Reforma bezpečnostného sektora (Security Sector Reform, ďalej len „SSR”) v duchu terminológie Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) a Organizácie spojených národov (OSN) je zásadná pre budovanie štátu („state-build”) a pre fungovanie dobre spravovanej spoločnosti. Je logické, že Slovenská republika ako mladý štát potrebuje budovať štát a formovať aj občiansku spoločnosť, aj národ viac než iní. Bezpečnostný sektor je  fundamentom každého štátu, preto sa neodporúča iba mechanické preberanie reforiem zo zahraničia. Dokonca ani vo formáte V4, kde je spoločným menovateľom blízka minulosť, prístupy ani stratégie SSR si nie sú navzájom podobné. Je dôležité študovať, analyzovať a komunikovať vlastné skúseností, lebo len taký výsledok bude použiteľný. Predkladaná analýza poukazuje na potrebu diskusie k SSR a pokračovania v reformách podľa štandardov EÚ a NATO, ktoré vychádzajú z princípov OECD a OSN. Aktérom SSR sú ústredné štátne orgány, ústredné orgány štátnej správy (ďalej len „administratíva”).

Bezpečnostný sektor deficientnej spoločnosti

Táto časť analýzy sa líši od iných autorov tým, že zdôrazňuje dve dôležité skutočnosti: do roku 1989 sme boli súčasťou komunity, v ktorej chýbali hmotné a nehmotné statky (deficientnej spoločnosti) a do roku 1989 sme žili v prostredí studenej vojny. Aj keď nebola krvavá, jednoducho spoločnosť fungovala vo vojnovom stave. Po II. svetovej vojne naša spoločnosť prešla z jedného deficientného typu do iného deficientneho modelu. Počas studenej vojny, teda v dobe bipolárneho modelu bezpečnosti bol bezpečnostný systém záležitosťou vybraných organizácii a mimo verejnú kontrolu. Klasická teória bezpečnostných systémov bola založená na logike jeho bezpečnostných orgánov. Úrovne obrany a bezpečnosti sa síce budovali na základe ústavy a zákonov, ale v zásade podliehali rozhodovacím mechanizmom Moskvy a jej ideologickým a geopolitickým záujmom. Deficientná spoločnosť sa pod kepienkom „obrany socializmu” pripravovala na totálnu vojnu. Aktérmi bezpečnostného sektora boli štruktúry riadené komunistickou stranou. Súdy a prokuratúra boli súčasťou represívneho aparátu deficientnej spoločnosti. Ich reforma je o to zložitejšia, že spolu s administratívou a zákonodarnou mocou boli, resp. sú pilierom európskeho modelu štátu.

Reforma bezpečnostného sektora v prechodnom období spoločnosti

Po roku 1989, a zvlášť v dôsledku vzniku nezávislej SR nastala aj v slovenskom právnom poriadku modelová zmena, spočívajúca v prechode od „obrany socializmu” k obrane národno-štátnych záujmov. Slovenská republika sa od svojho vzniku pripravovala na členstvo v euroatlantických štruktúrach. Bilaterálne a multilaterálne programy SSR sa sústredili na rezort ministerstva obrany (išlo predovšetkým o Partnerstvo za mier, Joint Contact Team Programme, Mil-to-Mil, International Military Education and Training, Security Assistance, …) takže  zmeny v tomto rezorte naozaj pokročili najďalej. Je však potrebné pripomenúť aj tlak medzinárodných organizácii na demokratické riadenie ozbrojených síl a na reformy, ktorý pôsobil práve a najmä v rezorte obrany. Vnútropolitické špecifiká rokov 1994-1998 vplývali na prípravu Slovenska na členstvo v euroatlantických štruktúrach do takej miery, že príčiny súčasného, nie príliš dobrého stavu SSR je potrebné hľadať aj v zmienenom časovom období.

Reforma bezpečnostného sektora do roku 2004

Už 20 rokov sa tvorí rámec pre apreciačnú spoločnosť. Pod tým to pojmom chápeme zdieľanie hodnôt západnej civilizácie. Legislatívne, organizačné a zdrojové predpoklady  prebiehali od vzniku nezávislej Slovenskej republiky. Vytvárali sa podmienky pre reformy a tým aj predpoklady pre dobre spravovanú spoločnosť. V oblasti SSR sa uskutočnilo niekoľko pokusov o reformy predovšetkým v rezortoch zahraničných vecí, obrany, vnútra, hospodárstva, financií a v štruktúrach spravodajských služieb. Žiadna z nich nebola ani komplexná, v zmysle hore uvedených princípov OECD a OSN, a ani ukončená. Rezortné reformy sledovali interoperabilitu, ale absentoval potrebný stupeň operability. Predovšetkým tvorba ľudských zdrojov nebola dobre riadená v zmysle slovenských štátobezpečnostných záujmov (raison d´état) ani časovom období 1998-2004. Naše poznatky z Archívu bespečnostních složek v Prahe ukazujú, že prehnaná dôležitosť sa pripisovala podkladovým materiálom bývalej Štátnej bezpečnosti Tento nediferencovaný prístup spôsobil súčasný stav: do významných funkcii boli uvedení jednotlivci bez potrebných vedomostí, zručností a kľúčových kompetencii. Výsledok nie je dobrý ani pre Slovensko ani pre spojencov v EU a NATO.

