Afganistan patrí z pohľadu pestovania a pašovania drog medzi svetovú špičku – je jednotkou v pestovaní ópia, ktoré tvorí základ drogy heroín. Afganistanu však patrí ešte jedno smutné prvenstvo. Táto krajina sa po útokoch na „Dvojičky” stala prvým cieľom Bushovej vojny proti terorizmu. Ako hlavný dôvod sa uvádzala podpora vládneho hnutia Taliban teroristickým skupinám. Podľa amerických vládnych zdrojov, v Afganistane – s podporou vtedajšej vlády Talibanu – fungovali teroristické základne Al-Kaidy, kde sa bojovníci pripravovali na útoky proti USA a ich spojencom. Útok bol preto podľa nich nevyhnutný.

Druhým, Britmi preferovaným, dôvodom, ktorý mal legitimizovať útok na Afganistan, bol problém drog. Ako povedal Tony Blair pár dní pred útokom na Afganistan v októbri 2001, Taliban platí za zbrane životmi mladých Britov, ktorí si kupujú drogy na britských uliciach. Snahou USA, Veľkej Británie a ich spojencov tak bolo zvrhnutie hnutia Taliban, ktoré podľa nich zodpovedá tak za teroristické akcie ako aj za produkciu a predaj drog, z ktorých získané peniaze slúžia na ozbrojovanie.

Snahy afgánskych elít zakázať pestovanie ópia však boli zaznamenané už pred vojenskými operáciami s názvom Trvalá sloboda. Bez reálnej alternatívy živobytia pre farmárov a bez prijatia opatrení aj v iných oblastiach to neprinieslo dlhodobejší úspech. A hoci je Afganistan moslimskou krajinou s veľkým počtom ortodoxných moslimov, v boji s ópiom nepomohla ani fatwa (právny názor moslimského špecialistu na kontroverzné témy), ktorá vyhlásila pestovanie ópia za protiislamské. Ako to však ironicky komentovali pozorovatelia, sami duchovní sa živia práve ilegálnym pestovaním drog a verejne sa nesnažia pestovanie odsúdiť. Navyše afgánski ľudia sa obhajujú, že islam povoľuje pestovanie, ak ide o živobytie, tak ako povoľuje bravčové mäso, ak človeku hrozí smrť hladom.

V júli 2000 vládnuce hnutie Taliban aj napriek odporu farmárov vydalo zákaz pestovania ópia, ktorý sa aj vďaka obávanej polícii prísne dodržiaval. Porušenie zákazu sa trestalo aj trestom smrti, preto úspech tejto iniciatívy nebol prekvapením.V provinciách, ktoré boli pod kontrolu Talibanu (asi 85% územia) sa pestovanie ópia znížilo z 3500 ton iba na 185. Pokračovalo iba v oblastiach, ktoré ovládala Severná aliancia (alebo tiež Jednotný front), opozícia Talibanu podporovaná Západom. Severnej aliancii sa totiž na rozdiel od Talibanu nepodarilo podobný zákaz vynútiť, aj keď ho vydali už v roku 1999.

O úprimnosti predstaviteľov Talibanu riešiť drogový problém sa však pochybuje. Ako uvádzajú niektoré zdroje, Afganistan chcel zákazom len upokojiť zahraničie, ktoré čím ďalej tým viac tlačilo na Taliban, aby riešilo túto problematiku. V hre bola nepochybne aj snaha Talibanu získať uznanie v zahraničí a kreslo vo Valnom zhromaždení OSN, kde Afganistan zastupoval predstaviteľ opozičnej Severnej aliancie.

Druhý dôvod, uvádzaný najmä americkými predstaviteľmi, hovorí o premyslenom ekonomickom ťahu. Zákaz pestovania drog znížil ponuku na trhu, a preto cena heroínu prirodzene stúpla. To umožnilo vypredávať afgánske sklady za oveľa vyššie ceny, z čoho mal podľa Američanov profitovať práve Taliban. Podľa Bernarda Frahiho z Úradu pre drogy a kriminalitu OSN je to však nezmysel, keďže na zvýšených cenách nezarobil ani Taliban ani farmári, keďže tí dohliadali len na pestovanie a spracovanie drog. Zisky žali skôr narkobaróni a lokálni diktátori, ktorí zodpovedali za najviac ziskové pašovanie a samotný predaj.

