Dňa 12. 5. 2007 sa v Arménsku konali parlamentné voľby. Obsadzuje sa v nich 131 poslaneckých miest; 90 podľa stranníckych kandidátok a 41 v jednomandátových obvodoch. Hranica pre vstup do parlamentu je pre politické strany päťpercentná, a pre koalície sedempercentná. Vo voľbách kandidovalo 22 politických strán a jedna koalícia.

Na voľbách sa zúčastnilo takmer 60% oprávnených voličov. Päťpercentnú hranicu prekročilo päť strán: Republikánska strana Arménska (RPA) Sergea Sarkosiana (32,8% hlasov), Prekvitajúce Arménsko Gagiga Carukiana (14,7% hlasov), Arménska revolučná federácia Dašnakcuťun (ARFD) Vagana Vahagna (12,7 % hlasov), strana Orinac Erkir (OE) Artura Bagdasariana (6,8% hlasov) a strana Dedičstvo Raffiho Ovannisiana (5,8% hlasov).

Päťpercentnú hranicu sa nepodarilo prekročiť Zjednotenej robotníckej strane Gurgena Arseniana (4,3% hlasov), strane Národná jednota Artašesa Gegemiana (3,6% hlasov) a Národnej strane Arménska Stepana Demirčiana (2,7% hlasov). Tieto strany pritom v predvolebných prieskumov verejnej mienky prekračovali 5% podporu voličov.

Tri radikálne opozičné strany: strana Nové časy Arama Karapetiana (3,3% hlasov), Strana Republika Arama Sarkisiana (1,7% hlasov) a koalícia Impeachment Nikola Pašiniana (1,2% hlasov), združujúca strany Demokratická vlasť a Konzervatívna strana, zostali hlboko pod päťpercentnou bariérou potrebnou pre politické strany, resp. sedempercentnou hranicou potrebnou pre vstup stranníckych koalícii do parlamentu.

Na priebeh parlamentných volieb dohliadali miestni a zahraniční pozorovatelia, vrátane predstaviteľov SNŠ, OBSE, Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva OBSE, Európskeho Parlamentu a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Pozorovatelia SNŠ hodnotia voľby pozitívne a považujú ich za zákonné a demokratické. Pozorovatelia OBSE zaznamenali v porovnaní s voľbami v roku 2003 pokrok, pričom voľby podľa jedného z vedúcich delegácie Tone Tinsgaarda celkovo zodpovedali medzinárodným štandardom demokratických volieb.

Podľa Lea Platvoeta z Parlamentného zhromaždenia Rady Európy prebiehali voľby lepšie ako predchádzajúce, pričom nedostatky vidí v oblasti nutnej zmeny politickej klímy v Arménsku, zvýšenia dôvery obyvateľstva k politickým silám, zdokonalenia mechanizmu napadnuteľnosti priebehu volieb, problémov so sčítaním hlasov a zverejnenia výsledkov volieb. Podľa neho z dôvodu zlej organizácie prebiehalo sčítanie hlasov problematicky až v 20% sledovaných volebných obvodov. Zároveň pochválil prijaté kroky smerujúce k odstráneniu vážnych nedostatkov vo volebnom zákone a vyjadril ochotu spolupracovať s mimovládnymi a vládnymi subjektami na odstraňovaní spomenutých nedostatkov. Zdôraznil, že sa voľby odohrali bez vážnejších incidentov, aj keď bolo zaznamenaných niekoľko pokusov o falzifikáciu (1).

Vo vyhlásení pozorovateľov OBSE, Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva OBSE, Európskeho Parlamentu a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy sa konštatuje, že voľby celkovo zodpovedali medzinárodným štandardom. Od ich výsledku má pritom závisieť budúca participácia na Európskej politike nového susedstva.

13.5.2007 zvolali tri radikálne opozičné subjekty Nové časy, Republika a koalícia Impeachment verejné zhromaždenie s cieľom anulovania výsledkov volieb. Protest sa odohral na Námestí slobody v centre Jerevanu za účasti niekoľko tisíc osôb a pripojili sa k nemu aj predstavitelia Národnej strany Arménska na čele so Stepanom Demirčianom. Na zhromaždení vystúpil člen koalície Impeachment, predseda Národnej asociácie vydavateľov Arménska Vahagn Chačatrian, ktorý vyhlásil, že sa voľby vyznačovali značným počtom falzifikácií a ich výsledky nemôžu byť uznané. Hlavný redaktor novín Ajkakan žamanak a líder koalície Impeachment Nikol Pašinian vo svojom vystúpení uviedol, že počas priebehu volieb na celom území republiky pôsobili mobilné skupiny osôb, ktoré sa pri hlasovaní legitimovali čerstvo vydanými preukazmi totožnosti na mená mŕtvych osôb a osôb prebývajúcich v zahraničí, ktorí sa na voľbách nemohli zúčastniť. Malo ísť o „približne 400 000 hlasov, ktoré boli použité na zaistenie výsledku Republikánskej strany Arménska” (2).

