V prvom kole prezidentských volieb Bulharsko objavilo svojho Jeana Marie Le Pena, ktorý svojho času pobúril nielen francúzsku, ale aj celú európsku demokratickú verejnosť. V zápase o post prezidenta Bulharska sa protikandidátom súčasného prezidenta Georgiho Parvanova stal ultranacionalista a xenofób Volen Siderov, človek, ktorý nenávidí všetko, čo nie je bulharské. Hlasovalo zaň vyše 500 000 bulharských občanov, ktorý tak dali najavo, ako si predstavujú budúcnosť svojej krajiny. Na Balkáne už všetci vedia, že Volen Siderov je ultranacionalista typu francúzskeho Le Pena, rakuského Heidera alebo Rusa Žirinovského, ale zatiaľ to nikto v Bulharsko nebral, alebo nechcel brať vážne. Všetkým je však známa jeho politická stratégia, ktorá je založená na agresívnom nacionalizme, prepletený s xenofóbiou a sociálnou demagógiou. Na politickej scéne sa objavil iba dva mesiace pred parlamentnými voľbami, aby získal ihneď až 21 mandátov. Vtedy bola jeho kampaň zameraná proti EÚ a NATO.

Otvorene sa postavil proti menšinám v Bulharsku a proti ich právam, tvrdiac že vstupom jeho krajiny do Európskej únie bulharská nacionálna identita stratí vlastnú tvár. Mnohí boli zhrození z jeho nevídaných útokov na Turkov a Rómov, žijúcich v Bulharsku. Siderov žiadal, aby bola zakázaná turecká politická strana Hnutie za práva a slobody a vo svojich hysterických vystúpeniach žiadal „Rómov na výrobu mydla”. Taktiež v hlučnej antimacedónskej kampani, ktorá sa pravidelne vedie v Bulharsku, sa jeho názory vždy stotožňujú s tvrdeniami sofijského lídra Vnútornej macedónskej revolučnej organizácie (VMRO) Krasimira Karakačanova, podľa ktorého neexistujú ani Macedónci ani macedónsky národ.

Traduje sa, že macedónska súčasná vládna strana VMRO DPMNE z historického hľadiska nadväzuje na národné ideály revolucionárov, akými boli Goce Delčev, Nikola Gruev, Dame Gruev alebo Pitu Guli, ktorí v roku 1903 rozštiepili krídlo organizácie VMRO (pôvodne TMORO – Tajna Makedonska Odrinska Revuolucionerna Organizacija). Toto krídlo zorganizovalo Ilindenské povstanie v macedónskom mestečku Kruševo a snažilo sa pritom presadiť myšlienku samostatného macedónskeho štátu, na rozdiel od vrchovistického, balistického krídla VMRO pod vedením Vanča Mihajlova, ktoré propagovalo koncepciu Macedónska ako súčasti Bulharska. Bulhari doposiaľ vnímajú macedónsku historickú otázku ako súčasť histórie vlastného národa a nemôžu sa zmieriť s faktom, že ich sused je už dávno nezávislým relevantným štátnym subjektom, ktorý má vlastnú kultúru, históriu a jazyk. Hodnoty, ku ktorým sa hlási, sa neraz líšia od hodnôt, zdieľaných Bulharmi. Avšak aj samotný názov strany VMRO Krasimira Karakačanova svedči o tom, že sopka bulharského nacionalizmu sa ľahko aktivuje. V priebehu konania prvého zasadnutia Zjednotenej macedónskej organizácie v Bulharsku „OMO Ilinden Pirin” sa Siderov solidarizoval so všetkými, ktorí vykrikovali heslá ako napr. „Macedónci – preč z Bulharska” a sľuboval, že sa s nimi bude tvrdo a osobne zaoberať v prípade, keď by to nevyriešili bulharské inštitúcie.

Výzva z Európskej komisie
Avšak aj v liste lídrov poslaneckej skupiny Európskej Slobodnej Aliancie (EFA) v Európskom parlamente, nedávno adresovanom predsedovi Európskej komisie Hosému Manuelovi Barosovi (Hose Manuel Baroso), komisárovi pre rozširovanie Olimu Renovi (Oli Ren), členom Rady ministrov EÚ ako aj najvyšším predstaviteľom Bulharska sa verejne konštatuje, že Bulharsko naďalej zámerne brzdí proces registrácie Zjednotenej macedónskej organizácie „OMO Ilinden Pirin” ako politickej strany, pôsobiacej na území Bulharska. „Rok po rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý prikazuje bulharskému štátu, aby súhlasil s registráciou organizácie „OMO Ilinden Pirin” ako politickej strany, Bulharsko pokračuje s ešte väčším zápalom prekáža tejto organizácii v činnosti iba preto, aby nemohla získať legitimitu podieľať sa na fungovaní bulharskej demokracie”, píše vo svojom liste predsedníčka EFA Nelly Meisová. Hoci Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu nariadil registráciu organizácie, bulharský štát vyvíja tlak, aby sa žiadosť posudzovala podľa ešte prísnejších pravidiel. „Súd v Sofii by mal čoskoro odpovedať na žiadosť „OMO Ilinden Pirin”, ale predbežné rokovanie z 18. októbra 2006 vyznelo ako skutočná fraška”, dodala Meisová. Zdôrazňuje, že bulharské súdne orgány počas prvého rokovania vypracovali 90-stranový elaborát, v ktorom odôvodnili svoj negatívny postoj k registrácii „OMO Ilinden Pirin”, ale pritom sa im „nepodarilo preukázať nové fakty, ktoré by svedčili v prospech odmietnutia registrácie”.