Obchod s drogami tak počas zákazu prežíval iba vďaka americkému spojencovi, Severnej aliancii, ktorá kontrolovala časť Afganistanu nezávisle od centrálnej vlády v Kábule. Peniaze z ópia potom boli využívané na kúpu zbraní, čo pod prísahou potvrdil aj Wendy Chamberlin, bývalý veľvyslanec USA v Pakistane. Potvrdil tak, že Severná aliancia bola vo vojne proti terorizmu a Talibanu – okrem finančných injekcií americkej vlády – podporovaná tiež ziskami z obchodu s ópiom. Na povrch tak vyplával politický problém. Spojené štáty na jednej strane preferujú zákaz pestovania a predaja ópia v celom Afganistane, no na strane druhej, tiež nechcú stratiť spojencov, ktorí im pomohli poraziť Taliban a ktorí peniaze z drog stále využívajú ako zdroj príjmov pre svoje rodiny.

Je však pravda, že na pestovaní ópia zarobil i Taliban, keďže naň vyrubil islamské dane zakát a aj usher. Zakát (2,5%) je jedným z pilierov moslimskej viery a predstavuje pomoc pre chudobných resp. duchovenstvo či vládu. Usher (tithe) je 10 % daň, ktorá je uvalená na všetky pestované plodiny, a tak pochopiteľne aj na ópium. 50% z nej ide chudobným a druhá polovica duchovným a vládcom, teda v tom čase Talibanu. To je jeden z argumentov, prečo najmä Spojené štáty začali spájať boj s terorizmom s bojom proti drogám a neustále hľadajú spojenie medzi politicky motivovaným násilím a obchodom s drogami. Odborne sa to nazýva narkoterorizmom a podľa predstaviteľov DEA (Úrad pre boj proti narkotikám v USA) spojenie Talibanu, Gulbuddin Hekmatyarovej fundamentalistickej strany Hezb-i-Islami, či Al-Kaidy s drogami je evidentné. Práve DEA definuje narkoteroriristickú organizáciu ako organizovanú skupinu, ktorá sa spolupodieľa na aktivitách súvisiacich s pašovaním drog za účelom podpory premysleného, politicky motivovaného násilia proti civilným cieľom s úmyslom ovplyvniť rozhodovanie vlád.

Podľa Ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov amerických, až 12 teroristických organizácii z celkového počtu 28 nachádzajúcich sa na čiernej listine tohto ministerstva získava peniaze z obchodu s drogami. V rámci Afganistanu ide podľa amerických úradov hlavne o Al-Kaidu a jej lídra Usama bin Ladina.

Spojenia drog, terorizmu a jednotlivých skupín však nie je jasné. V prípade Talibanu a strany Hezbi-Islami skutočne existujú dôkazy o tom, že minimálne zatvárali oči pred čiernou ekonomikou, resp. získavali prostredníctvom daní peniaze z pestovania ópia. Strana Hezbi-Islami napríklad ziskami z drog financuje boj proti post-talibanskej proamerickej vláde Karzaja, tak ako to robila počas bojov proti Sovietom v 80. rokoch. V tomto prípade je však potrebné vnímať rozdiel medzi globálnym terorizmom, ktorého predstaviteľom je napr. Al-Kaida, a povstaleckými bojmi v Afganistane, čo vláda USA nezohľadňuje. Hezbi-Islami totiž v súčasnosti gerilovou taktikou bojujú proti proamerickej vláde, americkým jednotkám či mimovládnym organizáciám výlučne kvôli americkej prítomnosti v Afganistane a nie kvôli nenávisti k všetkému „liberálnemu a neveriacemu” ako Al-Kaida vo svete. Prioritou povstalcov je získať kontrolu nad územím, nie zastrašovať civilné obyvateľstvo, čo je cieľom teroristov. Navyše, tieto jednotky mudžahedínov boli samotnými Američanmi v 80. rokoch označované za „bojovníkov za slobodu”, keďže vtedy bojovali proti sovietskej okupácii. Dnes, keď bojujú proti americkej prítomnosti v Afganistane, sú odrazu na zozname teroristov. Spojenie tejto povstaleckej skupiny a terorizmu je preto diskutabilné.

