Úvod
Pravdepodobne od roku 2010 pôsobí v Českej republike (ČR) a v SR neformálna organizácia s názvom „ČEPEK – Československá pedofilní komunita” (ďalej len „ČEPEK”). Svoje ciele navonok prezentuje predovšetkým na internete; na svojich webových stránkach a v rôznych diskusných fórach. V mesiaci august 2013 sa však jej členovia zúčastnili na demonštrácii „Prague Pride” konanej v Prahe (1).

Svoje ciele na ňou prevádzkovanej webovej stránke definuje takto:

„Naším cílem je především poskytnutí informací o pedofilii mladým lidem na počátku puberty, kteří zjišťují, že je sexuálně přitahují děti nebo mladiství. Chceme těmto lidem pomoci se s jejich menšinově zaměřenou sexualitou smířit a přizpůsobit se společnosti tak, aby byli sami se sebou spokojeni, aniž by porušovali společenské normy nebo dokonce zákon. (…) Druhým naším cílem je informování široké veřejnosti o tom, kdo je to pedofil a co je pedofilie. Tyto pojmy jsou totiž ve společnosti stále zaměňovány se sexuálním zneužíváním děti, popřípadě s jinou trestnou činností. Snažíme se o šíření správného významu pojmu pedofilie, jak byl vnímán ve svém původním významu”(2).

Uvádza tiež, že „sme skupina lidí, kterou spojuje jedna věc – erotická náklonnost k dětem. Jsme tedy převážně pedofilové a naší skupinu jsme nazvali Československá pedofilní komunita = ČEPEK. ČEPEK nebyl vytvořen, aby se zabýval trestnou činností a pomáhal svým členům v tomto jednání, nýbrž za opačným účelem. ČEPEK není občanským sdružením, politickou stranou ani jinak oficiálně registrovaným uskupením (3). Naším cílem NENÍ legalizace sexuálních aktivit s dětmi, snižování věkové hranice k legálním sexuálním aktivitám, zavádění registrovaného partnerství s dětmi nebo omlouvání pachatelů trestných činů páchaných na dětech či dokonce jejich krytí” (4).

Po účasti členov ČEPEK na demonštrácii „Prague Pride” sa na Slovensku rozpútala nepríliš široká, ale pomerne búrlivá verejná diskusia, do ktorej vstúpila aj riaditeľka Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Oľga Pietruchová a viacerí lídri skupiny ČEPEK. Analýza obsahu príspevkov členov ČEPEK ako aj obsahu jej webových stránok ukazuje, že sa reálne ciele a povaha tejto skupiny od obsahu vyššie citovaných tvrdení značne líši. Na úvod uvedieme niekoľko verejne prezentovaných výrokov lídrov ČEPEKU týkajúcich sa trestnej povahy držby detskej pornografie a „konsenzuálneho” pohlavného zneužívania detí v pubertálnom veku (ďalšie budú nasledovať v priebehu analýzy povahy a cieľov tohto zoskupenia):

1. „držitel dětské pornografie nikomu neublížil, není ničím kompromitovaný a není důvod ho obviňovat” (5)
2. „Trestné by mělo být jen něco, co někomu ubližuje nebo má potenciál ublížit. Když si pedofil zamasturbuje u obrázků na počítači, nikomu tím neubližuje” (6)
3. „(…) když bude mít pedofil doma na PC bezplatně z volně dostupného zdroje na internetu stažený materiál, který soudní znalec později označí za dětskou pornografii s reálnými aktéry, tak pokud ten pedofil nad takovým materiálem bude každý večer před spaním masturbovat, nebude ten materiál dál šířit, atd., komu tím ublíží? Mělo by se trestat za to, co někomu ubližuje. Ne za to, že zneužívání dětí je trestným činem. Vlastnit záznam něčí vraždy a masturbovat při tom také trestné není (…)”(7)
4. „Stručně shrnuto tedy jsou naše požadavky tyto: (…) rozumná diskuse o opětovné legalizaci držení dětské pornografie” (8).
5. „Z morálního hlediska to nebude zneužití, z trestněprávního ano. (…)15 let, a 14tileté i 13tileté děti již jsou schopné vnímat sexuální pocity, ale i zamilovanost a lásku. Aneb pokud ONA bude chtít nebo mě dokonce svede, a já se jí budu snažit uspokojit, udělat jí dobře, tak to z mé strany a z morálního hlediska zneužití nebude” (9).
6. „Pokud 13tiletá nebo 14tiletá dívka bude sexuální aktivity sama chtít, bez toho, abych ji k těmto aktivitám manipuloval, a následně bude tuto zkušenost hodnotit pozitivně, pak to z morálního hlediska zneužití, natož zločin, těžko může být. Ze zákonného hlediska to zneužití bude, protože je to stanoveno zákonem, ale z morálního hlediska to žádné zneužití nebude. Nemůže být z morálního hlediska zločinem chtít jí vyhovět a udělat jí dobře. Vy zřejmě neumíte rozlišit situaci, kdy jeden člověk druhého opravdu zneužívá a kdy jeden chce druhému dopřát to, co si ten druhý člověk sám a z vlastní vůle přeje”. (10)
7. „A co orální pohlavní styk? Nebo jiné formy nepenetrativních genitálních aktivit. Ty se dítěti i můžou líbit. Soulož je pak už něco jiného, nicméně i tak vím o jedné osobě, dnes dospělé, která od svých osmi souložila docela pravidelně s dospělým mužem a negativní následky to na ní nezanechalo, znají se a kamarádí spolu doteď” (11).

Predstavitelia ČEPEK-u označujú súčasnú mieru ochrany práv dieťaťa pred sexuálnymi trestnými činmi za prehnanú, nadštandardnú až hysterickú a volajú po legalizácii prechovávania všetkých, alebo aspoň časti materiálov zobrazujúcich detskú pornografiu. Svoju činnosť prostredníctvom internetu vykonávajú aj na území SR (12), pričom aj názov ich zoskupenia svedčí o tom, že záber jeho cieľov a aktivít presahuje hranice ČR smerom.

Z uvedeného dôvodu sme vypracovali analýzu ich verejne prezentovaných aktivít a cieľov a ich mediálneho obrazu v SR vo vzťahu k pojmu extrémizmu.

