Posledné obdobie je plodné na rôzne dohady o nových líniách plynovodov. Každá z navrhovaných trás má svoje pozadie a problémy, ktoré môžu viesť k prekvapujúcim zvratom.

Línie sa geograficky orientujú na sever a juh Európy, ktorými nové potrubia budú viesť. Zdôvodňujú sa rastúcou spotrebou plynu v Európe, energetickou bezpečnosťou krajín, ako aj diverzifikáciou exportných a importných trás a zdrojov.

Rozhodnutie o trasách je kvôli finančnej náročnosti dlhodobý proces, počas ktorého sa analyzujú všetky pre a proti – predikcia spotreby plynu na strane odberateľov, odhady objemu zásob nových ložísk a ich vyťažiteľnosť, technické aspekty plynovodov, politické kontakty s tranzitnými krajinami a v neposlednom rade aj geopolitické faktory. Práve tie sú na výstavbe plynovodov najzaujímavejšie a geopolitické osi Európy kopírujú trasy navrhovaných línií.

O projekte Nord Stream, ktorý má spojiť Ruskú federáciu (RF) priamo s Nemeckom sa v médiách diskutuje už dlhý čas. Obe strany sa projekt snažia označiť za európsky napriek tomu, že je výhodný len pre spomenuté dve zainteresované krajiny a má silný politický podtón. Ostro sa proti nemu postavilo Poľsko a pobaltské štáty, ktoré obchádza a narúša tým ich energetickú bezpečnosť. Trasa je však zaznačená aj v prioritných projektoch EÚ, tak ako napríklad Nabucco.

Taktiež nie je výhodný pre Slovenskú republiku (SR), pretože by rúrami baltského plynovodu prúdil aj plyn v súčasnosti prechádzajúci tranzitným systémom SR. Práve význam línie prechádzajúcej cez Slovensko s čo možno najvyšším objemom prepravy plynu je najmarkantnejší príspevok k energetickej bezpečnosti SR. Do projektu vstúpi aj holandská Gasunie, ktorá získa 9 % – na úkor E.ON-u a BASF, Gazprom si svoj podiel 51 % uchová. Vstup Gasunie zabezpečí Gazpromu podiel na budúcom plynovode BBL spájajúcom Britániu a Holandsko.

Problémy baltského plynovodu sú však s jeho trasovaním, keďže má prechádzať výsostnými ekonomickými územiami Fínska alebo Estónska, ako aj cez ekonomickú morskú zónu Švédska a Dánska. Spomínané krajiny s týmto návrhom nie sú spokojné a rozhodnutie si medzi sebou hlavne Fínsko a Estónsko pohadzujú ako horúci zemiak. Fínske morské dno je vlnitejšie a náročnejšie na výstavbu ako estónske, a preto fínska strana navrhla na jar 2007 viesť trasu južnejšie. Ministerstvo zahraničných vecí Estónska v septembri 2007 však po druhýkrát odmietlo požiadavky konzorcia na prieskum dna mora vo svojej ekonomickej zóne. (1) Napriek čiastočnému časovému sklzu zainteresované strany doposiaľ neposunuli termín ukončenia na neskorší dátum. Podľa plánov má byť prvá línia hotová v roku 2010 a druhá v roku 2012.

Tieto problémy preto na bieloruskej strane v októbri 2007 opäť oživili ideu výstavby druhej vetvy plynovodu Jamal, ktorá sa zastavila pred tromi rokmi práve z dôvodu ruskej preferencie podmorskej trasy. (2) Jamal-II by bol na jednej strane lacnejší, no na druhej prechádza krajinami, ktoré chce RF z rôznych dôvodov obísť. Z pohľadu Slovenska nie je medzi oboma trasami rozdiel, pretože majú transportovať ten istý plyn. Reálnosť výstavby druhej vetvy je však nízka a ruská strana ju odmietla. (3)

Ďalšou diskutovanou trasou je plynovod Nabucco, jeden zo strategických projektov EÚ. Má do Európy dodávať kaspický a v budúcnosti aj iránsky plyn a obchádzať územie RF. Rusko sa už podľa všetkého s projektom zmierilo, aj keď sa mu snaží zabrániť rôznymi spôsobmi. Medzi ne sa rátajú separátne rokovania najprv s Maďarskom a potom s Rakúskom uskutočňované od roku 2006, ktoré ruská stratégia veľmi šikovne postavila proti sebe. Rozhovory sa týkali ponúk na vytvorenie distribučných centier raz z jednej, potom z druhej krajiny, ak by preferovali predĺženie plynovodu Blue Stream.

