V súvislosti s pádom rubľa a znížením ceny uhľovodíkov na svetových trhoch sa ruské vedenie snaží získať peňažné prostriedky z iných zdrojov, a to najmä efektívnym výberom daní. Ako prednenávnom upozornil ruský prezident Vladimír Putin, obchodné siete zle platia dane resp. ich vôbec neplatia (1). Tento problém sa týka najmä hlavného mesta Moskvy. Týmto spôsobom sa presúva ťarcha hlavného platcu daní na malých a stredných podnikateľov. Preto zvrátenie predmetnej tendencie začína prijímať Štátna duma RF legislatívu, ktorej úlohou je „zapchať diery“, ktorými uniká z Ruska kapitál, a  zvýšiť tak príjmy do štátneho rozpočtu.

Skupina poslancov Rady federácie na čele s jej predsedkyňou Valériou Matvinenkovou navrhuje novelizovať Trestný kódex RF tak, aby bolo možné konfiškovať majetok bánk, ktoré sa podieľajú na daňových únikoch (2). Navrhuje sa konkrétne novelizovať článok 199 TK RF právnou normou, ktorá by umožňovala konfiškovať nástroje, zariadenia a iné prostriedky ktoré boli použité na spáchanie trestného činu (v návrhu zákona sa hovorí o prostriedkoch spáchania daňových únikov), ktoré patria nielen osobám obvineným v takejto činnosti, ale aj iným právnickým osobám.

Spoločenským dôvodom prijatia predmetnej novely zákona je fakt, že podľa názoru jeho predkladateľov sú organizované trestné skupiny profesionálne sa zaoberajúce sprostredkovaním daňových únikov tesne prepojené s bankovým a finančným sektorom. A práve preto tieto skupiny využívajú právne, technické možnosti, majetok a peňažné prostriedky a zariadenia bankových a finančných štruktúr na páchanie týchto trestných činov.

Z uvedeného vyplýva, že konfiškácia majetku nehrozí len organizovaným zločineckým skupinám, ale aj finančným štruktúram, ktoré poskytovali služby predmetným skupinám, čo je odôvodnené aj tým, že systém interného kontrolného mechanizmu každej banky nedovoľuje realizáciu schém daňových únikov bez vedomia a súhlasu vrcholových výkonných orgánov bankových a finančných štruktúr.

Bez ohľadu na úmysel zákonodarcu „zapchať diery“, ktorými unikajú peniaze z krajiny (čo by umožnilo efektívnejšie napĺňať štátny rozpočet v čase, keď dochádza zníženiu prijímov z predaja uhľovodíkov na svetových trhoch), návrh zákona už čelí kritike. Kritika prichádza v prvom rade od právnikov a advokátov, pretože nie je jasné, akého majetku banky, ktorá preukázateľne spolupracovala na daňových únikoch, sa bude konfiškácia majetku týkať. Na druhej strane sa ozývajú aj bankári, pretože obviňovať celú banku z toho, že sa účastnila na trestnom čine a následne jej konfiškovať majetok, môže predstavovať výhradne mimoriadne opatrenie. V pozadí takéhoto myšlienkového postupu stojí fakt, že v konečnom dôsledku budú potrestaní klienti bánk, ktorí zverili svoje peňažné prostriedky banke.

Dôkazom určitých nastávajúcich peňažných problémov RF môže byť prijatie zákona, ktorým sa štát snaží zastaviť odliv peňažných prostriedkov zo štátu. Štátna duma prijala anti-offshoreový návrh zákona, podľa ktorého budú musieť ruskí akcionári platiť dane z nerozdeleného zisku nimi kontrolovaných zahraničných spoločností (3). Tento zákon bude účinný od 1. januára 2015 s tým, že bude vyžadovať prijatie určitých noviel, pretože bol prijatý v svojom najtvršom variante. Minimálna výška zisku, ktorá podieha deklarácii podľa ustanovení nového zákona, je 50 mil. rubľov v roku 2015, 30 mil. rubľov v roku 2016 a 20 mil. rubľov v roku 2017. Od prvého apríla budúceho roku budú musieť ruskí občiania hlásiť na daňových úradoch fakt, že ovládajú viac ako 10 percent základného imania nimi kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.

V pôvodnej verzii návrhu zákona sa navrhovalo zaviazať vlastníkov platiť daň z príjmu kontrolovaných nimi zahraničných spoločností, ak vlastnia 50 percent základného imania v zahraničnej spoločnosti alebo 10 percent, pri podmienke, že 50 percent patrí ruským daňovým rezidentom. V pôvodnom návrhu mal tento prah existovať počas dvojročného prechodného obdobia, následne (od roku 2017) sa mal znížiť na úroveň 25 percent.

Ako uvádzame vyššie, zákon bol prijatý v tvrdej verzii, pretože poslanci Štátnej dumy nezohľadnili návrhy ruského ministerstva financií, ktoré sa bude snažiť o zohľadnenie svojich návrhov v predmetnom zákone už na jar budúceho roka. Zmeny sa budú týkať najmä predĺženia lehôt pri liklidácii kontrolovanej zahraničnej spoločnosti a jej premiestnenia do Ruska, čo je sankčné opatrenie voči spoločnostiam, ktoré nebudú dodržiavať novú legislatívu. Ďalším návrhom novely zákona ministerstva financií je spresnenie definície operatívneho riadenia, ktorý predpokladá vyhlásenie toho-ktorého subjektu za daňového rezidenta.  Daňovým rezidentom môžu byť vyhlásené subjekty, ktorých faktické vedenie sa nachádza v Rusku. V prípade faktického vedenia sa rozlišuje medzi operatívnym a strategickým vedením. Ministerstvo financií dáva prednosť práve operatívnemu vedeniu spoločnosti, čo nový zákon neobsahuje, no bude sa snažiť toto presadiť v predmetnej novele zákona.

Záver
V súvislosti s vývojom cien ropy a zemného plynu, ktoré sa držia na dlhodobo nízkych úrovniach, a tiež v spojitosti so sankciami uvalenými voči ruským hospodárskym subjektom dochádza k znižovaniu príjmov do štátneho rozpočtu RF. Preto ako sme naznačili vyššie, Rusko sa snaží plátať diery, ktorým tradične unikajú z krajiny peňažné prostriedky vo forme daňových únikov. V čase, keď ceny uhľovodíkov na svetových trhoch dosahujú svoje maximá, Ruská federácia nepovažuje za potrebné venovať sa otázkam ako je efektivita výberu daní resp. otázkam diferzifikácie ekonomiky, pretože naplenie štátneho rozpočtu je garantované príjmami z predaja ropy a zemného plynu. Aktuálne predstavuje pre dôvody spomínané vyššie efektívny výber daní naliehavú otázku. Len budúci vývoj ukáže, nakoľko boli resp. budú plánované opatrenia efektívne.