Reforma bezpečnostného sektora od roku 2004

Prvá podstatná zmena je v tom, že Slovenská republika sa v roku 2004 stáva/stala členom NATO a EÚ. Teda od roku 2004 bezpečnostný sektor prispieva k obrane zdieľaných hodnôt apreciačnej spoločnosti. Zmena prostredia neznamená, že bezpečnostný systém je operabilný. Totiž, reforma aktérov a procesov je zložitá tým, že zahraničná, bezpečnostná a obranná politika sú oblasti, kde členské štáty dbajú na zachovanie svojej suverenity. Zložitosť problematiky politík dokumentuje rozmanitosť aj európskych formátov:
–    euroatlantické organizácie ako spoločná platforma spolupráce v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky,
–    Rada Európy a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe,
–    Európska únia.

Pre pochopenie štandardov odporúčame do pozornosti temer zhodné chápanie SSR v OECD a OSN s druhým a tretím pilierom EÚ:
–    Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika,
–    Policajná a justičná spolupráca v trestných veciach.
Vstupom SR do EU a NATO, téma bezpečnosti prestala byť na Slovensku agendou politických strán, zákonodarnej aj výkonnej moci. Je to hrubá systémová chyba aktérov SSR: výkonnej moci, Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a parlamentných strán.

Druhá podstatná zmena spočíva v tom, že apreciačná spoločnosť nehľadá ani nepriateľa ani protivníka. Spadlo lietadlo? Vybuchla fabrika? Z teórie systémov vieme, že tam kde nefunguje systém, musia „fungovať” ľudia. To sa stáva príťažlivé pre populistov – ich prítomnosť pri odstraňovaní dôsledkov ukazuje síce nefunkčnosť systému, ale aj „obetavosť”. Systémové riešenie operability spočíva v definícii bezpečnosti.

Keďže pojem je ťažko uchopiteľný (1) (2), autor aplikuje vlastný prístup. (3) Bezpečnosť chápe ako synonymum prežitia, resp. zachovania stavu. Inovatívny prístup spočíva v tom, že stav bezpečnosti sa mení v priestore a v čase, pričom platí teória úzkych miest (TOC), podľa ktorej „systém je tak silný, aký silný je jeho najslabší podsystém.” Rada Európskej únie pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy sa venuje Západnému Balkánu, časti Afriky a Blízkemu východu. NATO sa geograficky sústredilo na Afganistan. Vzhľadom na vzdialenosti týchto regiónov je pochopiteľné, že občania SR nepociťujú absenciu medzinárodných bezpečnostných mechanizmov podľa OECD a OSN. Kým polícia poskytuje službu a justícia zabezpečuje ústavné funkcie štátu, dovtedy občan nepotrebuje reformy.

Reforma bezpečnostného sektora od roku 2006

Pre výkonnú moc SSR nie je prioritou (4), hoci vieme, že bezpečnostný systém nereaguje proaktívne na hrozby extrémizmu. Intenzita boja proti extrémizmu nezodpovedá súčasným reálnym hrozbám extrémizmu na Slovensku. Hoci posledná novela trestného zákona budí zdanie, že bezpečnostný a právny systém SR sú koordinované, nie je to tak. Spoločnosť je zmätená hospodárskou krízou a slovenskí „lídri” zvyknutí čakať na „pokyny” z Bruselu, alebo z Prahy hľadajú lacné riešenia na odstránenie jej dôsledkov i liek na vzmáhajúci sa extrémizmus. V slovenskom právnom poriadku, obranu štátu tvorí aj súhrn opatrení na boj s extrémizmom, ktoré v príslušnej oblasti vykonávajú spravodajské služby, súdy, prokuratúra, ozbrojené zbory a ozbrojené sily. Zásahy polície na futbalových štadiónoch a proti extrémistom ukazujú absenciu synchronizácie nástrojov štátu a koordinácie so spravodajskými službami. Policajný zbor možno považovať za dobre vybavený po materiálnej stránke, ale málo profesionálny. V intelektuálnej oblasti SSR je situácia najhoršia od vzniku SR. Akadémia policajného zboru a Akadémia ozbrojených síl sú nekompatibilné, justičná akadémia je úplne mimo SSR. Študijný program 9601 900 – národná a medzinárodná bezpečnosť nemá ani históriu ani budúcnosť. Politická a  intelektuálna závislosť administratívy na Prahe je fakt, ktorý ignoruje tú skutočnosť, že vývoj SSR na Slovensku v rokoch 2003 – 2004 bol moderný, unikátny a inovačný, čím predbehol ČR. Bohužiaľ, súčasná administratíva si neosvojila, resp. nepochopila myšlienku integrovanej prípravy lídrov pre bezpečnostný sektor a vrátila sa k jeho prežitej  forme. Naopak, ČR prevzala jedinečné prvky nášho modelu SSR a dnes ho úspešne rozvíja.