Pojem extrémizmu, trestné činy extrémizmu

Definície pojmu extrémizmu v legislatíve a odbornej literatúre tradične líšia. Nakoľko pre účely našej analýzy nie je vhodné chápať tento pojem ani príliš široko (a zahrňovať doň vybočovanie z rámca všeobecne prijímaných morálnych prípadne ďalších typov noriem) ani príliš úzko (a zahrňovať doň výhradne konanie a ciele motivované nenávisťou či neznášanlivosťou – napr. náboženský extrémizmus môže byť motivovaný snahou o spásu členov nejakej sekty a viesť k hromadnej samovražde), rozhodli sme sa pracovať s definíciou, ktorej základom je vymedzenie pojmu zo strany MV SR (13) a ktorá znie: „Pojmom extrémizmus sa rozumie každé konanie motivované vyhranenými ideologickými a pod. postojmi vybočujúcimi z právneho rámca spoločnosti, ktoré smeruje k ohrozeniu objektov chránených trestným zákonom, predovšetkým však k potlačeniu základných práv alebo slobôd časti členov spoločnosti; to však v konečnom dôsledku nemusí vždy znamenať len kriminálne konanie”. Za jednu z foriem ohrozenia objektov chránených trestným zákonom sa pritom považuje dekriminalizácia takých konaní, pred ktorými záujmy spoločnosti a jej členov musia byť chránené, v opačnom prípade by mohlo dôjsť k dôsledkom, ktoré by mali na objekty dnes chránené trestným zákonom negatívny dopad. Rovnako, ako v prípade väčšiny dostupných definícií, aj nami navrhovanú budeme chápať výhradne ako pracovné vymedzenie.

Okrem pojmu extrémizmu existuje niekoľko trestných činov extrémizmu, ktorými Trestný zákon (ďalej len „TZ”) chráni základné ľudské práva a slobody pred prejavmi extrémizmu. Ide o trestné činy (ďalej len „TČ”): 1. TČ podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd, 2. TČ výroby extrémistických materiálov, 3. TČ rozširovania extrémistických materiálov, 4. TČ prechovávania extrémistických materiálov, 5. TČ popierania a schvaľovania holokaustu a zločinov politických režimov, 6. TČ hanobenia národa, rasy a presvedčenia, 7. TČ podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti, podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu a trestný čin spáchaný z osobitného motívu (14).

Keďže TČ podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd predpokladá použitie násilia, hrozbu násilia alebo inej ťažkej ujmy (15) a TČ výroby extrémistických materiálov, rozširovania extrémistických materiálov a prechovávania extrémistických predpokladanú úmysel podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie (16), prípadnou trestnou rovinou pôsobenia ČEPEK v SR sa nebudeme podrobnejšie zaoberať. Za zreteľa hodnú však považujeme okolnosť, že sa pri posudzovaní dôvodov výroby, rozširovania a prechovávania materiálov extrémistického charakteru neberú do úvahy len deklarované motívy, ale aj skutočnosť, že ide o úmysly, ktoré sú „zámienkou pre predchádzajúce dôvody” (17).

Pre úplnosť dodávame, že český Trestný zákonník pozná TČ „založení, podpory a propagace hnutí směřujícího k potlačení práv a svobod člověka”, ktorý okrem založenia, podpory alebo propagácie hnutia predpokladá, že toto „prokazatelně směřuje k potlačení práv a svobod člověka, nebo hlásá rasovou, etnickou, národnostní, náboženskou či třídní zášť nebo zášť vůči jiné skupině osob” (18). Okrem toho tiež pozná TČ „projevu sympatií k hnutí směřujícímu k potlačení práv a svobod člověka”, ktorý rovnako ako vyššie uvedený TČ predpokladá preukázateľné smerovanie k potlačeniu práv a slobôd človeka (19). Pojem „prokazatelného směřování” je však vágny a samotný trestný zákon ho nijako nedefinuje.

Detailnejšie informácie o členoch ČEPEK

ČEPEK je skupina spravidla anonymných osôb s diagnózou F65.4 (pedofília), ktorej lídri sa na verejnosti zvyčajne prezentujú pod pseudonymami, čím zakrývajú svoju identitu. Skupina prevádzkuje domény pedofie-info.cz a nejenhomo.cz, ktorých registrátorom je Karel Žák (20), ktorý v roku 2012 ukončil štúdium učiteľstva pre základné školy na Katedre výchovy ku zdraviu Pedagogickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne obhajobou magisterskej diplomovej práce na tému „Život a pocity nekriminálních pedofilů” (21). Podľa údajov na stránke pedofie-info.cz ide o externého spolupracovníka skupiny ČEPEK (22).

K aktivistom ČEPEK je ďalej známe, že je administrátorom serveru pedofie-info.cz a členom ČEPEK je osoba vystupujúca pod pseudonymom Petr Kasz (23), 33 ročný učiteľ, ktorý z hľadiska sexuálneho záujmu preferuje dievčatá od 4 do 12 rokov (24). Ďalej sú známe mená, pod ktorými vystupujú. pomocní editori stránky nejenhomo.cz, ako Gabriel Svoboda (27 ročný muž so záujmom o „holčičky” a jazykovedu, preferujúci dievčatá od 4 do 12 rokov (25)), Daniel Kubec (autor čiastočne autobiografickej knihy o homosexuálnom pedofilovi so sadistickými sklonmi (26), preferujúci chlapcov od 0 do 23 rokov (27)), teenbl (muž preferujúci chlapcov vo veku od 13 do 17 rokov (28)) a simgiran (muž preferujúci chlapcov vo veku od 8 do 15 rokov (29)). Ako globálny moderátor na stránke ČEPEK figuruje osoba s pseudonymom MR_Xguard (Michael Xguard; muž preferujúci dievčatá vo veku od 4 do 12 rokov (30)).

Značná časť týchto osôb sa formou prispievania do internetových diskusií usiluje propagovať činnosť a ciele ČEPEK aj v SR (31).

Ciele ČEPEK neextrémistickej povahy nepriamo smerujúce k ohrozeniu práv dieťaťa

Ako už bolo spomínané, ČEPEK je neformálna organizácia spravidla anonymných jednotlivcov. Z tohto dôvodu nemožno oddeliť prezentované postoje a ciele jej lídrov od pomyselných oficiálnych cieľov organizácie. Popri cieľoch, ktoré sa na jej stránkach spomínajú na stránkach „O nás” (32), možno v rámci verejných diskusných príspevkov jej lídrov zreteľne identifikovať skupinu cieľov, ktoré vzhľadom na absenciu vybočovania z právneho rámca spoločnosti nie sú extrémistické, nepriamo však smerujú k ohrozeniu práv dieťaťa.