Keď však rakúska strana v máji 2007 podpísala s ruskou dohody, Maďarsko v septembri 2007 vyjadrilo na revanš plnú podporu projektu Nabucco a zároveň slovami ministra hospodárstva Jánosa Kóku predstavilo zámer, že projekt by mal byť otvorený aj pre ďalších dodávateľov – tým sa priamo myslí ruský plyn. Na jednej strane by sa zabezpečili dostatočné dodávky plynu pre plnú vyťaženosť plynovodu (prepojenie nie naplno vyťaženého Blue Streamu na Nabucco). Trasa by obchádzala ruské územie a umožnila čiastočnú diverzifikáciu zdrojov. Rusko by bolo vtiahnuté do európskeho projektu a taktiež by diverzifikovalo exportné trasy, na čom má záujem. Na druhej strane Gazprom podľa všetkého podpíše s rakúskym OMV dohodu, podľa ktorej získa 50 % v plánovaných zásobníkoch v Baumgartene. Práve v tomto bode má končiť Nabucco a Baumgarten má ambíciu stať sa najväčším európskym distribučným centrom. Už v súčasnosti sa v ňom obchodujú skoro 2 mld. m3 plynu ročne. So stúpajúcim tranzitom cez Baumgarten bude stúpať aj množstvo obchodovaného plynu. Na Baumgarten má existujúce prepojenie aj Slovensko, avšak jeho kapacita je malá, má sa do budúcnosti zväčšiť a tu predávaný hlavne nórsky plyn je v súčasnosti drahší ako ruský.

Ak dôjde k dohode medzi OMV a Gazpromom, ruský kolos bude mať dosah na distribučné aktivity v strednej Európe. Napriek tomu, že by v tomto mieste nemal väčšinu ruský plyn, mal by vplyv v distribúcií. To by mohla byť cena, za ktorú by krajina súhlasila s výstavbou Nabucca a s prípadným pridaním sa ku projektu aj za cenu menšinového podielu. Rusko by tým využilo voľné kapacity Blue Streamu, podieľalo sa na spoločnom európskom projekte, zabezpečilo si prístup k informáciám, čiastočne splnilo požiadavky EÚ na diverzifikáciu a dostalo by sa k významnému distribučnému bodu v strednej Európe.

Dlhý čas sa ako ruská alternatíva k Nabuccu prezentuje plán na predĺženie plynovodu Blue Stream práve do spomínaného Baumgartenu. Tento projekt síce korešponduje s ruskými záujmami, avšak je v kontraste s tým, čo chce v dodávkach plynu dosiahnuť únia.

Do povedomia sa dostáva aj projekt medzi talianskou spoločnosťou ENI a Gazpromom – South Stream. Plynovod má viesť popod Čierne more z Ruska do Bulharska a potom ďalej jedna vetva do Talianska a druhá do Rakúska. Rakúsko dostalo ponuku na vstup do konzorcia v auguste 2007.

Prvé plány sa objavili v novembri 2006 pri podpise strategickej dohody medzi oboma spoločnosťami. V júni 2007 sa podpísalo memorandum o porozumení, ktoré zahájilo vypracovanie realizačnej štúdie a v novembri 2007 sa podpísala dohoda o vytvorení spoločného podniku, ktorý by plynovod postavil a spravoval. Začínať sa má na ruskom území v tom istom bode ako Blue Stream, v mieste Beregovaja, odkiaľ pôjde 900 km popod more do Bulharska. Plánované sú dve vetvy, kde má sa končiť – v južnom Taliansku a(lebo) v Rakúsku. Obe vetvy sú zdôvodniteľné – Taliansko je tretím najväčším trhom s plynom v EÚ a ENI je zároveň najväčší samostatne nakupujúci subjekt ruského plynu. Vetva v Rakúsku by sa podľa všetkého končila v Baumgartene, kde by posilnila pozíciu ruského plynu, ktorý by sa dostal do distribučného centra s veľkým potenciálom do budúcnosti. Keďže otázka ústia vetiev ostáva stále otvorená, RF má ešte priestor na rokovania. Veľkou nevýhodou plynovodu je jeho finančná náročnosť vypočítaná na zhruba 10 mld. USD, čím by predčil aj North Stream. Ak by sa uskutočnili zatiaľ obe mediálne známe vetvy, od Bulharska do Rakúska by druhá kopírovala trasu Nabucca. Výhodou projektu je obídenie Turecka, ktorého stále silnejúca pozícia v tranzite energonosičov znepokojuje tak európske krajiny, ako aj Rusko. Jeho realizácia by negatívne ovplyvnila množstvo prepravovaného plynu cez Slovensko, tak ako by to bolo v prípade hociktorej línie obchádzajúcej naše územie a transportujúcej ruský plyn.