Na základe hore uvedených skutočnosti sme dospeli k týmto záverom:
–    SSR „po slovensky” znamená, že v dôsledku integračného tlaku NATO a EÚ boli vytvorené potrebné inštitúcie. Tie autonómne fungujú, ale úroveň ich synchronizácie a kooperácie nezodpovedá hrozbám a výzvam, ktoré predstavuje hospodárska kríza a extrémizmus.
–    Absentuje princíp ťahu administratívy. A naopak, „tlak” Slovenskej pospolitosti voči rómskemu etniku nahrádza tlak verejnosti na normálne fungovanie bezpečnostného sektora a zvlášť súdnej moci.
–    Napriek dobrej práci médií a „tretieho sektora” problém predstavuje nedostatočná verejná kontrola a malá transparentnosť inštitúcií tohto sektora u nás.

Hľadanie optimálneho modelu

Bezpečnostný sektor výkonnej moci podľa OECD zahrňuje: kľúčových aktérov bezpečnosti, bezpečnostný manažment, inštitúcie rezortu spravodlivosti a súkromné bezpečnostné organizácie. V tomto zmysle, kľúčoví aktéri bezpečnosti sú ozbrojené sily, ozbrojené zbory, spravodajstvo a bezpečnostné zložky. Bezpečnostný manažment tvorí Bezpečnostná rada SR, ministerstvá obrany, vnútra, spravodlivosti, bezpečnostný úrad a ad hoc komisie. Inštitúcie rezortu spravodlivosti zahrňujú väzenskú službu a justičnú stráž. Súkromné bezpečnostné organizácie reprezentujú bezpečnostné služby a podniky súkromného sektora. Koncepcia SSR podľa OECD a OSN (5) (6) znamená nielen reformu štátnych orgánov, majúcich na starosti problematiku obrany a bezpečnosti, ale aj súkromného sektora, a tiež právny systém, vecne zodpovedný za posilňovanie a rozvoj, transparentnosť a princípy dobre spravovanej spoločnosti. Aj vo vyspelých európskych štátoch sa SSR chápe ako spektrum disciplín, aktérov a aktivít vzťahujúcich sa na politiky, legislatívu, organizačné a kontrolné mechanizmy v duchu demokratických noriem a princípov. V oficiálnych dokumentoch administratívy pojem „SSR” nemá obsah a v bezpečnostnej komunite a v koncepčných materiáloch napr. (7), alebo v návrhu Koncepcie bezpečnostného sektora SR (8) Ministerstva vnútra SR sa nenachádza. Dokonca ani Stratégia Ministerstva zahraničných vecí SR: Úspešné Slovensko v bezpečnom svete pojem „SSR” nepoužíva. Hoci SR bola úspešná ako nestály člen BR OSN, pričom SSR bola jednou z priorít nestáleho členstva, agenda SSR nemá pokračovanie v domácej politike. Pritom z hľadiska národnej, medzinárodnej a globálnej bezpečnosti SR je dôležitá funkcionalita modelu (9): OSN zabezpečuje legitimitu, NATO poskytuje vojenské spôsobilosti a EÚ zabezpečuje hospodársku silu a výkonnosť. Avšak, operabilitu bezpečnostného sektora za nás nevyrieši žiadna medzinárodná organizácia.

Odporúčania

Z predkladanej analýzy vyplýva, že
–    v rezorte spravodlivosti musí začať a v ostatných silových rezortoch musí pokračovať SSR;
–    predtým musí začať verejná a odborná diskusia k SSR bez emócii a bez deformovaného pohľadu na našu blízku minulosť;
–    následne je potrebné v politických stranách začať s prípravou téz nového programového vyhlásenia budúcej vlády podľa kľúčových princípov implementácie SSR v členských štátoch OECD.

Spoločné problémy rezortov v SSR by sa mali riešiť prostredníctvom:
–    kompatibility pojmov, koncepcii a cieľov SSR na Slovensku s pojmami, koncepciami a cieľmi SSR v OECD, OSN, EU a NATO;
–    interoperability so systémami kolektívnej obrany v rámci NATO;
–    operability administratívy v rámci subsystému synchronizáciou zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci.