Dňa 12. novembra 2014 bol za účelom umožnenia liečby vo vlasti dočasne prepustený na slobodu predseda Srbskej radikálnej strany (SRS) Vojislav Šešelj. Šešelja súdi Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) pre obvinenia z vojnových zločinov, ku ktorých spáchaniu malo dôjsť v rokoch 1991 – 1994. Podmienkou umožnenia liečenia je zdržanie sa nátlaku na obete a svedkov a spolupráca s ICTY resp. návrat do Haagu v prípade, že k tomu bude vyzvaný (1). Šešelj sa nachádzal v cele predbežného zadržania haagskeho tribunálu od mesiaca február 2003, keď sa mu dobrovoľne vydal v súvislosti s obvineniami z nabádania k násiliu proti nesrbskému obyvateľstvu v bývalej Juhoslávii, podnecovania národnostnej neznášanlivosti a účasti na prípadoch mučania a vrážd: obžaloba v tejto súvislosti žiada trest 28 rokov odňatia slobody. Proces so Šešeljom sa začal až v roku 2007 a dodnes nebol vynesený rozsudok vo veci hlavného obvinenia. V rokoch 2010, 2011 a 2012 však bol Šešelj odsúdený dovedna na takmer 5 rokov odňatia slobody za zverejnenie identity chránených svedkov obžaloby a za pohŕdanie súdom (2). Šešelj sa pred tribunálom obhajoval osobne, pričom sa sústredil na vyvracanie základných bodov obžaloby, spochybňovanie kredibility jej svedkov a preukazovanie kontradikcií v ich výpovediach, odbornej nespôsobilosti predstaviteľov obžaloby, nezákonnosti postupu ICTY a tiež jeho politickej zaujatosti. Videonahrávky z verejných pojednávaní sú dostupné na internete (3), pričom špecifiká jeho procesu v minulosti opakovane vzbudili odbornú pozornosť vedeckej obce [pozri napr. (4) (5)].

Podľa pomerne početných názorov bol Šešelj prepustený na slobodu pre neschopnosť ICTY dokázať v priebehu 12 rokov držania vo väzbe jeho trestnú zodpovednosť vo veci [pozri napr. (6)]. Predtým v roku 2013 dánsky sudca v kauze Šešelj Frederik Harhoff v súkromnom liste adresovanom svojim kolegom a spolupracovníkom kritizoval tribunál pre politické tlaky a politickú motivovanosť jeho rozhodnutí. V súvislosti s obsahom listu ho ICTY na Šešeljovu žiadosť odvolal pre zaujatosť (7). Vo veci Šešelja bol v mesiaci október 2013 ako nový sudca stanovený Mandiaje Nijang (8). Podpredseda tribunálu Carmel Agius v danej súvislosti vydal stanovisko, v zmysle ktorého odporučil Šešeljovi a obžalobe rozhodnúť sa, či sa proces začne odznova alebo či bude pokračovať s novovymenovaným sudcom. Šešelj v zapätí požiadal o okamžité prepustenie na slobodu a o náhradu nemateriálnej ujmy vo výške 12 miliónov eur (9).

Ako uvádzame vyššie, dôvodom aktuálneho prepustenia Šešelja na slobodu je jeho nepriaznivý zdravotný stav. V mesiaci marec 2013 priniesol portál DespiteBorders.com rozhovor s balkanistkou Annou Filimovovou, ktorý obsahoval informáciu o  zhoršujúcom sa stave jeho zdravia: Šešeljovi bola diagnostikovaná rakovina hrubého čreva a napriek absolvovanému kurzu chemoterapie sa jeho stav nezlepšoval (10). Po nepriaznivom vývoji jeho choroby ho ICTY dočasne prepustil na slobodu, pričom so zodpovedajúcim rozhodnutím z dňa 5. novembra 2014 v rozpore s postojom väčšiny kolégia nesúhlasil novovymenovaný sudca Mandiaje Nijang (11); to však platnosť rozhodnutia kolégia neovplyvnilo. Podľa niektorých názorov však bolo jeho prepustenie odložené o jeden deň s cieľom zabezpečenia plynulého priebehu návštevy predsedu albánskej vlády Ediho Ramu v Srbsku (12), počas ktorej albánsky predstaviteľ na tlačovej konferencii s predsedom srbskej vlády Alexandrom Vučićom vyzval Belehrad k uznaniu nezávislosti Kosova a následne pokračoval svoju návštevu Srbska stretnutiami s predstaviteľmi etnicky (čiastočne) albánskych regiónoch Preševo, Bujanovac a Medveđa [(13) (14)].