Taliban síce ziskami z drog upevňoval moc v krajine, ale drogy podľa analytikov slúžili len ako doplnok finančných injekcií od siete Al-Kaidy, ktorej vodca bin Ladin pokojne žil v afgánskych horách s podporou tohto hnutia. Z toho tiež vyplýva, že Al-Kaida finančne podporovala Taliban, nie naopak. Je preto nepravdepodobné, že peniaze z drog Taliban využíval priamo na financovanie teroristických operácií vo svete. Slúžili skôr na kúpu zbraní, ktorými Taliban bojoval o kontrolu nad jednotlivými provinciami. Skutočnosť, že drogové peniaze slúžili na financovanie teroristických akcií vo svete, sa nepotvrdila, preto nie je jasné, či môžeme o Talibancoch hovoriť ako o narkoteroristoch.

Al-Kaida na rozdiel od Talibanu či Hezbi-Islami teroristickou skupinou nepochybne je. Na druhej strane, spojenie Al-Kaidy a drog je skôr želaním ako skutočnosťou. Vláda Spojených štátov argumentuje najmä tým, že v Perzskom zálive bola zachytená loď s drogami, na palube ktorej boli príslušníci Al-Kaidy, alebo bol zatknutý pašerák, ktorý mal v satelitných telefónoch kontakty na osoby podozrivé z terorizmu. Preto sa domnievajú, že síce príslušníci tejto organizácie drogy sami nepašujú, ale starajú sa o ochranu pašerákov a skladov. Dokonca senátor amerického Kongresu Kirk zašiel ďalej a chce, aby vláda prehodnotila svoju politiku voči Al-Kaide a zamerala sa skôr na drogy ako zdroj jej príjmov namiesto islamských nadácií a rodinných bankových kont. Podobný názor zastáva aj francúzsky minister obrany Michčle Alliot-Marie, ktorý sa domnieva, že obchod s afgánskym ópiom je hlavný zdroj príjmov pre Al-Kaidu.

Avšak ako priznal minister obrany USA Donald Rumsfeld, všetko sú len informácie spravodajských služieb, ktoré dokonca nevedia objasniť ani to, akým spôsobom a v akom množstve by Al Kaida využívala obchod s drogami. Navyše podľa výsledkov vyšetrovania komisie zaoberajúcej sa útokmi na WTC v New Yorku Al-Kaida nedôveruje ľudom pracujúcim v tomto biznise, a preto odporučila svojim členom na ňom neparticipovať. Pre teroristov sú tak stále významnejším príjmom islamské charity a podpora bohatých kmeňov, tak ako to tvrdia aj americké tajné služby. Spojenie medzi terorizmom a drogami preto v prípade Al-Kaidy nie je ani zďaleka také zreteľné, ako sa snažia niektorí americkí senátori naznačiť.

Aká je v súčasnosti situácia v Afganistane?
Po porážke Talibanu sa rozkvet pestovania a obchodu s drogami vysvetľuje nedostatkom politickej stability, bezpečnosti a legitimity vlády. Napriek tomu ,že sa podarilo obnoviť napríklad fungovanie Loya Jirgy (parlamentu), posilniť dodržiavanie ženských práv a zabezpečiť medzinárodnú podporu pre nový režim, problém s pestovaním ópia sa nepodarilo vyriešiť, situácia sa dokonca zhoršila. Ako však povedal generál Mohammad Daud, predstaviteľ ministerstva vnútra Afganistanu, napriek počiatočnému neúspechu má krajina len dve možnosti: buď príjme demokraciu alebo sa premení na narkotický štát.