Už pri skúmaní „oficiálnych” cieľov (33) a diskusných príspevkov členov ČEPEK stáva očividným zámer dosiahnuť systematické rozlišovanie pedofílie (v zmysle trvalej sexuálnej náklonnosti k deťom) a pohlavného zneužívania detí resp. konzumácie detskej pornografie (obdobne pedofila ako nositeľa tejto náklonnosti a osoby sexuálne zneužívajúcej deti resp. konzumenta detskej pornografie); v rámci jeho presadzovania členovia ČEPEK sústavne upozorňujú, že je používanie uvedených výrazov v druhom zmysle nesprávne (34). Spomínaný cieľ ako taký nesmeruje k ohrozeniu práv dieťaťa, radíme ho však do tejto časti z dôvodu, že ho treba vnímať v spojitosti s ďalšími cieľmi organizácie tak, ako sú zhrnuté nižšie. Okrem už uvedeného k nemu azda netreba širší komentár, než to, že je síce v danom konkrétnom prípade zodpovedajúci terminologický postoj v zásade legitímny, naráža však na širšie jazykovo-filozofické súvislosti, ktoré ho nerobia až tak zjavne objektívne správnym.

Pri pohľade na bežný spôsob používania týchto termínov (35) je zrejmé, že okrem terminologicky (vedecky) správnej interpretácie týchto výrazov existuje ich bežná interpretácia: v rámci ktorej sa pedofil chápe ako konajúca osoba a pedofília ako aktivita. V praxi (aj keď slovníky tento stav nezachytávajú) ide teda o viacznačné slová, pričom od primárneho významu (ktorý presadzuje ako jediný správny ČEPEK) nesú tieto slová aj odvodený význam. Teoretickou otázkou je, či vo vzťahu k interpretácii jazykových výrazov presadzovať normativistický, alebo deskriptivistický prístup. Je zrejmé, že význam jazykových výrazov zakotvuje (fixuje) spoločenská konvencia, pričom nejde len o konvenciu v odborných kruhoch, ale aj bežnú konvenciu uplatňovanú v rámci rôznorodých častí jazykového spoločenstva. Výsledný obraz je taký, že sa výraz „pedofil” používa ako odborný termín (s významom osoba s chorobnou sexuálnou náklonnosťou k deťom) aj ako bežný výraz neterminologickej povahy (s významom osoby v minulosti či súčasnosti pohlavne zneužívajúcej dieťa resp. prechovávajúcej detskú pornografiu za účelom sexuálneho uspokojenia). Podobný problém, ako ČEPEK, dôverne poznajú autori rôznych jazykových okienok, usilujúci sa o sústavné a systematické naprávanie používateľov jazyka, ktorí také a také výrazy používajú v rozpore s normatívnymi pravidlami, na ktorých sa dohodla istá vedecká elita. Je zrejmé, že sa tento cieľ ČEPEK-u nejaví až taký objektívne opodstatnený, ak chápeme, že význam určitého výrazu môže byť daný „způsobem (pravidly) užití tohoto výrazu. Tento způsob může být za určitých okolností otevřený. To znamená, že významy jsou implicitně ustanovovány v rámci jazykového provozu. V rámci jazykového provozu se současně: ustanovávají významy výrazů” aj „užívají výrazy s významem již ustanoveným. To znamená, že v rámci fungování jazyka se děje: ustanovování významu (ustanovování pravidel užívání) a užívání v rámci ustanovených pravidel (komunikování), přičemž mezi těmito dvěma způsoby fungování jazyka nelze najít jasnou hranici. Z toho plyne, že v přirozeném jazyce skoro nic není explicitně definováno” (36). Spory, plynúce z odlišného chápania zmyslu týchto výrazov, prestávajú byť aktuálne ihneď po prijatí dohody, odstraňujúcej viacznačnosť (t. j. po dezambiguácii). Z tohto pohľadu ide teda o pseudoproblémy. Potom sa stáva triviálnou skutočnosť, že pedofília (v odbornom zmysle) nie je totožná s pohlavným zneužívaním detí resp. konzumáciou detskej pornografie (pedofília v bežnom zmysle). Dá sa pochopiť aktivita ČEPEK smerujúca k terminologicky korektnému používaniu tohto termínu – z pohľadu tejto organizácie ide zrejme o „konotácie”, ktoré sa spájajú so samotným termínom a v istom zmysle ho „miešajú” s neterminologickým významom týchto slov. V kontexte ďalších cieľov ČEPEK sa však stáva zrejmým, že tejto organizácii nejde výhradne o odstránenie nálepky páchateľa, ktorej nositeľmi sú aj pedofilní nepáchatelia TČ, ale o všestranné zľahčenie závažnosti danej diagnózy a tiež TČ sexuálneho zneužívania a prechovávania detskej pornografie páchanými pedofíliou postihnutými osobami.

Druhým cieľom ČEPEK-u daného druhu smeruje k vytvoreniu presvedčenia u čo najväčšej časti spoločnosti, že neexistuje empirický súvis medzi pedofíliou a páchaním TČ sexuálneho zneužívania. Za týmto účelom členovia ČEPEK uvádzajú, že 90 % prípadov pohlavného zneužívania detí majú na svedomí nepedofili (37), pričom sa odvolávajú na názory niektorých sexuológov (38). Podľa dostupných údajov existuje zhoda, že sa páchatelia pohlavného zneužívania detí delia na páchateľov s poruchou voľby sexuálneho objektu (konkrétne pedofíliou a hebefíliou) a páchateľov, ktorí tieto poruchy nemajú a pre ktorých sa dieťa stáva náhradným (surogátnym) objektom; uvádza sa, že nie všetky akty pohlavného zneužitia detí páchajú pedofili. Údaj, ktorý prezentuje ČEPEK ako dogmu, je názorom istej časti sexuológov. Nemienime sa púšťať do sexuologických diskusií, ale domnievame sa, že by sa malo odbornými názormi, ak im protirečí množstvo názorov iných odborníkov, korektne narábať. Ide o to, aby sa odborný názor (odhad, ktorý je interpretáciou parciálnych odborných poznatkov) prezentoval ako odborný názor nejakého špecialistu, nie ako fakt. Druhým spôsobom to členovia ČEPEK-u robia napr. v rámci tvrdení, že „trestné je sexuální zneužívání dětí, kterého se statisticky z 90% dopouští nepedofilové” (39), že „až 90% případů pohlavního zneužívání dětí nemají na svědomí pedofilové, ale lidé po sexuální stránce “normální” (40) a i. Oproti tomu existujú aj odborné názory, že väčšina páchateľov pohlavného zneužitia detí v pubertálnom veku trpí pedofíliou (41). A napokon, čo je najpodstatnejšie, údaj o zastúpení pedofilov na vzorke páchateľov pohlavného zneužívania nevypovedá nič o tom, aká je prevalencia páchania TČ pohlavného zneužívania (poťažmo prechovávania detskej pornografie) v celkovej populácii pedofilov. Ak nás zaujíma rizikovosť pedofílie vo vzťahu k týmto TČ, podstatný bude práve druhý údaj, diskusiám o ktorom sa členovia ČEPEK-u príliš nevyjadrujú, a to ani v rovine odhadov (celková populácia pedofilov pritom nie je z pochopiteľných príčin známa).