Predseda EFA zároveň zdôrazňuje, že bulharské súdne orgány fakticky nespochybnili získaných šesťtisíc podpisov členov strany (na registráciu je potrebných 5 tisíc), nemali pripomienky ani proti stanovám a štatútu strany. Ich jedinou pripomienkou bolo, že „na zakladajúcom stretnutí rady sa nezúčastnilo 500 členov, čo je úplné klamstvo”. EFA má aj pripomienky na adresu bulharskej tlače, ktorá podľa nej prezentovala situáciu neobjektívne a iba z jedného uhla pohľadu”.

Postoj Bulharska k „OMO Ilinden Pirin” je hanbou vlastnej demokracie. „Nerešpektovaním rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, že Bulharsko by malo zaregistrovať Zjednotenú organizáciu „OMO Ilinden Pirin” ako politickú stranu, sofijská moc ukázala, že nerešpektuje európske inštitúcie”, hovorí Ginter Douen z Európskej slobodnej aliancie. V septembri predstavitelia EFA navštívili Bulharsko s cieľom overiť si uvedené fakty. O nerešpektovaní európskych inštitúcií zo strany krajiny, ktorá sa čoskoro stane členom Európskej únie, EFA podľa Douena informovala Európsku komisiu, fínske predsedníctvo Európskej rady a Zahraničný výbor Európskeho parlamentu. Jedinou požiadavkou EFA je, aby Bulharsko rešpektovalo rozhodnutie najvyššieho súdu v Európe a aby umožnilo registráciu „OMO Ilinden Pirin” ako politickú stranu. V Európskej slobodnej aliancii, ktorá má v Európskom parlamente vyše 50 poslancov, však dúfajú, že Bulharsko zmení svoje stanovisko a spomínanú stranu zaregistrujú. Odvolávajú sa na grécky vzor, keď pred 12 rokmi Ústavný súd a vláda v Aténach umožnili registráciu macedónskej organizácie „Vinožito” (Dúha) ako politickej strany bez ohľadu na to, že aj v súčasnosti grécka ministerka zahraničných veci Dora Bakojani odmieta uznať existenciu macedónskej menšiny v Grécku.

Azda tú nepridá nádej ani súčasná oficiálna nominácia bulharskej ministerky pre európske záležitosti Magleny Kunevovej na post novej členky Európskej komisie. Kuneva je známa svojou umiernenou politikou a oddanosťou európskym hodnotám. Návrh na nomináciu Kunevovej nedávno oznámil bulharský premiér Sergej Stanišev, pričom kategorický zdôraznil, že jeho vláda prijala rozhodnutie aklamačne. Stanišev navyše zdôraznil, že hľadali presvedčivú kandidátku, ktorá získa podporu z Európskej komisie. Aj zástupca predsedu Európskej komisie Franco Fratini veľmi pozitívne zhodnotil tuto nomináciu. Preto Kunevova bude rokovať o svojom pôsobení s predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barosom.