Podľa najaktuálnejšieho výskumu z roku 2004 až 87 % svetovej produkcie ópia sa pestuje v Afganistane. Oproti roku 2003 je to značný nárast až o 11%. V absolútnych číslach to znamená, že v Afganistane ročne vypestujú až 4200 metrických ton ópia. Ako hovorí Antonio Maria Costa, výkonný riaditeľ UNODC, v roku 2004 dosiahol Afganistan dvojitý rekord: najviac pestovania drog vo svojej histórii a najrozsiahlejšie na celom svete. To, že sa v množstve ópia nepodarilo prekonať rekordný rok 1999, je spôsobené len horšími poveternostnými podmienkami – nedostatok dažďa a chladné počasie. Pestovalo sa totiž až na 131 000 hektároch, čo je rekord v histórii krajiny. Pestovanie sa rozšírilo do všetkých 32 provincií Afganistanu. Dokonca USA a spojenci nedokážu zabrániť ani tomu, aby sa pestovalo v oblastiach, ktoré sú pod kontrolou ich afgánskych spolubojovníkov.

Fakt, že drogová ekonomika nie je marginálny problém, potvrdzuje aj skutočnosť, že až 2,3 milióna občanov Afganistanu (z celkového počtu 23 miliónov) žije z tohto biznisu. A ten 2,5 biliónmi dolárov tvorí až 60 % HDP celej krajiny. Boj proti drogám v krajine ostáva veľmi citlivou sociálnou a ekonomickou záležitosťou. Pre veľa farmárov je to jediný spôsob obživy a pre lokálnych diktátorov zasa zdroj financovania ich armády. Podľa údajov z roku 2003 napríklad zvrhnutý Taliban z pestovania a predaja drog získal 150 miliónov dolárov. Je teda pravdepodobné, že peniaze z drog slúžia afgánskym kmeňom a skupinám na udržanie resp. získanie kontroly nad územím v nepokojnom Afganistane.

Demokracia je však napriek pokrokom ešte v plienkach a nedokáže tieto čísla zmeniť. Zvrhnutím Talibanu sa navyše moc v krajine okrem centrálnej vlády rozdelila medzi desať lokálnych diktátorov. Pozorovatelia pripomínajú, že vláda Karzaja má kontrolu len nad Kábulom a blízkym okolím, v ostatných regiónoch nemá možnosť ovplyvňovať dianie ani v oblasti pestovania ópia. Títo lokálni lídri sa snažia z obchodu s drogami čo najviac vyťažiť. Dokonca, napriek etnickým sporom, sú práve drogy oblasťou, v ktorej sú znepriatelené strany schopné a ochotné spolupracovať. Kým doteraz získavali peniaze prevažne z pestovania ópia, v súčasnosti sa chcú podieľať aj na spracovaní, pašovaní a predaji, keďže z toho sú zisky najvyššie. Dokumentuje to aj zistenie, že kým pred desiatimi rokmi sa v Afganistane spracovávalo len 20% ópia, v súčasnosti je to už 80%.

Nemalým problémom ostáva korupcia a klientelizmus, keď narkobaróni nemajú problém zaplatiť si políciu, guvernérov či obyčajných úradníkov. Podobne zlyhávajú aj pracovníci zodpovední za odstraňovanie ópiových polí. Prípadne ľudia v provinciách zodpovední za protidrogovú politiku sú v permanentnom nebezpečí, ktoré im hrozí od lokálnych vojenských skupín či samotných farmárov. Známe sú prípady, keď guvernéri museli újsť do Kábulu kvôli svojej prísnej protidrogovej politike. Situácia sa však podľa generála Dauda zlepšuje – v rámci plánu boja proti narkotikám vznikla Afgánska protidrogová jednotka. Táto inštitúcia sa môže pochváliť zničením 80 ton opiátov, 30 ton chemikálii a 70 laboratórií v priebehu troch mesiacov. Je trénovaná a materiálne vybavená Britmi, ktorí majú špecifický záujem obmedziť pestovanie ópia v Afganistane. Ako povedal britský premiér Tony Blair už pri obhajobe útoku na Afganistan, 90 % heroínu v britských uliciach totiž pochádza práve z Afganistanu. Tým sa problém pestovania ópia presúva do celej Európy vrátane Slovenskej republiky.