Ďalším evidentným cieľom ČEPEK je dosiahnutia menšej miery odsudovania závažnosti pohlavného zneužívania detí zo strany pedofilných páchateľov a jeho následkov na obete prostredníctvom zľahčovania predmetných skutočnosti. O tomto cieli svedčí viacero citátov členov ČEPEK, napr., že „praví pedofilové nesouloží se svými objekty, jen dítě osahají, pohladí ho, eventuálně vyžadují masturbaci, což je maximum“(42). Napriek tomu, že „praví pedofili” (autor citátu tým zrejme mieni výhradne „čistých” pedofilov, t. j. také osoby, ktoré zároveň s pedofíliou netrpia ďalšími duševnými poruchami vrátane porúch osobnosti) na dieťati spravidla páchajú „len” uvedené skutky, „za formy sexuálneho zneužívania sa považuje akékoľvek neprístojné vystavovanie dieťaťa sexuálnemu kontaktu” (43), pričom môže ísť o tzv. kontaktné zneužívanie (kam patria aj formy spomínané zneužívania) i o zneužívanie nekontaktné (kam patrí napr. vystavovanie dieťaťa pornografickým záznamom, ktoré je u „pravých” pedofilov časté). Formy sexuálneho zneužívania, spomínané členom ČEPEK-u, sú TČ proti ľudskej dôstojnosti (44), ktoré majú zničujúci vplyv na zdravie a psychosociálny vývoj detí (45). Pri ich páchaní ide o závažné porušenie základných práv dieťaťa, najmä práv na ochranu a starostlivosť nevyhnutné pre jeho blaho, ako je stanovené v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z roku 1989 a Charte základných práv Európskej únie (46). Spoločnosť má záujem v prvom rade na ochrane dieťaťa pred vystavovaním akémukoľvek sexuálnemu konaniu zo strany trestne zodpovedných osôb, čo robí prostredníctvom prijímaných zákonov (najmä trestných) a ich uplatňovania. Rozlišovanie väčšej či menšej závažnosti formy zneužívania je pravdaže opodstatnené (napr. preto, aby páchateľ, ktorý spáchal TČ závažnejšou formou, bol zaň potrestaný vyšším trestom), nie však smerom k zľahčovaniu závažnosti časti TČ, o ktoré sa ČEPEK evidentne pokúša. Fakt zľahčovania sa stáva zrejmým z vyjadrení, že je v prípade obetí „konsenzuálneho” sexuálneho zneužívania „pravděpodobnost negativních následků někde mezi 20-30 procenty” (47). ČEPEK sa odvoláva aj na výsledky národného výskumu o sexuálnom zneužívaní v ČR, podľa ktorého  33 % zneužitých mužov a 51 % zneužitých žien uvádza negatívny vplyv na ďalší život (48); pri tomto odvolávaní však ignoruje celý rad ďalších skutočností. Medzi ne patrí aj to, že ide o dotazníkový výskum, ktorý odráža výhradne subjektívne vnímanie súvisu existujúcich problémov s faktom predchádzajúceho zneužitia, nevyhodnocuje však štatistický súvis medzi jednotlivými typmi problémov (pokusy o samovraždu, sebapoškodzovanie, užívanie drog, predávkovanie nimi, nadmerné užívanie alkoholu a závislosť od neho, problém nadväzovať dôverné kontakty s opačným pohlavím, úzkostné poruchy…) s faktom zneužitia, pričom tento súvis nemusí byť (a zrejme často nie je) respondentmi uvedomovaný. Oproti tomu je však v dispozícii množstvo výskumov, ktoré vyhodnocujú práve objektívny súvis medzi uvedenými faktormi (49). Tvrdenia popredného člena ČEPEK-u, že vie „o jedné osobě, dnes dospělé, která od svých osmi souložila docela pravidelně s dospělým mužem a negativní následky to na ní nezanechalo, znají se a kamarádí spolu doteď” (50), fakt existencie vyššie uvedeného cieľa už len potvrdzuje. [Zľahčovaniu pohlavného zneužívania prostredníctvom tvrdení o vyvolávaní aktuálne príjemných pocitov u zneužitej osoby („A co orální pohlavní styk? Nebo jiné formy nepenetrativních genitálních aktivit. Ty se dítěti i můžou líbit.” (51)) sa budeme venovať v nasledujúcej časti textu, nakoľko z hľadiska nášho vedomia zapadajú do kontextu extrémistických cieľov ČEPEK-u].

Ďalšou skutočnosťou, ktorá svedčí o cieli zľahčenia závažnosti diagnózy, ktorá spája členov ČEPEK-u, je fakt, že jeho lídri označujú pedofíliu za sexuálnu orientáciu (52) a (s odvolaním sa na niektorých odborníkov) uvádzajú, že ide o chorobu výhradne vtedy, keď svojmu nositeľovi nespôsobuje problémy a nevedie k sexuálnemu kontaktu s deťmi (53). Podobne, ako v odseku o empirickom súvise medzi pedofíliou a páchaním TČ sexuálneho zneužívania, nebudeme sa púšťať do špecifických odborných diskusií na poli lekárskej vedy a obmedzíme sa na interpretáciu niekoľkých tvrdení lídrov ČEPEK-u. Vo svetle vyjadrení, že pedofil potrebuje uvoľňovať sexuálne napätie, k čomu mu má pomáhať páchanie TČ (prechovávania detskej pornografie) s údajne preventívnou funkciou pred sexuálnym zneužívaním detí (54), je zrejmé, že pedofília zakladá očakávanie negatívneho ovplyvnia funkcií organizmu (vrátane duševných a sociálnych), čím napĺňa definíciu choroby (ktorá nie je len stavom negatívneho ovplyvnenia zdravia, ale aj stavom, u ktorého sa dá takéto ovplyvnenie očakávať). O tom svedčia aj vyjadrenia, že pedofil musí držať „své sexuální tužby na uzdě” (55), čo ak sa mu nepodarí, vedie k zlyhaniu vo forme pohlavného zneužitia dieťaťa (56). Stav, v ktorom sa takáto osoba nachádza, možno teda ťažko označiť za zdravie; necháme na odborníkoch, či sa v takomto stave nachádza každý pedofil. Je však evidentné, že sa ČEPEK a obdobné organizácie v zahraničí usilujú uplatniť stratégiu homosexuálneho hnutia a dosiahnuť vypustenie pedofílie zo zoznamu chorôb (Medzinárodná klasifikácia chorôb). Aj používanie hesiel typu „Nejen gayové, lesby, bisexuálové a transgender osoby si procházejí coming outem” (57), účasť na pražskej demonštrácii „Prague Pride” a uplatňovanie pojmov typu „comming out” svedčí o tom, že sa ČEPEK rozhodol pre stratégiu v línii predošlých aktivít homosexuálneho hnutia. Je príznačné, že riaditeľka Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Oľga Pietruchová, ktorá na svojom blogu označovala podobné tvrdenia za „účelové strašenie pedofilmi” (58), v neskoršej diskusii s jedným z lídrov ČEPEKU vo vzťahu k označovaniu pedofílie za orientáciu uviedla: „pedofília nie je sexuálna orientácia, ale porucha sexuálnej preferencie. Nesnažte sa posúvať hranice a držte sa toho, čo máte nakoniec aj na webe” (59).

