Pre úvod roku 2014 bol charakteristický začiatok veľkého pádu kurzu rubľa. Ku koncu januára sa jeho kurz k americkému doláru (USD) pohyboval na úrovni niečo cez 35 rubľov za USD a euro sa prvýkrát zastavilo na hranici 48 rubľov za jedno euro. Ako reakcia na daný vývin začala ruská centrálna banka masovo predávať zahraničnú valutu (1). Podľa vtedajších prognóz bolo do konca roka možné očakávať cenu jedného dolára pribliižne na úrovni 47 rubľov a cenu eura na úrovni okolo 60 rubľov (2). Nasledujúci vývoj však ukázal, že hodnota rubľa klesla oveľa skôr a že euro dočasne dosiahlo cenu 60 rubľov a dolár 48 rubľov už 7. novembra 2014 (3). Podľa informácií portálu Bloomberg sa cena na ropu na začiatku budúceho roka vráti nad úroveň 90 USD za barel (4), čo môže zamedziť opätovnému pádu rubľa na vyššie spomínanú úroveň.

V Rusku nie sú verejné dlhy (dlhy štátu) veľmi vysoké – dosahujú výšku iba 10 percent HDP. Na druhej strane majú štátne korporácie v tomto smere väčšie problémy. Podľa odhadov centrálnej banky budú v roku 2015 musieť vrátiť zahraničným veriteľom približne 100 mld. USD. Sankcie uzatvorili prístup ruských bánk na svetové trhy s kapitálom. To viedlo k tomu, že banky a spoločnosti, ktoré majú dlhy v zahraničnej valute, nemajú inú možnosť ako kupovať valutu v akejkoľvek cene a to iba od centrálnej banky alebo exportérov uhľovodíkov. Základným zdrojom valuty na ruskom trhu boli exportéri, najmä spoločnosti obchodujúce ropou a zemným plynom, ktoré umiestňovali na ruskom trhu valutu získanú predajom uhľovodíkov. Devalvácia rubľa spôsobila, že exportéri v priebehu posledných mesiacov uprednostňujú držbu zahraničnej valuty na svojich účtoch. Masové skupovanie valuty na vntúronom ruskom trhu vedie k znižovaniu hodnoty rubľa (5). Z uvedeného vyplýva, že jedným z východísk z neľahkej situácie je zrušenie sankcií uvalených zo strany USA a EU na ruské hospodárske subjekty, čím sa značne rozšíria ich možnosti kapitalizácie na svetových trhoch.

Ako je zrejmé z predchádzajúceho textu, kurz ruského rubľa sa odvíja aj od cien ropy na svetových trhoch. Od začiatku tohto roka sa cena ropy znížila približne o štvrtinu, čo približne zodpovedá prercentuálnej hodnote devalvácie ruského rubľa (pretože sa počíta s výpadkom ruského rozpočtu vo výške cca. 2 triliónov rubľov, čo odštartovalo pád domácej meny).

Znižovanie ceny ropy a zemného plynu na svetových trhoch je spôsobené zvýšenou ťažbou najväčšieho producenta ropy Saudskou Arábiou (6) ako aj čiastočnou nezávislosťou USA ako dominantného spotrebiteľa fosílnych palív od importu ropy a plynu vzhľadom na používané ťažobné technológie na jej území v podobe hydraulického štiepenia – frakovania (7). Cena surovej brent ropy sa prepadla od júna 2014 do dnešného dňa z približne 108 USD na 83 USD za barel (8) a u WTI americkej ľahkej ropy zo 103 (9) na 78 USD za barel, čo predstavuje pokles o 22 až 24 % za posledných necelých päť mesiacov. Tlak na cenu ropy a zemného plynu možno vo vzťahu k trhovým princípom hodnotiť ako umelo vyvolaný [porov. (10)], keďže správanie predajcov ropy ako Saudská Arábia, Katar a Bahrajn odporuje ich bezprostredným trhovým záujmom. Ich konanie sa však musí nevyhnutie negatívne prejaviť na výkone ruskej ekonomiky, ktorej export je takmer z troch štvrtín tvorený vývozom týchto dvoch fosílnych palív. Dá sa predpokladať, že spomínaný tlak súvisí s cieľom oslabenia RF zo strany najbližšieho partnera spomínaných štátov.

Rusko má vo vzťahu k ovplyvneniu vývoja cien ropy pomerne obmedzené možnosti. Môže začať znižovať objem exportovanej ropy, čo by malo za následok zvýšenie ceny ropy. Tento krok by bol efektívny iba vtedy, ak by spolu s Ruskom začali znižovať export aj ostatní významní svetoví exportéri (11). Ďalej sa môže hypoteticky usilovať o prijatie istých bezpečnostných opatrení smerujúcich k vyvolaniu neistoty na strane nákupcov ropy; je však pomerne málo pravdepodobné, že by nevyvolali reakciu vedúcu k ďalšiemu poškodzovaniu ekonomických záujmov Ruska.