Drogy a Európa
Existujú dva hlavné smery, ktorými sa drogy z Afganistanu dostávajú na európsky trh. Každý smer obsahuje niekoľko desiatok popreplietaných ciest, keďže hlavným cieľom pašerákov je dopravovať tovar ani nie tak najlacnejšie ako najbezpečnejšie. V nepokojných oblastiach pašeráci radšej kooperujú s miestnymi lokálnymi lídrami, ktorí im dokážu zabezpečiť bezpečnosť. V tých pokojnejších je problémom polícia, preto pašeráci využívajú pomoc podsvetia.

Podľa UNODC okolo 65% ópia resp heroínu z Afganistanu smeruje do sveta cez Irán (východná alebo iránska cesta). Aj keď Irán po islamskej revolúcii v roku 1979 sprísnil drogovú politiku v krajine a výrazne posilnil hranicu s Afganistanom, množstvo drogovo závislých (1,2 mil.) a pašovaného heroínu je stále vysoké. Druhý smer prúdi cez štáty bývalého Sovietskeho zväzu v Strednej Ázii. Iránska cesta (východná cesta) vedie ďalej cez Turecko, pokračuje v Európe balkánskou cestou, ktorá vedie až k nám. Podľa ministerstva vnútra SR, práve touto cestou a zväčša albánski pašeráci zásobujú slovenský heroínový trh. Slovensko je však stále skôr tranzitnou krajinou – zo Slovenska drogy putujú ďalej smerom na Západ, kde je vzhľadom na veľkosť trhu dopyt po heroíne väčší. Navyše podľa štatistík je u nás väčší záujem o českú drogu pervitín ako o heroín.

Aj v rámci balkánskej cesty však existuje mnoho rôznych smerov, ktoré tvoria dokonale prepletenú sieť. Z tých dôležitejších ide jedna cez Bulharsko, Rumunsko bývalú Juhosláviu, Maďarsko, Slovensko, Česko až do Nemecka. Druhá alternatíva smeruje viac južne – cez štáty bývalej Juhoslávie, Albánsko, Taliansko alebo Slovinsko až do Rakúska. Netreba zabudnúť ani na menej využívanú morskú cestu , ktorá začína v Turecku a cez Stredozemné more pokračuje až do Talianska, Španielska, Veľkej Británie, či dokonca do USA a Kanady.

Severnou cestou sa dopravujú drogy do Európy cez štáty strednej Ázie (bývalý Sovietsky zväz), konkrétne Tadžikistan, Kirgizsko a Kazachstan. Po rozpade Sovietskeho zväzu je výhodou tejto trasy jej bezpečnosť, keďže etnické nepokoje, spory o územia, korupcia či vysoká kriminalita je vodou na mlyn ďalším kriminálnym živlom prevážajúcim drogy. Táto trasa má zastávku v Moskve, hlavnom meste Ruska, v ktorom je veľmi vysoký podiel drogovo závislých. Podľa ministra vnútra Ruskej federácie, v celom Rusku sú až 3 milióny ľudí závislých na heroíne. Cesta ďalej pokračuje cez Ukrajinu, ktorá zasa spolu s Ruskom dosahuje vysoké percento narkomanov trpiacich chorobou AIDS, keďže heroín užívajú zväčša nesterilnými ihlami a nie tradičným fajčením ako je vo zvyku v Afganistane či Pakistane. Cez Poľsko a Nemecko sa následne drogy dostávajú do centra západnej Európy.