Priebežný záver: v rámci postojov lídrov ČEPEK-u možno vyčleniť skupinu cieľov, ktoré nepresahujú právny rámec spoločnosti, možno však u nich predpokladať potenciálny negatívny dopad na objekty chránené TZ. Tieto ciele spadajú pod zámer spoločenskej akceptácie sexuálneho záujmu o deti (ako nie nebezpečného javu) prostredníctvom zľahčovania jeho závažnosti, a tiež závažnosti jeho prejavov (vrátanej kriminálnych) a ich dôsledkov na obete. Fenomén odmietavých a odsudzujúcich postojov spoločnosti k sexuálnemu záujmu o deti sa pritom týka tak záujmu zo strany pedofilov (u ktorých sa vyskytuje ex definitione), ako aj zo strany nepedofilov (v prípade, že je dieťa náhradným sexuálnym objektom) a plní preventívnu funkciu tak vo vzťahu k zneužívaniu detí ako aj konzumácii detskej pornografie. V prípade, že by spoločnosť akceptovala sexuálny záujem o deti ako normálny a nie nebezpečný jav, potenciálni páchatelia by nemali strach prejaviť ho, neobávali by sa totiž spoločenského odsúdenia, ktoré nastáva v dôsledku jeho prejavov. Z tohto hľadiska smerujú ciele ČEPEK-u uvedené v tejto časti k nepriamemu ohrozeniu objektu chráneného TZ; v zmysle vyššie uvedenej definície však nejde o extrémistické ciele, nakoľko nevybočujú z právneho rámca spoločnosti (na rozdiel od zľahčovania genocídia, zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov alebo činov považovaných za zločiny proti mieru, vojnové zločiny alebo zločiny proti ľudskosti, ktoré výslovne spadajú pod pojem TČ extrémizmu (60)).

Ciele ČEPEK extrémistickej povahy

V úvode textu sme uvideli viacero citátov, zachytávajúcich postoje lídrov ČEPEK k prechovávaniu detskej pornografie a „konsenzuálnemu” pohlavnému kontaktu s pubertálnym dieťaťom. Vo svetle patologického sexuálneho zamerania členov ČEPEK-u na osoby v detskom veku a zisteného cieľa postupného ovplyvňovania postojov spoločnosti k sexuálnemu záujmu o deti a jeho prejavom možno predpokladať, že požiadavka rozumnej „diskuse o opětovné legalizaci držení dětské pornografie” (61) a schvaľovanie „konsenzuálneho” pohlavného kontaktu s pubertálnym dieťaťom výhradne z morálneho aspektu (62) majú povahu zámienky, ktorá stojí za postoje, vybočujúce z právneho rámca spoločnosti. Z právneho rámca vybočujú najmä tým, že by dosiahnutie zodpovedajúcich cieľov (beztrestného prechovávania detskej pornografie a „konsenzuálneho” zneužívania detí v pubertálnom veku) motivovaných patologickým sexuálnym zameraním na osoby v detskom veku viedlo k porušovaniu základných ľudských práv a slobôd (pre prehľadnosť sa budeme pridŕžať slovenskej právnej úpravy, ktorá je relevantnejšia vzhľadom na tému práce), a to najmä práva na ľudskú dôstojnosť a iné práva a slobody.

TČ proti iným právam a slobodám podľa slovenského trestného zákona (popri TČ výroby detskej pornografie, rozširovania detskej pornografie či ohrozovania mravnosti) zahrňujú aj TČ prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení (63); takéto konanie teda predstavuje zásah do ľudských práv a slobôd (64). Sexuálne zneužívanie a sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia predstavujú závažné porušenie základných práv, najmä práv detí na ochranu a starostlivosť nevyhnutné pre ich blaho, ako je stanovené v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z roku 1989 a Charte základných práv Európskej únie (65). Aktuálna právna úprava v SR poskytuje dieťaťu ochranu pred jeho zobrazovaním za účelom vyvolania sexuálneho uspokojenia inej osoby (pričom rozsah ochrany zahrňuje skutočnú alebo predstieranú súlož, iný spôsob pohlavného styku alebo iného obdobného sexuálneho styku s dieťaťom alebo osobou vyzerajúcou ako dieťa alebo zobrazenie obnažených častí tela dieťaťa alebo osoby vyzerajúcej ako dieťa (66)). Ide pritom o súčasť ochrany dieťaťa pred sexuálnym vykorisťovaním (67), zvlášť závažnou formou ktorého je detská pornografia (68). V prípade obetí TČ výroby detskej pornografie ide o ich ochranu pred ďalšími negatívnymi následkami spáchania týchto TČ, ktoré sa bezprostredne týkajú účelu, za ktorým boli pornografické diela vyhotovené. Zavedením trestnej povahy prechovávania detskej pornografie sa tak obeti TČ poskytuje ochrana pred šírením takýchto diel, ktoré mu spôsobuje ďalšiu ujmu a celkovo sa potláča spoločensky nebezpečný a nežiaduci fenomén detskej pornografie.