Veľké výkyvy na valutovom trhu môžu svedčiť o tom, že má Centrálna banka RF problémy s využitím svojich nástrojov, aby zastavila nepriaznivý vplyv procesov na svetových trhoch. Jednou z možností smerujúcich k zastaveniu prepadu kurzu rubľa je zvýšenie úroku, za ktorý centrálna banka požičiava peniaze komerčným bankám. V dôsledku tohto kroku dôjde k zvýšeniu ceny národnej meny a k znižovaniu inflácie. Úrok sa od marca tohto roka menil už niekoľkokrát. V marci 2014 bol na úrovni troch percent a aktuálne podľa rozhodnutia podsledného zasadnutia Rady riaditeľov Centrálnej banky RF dosahuje 9, 5 percenta; úrok je v platnosti od 5 novembra tohto roka. Ďalšie zasadnutie rady riaditeľov je naplánované na 11 decembra, možno predpokladať, že sa úrok zdvihne na úroveň 9, 5 percenta. Je otázne, nakoľko bude rásť inflácia (podľa rôznych odhadov z prostredia centrálnej banky a finančných analytikov bude inflácia v prvom kvartáli budúceho roka dosahovať 8 – 9 percent), čo si bude vyžadovať ďalšie zvýšenie úroku pre komerčné banky, ktoré v dôsledku toho budú kupovať menej valuty na finančných trhoch. Zvyšovanie úroku je sprevádzané negatívnym vývojom, t. j. zdražovaním spotrebiteľských úverov, čo robí peniaze na trhu nedostupnejšími a prispieva k znižovaniu dopytu (12). Tento regulačný prvok v rukách centrálnej banky je nedostatočne efektívnym, pretože pri páde kurzu ruľbľa hrá veľkú úlohu práve cena na ropu a zemný plyn na svetových trhoch, ktorá je momentálne nízka a schopnosti a možnosti centrálnej banky ovplyvniť ich ceny v tejto oblasti neexistujú. Okrem toho, tieto intervencie sú pre Rusko veľmi drahé, pretože dochádza k značnej redukcii ruských valutovo-zlatých rezerv. Od začiatku roka sa znížili z úrovne 500 mild. USD na 420 mld. USD. Ruská centrálna banka využíva od konca októbra možnosti kupovať valuty vydávaním cenných papierov v cudzej mene [miesto swapových operácií – kúpa valuty za ruble „z ruky do ruky“ za aktuálnu cenu prejde na tzv. repové operácie, t. j. predaj valút vydaním dlhopisov s vopred stanovenou odkupnou cenou, ktorá bude nižšia než aktuálna cena], k čomu sa analytici stavajú skepticky, kedže je výhodnejšie kúpiť valuty teraz a potom ich predať za drahšie a týmto spôsobom na situácii zarobiť (13). Poradca prezidenta RF Sergej Glaziev vyhlásil, že možným východiskom zo situácii je fixácia kurzu rubľa, ktorý sa môže zakotviť na 3 roky dopredu. Táto možnosť je nebezpečná, pretože takýmto spôsobom nie je možné zachrániť rubeľ a zlato-valutové rezervy sa minú prakticky okamžite (14). V polovici mesiaca október 2014 ruské ministerstvo financií oznámilo, že do mesiaca začne organizovať valutové aukcie s komerčnými bankami v objemoch niekoľko miliárd USD (t. j. budú sa predávať valuty ruskými komerčným bankám na aukciách). Rezort si od tohto kroku sľubuje stabilizáciu ruského rubľa (15).

Súčasný nízky kurz ruského rubľa spôsobil, že sa na trhu objavili špekulanti, ktorí kupujú valuty vo veľkých množstvách a Centrálnu banku RF tak nútia predávať valutu za nízke ceny. Centrálna banka oznámila zámer nechať rubeľ voľne plávať (nezasahovať do vývoja kurzu rubľa) (16), čo vyvolá efekt, že pre špekulantov na trhu nebude zdrojom zahraničnej valuty (USD a euro). Ak v kombinácii s týmto krokom začne rásť cena ropy na svetových trhoch, kurz ruského rubľa nepadne nižšie ako na úroveň 45 rubľov za USD (17). Keďže centrálna banka už viac nebude zasahovať do vývoja kurzu rubľa (pretože to stojí enormné peňažné prostriedky), jej najdôležitejšou úlohou sa stane znižovanie inflácie na spotrebiteľských trhoch.

