V nedávnej analýze uverejnenej na našom portále [1] sme našich čitateľov informovali o tom, že Rusko po komplikáciách spojených s výstavbou plynovodu Južný prúd zmenilo stratégiu exportu plynu do Európy, tak, že vybuduje plynovod cez Čierne more a Turecko na hranice s Gréckom. Na území EÚ podľa pôvodných plánov malo dochádzať k distribúcii plynu podľa ustanovení tzv. tretieho energetického balíčka. Začiatkom mesiaca máj tohto roka sa Turecko dohodlo s Ruskom na definitívnej podobe trasy plynovodu Turkish Stream (Turecký prúd). Projekt by mal byť spustený do prevádzky v decembri 2016 s počiatočnou kapacitou 15, 75 miliárd kubických metrov plynu [celková predpokladaná kapacita štyroch potrubí mala dosahovať 63 miliárd kubických metrov plynu]. Výstavba plynovodu cez Čierne more bude hradená ruskou stranou a náklady spojené s výstavbou na území Turecka budú znášané oboma stranami; ich podiel bude určený počas nasledujúcich rokovaní [2].

Vo februári tohto roka bol potvrdený zámer vybudovať plynovod Turkish Stream nielen po grécko-tureckú hranicu, ale ďalej cez Grécko, Macedónsko, Srbsko až do Maďarska [3]. Začiatkom apríla tohto roka prebiehali rokovania medzi ministrami zahraničných vecí Grécka, Macedónska, Srbska a Maďarska v Budapešti, v rámci ktorých sa skúmali potenciálne možnosti účasti týchto krajín na výstavbe Turkish Streamu [4]. Podľa výsledkov rokovaní zúčastnené krajiny vrátane Macedónska nepriamo podporili myšlienku výstavby plynovodu cez svoje územie (bola podpísaná deklarácia o energetickej spolupráci, no projekt Turkish Stream sa v texte dokumentu nespomína) [5].

Turecký prúd a ruský plyn. Zdroj: www.rt.ru

Macedónsko aj Srbsko v septembri minulého roka odmietli uvaliť sankcie voči Rusku. Macedónsky minister zahraničných vecí Nikola Poposki a srbský minister zahraničných vecí Ivica Dačić vyhlásili, že obe krajiny pri uvažovaní o zavedení hospodárskych sankcií voči Rusku zvažovali svoje hospodárske záujmy. Podľa vyjadrenia Nikolu Popoského sa Macedónsko vo veciach zahraničnej politiky zbližuje s krajinami EÚ. Podľa jeho názoru hlavný rozdiel spočíva v tom, že krajiny EÚ sa zúčastňujú na vytváraní zahraničnej politiky, a od tých, ktorí stoja mimo EÚ sa vyžaduje, aby ju implenetovali [6]. Srbskí politickí lídri už v minulosti deklarovali svoju neochotu uložiť na Rusko sankcie (pozri napríklad [7][8][9]), čo môže byť aj dôsledkom toho, že srbská spoločnosť je do značnej miery prorusky orientovaná (pozri napríklad [10]).

Incidenty z obce Gošince a mesta Kumanovo

Dňa 21. apríla 2015 okolo 40 ozbrojených mužov nosiacich uniformy Kosovskej oslobodeneckej armády zaútočili na policajnú stanicu v obci Gošince neďaleko hraníc s Kosovom. Macedónska polícia nerealizovala žiadne protiopatrenia. Útočníci sa zmocnili zbraní a vzali štyroch macedónskych policajtov do zajatia. O tom, že útočníci neboli miestni svedčí podľa správ z médií fakt, že jeden z útočníkov prekladal do macedónčiny, v ktorej používal aj srbské slová. Líder ozbrojencov vyhlásil: „Sme z UČK. Povedzte všetkým, že vás nemôže zachrániť ani Achmeti, ani Grujevski. Chceme našu krajinu, nechceme žiadne Ochridské dohody.“ [11]