Najlepšie riešenie…
Problém pestovania ópia resp. drog ako takých je podľa väčšiny pozorovateľov potrebné riešiť komplexne. Nestačí len zakázať pestovanie ópia ako by si laik myslel a ako to urobil Taliban. Podľa analytikov to malo tragickejšie dopady pre narkomanov ako aj pre spoločnosť. Na jednej strane sa zvýšili ceny za každodenné dávky, na ktoré sú narkomani odkázaní. Na druhej strane sa nedostatok heroínu kompenzoval rôznymi alternatívami, ktoré majú pre konzumentov viac smrtiace účinky ako samotný heroín. Zákaz pestovania tiež sociálne položil farmárov, pre ktorých je to jediný spôsob obživy. Navyše, ak na hektári s ópiom farmár zarobí dvanásť krát viac ako na hektári so pšenicou. Vláda musí tento problém riešiť citlivo aj s ohľadom na blížiace sa septembrové voľby. 10 % afgánskej populácie, ktorá pestuje ópium, je totiž dosť významný počet voličov, ktorých radikálne kroky vlády môžu znechutiť natoľko, že sa priklonia k islamistickej opozícii, čím by sa celkový demokratizačný proces v krajine zastavil.

Generál Daud pripomína, že všetko musí byť prepojené. Vláda musí ponúknuť farmárom iné možnosti živobytia a informovať ich o nelegálnosti pestovania ópia. Z hľadiska bezpečnosti je potrebná kooperácia ministerstiev obrany, vnútra a spravodlivosti, ktoré sú spolu s duchovnými vodcami schopné zabezpečiť dodržiavanie zákazu. V neposlednom rade je potrebné riešiť vysoký stupeň korupcie v polícii a v štátnej správe a postupne získavať kontrolu nad územím, ktoré je v súčasnosti kontrolované lokálnymi diktátormi.

Dnešná vláda Karzaja je však naštartovaná správnym smerom. Je ochotná problém riešiť a pomáha aj zahraničie. Európska únia dala v roku 2003 takmer miliardu eur na pomoc demokratickému Afganistanu. Európski a americkí špecialisti školia armádu, políciu, či špeciálne protidrogové jednotky. Pomoc z Európy smeruje aj k Iránu a stredoázijským republikám, ktoré majú zabrániť tranzitu drog do Európy. Afgánska hranica s Iránom je jedna z najstráženejších na svete, avšak proti sofistikovaným pašerákom potrebuje stále kvalitnejšie vybavenie. A preto Európska únia ponúka materiálnu pomoc.

Protiteroristické operácie v Afganistane mali jasný cieľ: zvrhnúť Taliban, ktorý podporoval teroristov a zároveň ich odrezať od príjmov z drogového biznisu. Ale hoci už Taliban nevládne, teroristické útoky vo svete s rovnakou intenzitou pokračujú. Tiež sa nepodarilo vyriešiť drogový problém, dokonca produkcia ópia stúpla. Hypotéza, že obchod s drogami je jedným z hlavných zdrojov financovania medzinárodného terorizmu, sa tiež nepotvrdila. Je skôr pravdepodobné, že financie z obchodu s drogami idú do vreciek lokálnych diktátorov a narkobarónov, ktorí sa nepodieľajú na teroristických akciách vo svete, ale bojujú o kontrolu nad územím v nepokojnom Afganistane. Medzinárodné teroristické skupiny ako Al-Kaida sa preto stále radšej spoliehajú na príjmy z tzv. islamských charít, či bohatstvo rodinných klanov ako drogový obchod.

Zvýšenou produkciou ópia v Afganistane je však priamo ohrozená Európa, v ktorej uliciach sa predáva heroín práve z tejto krajiny. Cieľovými krajinami sú prevažne západoeurópske štáty, kde je dopyt po drogách väčší. Európska únia vynakladá ročne milióny eur na pomoc Afganistanu a na zabezpečenie iránsko-afgánskej hranice.

Slovensko je z hľadiska drogy heroínu stále tranzitnou krajinou. Avšak operuje tu albánska mafia, ktorá časť distribuuje v rámci Slovenska. Aj preto je z hľadiska bezpečnosti v záujme Slovenska, aby sa pestovanie drog, resp. ich predaj obmedzil na minimum.