Dňa 11. septembra 2016 sa v Chorvátsku uskutočnili predčasné parlamentné voľby, ktoré si vynútil rozpad koalície HDZ a strany MOST, pričom koalícia začala vládnuť iba koncom januára 2016. Vyvrcholil tak spor okolo obvinení z korupcie [1], ktorým čelil bývalý predseda HDZ a vicepremiér Tomislav Karamarko [2]. Obvinenia sa týkali konfliktu záujmov jeho manželky, ktorá mala vyvíjať aktivity v prospech lobistu za maďarskú spoločnosť MOL. Podľa medializovaných tvrdení obchodná spoločnosť vo vlastníctve Karamarkovej získala od mesiaca február 2013 do decembra 2015 viac než 60 000 eur v hotovosti za konzultácie a mediálne analýzy poskytnuté lobistovi MOLU-u Josipovi Petrovićovi. Petrović aktuálne vedie arbitrážny spor s Chorvátskom ohľadom manažérskych práv v energetickej spoločnosti INA, v ktorej 44,8 percent akcií patrí štátu a 49 percent MOL-u [3]. Fakt priateľských vzťahov Karamarkovej a Petrovića bol medializovaný v apríli 2016.

Predčasné voľby v Chorvátsku sa uskutočnili iba 10 mesiacov po voľbách v novembri 2015, v ktorých HDZ získalo 59 parlamentných kresiel, SDP 56 a Most 17. MOST vtedy rokoval o koalícii s oboma veľkými stranami a napokon sa v januári dohodol s HDZ, v júni však jeho vládu zvrhol a vynútil si tak predčasné voľby.

Výsledky volieb

Účasť vo voľbách bola podľa Štátnej volebnej komisie 52,38 percenta, keď z 3,8 milióna osôb zapísaných do zoznamu voličov bolo odovzdaných 1,9 milióna hlasovacích lístkov. Volebná účasť bola o 8 percent nižšia ako v minuloročných voľbách v novembri. Podľa prvých výsledkov vo voľbách do chorvátskeho parlamentu (saboru) zvíťazila konzervatívna stredopravicová strana HDZ [4] (Chorvátske demokratické spoločenstvo). Šanca, že sa HDZ podarí vytvoriť koalíciu, je však pomerne veľká vďaka ôsmim poslancom, ktorí v parlamente zastupujú národnostné menšiny. Ak by sa strane HDZ podarilo získať ich podporu a hlasy poslancov Mostu, malo by v parlamente väčšinu – 81 poslancov.

Strana HDZ vo voľbách získala 61 kresiel z celkového počtu 151 poslaneckých mandátov. Nasledovaná je svojimi hlavnými súpermi z Národnej koalície [5], teda Sociálnodemokratickou stranou, Chorvátskou roľníckou stranou a Chorvátskou národnou stranou s 54 kreslami. Podpredseda HDZ Zlatko Hasanbegović v danej súvislosti vyhlásil, že „HDZ má poverenie byť hlavnou chorvátskou politickou stranou. Tieto výsledky zodpovedajú mojím očakávaniam. Už môžeme vidieť obrysy budúcej vlády pod vedením Andreja Plenkovića“.

Chorvátske demokratické spoločenstvo predstavuje jednu z dvoch hlavných súčasných politických strán v Chorvátsku, spolu so stredoľavicovou sociálnodemokratickou stranou (SDP). Doteraz bola HZD najväčšou stranou v Sabore s 49 kreslami. HDZ vládlo Chorvátsku od roku 1990 do roku 2000 a v súčinnosti s menšími partnermi od roku 2003 do roku 2011 a 2016. Strana je členom Európskej ľudovej strany (EĽS). Jej zakladateľom bol kontroverzný Franjo Tuđman [6] Prvé výsledky sú veľkým sklamaním pre Zorana Milanovića a jeho Národnú koalíciu, ktorá sa vo všetkých nedávnych prieskumov verejnej mienky považovala za pravdepodobného víťaza [7]. Stredopravicový MOST [8] skončil tretí s 13 kreslami v parlamente a bude hrať rozhodujúcu úlohu pri formovaní budúcej koaličnej vlády, podobne ako tomu bolo po posledných voľbách v novembri 2015. Koalícia „Jediná možnosť“ združila okolo seba anti-establišmentové strany. Živá stena získala osem miest a v súlade s predvolebnými očakávaniami je štvrtou najsilnejšou stranou v parlamente. Regionálna strana Istrijské demokratické zhromaždenie, ktoré sa sústredí predovšetkým na získanie autonómie pre Istriu a na vytvorenie euroregiónu na Istrijskom polostrove, ktorého časti sa nachádzajú okrem Chorvátska tiež v Slovinsku a Taliansku [9], získala tri kreslá, zatiaľ čo koalícia združená okolo záhrebského starostu Milana Bandića získala dva mandáty. Pokiaľ ide o tri miesta z diaspóry a bosnianskych Chorvátov, HDZ po prvýkrát stratilo jedno miesto, ktoré získal nezávislý kandidát Željko Glasnović.

Okrem 140 miest v desiatich volebných obvodov v Chorvátsku je osem poslaneckých mandátov zaručených pre národnostné menšiny a tri kreslá pre bosnianskych Chorvátov a diaspóru, takže celkovo ide o 151 kresiel v parlamente. Dôležitú úlohu pri formovaní vlády budú hrať zástupcovia národnostných menšín. Nová koaličná vláda vo formáte HDZ plus menšie strany vyzerá byť najpravdepodobnejším zložením novej vlády.