Incident mal pokračovanie formou útokov ozbrojených extrémistov (ktorí sa identifikovali ako príslušníci Národnooslobodzovacej armády – UČK) dňa 9. a 10. mája 2015 v meste Kumanovo, ktorý si po potlačení útokov vyžiadal 18 mŕtvych. Podľa údajov na stránke vládnej VMRO – DPMNE útočníci z mesta Kumanovo poznali rozloženie macedónskych síl na hranici, ktoré vzhľadom na ich stálu polohu nebolo zložité zistiť. Záznam z incidentu vypovedá o tom, že budova macedónskej hraničnej polície síce nebola dobre strážená, bola však pod kamerovým dohľadom. Po druhé, je známe, že na juhu Kosova, neďaleko hraníc Macedónskom, pôsobí ozbrojená skupina, ktorá mohla sa presunúť cez hranice a zaútočiť na policajnú stanicu. Na druhej (na kosovskej) strane hranice existuje logistická infraštruktúra pre takýto druh operácií [12]. Načrtnutú verziu udalostí podporuje aj fakt, že kosovské úrady posilnili stráženie kosovskej časti srbsko-macedónskej hranice [13].

Protivládne protesty

Spomínané udalosti sa odohrali v čase, keď krajina zažíva vlnu politickej nestability. V hlavnom meste Skopje sa konala najväčšia protivládna demonštrácia v modernej macedónskej histórii. Okrem toho boli zvolané aj ďalšie provládne protesty a v budúcnosti sa očakáva aj konanie ďalších [14]]. V januári tohto roka bol prepustený na slobodu líder opozičných sociálnych demokratov Zoran Zaev, ktorí tvrdí, že macedónsky premiér Nikola Gruevski bol počas svojej takmer desaťročnej vlády zodpovedný za odpočúvanie viac ako 20 tisíc Macedónčanov vrátane ministrov, politikov, policajtov, novinárov, sudcov, veľvyslancov a náboženských vodcov [15][16]. Taktika politického boja a mobilizácie verejnosti zo strany Zaeva sa pritom z veľkej časti stavia na zverejňovaní takzvaných mediálnych bômb spätých s faktom realizácie a s obsahom odposluchov, z ktorých obviňuje predstaviteľov vládnej moci (pozri napríklad [17][18][19]). Sociálnodemokratická strana Macedónska obvinila vládnu VMRO – DPMNE napríklad z volebných podvodov a z kupovania hlasov, čím sa politická kríza v krajine ešte viac prehĺbila. Západné politické subjekty medzitým sa ponúkali do role sprostredkovateľa znepriatelených strán [20]. Na zatiaľ neúspešných rokovaniach medzi Zarevom a Gruevským v Štrasburgu sa zúčastňuje okrem iného aj Eduard Kukan [21]. Gruevski na existujúce tlaky odpovedal organizáciou veľkého mítingu prívržencov VMRO – DPMNE, na ktorom uviedol, že na z politickej scény nemieni odísť len tak. Lídrov opozície označil za zradcov a za osoby platené zo Západu a uviedol, že Zaev získal odposluchy telefonátov, na ktorých postavil obvinenia smerom k vládnej moci, od tajnej služby cudzej mocnosti [22]. Predseda sociálnych demokratov vyzval členov všetkých etnických spoločenstiev – Macedóncov, Albáncov, Srbov a Turkov – a členov rôznych politických strán a združení, aby ostali pred sídlom vlády až do demisie Gruevského a jeho vládneho kabinetu [23].