V ruskom finančnom systéme neexistujú nevyhnutné bariéry spôsobilé obmedziť odliv kapitálu, ktorý z krajiny odchádza najmä pomocou rôznych šedých systémov v offshore alebo iných krajinách napríklad pod zásterkou priamych investícií. V RF sa objavuje množstvo prípadov, keď sa spoločnosti majúce voľné peňažné prostriedky snažia vyviesť ich za hranice, tam založia spoločnosti podľa miestneho práva a následne sa vrátia na domáci trh vo forme právneho subjektu inkorporovaného podľa cudzieho právneho poriadku. Za týchto pomienok majú nárok na široké spektrum daňových a iných úľav, čo umelo znižuje objem kapitálu v ekonomike (18). V ruskom finančnom systéme pritom existuje enormné množstvo bánk a mnohé z nich (predovšetkým menšie) sa zaoberajú legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. V praxi to znamená, že pomáhajú nelegálne nedobudnutým peňažným prostriedkom konvertovať na valutu a vyviesť za hranicu. Podľa údajov ruskej centrálnej banky za posledný polrok bola odňatá licencia približne 100 bankám. V tomto smere môže pomôcť obnovenie dôvery k rubľu zo strany finančných trhov a domáceho obyvateľstva. Pre radového miestneho občana to znamená, že by mal vložiť domáce úspory na rubľový účet v bankách a v prípade, že ich tam má, vyvarovať sa konverzie rubľového účtu na valutový (19).

Záver

Z predkladaného textu vyplýva, že na pád kurzu ruského rubľa má vplyv viacero faktorov. V prvom rade ho v tejto situácii spôsobuje mimoriadne nízka cena ropy, ktorá vplýva na kurz rubľa. Vplyv ceny ropy na kurz rubľa sa potvrdil aj 7. novembra 2014, keď sa v dôsledku súčinnosti efektu oznámenia prijatých opatrení ruskej centrálnej banky v oblasti kurzovej politiky (20) a dočasného zvýšenia ceny ropy (predovšetkým v dôsledku fám o explózii ropovodu v Saudskej Arábii) (21) upravil kurz rubľa. Centrálna banka pritom v súvislosti s ďalším vývojom kurzu rubľa zverejnila optimistickú prognózu, podľa ktorej zovzhľadom na balíček prijatých opatrení nebude pre dosiahnutie rovnováhy platobnej bilancie nutné ďalšie oslabenie rubľa (22); uvedená prognóza však môže súvisieť so zámerom upokojiť paniku, ktorá v dôsledku zbavovania sa rubľa zo strany jeho majiteľov vedie k oslabovaniu jeho kurzu. Predpokladané zvýšenie ceny ropy ku koncu roka môže mať pozitívny dopad na vývoj kurzu ruského rubľa. Jedným dychom je ale potrebné dodať, že by situácia nebola pre ruskú ekonomiku tak pálčivá, ak by mali subjekty ruského finančného trhu prístup na trhy EU a USA, na ktorých by sa mohli dostať k lacným pôžičkám a saturovať tak výpadky spôsobené nízkymi cenami ropy. V tejto situácii sú nútené požičiavať si za nevýhodné ceny na vnútornom trhu resp. na ázijských trhoch, na ktoré je dnes pre ruské banky ťažké sa preorientovať (23). Východiskom zo situácie by bolo zvýšenie cien ropy na svetových trhoch a zrušenie obojstranných sankcií medzi RF a Západom, pretože sankcie nemajú negatívny vplyv iba na Rusko ale aj na EÚ [bližšie pozri (24)]. Pozitívny vplyv na situáciu môže mať aj vyriešenie krízy na východnej Ukrajine, keď v dôsledku možnosti regulácie konflitku začal silnieť rubeľ [pozri napríklad (25)]. Na negatívny vývoj kurzu rubľa majú vplyv aj zatiaľ nepríliš efektívne zásahy ruskej centrálnej banky do vývoja kruzu rovnako ako špekulatívne obchody s ruskou menou či pre Rusko typický odliv kapitálu za hranice.

Pokiaľ by predpoklad opätovného nárastu ceny ropy na úroveň 90 až 100 USD za barel na prelome rokov 2014 a 2015 alebo v priebehu nasledujúceho roka nebol správny, tento stav by spôsobil pasívne saldo obchodnej bilancie zahraničného obchodu RF, výpadok príjmov štátneho rozpočtu RF a s tým súvisiacu nevyhnutnosť obmedzenia vládnych výdavkov RF, čo sa nejaví ako v plnej miere reálne uskutočniteľné vzhľadom na zvyšujúce sa obranné výdavky RF v súvislosti s aktuálnou regionálnou aj globálnou bezpečnostnou situáciou. Pokles výkonu ruskej ekonomiky predpokladane spôsobí nárast sociálnych pnutí v ruskej spoločnosti, celkové zhoršenie socioekonomickej situácie RF, nárast nespokojnosti ruského najmä mestského obyvateľstva v dôsledku poklesu životnej úrovne. Ako možné riešenie zhoršovania ekonomickej situácie RF v súvislosti s dopadmi poklesu cien fosílnych palív možno hypoteticky uviesť postupnú normalizáciu vzťahov RF s EÚ s predchádzajúcou stabilizáciou politicko-bezpečnostných pomerov na Ukrajine, prijatie diverzifikačných opatrení vo finančnej, obchodnej a priemyselnej oblasti a kroky smerujúce k hľadaniu či efektívnejšiemu využívaniu vnútorných rezerv.