Výsledky/počet kresiel:

• HDZ a partneri/61
• Národná koalícia/54
• Most/13
• Živá stena /8
• IDS/PGS/RI/3
• Bandić Milan/2
• HDSSB/1
• Nezávislá listina Željko Glasnović (diaspora)/1

Predseda Sociálnodemokratickej strany Chorvátska Zoran Milanović dňa 12. 9. 2016 ohlásil svoj odchod z postu predsedu SDP [10]. Rozhodol sa tak po zverejnení výsledkov parlamentných volieb, na ktorých SDP získalo 54 mandátov, čo je o sedem mandátov menej ako hlavný rival HDZ; takýto výsledok SPD znemožňuje zostavenie novej vlády. Milanović v dôsledku toho neplánuje ďalej viesť stranu. Ako o možných kandidátov na Milanovićov post vo vnútrostraníckych voľbách sa hovorí o členoch strany ako Tonino Picula, Siniša Hajdaš Dončić a Ranko Ostojić. Milanovič je v čele SDP od roku 2007, strana však nezaznamenala volebné víťazstvo od parlamentných volieb pred piatimi rokmi. Predseda HZD Andrej Plenković sa vyjadril, že jeho strana je otvorená spolupráci s ostatnými stranami, ktoré sú jej programovo a svetonázorovo blízke. Plánuje uskutočniť stretnutia s partnermi za účelom dohodnutia politickej platformy pre povolebné rokovania. Vyhlásil tiež, že budúca chorvátska vláda bude stabilná a európsky orientovaná. Špeciálne sa plánuje venovať mladým, chorvátskemu vidieku a poľnohospodárskemu rozvoju. Bude tiež venovať zvýšenú pozornosť robotníkom a ich lepšiemu postaveniu na trhu práce. Podľa predsedu SDP Milanovića je v Chorvátsku potrebná stabilná vláda. Predseda MOST-u Božo Petrov kladie dôraz na realizáciu potrebných reforiem. Vyjadruje prianie, aby krajina bola demokratickejšia a mala zabezpečenú lepšiu budúcnosť. Národnostné menšiny si volili osem zástupcov, najviac hlasov srbskej národnostnej menšiny získali predseda a členovia SDSS (Samostalna demokratska srpska stranka – Samostatná srbská demokratická strana) Milorad Pupovac, Mile Horvat a Boris Milošević. Maďarskú národnostnú menšinu bude v chorvátskom sabore zastupovať Robert Jankovics, za zástupcu talianskej národnostnej menšiny bol znovuzvolený Furio Radin. Najviac hlasov českej a slovenskej národnostnej menšiny opätovne získal Vladimir Bilek [11][12]. Veljko Kajtazi sa opäť stane zástupcom členov rakúskej, bulharskej, nemeckej, poľskej, rómskej, rumunskej, rusínskej, ruskej, tureckej, ukrajinskej, vlašskej a židovskej národnostnej menšiny. Zástupkyňou albánskej, bosniackej, čiernohorskej, slovinskej a macedónskej menšiny sa znova stane Ermina Lekaj Prljaskaj [13].

Kampaň

Predvolebná kampaň sa viedla v typicky balkánskom nacionalistickom duchu. Medzi politickými stranami niet veľkých rozdielov ohľadom ekonomických otázok a žiadna z nich nenavrhla radikálne odlišný koncept hospodárskych reforiem. Kampaň sa z veľkej časti niesla v duchu osobných útokov a intríg medzi politikmi, tak ako to poznáme z nášho slovenského politického prostredia, pričom len malá pozornosť bola venovaná konkrétnym problémom, akým je napríklad pomalé zotavovanie chorvátskej ekonomiky. Hlavné témy kampane v Chorvátsku predstavovali demokratické hodnoty, otázka slobody médií alebo nezávislosti verejnej televízie, ktorá trpí tlakom na novinárov zo strany politických síl. Počas kampane sa hovorilo aj o vzťahu medzi Chorvátmi a menšinami a reforme vzdelávania. Očakáva sa ochladnutie susedských vzťahov najmä medzi Chorvátskom a Srbskom, ktoré sú dlhodobo neuspokojivé, najmä však od roku 2012. Chorvátska vláda vtedy blokovala rokovania Srbska o vstupe do Európskej únie pre zákon, podľa ktorého je možné súdiť chorvátskych vojnových veteránov. Často spomínaný je Zlatko Hasanbegović, ktorý popredných ustašovcov nazval hrdinami a mučeníkmi, alebo napríklad bývalý minister obrany, ktorý predložil zoznam zradcov, ale aj mnohí ďalší poprední predstavitelia politických strán v Chorvátsku prispievajú svojimi nacionalistickými výrokmi k už aj tak dosť napätej atmosfére na Balkáne.

Záver

Kľúčom k budúcej vláde bude zrejme strana MOST s tým, že jej predseda Petrov sa zatiaľ nevyjadril v prospech spolupráce s HDZ ani SDP. Vládu bude pravdepodobne formovať HDZ spolu s MOSTOM, pričom jej predsedom sa zrejme stane Plenković [14]. Pravdepodobný je návrat doterajšej koalície HDZ a MOST-u za účasti menšinových strán. Tvrdú opozíciou voči nej budú zrejme tvoriť SDP, IDS a Živá stena. Od budúcej vlády v Chorvátsku nemožno očakávať normalizáciu susedských vzťahov, vysporiadanie sa s minulosťou a ústup ideologických či hodnotových reziduí balkánskych konfliktov.