Zhromaždeniu predchádzalo spoločné vyhlásenie strán Nové časy, Republika a koalície Impeachment, ktorých predstavitelia vyhlásili, že zo strany provládnych politických subjektov Republikánska strana Arménska, Prekvitajúce Arménsko, ARFD a Zjednotená robotnícka strana (ZRS) boli použité všetky prostriedky a metódy falšovania volieb. Fakt, že text vyhlásenia bol zverejnený bezprostredne po ukončení hlasovania, svedčí o tom, že tento krok nebol reakciou na aktuálne udalosti, ale že išlo o realizáciu vopred pripraveného scenára. Dané tvrdenie podporuje aj fakt, že sa v spomenutom vyhlásení spomína Zjednotená robotnícka strana, ktorá napriek výsledkom sociologických prieskumov, v ktorých prekračovala päťpercentné kvórum, získala len 4,3% hlasov a do parlamentu sa nedostala.

Legitímnosť volieb vzhľadom na údajné falšovanie ich výsledkov spochybnila aj strana Orinac Erkir, ktorá oznámila, že ich napadne súdnou cestou. OE po parlamentných voľbách v roku 2003 vytvorila vládnu koalíciu s Arménskou revolučnou federáciou Dašnakcuťun a s Republikánskou stranou Arménska. V máji 2006 však z vládnej koalície vystúpila s tým, že išlo o dôsledok nezhôd v otázkach vnútornej a zahraničnej politiky a v otázke prehlbovania demokracie. Ako dôvody odchodu Orcinac Erkir sa uvádza predovšetkým tlak zo strany ostatných vládnych subjektov na zmiernenie kritiky programu privatizácie štátneho majetku v rokoch 2001-2003. Následne na vystúpenie z vládnej koalície stranu opustilo viacero podnikateľov, ktorí svoj odchod odôvodnili nesúhlasom s postojom predsedu strany Artura Bagdasariana. Strana zaznamenala aj pokles voličských preferencií z 12,49% vo voľbách v roku 2003 na takmer 7% v aktuálnych parlamentných voľbách.

Ústavný súd bude riešiť podania vo veci falšovania volieb zo strany politických strán OE, Nové časy, Republika a od koalície Impeachment Vzhľadom na súčasné rozloženie povolebných síl možno predpokladať, že snaha o anulovanie výsledkov volieb, ktorú vyvíjajú strany Nové časy, Republika a koalícia Impeachment, ku ktorej sa pripojila Národná strana Arménska a relevantná parlamentná strana OE, nebude úspešná. Vládu zostaví Republikánska strana Arménska, ktorá disponuje väčšinou parlamentných kresiel. 17.5.2007 vyhlásil člen Rady RSA a predseda jej poslaneckého klubu Galust Saakian, že strana nebude podpisovať koaličnú dohodu, keďže disponuje väčšinou poslaneckých mandátov. Zdôraznil, že RSA je pripravená spolupracovať so všetkými parlamentnými aj mimoparlamentnými stranami. Na vytvorení vlády budú podľa neho participovať konkrétni politickí činitelia a mimoparlamentné strany, predovšetkým tie, ktoré vo voľbách dosiahli voličskú podporu približujúcu sa k 5 percentám. Zároveň pripustil, že RSA si ponechá väčšinu súčasných ministerských postoch aj vo formovanej vláde.

Odstúpenie niektorých ministerských postov iným politickým subjektom je z hľadiska RSA výhodné kvôli rozloženiu politickej zodpovednosti, zabezpečeniu prijímania legislatívnych noriem prijímaných Národným zhromaždením Arménska aj v prípade ústavných zákonov či pri nižšej účasti vlastných poslancov na hlasovaní vďaka politickým dohodám, a tiež kvôli pozícii a predpokladaným tendenciám v zmysle politickej izolácie, keď pre žiadnu politickú stranu nie je z hľadiska podpory elektorátu výhodná provládna a republikánska rétorika. Zo strany elektorátu existujú vážne výhrady voči provládnym silám aj kvôli pozícii v otázke Náhorného Karabachu, keďže aménska diplomacia si neželá účasť karabašskej strany na mierových rokovaniach s Azerbajdžanom. Arménska a karabašská verejnosť podozrieva vládu, že sa dohodla s Azerbajdžanom na odsune ozbrojených síl z Náhorného Karabachu. Podľa predsedníctva OBSE situácia doteraz nikdy nebola tak blízko k vyriešeniu (3).