Georgi Parvanov – prvá hlava „európskeho” Bulharska
Postup rasistu Siderova do druhého kola prezidentských volieb v Bulharsku nebolo vnímané natoľko tragicky, ako by to bolo inde v zahraničí. Vysoký počet hlasov – viac než 21,5 percenta, ktoré Siderov získal v prvom kole, sa vysvetľuje s nespokojnosťou občanov so súčasnou ekonomickou a sociálnou situáciou v krajine. Hlasovaním za Siderova (lídra strany ATAKA) protestovali proti politike vládnych strán. Údajne nejde o podporu xenofóbnej a rasistickej politiky. V povolebných analýzach sa hovorí viac o debakle pravice, než o postupe ultranacionalistu do druhého kola prezidentských volieb, čo pošpinilo obraz Bulharska a jeho ambície prezentovať sa ako demokratický štát. Najnovšie výskumy predpokladali, že Parvanov získa podporu 73 percent občanov. Predpokladalo sa, že jeho protikandidát Siderov získa približne okolo 25 percent hlasov. O tom svedčil aj výskum Nacionálneho centra pre sledovanie verejnej mienky v Bulharsku. Jeho analýzy hovorili, že voliči, ktorí hlasovali za kandidátov, ktorí sa nedostali do druhého kola, podporia skôr Parvanova ako Siderova. Prvanov nezviťazil v prvom kole kvôli slabej volebnej účasti, ale očakávalo sa, že presvedčivo zvíťazí v druhom kole, pretože žiadna politická strana nepodporila Siderova, okrem jeho vlastnej nacionalistickej Ataky. „Alebo ste za, alebo proti mafii. To je voľba pre Bulharov”, vyhlásil Siderov v svojom poslednom vystúpení pred občanmi. Na druhej strane však Parvanov občanom odporúčal, aby zvolili múdreho kandidáta. Podľa údajov Ústrednej volebnej komisie Parvanov získal 75, 9 percent hlasov, t. j. celkovo 2 030 710 hlasov. Za jeho protikandidáta, lídra pravicovej Ataky Volena Siderova hlasovalo 24, 1 percenta voličov, t . j. 643 876 voličov.

Aj lídri pravicových strán sa však do poslednej chvíle zaoberali iba vlastnými volebnými ranami a navonok sa správali, ako keby sa nič nestalo. Pred druhým kolom svojim voličom nedali žiadne odporúčanie, koho voliť a ponechali to na ich vlastné rozhodnutie. Ultranacionalistické a xenofóbne vystupovanie Siderova neodsúdili. Vzhľadom na ostré súperenie medzi Bulharskou socialistickou stranou (BSP) a niekdajším silným Zväzom demokratických síl (SDS), len ťažko sa dalo očakávať, že by pravicoví voliči podporili tvrdého protivníka SDS Parvanova, ktorého považujú za „červeného” a bývalého komunistu. Zdávalo sa, že plnú pravdu o tom, ako sa v druhom kole zachovajú, naznačil pravicovo orientovaný politológ Ognan Minčev, keď položil rečnícku otázku: „Keby si musel odcestovať na dovolenku, ktorému susedovi by si nechal svojho psa – Parvanovovi alebo Siderovovi?” Chcel tak zdôrazniť, že obaja kandidáti sú z hľadiska budúcnosti Bulharska rovnako zlí. Iba bývalý prezident Želju Želev postrehol, aké nebezpečenstvo hrozí imidžu Bulharska a preto vyzval pravicových voličov aby prekonali averziu voči BSP a nedovolili víťazstvo Siderova, pretože to by mohlo spochybniť prijatie Bulharska do EÚ. V tom istom čase prišlo odporúčanie aj zo Štrasburgu, aby Bulhari hlasovali za demokratického prezidenta. Občania očividne akceptovali uvedené výzvy aj napriek tomu, že mnohí z nich si neželali staronového prezidenta.

Organizácia OMO Ilinden Pirin, ktorá sa usiluje stať sa legálnou politickou stranou, vyzvala svojich voličov aby v prezidentských voľbách nehlasovali, pretože neočakáva pozitívnu zmenu bulharskej politiky v otázke macedónskej menšiny. Zároveň vyslovila nádej, že Európska únia nedovolí porušovanie ľudských práv vo svojom budúcom členskom štáte. „V priebehu posledných 16 rokov odznelo veľa propagánd, že Macedónci neexistujú, že neexistuje macedónsky jazyk atď. Napriek tejto propagande sa im však nepodarilo presvedčiť všetkých občanov Bulharska aby si zachovali negatívny pomer k všetkému, čo je macedónske. Ak 26 percent obyvateľov Bulharska je pripravených akceptovať vysielanie správ v macedónčine, je to dobrý začiatok.”, povedal Stojko Stojkov z organizácie OMO Ilinden Pirin. Na druhej strane je však pravdou aj to, že v priebehu posledného desaťročia aj macedónske vládne orgány odmietali priamu podporu svojich krajanov, lebo sa obávali narušenia dobrých susedských vzťahov s Bulharskom.

Na záver, je očividné, že vstup xenofóba Siderova do druhého kola prezidentských volieb v Bulharsku sa nevníma rovnako ako napr. vo Francúzsku, kde sa 21. apríla 2002 celá verejnosť mobilizovala, aby sa xenofób Jean Marie Le Pen nestal po druhom kole hlavou štátu. Aj napriek predchádzajúcemu súpereniu ľavica aj pravica urobili všetko pre to, aby sa nestal víťazom. Bulhari však dokázali svoju múdrosť v samotný deň volieb a už kráčajú priamou cestou.