Demonštranti s vlajkami Albánska, Macedónska a Srbska. Zdroj: www.rts.rs

Možný kontext udalostí

Podľa vyjadrenia ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova Moskva zhoršujúca sa situácia v Macedónsku môže súvisieť s neochotou krajiny podporiť hospodárske sankcie proti Rusku a s jej podporou výstavby plynovodu Turkish Stream [24] (podobné názory sa šíria najmä zo srbského prostredia, pozri napríklad [25]). Zo štátov, cez ktoré má prechádzať pokračovanie plynovodu Turkish stream (Grécko, Macedónsko, Srbsko), je Macedónsko najslabším článkom, a preto využitie nástrojov na jeho destabilizáciu nie je nesúladné so záujmami časti krajín medzinárodného spoločenstva. Opodstatnenosť postojov srbských predstaviteľov týkajúcich sa povahy udalostí v Macedónsku a aktuálnych hrozieb pre Macedónsko a Srbsko možno predpokladať o. i. na základe skúseností s aktivitami reprezentantov albánskej národnostnej menšiny v Srbsku (porovnaj s názorom [26]), s jedným z ktorých sme v minulosti uverejnili rozhovor [27]. Na druhej strane sa však najmä z Macedónska a zo Srbska ozývajú prognózy rozsiahlejšej destabilizácie zasahujúcej aj ďalšie krajiny regiónu. Podľa macedónskeho zdroja sa majú na destabilizácii Macedónska podieľať extrémisti z Gostivaru, Čairu, Strugy a iných macedónskych miest, a tiež stále viac bojovníkov z kosovskej Prištiny, Kačanika, Uroševca (Ferizaja) a albánskej Tirany, Kuksa, Drača a odinakadiaľ. V prípade rozsiahlejšej destabilizácie Balkánu sa majú do regiónu premiestniť aj extrémisti aktuálne bojujúci v Sýrii a Iraku [28]. Predseda Demokratickej strany Srbov v Macedónsku Ivan Stoilković uviedol, že Macedónsko a Srbsko, ale aj Grécko a Čierna Hora môžu očakávať nové teroristické útoky [29]. Srbský denník Informer blízky vládnej Srbskej pokrokovej strane s odvolaním sa nešpecifikovaný zdroj z diplomatického prostredia uviedol, že incident z mesta Kumanovo súvisí s plánom destabilizovať Macedónsko, Srbsko a Grécko, cez ktoré má prechádzať vyššie spomínaný plynovod. Predmetný zdroj tiež pre denník vyslovil dohad, že spomínaný incident bol len začiatkom širšej destabilizácie Balkánu a že čoskoro sa budú útoky extrémistov odohrávať aj v Čiernej Hore a v Grécku, a to v dôsledku rozviazania rúk albánskym mocenským skupinám pri presadzovaní ich záujmov v regióne [30]. Informer sa v inom článku odvoláva na bližšie nešpecifikovanú správu CIA, podľa ktorej sa v reakcii na podporu albánskych extrémistov na strane Srbska, Grécka, Bulharska a Macedónska plánuje vytvorenie spojeneckého bloku uvedených krajín [31]. Podľa údajov zverejnených Srbskou radikálnou stranou sa zo strany USA prostredníctvom Tirany aktuálne realizuje spravodajská operácia Orol (The Eagle), ktorej objektom je predovšetkým Srbsko; Čierna Hora z nej má byť vynechaná pre prijateľnosť jej politiky z pohľadu Západu. Za operáciu má byť zodpovedný Michael Baun pri podpore zo strany Nasera Pacoliho [32]

Záver

Vzhľadom na pravdepodobnosť súvisu medzi udalosťami v Macedónsku a jeho postojmi v zahraničných ekonomických vzťahoch (predovšetkým vo vzťahu k realizácii energetických projektov) možno vysloviť predpoklad, že k destabilizácii situácie v Macedónsku došlo na pozadí skutočnosti, že ide o najslabší článok na území, cez ktoré má byť trasovaný zodpovedajúci energetický projekt. Na základe zhodnotenia situácie a vzťahov jednotlivých hráčov v regióne možno pritom označiť za hoax tvrdenie, že prostredníctvom podpory extrémizmu je plánovaná destabilizácia celého Balkánu vrátane Čiernej Hory a Grécka prípadne vytvorenie širších spojeneckých blokov v danom priestore. Je ale zároveň prirodzené, že takéto poplašné správy prichádzajú práve z Macedónska, ktoré je destabilizáciou aktuálne dotknuté, a zo Srbska, ktorého destabilizácia sa javí ako aktuálna hrozba.