. v r. 2009 a 8,2 mil. EUR v r. 2008 (od roku 2008 do 2013 nárast vývozu poľnohospodárskych produktov o 268 % v porovnaní 36 % nárastom slovenského celkového exportu do Ruskej federácie v tom istom období) (11).

ROSSEĽCHOZNADZOR prezentoval stanovisko, že na území Európskej únie legálne funguje niekoľko spoločností, ktoré ponúkajú dovoz sankcionovanej produkcie do Ruska cez tretie krajiny. Podľa stanoviska ruského dozorného orgánu predstavuje jednu z možností ,ako dostať predmetnú produkciu na ruský trh, reexport cez Bielorusko alebo Kazachstan. V jednej zo schém, na základe ktorých sa realizuje reexport, sa tovary posielajú na ruský trh označené ako vyrobené v Bielorusku alebo v Kazachstane, ktorým sa cez sprostredkovateľa poskytujú aj nové certifikáty o pôvode (12).

Bielorusko sa stavia do pozície brány do colnej únie [pozri napríklad (13) (14) (15)]. V tejto pozícii ju vidia aj určité osoby z Európskej únie; možno uviesť napr. fakt, že začiatkom júna tohto roka Slovenská angetúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR a Veľvyslanectvom SR v Bielorusku zorganizovala stretnutie slovenských podnikateľov z oblasti strojárstva, energetiky, poľnohospodárstva a cestovného ruchu s miestnymi odborníkmi o možnostiach privatizácie, tendroch v colnej únii a perspektívnych možnostiach podnikania v Bielorusku. Krajina ponúka rôzne možnosti. Jednou z nich je napríklad možnosť preniknúť na trh colnej únie cez Bielorusko. SARIO môže asistovať pri získavaní elektronického podpisu, ktorý je nevyhnutný pri veľkej časti tendrov v colnej únii (16) (17).

SARIO v tejto súvislosti zorganizovala už niekoľko podujatí, napríklad seminár Bielorusko – brána na východné trhy (18). Ako osobitne zaujímavý sa javí seminár zo 14. októbra tohto roka, zorganizovaný agentúrou SARIO a advokátskou kanceláriou PETERKA & PARTNERS (19). V prvej časti spomínaného podujatia sa organizátori venovali všeobecným otázkam týkajúcim sa vzájomných sankcií EÚ a Ruska a ich dopadov na podnikateľské subjekty. Druhá časť seminára bola zameraná na možnosti, ktoré ponúka podnikateľom obchod s Bieloruskom. Konkrétne išlo o možnosti exportu výrobkov do Bieloruska, ich spracovanie v Bielorusku a prevoz do Ruska v rámci colnej únie. Podobné podujatia boli zorganizované aj inými subjektmi v rámci Európskej únie [bližšie pozri napríklad (20)].

Záver

Je pravdepodobné, že sa v Bielorusku opätovne objavuje ten istý jav – krajina sa snaží zarobiť na vlastnej geografickej polohe medzi Ruskom a Európskou úniou. Tak ako sa v minulosti objavili problémy v súvislosti s reexportom cukru do Ruska resp. vývozu ropných produktov do Európskej únie, i dnes sa zrejme Bielorusko snaží zarobiť na reexporte tovarov podliehajúcich sankciám. Bielorusko v minulosti nesúhlasilo so spoločnou kontrolou vonkajších hraníc colnej únie (21). Podľa článku Deutsche Welle z augusta tohto roka je najčastejším spôsobom používaným pri reexporte v Bielorusku prebaľovanie tovarov. Používajú sa aj také metódy ako zámena sprievodných dokumentov, vyhotovenie dvoch setov dokumentov a napokon zakladanie spoločností, ktoré na zakázku dovážajú potrebný tovar z Európskej únie. V Bielorusku už vzniklo niekoľko takýchto spoločných podnikov (joint ventrures). Vyššie opísaný systém funguje pod patronátom bieloruských štátnych úradov (22). Takýmto spôsobom časť obchodných vzťahov medzi Ruskom a Európskou úniou prechádza do šedej ekonomiky z čoho profitujú na úkor Ruska bieloruské elity a hospodárske subjekty v Bielorusku.