South Stream konkuruje Nabuccu aj v zdroji plynu. Nabucco ráta pre začiatok len s azerbajdžanským plynom, avšak na plné využitie línie potrebuje aj zdroje z Turkménska a neskôr z Iránu. Dňa 23. novembra 2007 však došlo k rozhovorom medzi ruským premiérom Viktorom Zubkovom, šéfom Gazpromu Alexejom Millerom a turkménskym prezidentom Gurbanguly Berdimukhamedovom nadväzujúcim na májové stretnutie, ktoré sa týkali rozšírenia plynovodov vedúcich z Turkménska okolo Kaspického mora smerom do Ruska.

V prípade, ak by Gazprom participoval na plynovode Nabucco a sľúbil dodávky cez Blue Stream, nastala by situácia, že ruský plyn bude dopravovaný do Európy dvoma podobnými trasami. Keďže RF plánuje pokryť dopyt po plyne aj na Blízkom východe, práve Blue Stream by bol výhodnou trasou. South Stream konkuruje Nabuccu aj na strane odberateľov, keďže nie je isté, že Európa bude schopná toľko plynu absorbovať. V tomto zmysle by Nabucco mohlo mať problém s finančným krytím projektu.

Záverom roka 2007 otvorili nový plynovod spájajúci Turecko a Grécko, ktorý do krajiny transportuje kaspickú surovinu. Ďalej dôjde k jeho predĺženiu do Talianska. Je to prvý plynovod, ktorý dodáva kaspický plyn mimo územia Ruska, avšak jeho kapacita zhruba 9 mld. m2 nie je dostačujúca, aby sa mohlo hovoriť o alternatívnej trase.

Rusko môže kalkulovať s rôznymi projektmi, hoci sú finančne náročné. V konečnom dôsledku tieto línie zaplatia koncoví odberatelia v cene plynu. Práve v súčasnosti sa vedú rokovania medzi SPP a Gazexportom o dlhodobých kontraktoch, pretože súčasný vyprší koncom roka 2008. V roku 2007 k dohode nedošlo a nedôjde k nej dovtedy, pokiaľ nebude isté, ktoré trasy sa naisto postavia. Rozhodnutie o trasách, aj keď sa vlečie už dlhý čas, sa očakáva v nasledujúcich mesiacoch a podľa všetkého sa stane až po prezidentských voľbách v RF. Keďže Vladimir Putin našiel kandidáta na najvyššom poste v Gazprome, Dmitra Medvedeva, nedá sa očakávať, že by sa plány trás radikálne menili. Avšak oficiálnym rozhodnutím po svojom zvolení môže ukázať silu a rozhodnosť.

Takisto sa medializujú informácie, podľa ktorých RF plánuje zvýšiť cenu plynu pre európskych odberateľov na 354 USD zo súčasnej hodnoty okolo 260 USD za 1000 metrov kubických. Keďže únia je závislá od ruských dodávok, ktoré pokrývajú priemerne štvrtinu jej dopytu po plyne (4), bude na ňu vyvíjaný nátlak o takomto razantnom zvyšovaní diskutovať a pristúpiť na ruské návrhy. Zvyšujúce sa ceny plynu budú schopné v budúcnosti zaplatiť aj drahé projekty, ktorých výstavba je väčšinou politicky motivovaná. Rusko takisto potrebuje finančné prostriedky na otváranie nových polí v ťažkých podmienkach v okolí severného polárneho kruhu.