Oproti tomu popredný člen ČEPEK-u uvádza, že zákaz „”přechovávání” dětské pornografie lze ospravedlnit tím, že k její výrobě muselo být zneužito reálné dítě. Problém je, že právě pouze k výrobě; další šíření a držení již natočeného materiálu k dalšímu sexuálnímu zneužívání nevede – drtivá většina držitelů získala dětskou pornografii zdarma, takže zneužívání nijak nepodpořili. Legalizace držení dětské pornografie prokazatelně snižuje výskyt zneužívání dětí – jak je vysvětleno výše, pedofilové se vybijí u počítače a nemají potřebu vyrazit do ulic” (69). Okrem konštatovania, že spôsob videnia problému, že zákaz prechovávania detskej pornografie treba ospravedlňovať, je veľmi zvláštny, treba podotknúť, že existuje predpoklad, že by zvýšenie celkovej dostupnosti detskej pornografie po odstránení existujúcich právnych bariér viedlo k celkovej podpore daného segmentu a tým nielen k zvýšeniu príjmov jej výrobcov a distribútorov, ale aj k zvýšeniu dopytu po detskej pornografii vrátane platených materiálov (predpoklad sa týka korelácie legalizácie s mierou páchania TČ výroby a rozširovania detskej pornografie, nie s mierou páchania TČ sexuálneho zneužívania). Na dôvažok, Dohovor o právach dieťaťa z roku 1989 zakotvuje princíp, podľa ktorého sa štáty – zmluvné strany riadia najlepšími záujmami dieťaťa ako najdôležitejším hľadiskom (70). Štáty – zmluvné strany musia podľa neho „chrániť dieťa proti všetkým ďalším formám vykorisťovania akýmkoľvek spôsobom škodlivým pre blaho dieťaťa” (71). Už Deklarácia práv dieťaťa zakotvovala právo dieťaťa na zdravý duševný a telesný vývoj: „Dieťaťu sa má dostať zvláštnej ochrany a treba mu zákonmi a inými prostriedkami zabezpečiť, aby sa v slobodných a dôstojných podmienkach zdravým a normálnym spôsobom vyvíjalo telesne, duševne, mravne, duchovne a sociálne. Pri prijímaní zákonov hlavným hľadiskom majú byť najlepšie (resp. najvlastnejšie v závislosti od prekladu, pozn. autora) záujmy dieťaťa” (72). Vo svetle najvlastnejších či najlepších záujmov dieťaťa na ochrane pred sexuálnym vykorisťovaním škodlivým pre jeho blaho a vo svetle potreby ochrany obetí sexuálneho zneužívania a vykorisťovania pred tým, aby im bola spôsobovaná ďalšia ujma, je úplne irelevantné, či pedofilovo sexuálne uspokojenie nad materiálom, výroba, distribúcia a prechovávanie ktorého je formou vykorisťovania dieťaťa, bude „uvoľňovať jeho napätie” lepšie, ako iná forma sexuálneho uspokojenia (73).

Mnohé argumenty, ktoré ČEPEK používa v súvislosti s prechovávaním detskej pornografie, sú zrejme prevzaté zo stanoviska českej Pirátskej strany (74). Vo viacerých prípadoch ide o zjavne nesprávne tvrdenia, ktoré sú naoko motivované snahou o presadenie spoločensky prospešných cieľov, pri ich použití zo strany ČEPEK-u však zjavne ide primárne o cieľ legalizácie detskej pornografie, súvisiaci s patologickým sexuálnym zameraním jeho členov na osoby v detskom veku. Ide napr. o deklarované ciele ochrany slobody slova (detská pornografia, ktorú tvoria snímky zobrazujúce sexuálne zneužívanie detí, je však pritom osobitným druhom obsahu, ktorý nemožno prezentovať ako vyjadrenie názoru (75)), ochrany pred nespravodlivým stíhaním osôb, ktorí si materiál s detskou pornografiou stiahnu náhodou (pritom však „na to, aby osoba mohla niesť zodpovednosť, musí mať v úmysle otvoriť si stránku s detskou pornografiou a zároveň vedieť, že sa na nej nachádzajú príslušné vyobrazenia” (76), čo je aplikáciou princípu, v zmysle ktorého sa pre spáchanie všetkých TČ s výnimkou nedbanlivostných vyžaduje úmysel (77)). Druhú situáciu vykresľuje o. i. citát „procházím stránky s nudistickými fotkami dětí, které jsou naprosto legální, a najednou vidím, že v jednom albu je místo očekávaného obsahu dětská pornografie” (78), pričom aktivitám českých pedofilov smerujúcim k zhromažďovaniu „nudistických” fotografii detí na stránke www.rajce.idnes.cz bol prednedávnom venovaný pozoruhodný článok (79). Ambíciou nášho príspevku nie je argumenty ČEPEK-u podrobne vyvracať, ale upozorniť na najzreteľnejšie extrémistické rozmery jeho činnosti a cieľov.