Šešeljovo prepustenie by za štandardných okolností s vysokou pravdepodobnosťou viedlo k hlbokej zmene politickej paradigmy v Srbsku. Aktuálne politické špičky možno označiť za deriváty predchádzajúcej Šešeljovej politickej činnosti, ktoré vznikli v dôsledku zníženej miery kontroly nad straníckym životom v rámci SRS zo strany Sešelja počas jeho väzby v Haagu; obaja aktuálni lídri (Tomislav Nikolić a Alexandar Vučić) sa pritom vyznačujú vysokou mierou skompromitovanosti a nízkou mierou sofistikovanosti ich konania [bližšie (15)]; v rámci predchádzajúceho rastu a zachovania ich vplyvu pritom zohráva výraznú mieru ich akceptácia zo strany Západu. Ako pritom uvádza srbský sociológ Jovo Bakić, ak niekto pozná slabé miesta Vučića a Nikolića, je to ich politický otec Vojislav Šešelj (16); je preto prirodzené, že návrat Šešelja do vlasti napriek jeho pokročilej chorobe vyvoláva na strane srbských politických elít obavy z možnej destabilizácie (17).

Spomínané obavy umocnili už prvé mediálne vyjadrenia Šešelja po jeho prepustení, podľa ktorých je preňho prioritou politika a až na ďalšom mieste je liečenie. Šešelj pritom dodal, že má síce dve metastázy, jeho stav však nie je taký strašný, za aký sa považuje (18). I keď podľa predchádzajúcich informácií mal byť Šešelj „dostatočne pohyblivý a agilný, aby ho na nosidlách alebo invalidnom vozíku vyniesli z lietadla“ (19), ako ukazuje video po prílete na belehradské letisko, napriek svojej objektívnej diagnóze kráča po vlastných nohách, pričom pôsobí unaveným a mierne zoslabnutým, nie však zničeným dojmom (20). O relatívne dobrom subjektívnom stave a odhodlaní podriadiť svoje ďalšie pôsobenie politickým cieľom svedčali aj Šešeljom uskutočnené plány obrátiť sa bezprostredne po prílete do Belehradu k žurnalistom a následne sa zúčastniť na bankete pre médiá a verejnosť v sídle SRS v belehradskom Zemune (21).

Po príchode do Belehradu Šešelj prezentoval radikálne vyjadrenie, podľa ktorého zosadí Nikolića a Vučića, pričom ich označil za zradcov a sluhov západných síl (22). Možno pritom očakávať, že sa bude Šešelj v Srbsku vzhľadom na nedávne konanie parlamentných volieb zameriavať primárne na organizáciu protestných aktivít. Po troch dňoch oddychu sa zúčastní na opozičnom mítingu, ktorý sa bude konať dňa 15. novembra 2014 na Námestí republiky v Belehrade (23). Ďalej bude zrejme dochádzať k snahe o stupňovanie protestov za súčasného zjednocovania pravicovo-konzervatívnej opozície, ktorá je od roku 2012 mimo parlamentu a charakterizuje ju vysoký stupeň jej roztrieštenosti. Šešelj má pritom vzhľadom na svoju charizmu a autoritu potenciál zjednocovať rôzne opozičné skupiny s rovnakými ideologickými východiskami. Ako však konštatuje analytik Đorđe Vukadinović, Šešeljov návrat síce značne ovplyvní srbskú politickú scénu, na ktorej spôsobí zmeny a turbulencie, cieľ zvrhnutia moci však pôsobí príliš ambiciózne (24).

Budúci vplyv Šešelja na politiku sa odvíja od lekárskej prognózy, ktorá je v jeho prípade vysoko nepriaznivá. Možno však s istotou konštatovať, že sa bude snažiť vykonať kroky smerujúce k posilneniu SRS a pravico-konzervatívnej opozície ako celku, ktorej podpora je v súčasnosti enormne nízka. Už samotný návrat Šešelja do vlasti zrejme spôsobí nárast podpory SRS; v minulosti bol podľa niektorých zdrojov zaznamenaný napr. dočasný nárast podpory SRS z dvoch na štyri percentá v dôsledku samotných chýrov o jeho možnom prepustení  (25). V skutočnosti však prinesie najväčší efekt v rámci srbskej politiky to, čo ešte stihne Šešelj na tomto svete vykonať. Vzhľadom na jeho osobnostný profil, o ktorom svedčí aj dobrovoľné vydanie sa ICTY v roku 2003, bojovnosť počas vedenia obhajoby a predchádzajúce vyjadrenia o pripravenosti obetovať svoj život za svoju ideológiu [pozri napr. (26)] možno predpokladať, že urobí všetko pre to, aby zo svojho prepustenia vyťažil v politickom zmysle čo najviac. Ako realistické sa v danom smere javí:

• konanie masových demonštrácií prípadne nepokojov s cieľom zvrhnutia aktuálnej politickej moci,
• zníženie podpory Srbskej pokrokovej strany a prezidenta Nikolića a destabilizácia mocenskej architektúry prostredníctvom demonštrácií a ostrej kritiky vládnucej moci za súčasného odkrývania kompromitujúcich skutočností,
• vyvolanie integračných procesov v prostredí srbskej pravico-konzervatívnej opozície  a
• opätovné posilnenie SRS resp. pravico-konzervatívnej opozície ako celku na úroveň relevantnej politickej sily.