RF taktiež nesúhlasí s liberalizáciou energetiky v EÚ, čo bude mať podľa nej za následok ďalšie zdražovanie plynu. Z ruského pohľadu najlepšou alternatívou sú vertikálne integrované spoločnosti, ktoré vedia najlepšie zvládať nové investície do infraštruktúry. Na jednej strane RF rast cien ako exportéra teší, na strane druhej má záujem aj o priame dodávky plynu odberateľom, kde sú vysoké ceny brzdou. Gazprom už je oprávnený dodávať plyn koncovým odberateľom v Taliansku a Francúzsku, ale aj v Českej republike a Rakúsku.

Pre Slovensko existuje niekoľko možností na diverzifikáciu zdrojov zemného plynu. Všetky sú spomenuté, avšak nerozpracované, v návrhu Energetickej stratégie SR, ktorú vydalo Ministerstvo hospodárstva v septembri 2007, pretože chýba definovanie konkrétnych krokov. V súčasnosti existuje prepojenie slovenskej plynárenskej sústavy s distribučným centrom Baumgarten, ktorého kapacita je však nedostačujúca a existujú plány na jeho rozšírenie. Týmto prepojením už má Slovensko možnosť importovať napríklad nórsky plyn, obmedzujúcim faktorom však je jeho vyššia cena v porovnaní s ruským plynom. V Baumgartene sú registrované aj tri slovenské spoločnosti, ktoré sú oprávnené v centre obchodovať, teda aj nakupovať plyn. Z nich jedna, Nafta Gbely, je medzi 46 registrovanými aktívnymi členmi. (5) Je v záujme SR, aby sa Baumgarten stal významným centrom, v ktorom by sa koncentroval plyn od viacerých dodávateľov a v ktorom by ho mohli nakupovať spoločnosti, ktoré sa uplatnia na liberalizovanom trhu s plynom na Slovensku. Preto má SR záujem na plynovode Nabucco a musí využiť všetky svoje prostriedky, ako projekt podporiť a krajinu do neho zahrnúť.

Druhou možnosťou diverzifikácie je projekt LNG terminálu v Chorvátsku – Adria LNG. S uvedením do prevádzky sa počíta v roku 2011. Ako najschodnejšie riešenie sa javí ďalšia doprava plynu do Baumgartenu, čo znovu zaostruje pozornosť na vybudovanie dostatočných prepravných kapacít smerom na Slovensko.

Podobný LNG projekt sa plánuje aj v Poľsku, avšak jeho kontúry sú zatiaľ menej konkrétne.
Na diverzifikáciu trás slúžia všetky plánované ruské projekty, ktoré však zároveň oslabujú pozíciu SR ako významného tranzitéra a sú z toho pohľadu pre krajinu nevýhodné.

V súčasnosti sú všetky spomínané trasy otvorené, isté je len to, že budú viesť severom a juhom Európy. Podľa analytika Karla Hirmana by mohlo dôjsť k prepojeniu systémov Nord Stream a South Stream, čím by sa línie zokruhovali a elastickejšie by mohli pokrývať spotrebu krajín EÚ. (6) Pre Slovensko to nie sú dobré správy, pretože zatiaľ všetky trasy navrhované ruskou stranou budú negatívne vplývať na tranzit cez jeho územie. Energetická stratégia SR počíta práve s vysokým tranzitom ako so zárukou pre energetickú bezpečnosť štátu. Takisto sa Slovenska netýkajú ani projekty rátajúce s kaspickým a v budúcnosti aj s iránskym plynom. Tejto situácie si bol Gazprom vedomý už pri privatizácií SPP, a preto si neuplatnil nárok na svoj podiel. Podľa vyjadrení zástupcov SPP Preprava by pokles tranzitu spôsobený Nord Streamom mohli zastaviť zvýšené dodávky plynu pre Taliansko a ďalšie krajiny, ako sú Nemecko a Francúzsko. (7) Táto teória však naráža na najnovšie informácie o nových trasách.

Pravdou však ostáva, že v súčasnosti je publikovaných viac návrhov trás ako je EÚ schopná absorbovať a ako RF dokáže naplniť. Investície do infraštruktúry musia ísť ruka v ruke s investíciami do nálezísk a do ich otvárania. Medzi produkčnou a tranzitnou kapacitou existuje korelácia a v prípade takých finančne náročných projektov sa nesmie stať, že by potrubia ostali poloprázdne.