Sporná je otázka tzv. virtuálnej detskej pornografie. Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním umožňuje každej jeho strane vyhradiť právo neuplatniť, úplne alebo čiastočne, ustanovenie týkajúce sa prijatia potrebných legislatívnych a iných opatrení s cieľom zabezpečenia trestnej povahy vymedzeného úmyselného konania, na výrobu a držbu pornografického materiálu, pozostávajúceho výlučne zo simulovaných zobrazení alebo realistických obrázkov neexistujúceho dieťaťa (80). Slovenský TZ rozumie detskou pornografiou „zobrazenie skutočnej alebo predstieranej súlože, iného spôsobu pohlavného styku alebo iného obdobného sexuálneho styku s dieťaťom alebo osobou vyzerajúcou ako dieťa alebo zobrazenie obnažených častí tela dieťaťa alebo osoby vyzerajúcej ako dieťa smerujúce k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby” (81). Z gramatického výkladu predmetného ustanovenia by vyplývalo, že virtuálna detská pornografia pre potreby TZ nespadá pod pojem detskej pornografie (neexistujúce dieťa nie je ani dieťaťom ani inou osobou). Iné je to však s teleologickým výkladom: podľa dôvodovej správy k návrhu novely z 22. mája 2013 sa návrhom transponuje čl. 5 ods. 3 smernice 2011/93/EÚ, ktorý „zaväzuje členské štáty trestne stíhať úmyselné získavanie prístupu k detskej pornografii prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete (internetu). Konaním v úmysle získať prístup k detskej pornografii prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby sa rozumie také konanie, ktoré preukázateľne smeruje k vedomému, teda nie nevyžiadanému/náhodnému získaniu prístupu k detskej pornografii, t.j. najmä vykonaním registrácie, odoslaním požiadavky na prístup, alebo uhradením platby za prístup na internetovú stránku s detskou pornografiou” (82). Podľa tejto smernice sa však detskou pornografiou rozumejú aj „realistické snímky dieťaťa zapojeného do jednoznačne sexuálneho konania alebo realistické snímky pohlavných orgánov dieťaťa primárne určené na sexuálne účely” (83) a teda zákonodarca chcel pod pojem dieťaťa alebo osoby vyzerajúcej ako dieťa zahrnúť aj neexistujúce dieťa, zobrazované v realistických snímkach. Podobne český Trestný zákonník pod detskou pornografiou rozumie „fotografické, filmové, počítačové, elektronické nebo jiné pornografické dílo, které zobrazuje nebo jinak využívá dítě nebo osobu, jež se jeví být dítětem” (84). Gramatický výklad by viedol k interpretácii, v zmysle ktorej pod pojem detskej pornografie nespadá realistické pornografické vyobrazenie neexistujúceho dieťaťa, dôvodová správa k novele zákona však uvádza, že ide o „transpoziční bod článku 1 písm. b) Rámcového rozhodnutí Rady 2004/68/SVV ze dne 22. prosince 2003 o boji proti pohlavnímu vykořisťování dětí a dětské pornografii” (85), podľa ktorého sa detskou pornografiou rozumie aj „realistické znázornění neexistujícího dítěte, které se aktivně nebo pasivně účastní jednání uvedeného v bodě i)” (86). Vzhľadom na skutočnosť, že niet nositeľa práv, ktoré by mali byť cieľom ČEPEK-u na legalizáciu virtuálnej detskej pornografie (87) potlačené (i keď možno hovoriť napr. o ohrození morálky, ktorá je objektom ochrany TZ) a keďže ani právny rámec nie je definovaný spôsobom, že by ho bolo možné jednoznačne interpretovať, domnievame sa, že nejde o požiadavku extrémistického charakteru. Ide však nepochybne o požiadavku súladnú s cieľom spoločenskej akceptácie sexuálneho záujmu o deti ako nie nebezpečného javu, ktorú sme v predchádzajúcej časti vyhodnotili ako nepriamo smerujúcu k ohrozeniu práv dieťaťa.

Ďalším extrémistickým postojom prezentovaným popredným členom ČEPEK-u je schvaľovanie „konsenzuálneho” pohlavného kontaktu s dieťaťom vo veku 13 – 15 rokov resp. aj mladším („kdy jeden chce druhému dopřát to, co si ten druhý člověk sám a z vlastní vůle přeje” (88)), spočívajúcom napr. v zľahčovaní „nepenetrativních genitálních aktivit”, ktoré „se dítěti i můžou líbit” (89). Tento postoj zachytáva aj pozícia, že v prípade „vyloženě oboustranne dobrovolných erotických kontaktů, které vzniknou z dlouhodobého kamarádského vztahu” tresne zodpovednej osoby s 11 ročným dieťaťom, poškodeného v neskoršom veku netraumatizuje predchádzajúce pohlavné zneužívanie, ale postoj spoločnosti voči sexuálnemu zneužívaniu detí (90). Ako je uvedené v Deklarácii práv dieťaťa (91) a v nadväznosti na ňu v Dohovore o právach dieťaťa (92), „dieťa z dôvodu svojej fyzickej a duševnej nezrelosti potrebuje osobitné záruky a starostlivosť”, čo je východisko, ktoré je v základe aktuálnej trestnoprávnej úpravy”. Vychádza sa z toho, že dieťa vzhľadom na svoju duševnú nezrelosť nie je spôsobilé samostatne posúdiť dopad pohlavnej aktivity naňho a na jeho budúci život, a z uvedeného dôvodu je pre zaistenie jeho zdravého psychosociálneho vývoja potrebná zvláštna ochrana zo strany spoločnosti. Preto je pri TČ sexuálneho zneužívania bez významu, či bol spáchaný „dobrovoľne” (t. j. so súhlasom maloletej osoby) a takéto konanie sa trestnoprávne postihuje bez ohľadu na mienku maloletého poškodeného (93). Trestný čin sexuálneho zneužívania vo svojej základnej skutkovej podstate neobsahuje znak „násilia” či „zneužitia bezbrannosti” (najmä týmto sa odlišuje od zločinu sexuálneho násilia) a preto sa ho možno dopustiť aj v prípadoch, ak poškodená maloletá osoba súhlasí s konaním páchateľa či ho dokonca navádza na takéto konanie (94). Pri trestnom čine sexuálneho zneužívania „je objektom ochrana vývoja detí a ich nedotknuteľnosť v sexuálnej sfére. Pri jeho aplikácii je preto bezvýznamné, či osoba mladšia ako 15 rokov súhlasí so sexuálnym konaním páchateľa” (95) a „trestný zákon zakazuje akékoľvek sexuálne styky (či iné obdobné konania) s osobami mladšími ako 15 rokov. Toto ustanovenie poskytuje teda ochranu osobe mladšej ako 15 rokov a to tak pred heterosexuálnymi činmi ako aj pred homosexuálnymi. Miera pohlavnej vyspelosti nie je rozhodujúca. Rovnako je bez významu, z ktorej strany vyšla iniciatíva ku konaniu, kto bol aktívnejší, prípadne či ku skutku došlo na základe citového vzťahu, či na výslovnú žiadosť zneužitej osoby” (96). Oddeľovanie morálnej a právnej (prirodzeno-právnej a pozitívno-právnej) stránky problému, o ktoré sa usiluje popredný člen ČEPEK-u (97), nemá vzhľadom na rozsah práv, ktoré má dieťa aj z hľadiska prirodzeného práva požívať, zmysel.