Začiatkom júna.2007 RSA uzavrela dohody o spolupráci s ARFD a Prekvitajúcim Arménskom. Je otázne, či bol tento krok pre Prekvitajúce Arménsko výhodný, keďže sa rovnako ako Republikánska strana Arménska profiluje ako proruský politický subjekt so zameraním na partnerov v SNŠ, čím stojí v opozícii k časti radikálnej opozície. Pritom Republikánska strana Arménska pod vedením predsedu vlády a ministra obrany Sergea Sarkosiana, predpokladaného, pre RF najprijateľnejšieho kandidáta na prezidenta, realizuje politiku, ktorá sa vzhľadom na podobnosť politických programov diferencuje od politiky prezidenta Arménska Roberta Kočariana, podporujúceho stranu Prekvitajúce Arménsko. Spomenuté dištancovanie politík prezidenta a premiéra je podstatné aj vo vzťahu k prezidentským voľbám, v ktorých Kočarian vzhľadom na maximálny počet dvoch po sebe nasledujúcich funkčných období nemôže kandidovať. Negatívom je aj vplyv rozhodnutia na ambície predsedu strany Gegika Carukiana. Nemožno však vylúčiť vplyv prezidenta na Carukiana smerom k prijatiu účasti vo vláde, keďže prezident má záujem na udržaní statusu quo vo vnútropolitickom smerovaní krajiny.

Podľa vyhlásenia predsedu strany ARFD Vahagna Ovannisiana z 16.5.2007 bude mať účasť strany vo vláde čisto formálny charakter aj v prípade, ak jej ponúknu rovnaký počet ministerských kresiel ako v predchádzajúcej vláde. V predvolebnej kampani sa ARFD do istej miery dištancovala od politiky RSA, čo pre ňu bolo pravdepodobne mierne výhodné vo vzťahu k voličskej podpore. Pre ARFD by odmietnutie účasti vo vláde nepredstavoval nevýhodný krok, opäť však pravdepodobne zohral dôležitú úlohu tlak zo strany prezidenta. Tlak prezidenta možno demonštrovať na gratulačnom liste k výsledkom volieb, v ktorom Kočarian, na rozdiel od gratulácií zvyšným parlamentným stranám, vyjadril nádej, že ARFD bude viesť konštruktívny dialóg s ostatnými politickými subjektmi, hoci počas svojho pôsobenia vo vláde v posledných rokoch ARFD nevzbudzovala o svojej konštruktivite pochybnosti.

Za premiéra bol 7.6.2007 vymenovaný Serge Sarkisian. Podľa priebežných informácií strane ARFD zostane ministerstvo vzdelania a vedy, ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo práce a sociálnych vecí. Prekvitajúce Arménsko má obsadiť posty ministra zdravotníctva a životného prostredia. Zvyšné miesta majú byť obsadené nominantmi RSA, ktorá pravdepodobne vymení väčšinu doterajších ministrov (4).

Formovanie vlády vytvára kontinuum vo vnútornej, zahraničnej a bezpečnostnej politike Arménska, pričom podstatou politických sporov je nesúhlas opozičných strán s udržiavaním súčasného stavu.  Problematickou je však značná heterogénnosť opozície a jej cieľov, pričom je zrejmé, že jediným spoločným cieľom opozičných síl je zmena vládnej moci.

Vytvorenie vlády a upokojenie protestných akcií aj napriek značnej heterogénnosti cieľov a programov radikálnych opozičných síl neznamená, že v Arménsku možno vylúčiť možnosť ďalšej z „farebných” revolúcií. Zo strany časti radikálnej opozície zaznievajú heslá, nápadne pripomínajúce rétoriku predstaviteľov oranžovej revolúcie na Ukrajine, pričom jej predstavitelia disponujú nezanedbateľným mediálnym vplyvom. Kľúčové udalosti sa budú odohrávať vo februári až marci 2008, na ktoré sú naplánované prezidentské voľby. Dovtedy budú prebiehať rokovania opozičných síl o navrhnutí spoločného kanditáta a o ďalšom postupe.

Kandidatúru ohlásil súčasný a s najväčšou pravdepodobnosťou aj budúci predseda vlády Serge Sarkisian, líder Národno-demokratického zväzu a bývalý predseda vlády Vazgen Manukian, predseda strany Nové časy Aram Karapetian a predseda Národnej strany a riaditeľ a vlastník mediálneho holdingu ALM Tigran Karapetian. Manukunian vyjadril presvedčenie, že sa opozícii podarí dohodnúť na jednotnom kandidátovi, keďže mnohí kandidáti podľa neho nie sú presvedčení o účelnosti svojej kandidatúry.

Úspech opozície závisí od toho, či bude schopná zjednotiť sa na jednotnom kandidátovi, pričom jediným náznakom takéhoto vývoja sú v súčasnosti vyjadrenia Tigrana Karapetiana o možnom stiahnutí kandidatúry. Preto možno po utíchnutí protestov reagujúcich na výsledky volieb do Národného zhromaždenia očakávať s približujúcimi sa prezidentskými voľbami vo februári-marci 2008 ďalšie intenzívne rokovania a pribúdajúce protestné aktivity.