V súvislosti s nedávnou reštrukturalizáciou vlády a vládnej väčšiny na Ukrajine, o ktorej sme už na DespiteBorders.com prednedávnom písali [1], bolo jasné aj to, že ukrajinské politické strany Baťkivščina, Opozičný blok a Radikálna strana Olega Ľaška majú záujem na predčasných voľbách, pretože práve ich popularita rastie na úkor vládnych strán [2]. Nasledujúci článok sa bude venovať pozíciám oligarchickej štruktúry Firtaš – Ľovočkin, ku ktorým sa na stránkach nášho časopisu periodicky vraciame (pozri napríklad [3][4][5][6][7][8]). Ako je zrejmé z našich predchádzajúcich textov (pozri vyššie) a tiež z nasledujúceho textu, skupina Firtaš – Ľovočkin si zachováva určitý vplyv na chod vecí verejných na centrálnej úrovni v štáte, čo je zrejmé hlavne z jej zastúpenia v najvyšej rade Ukrajiny.

Po udalostiach mesiaca februára 2014 časť osôb zo štruktúr Strany regiónov, zoskupených hlavne okolo Sergeja Ľovočkina, vytvorila novú politickú stranu, Stranu rozvoja Ukrajiny [9], ktorú v médiách nazývajú aj „Ľovočkinova strana“ [10]. Strana regiónov sa rozpadla do rôznych malých strán a niektorí jej bývalí členovia kandidovali aj v predčasných parlamentných voľbách roku 2014 ako nezávislí kandidáti alebo na kandidátkach rôznych iných strán (pozri napríklad [11][12]). Niektoré projekty a nezávislé osobnosti sa do Najvyššej rady Ukrajiny dostali. Časť týchto projektov založených na reziduách Strany regiónov vytvorili predvolebnú koalíciu Opozičný blok [13][14] (do tohto poslaneckého klubu vstúpili niektorí nezávislí poslanci po svojom zvolení).

Skupina si zachováva vplyv v koaličných aj v opozičných štruktúrach, možnosti rozvoja Opozičného bloku však ostávajú nejasné, keďže skupina okolo Ľovočkina je v konfliktných vzťahoch s ľuďmi okolo oligarchu Borisa Kolesnikova. Ďalším problémom je, že tradičný elektorát projektu obýva východné a južné regióny Ukrajiny, kde v niektorých okresoch Luganskej a Doneckej oblasti voľby neprebehli a je ťažké odhadnúť, kedy prebiehať budú, pričom aj inkorporácia Krymu do Ruskej federácie sa určite odrazí na jeho volebných možnostiach. Tiež je na mieste pripomenúť otázku zbavenia volebných práv 1,5 milióna presunutých obyvateľov, čo je v prípade krajiny, ktorá má euroatlantické ašpirácie, minimálne zvláštne (podrobne pozri [15]).

Čo sa týka pozícií skupiny Firtaš – Ľovočkin v radoch vládnej väčšiny, možno povedať, že od predčasných volieb roku 2014 dochádza ku konsolidácii moci Petra Porošenka a jeho štruktúr. Svedčí o tom aj udalosť z augusta minulého roka, keď došlo k zliatiu strany UDAR a Bloku Petra Porošenka pre účely miestnych volieb [16] alebo vytvorenie novej vlády na báze prezidentovho najbližšieho okolia [17]. Uvedený proces môže znamenať aj postupné zrastanie štruktúr Porošenka a skupiny Firtaš – Ľovočkin. Tomu môže napovedať skutočnosť, že predsedom zjednotenej strany sa stal Vitalij Kličko. Niekoľko mesiacov pred touto udalosťou, Kličkov vtedy prvý námestník v Kyjevskej metskej administrácií a dnes (od decembra 2015) poradca vedúceho mestskej administrácie (Klička) Igor Nikonov [18] (a zároveň sused a priateľ Ľovočkina [19]) strávil spolu s rodinou Ľovočkinovcov dovolenku na Maldivách [20]. Nasledujúci text môže sčasti nepriamo potvrdiť vyhlásenia Firtaša pred viedenským súdom z minulého roka o financovaní projektu UDAR a poskytovaní mediálnej podpory prostredníctvom jeho kanálu INTER [21].

Nižšie prinášame tabuľku s prepojeniami ľudových poslancov na skupinu osôb Firtaš, Ľovočkin a Bojko, ktorí tvoria jednu priemyselno-finančnú skupinu (v tabuľke prinášame iba najbližší okruh poslancov okolo predmetnej skupiny; v skutočnosti môže byť ich počet vyšší vzhľadom na absenciu medializovaných informácií k niektorým prepojeniam). Skutočnosti uvedené v tabuľke je nutné vnímať cez prizmu výroku bývalého ľudového poslanca za Stranu regiónov Davida Žvaňju, ktorý na margo Sergeja Ľovočkina uviedol: „Sergej Ľovočkin je skúseným manažérom. Za veľa rokov práce v Administrácii prezidenta Ukrajiny si vytvoril mnoho kontaktov. Preto v jeho schéme to nie je tak ako v prípade oligarchov. S kým sa dohodne, ten bude jeho človekom.“ [22] Čiastočne to potvrdzuje aj výrok samotného Ľovočkina: „Poznám takmer všetkých v tejto krajine, ktorí sa venujú politike alebo riadeniu“ [23]. Svoju povesť sa nesnaží ani výrazne popierať. V jednom z jeho rozhovorov v médiách novinárka poznamenala, že ho často nazývajú „šedou eminenciou ukrajinskej politiky“. Ľovočkin na to odpovedal: „Páči sa mi slovo eminencia, ale vôbec sa mi nepáči slovo šedá“ [24].

Zoznam osôb z kandidátok politických strán zvolených v posledných parlametných voľbách v roku 2014 s prepojením na osoby Firtaša, Ľovočkina a Bojka

Záver

Hoci sa v dôsledku politických zmien a procesov, ktoré nastali koncom roka 2013 a začiatkom toho nasledujúceho, politická moc skupiny Firtaš – Ľovočkin (– Bojko) oslabila, ako je však evidentné, skupina sa stihla zreogranizovať a zaujať určité posty v opozícií a dokonca vo vládnych štruktúrach. Po reorganizácii vlády na Ukrajine vo vládnej väčšine ostal iba Blok Petra Porošenka a Ľudový front (ledva spolu získajú tesnú väčšinu 227 mandátov), preto sa nová vláda bude musieť spoliehať na súčinnosť nezávislých poslancov resp. poslancov z iných poslaneckých klubov [62]. Ako je zrejmé z predchádzajúcej tabuľky, skupina má naprieč parlamentom dostatočný počet hlasov, aby v podmienkach tesnej vládnej väčšiny mohla tlačiť na vládne štruktúry smerom k podpore určitých zákonov (a tak pretláčať svoje záujmy), čo môže skomplikovať činnosť nového kabinetu (môžu sa častejšie opakovať situácie známe z minulosti, pozri napríklad [63]). Vo výsledku môže rásť vplyv ich koaličných alebo opozičných projektov v závislosti od nálad obyvateľstva (porovnaj s dnešnou situáciou, keď vládne strany strácajú na popularite a naopak opozičné získavajú: samotná skupina má pritom svoje projekty na oboch stranách). Takéto rozloženie síl im môže napomáhať k tomu, aby si priviedli do Najvyšej rady Ukrajiny, do opozičných ale aj vládnych štruktúr skrz nové voľby viac svojich ľudí.