Priebežný záver: Ciele a aktivity členov ČEPEK smerujúce k beztrestnosti prechovávania detskej pornografie a „konsenzuálneho” zneužívania detí motivované patologickou sexuálnou náklonnosťou k osobám v detskom veku napĺňajú základné znaky extrémizmu v zmysle v úvode uvedenej definície. Okrem toho, že sú motivované postojmi presahujúcimi právny rámec spoločnosti, smerujú k dekriminalizáci takých konaní, pred ktorými záujmy spoločnosti a jej členov musia byť chránené, v opačnom prípade by mohlo dôjsť k dôsledkom, ktoré by mali na objekty dnes chránené TZ negatívny dopad. Z toho vyplýva, že má činnosť tejto organizácie povahu činnosti nebezpečnej pre spoločnosť, pričom mieru tejto nebezpečnosti zvyšujú aj ďalšie faktory. Medzi ne patrí najmä fakt, že táto skupina začala svoje postoje šíriť verejne, a to nielen prostredníctvom vlastných internetových stránok a diskusných fór, ale aj prostredníctvom prezentácie na verejných zhromaždeniach. Extrémistickej povahy svojej činnosti a cieľov sú si členovia ČEPEK-u zrejme vedomí, nakoľko pri svojich aktivitách používajú pseudonymy, ktorými sťažujú zistenie svojej identity; takýmto konaním ďalej zvyšujú mieru svojej nebezpečnosti pre spoločnosť. Svojou povahou sa ČEPEK radí k organizáciám, ako v roku 2010 samorozpustená (98) holandská strana Zhovievavosť, sloboda a odlišnosť (Partij voor Naastenliefde, Vrijheid en Diversiteit), medzi požiadavky ktorej patrilo o. i. ktorá o. i. zníženie vekovej hranice pre pohlavnú aktivitu na 12 rokov, legalizácia prechovávania detskej pornografie, zníženie vekovej hranice pre prostitúciu a účinkovanie v pornografických dielach na 16 rokov a i. (99). Pre presadzovanie svojich cieľov však volí opatrnejšie formy vrátane manipulatívnych (napr. vo forme deklaratívneho popierania existujúcich cieľov), čo súvisí s konzervatívnejšími spoločenskými náladami a právnym poriadkom, v rámci ktorého sa sloboda slova a sloboda zhromažďovania nechápe tak široko, ako v Holandsku (100).

Situácia v SR a odozvy aktivít ČEPEK

Predvojom pedofilného hnutia v SR bola osoba, ktorá v minulosti prezentovala svoje postoje sa stránke blog.sme.sk a na viacerých ďalších weboch pod pseudonymom Daniel Liddel (101) resp. harkon (102) s postojmi obdobnými, ako postoje ČEPEK-u. Tejto osobe sa dostalo nezvyčajnej súčinnosti zo strany portálu blog.sme.sk, na čo reagovala internetová petícia proti predmetnému konaniu (103). Liddel dodnes prevádzkuje svoj dlhšiu dobu neaktualizovaný blog (104) a stránku pedofilia.szm.com (105), na ktorých prezentuje názory, ktoré sa v zásade kryjú s názormi ČEPEK-u resp. ich nápadne pripomínajú a ktoré nebudeme podrobnejšie rozoberať.

Po začiatku vlastných mediálnych aktivít ČEPEK-u na Slovensku na ne reagovala konzervatívne zameraná stránka www.hlavnespravy.sk, pričom prezentovala viaceré vecne nekorektné resp. predchádzajúcou analýzou cieľov a činnosti ČEPEK-u nepodložené tvrdenia, ako napr., že sa ČEPEK snaží o „zníženie trestnosti pri pohlavnom styku na 11 rokov” (106), alebo že na pražskom Gay Pride verejne vystúpil s cieľom „legalizácie pohlavného styku s deťmi” (107). Na tieto informácie zareagoval bloger Samuel Jezný, ktorý uviedol, že je cieľom tejto organizácie „pomoc pedofilom, aby svoju sexualitu zvládali a nepáchali trestnú činnosť – teda nezneužívali deti a nekonzumovali detské porno” (108) a ČEPEK-u sa „v mene všetkých, ktorým sa lži hnusia” ospravedlnil (109). Ako sme už uviedli, riaditeľka Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Oľga Pietruchová, na svojom blogu označovala tvrdenia, že ČEPEK uplatňuje rovnakú stratégiu, ako v minulosti homosexuálne hnutie, za „účelové strašenie pedofilmi” (110), v neskoršej diskusii s jedným z lídrov ČEPEKU vo vzťahu k označovaniu pedofílie za orientáciu uviedla: „pedofília nie je sexuálna orientácia, ale porucha sexuálnej preferencie. Nesnažte sa posúvať hranice a držte sa toho, čo máte nakoniec aj na webe” (111). Podobne, ako Jezný, aj Pietruchová označila ČEPEK za organizáciu, snažiacu sa „pomáhať pedofilom zvládať svoju spoločensky nebezpečnú sexuálnu preferenciu” (112), pričom informácie na stránke www.hlavnespravy.sk nazvala súčasťou nenávistnej kampane a účelovým prekrútením účasti ČEPEK-u na pražskom Pride (113). V diskusii pod svojim článkom Pietruchová k požiadavkám ČEPEK-u (pozri vyššie časti o cieľoch ČEPEK-u) uviedla, že „keď sa budú pokúšať presadiť veci, s ktorými nesúhlasím, ozvem sa. Zatiaľ je to v rovine nesmelého hlásenia sa, že vôbec existujú a ze potrebujú pomoc a nie lynčovanie” (114). V článku sa odvolala článok Jiřího X. Doležala „Nejsem pedofil aneb prsa jako důkaz” (115), škoda však, že nezaregistrovala jeho reakciu na mail od popredného člena ČEPEK-u, ktorá vyšla pod názvom „Pedofilové, brzděte! Nikdy vám nesmíme povolit porno s dětmi! (116).

Záver

ČEPEK je organizácia, časť cieľov ktorej má spoločensky prijateľnú povahu, značná časť ktorých však smeruje k nepriamemu ohrozeniu práv dieťaťa (zľahčovanie závažnosti pohlavného zneužívania detí zo strany pedofilných páchateľov a jeho následkov na obete) či má dokonca extrémistický charakter (cieľ beztrestnosti prechovávania detskej pornografie a konsenzuálnych pohlavných aktivít predovšetkým s deťmi v pubertálnom veku motivovaný patologickou sexuálnou náklonnosťou k osobám v detskom veku). Extrémistické aktivity a ciele tento organizácie smerujú k dekriminalizáci takých konaní, pred ktorými záujmy spoločnosti a jej členov musia byť chránené, v opačnom prípade by mohlo dôjsť k dôsledkom, ktoré by mali na objekty dnes chránené TZ negatívny dopad. Vzhľadom na to má organizácia povahu nebezpečnú pre spoločnosť, pričom mieru nebezpečnosti ďalej zvyšuje verejnosť prezentácie a šírenia jej cieľov, a tiež anonymnosť vystupovania jej členov, sťažujúca zistenie ich identity. Z veľkej časti kladná spoločenská odozva na jej aktivity (vrátane reakcie riaditeľky Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Oľgy Pietruchovej) svedčí o tom, že extrémistický charakter činnosti a cieľov ČEPEK nebol verejnosťou a štátnymi úradníkmi, ktorí sa k problému vyjadrovali, v dostatočnej miere pochopený a adekvátnym spôsobom vyhodnotený.