V predchádzajúcich týždňoch sa konali prezidentské voľby v dvoch krajinách zmietaných občianskou vojnou, a to na Ukrajine a v Sýrii. V nasledujúcom texte sa budeme venovať reakciám medzinárodného spoločenstva na priebeh a výsledky týchto volieb.

Krátky exkurz situáciou v Sýrii

V dôsledku občianskej vojny v Sýrii stratila centrálna vláda v Damasku kontrolu nad časťou územia. V priebehu konfliktu sa vytvorili štyri mocenské centrá: centrálna vláda (zelená farba), povstalci (ružová farba), Kurdi (oranžová farba) a islamistické a džihádistické skupiny (červeno-oranžová farba). Medzičasom (do konania volieb) sa situácia zmenila v neprospech povstalcov, ktorí stratili kontrolu nad mestami Deraa a Idlib a uchýlili sa k partizánskemu spôsobu vedenia vojny. Jeden z veliteľov Slobodnej sýrskej armády Abu Suleiman sa vo svojom útočisku v severnom Libanone vyjadril, že sa povstalci už nesústredia na obsadzovanie miest a prispôsobujú svoju taktiku na partizánsku vojnu, pretože strácajú podporu v radoch verejnosti v dôsledku nevyberavého bombardovania miest, v ktorých nachádzajú útočisko, zo strany centrálnej vlády (1).

Reakcie medzinárodného spoločenstva na voľby v Sýrii

Minister zahraničných vecí Veľkej Británie William Hague na stretnutí s predstaviteľmi Egypta, Francúzska, Nemecka, Talianska, Jordánska, Kataru, Saudskej Arábie, Turecka a Spojených arabských emirátov v Londýne [porov. so skupinami zainteresovaných štátov v sýrskom konflikte (2)] dňa 15. mája 2014 vyzval medzinárodné spoločenstvo, „aby odmietlo tieto nelegitímne voľby“ (3). Výsledkom stretnutia bolo vydané krátke komuniké, v ktorom sa uvádza, že Priatelia Sýrie, ako sa táto skupina oficiálne nazýva, „odsudzujú rozhodnutie Asadovho režimu realizovať nelegitímne prezidentské voľby“. Tento krok podľa nich „zosmiešňuje nevinné životy stratené v konflikte; je úplne v rozpore so ženevským komuniké a je paródiou na demokraciu“. Podľa pravidiel stanovených režimom bude podľa komuniké „v týchto voľbách absentovať politická participácia miliónov Sýrčanov “. Skupina vyzvala „medzinárodné spoločenstvo, aby odmietlo tieto nelegitímne voľby tak, ako to už urobila Arabská liga, Organizácia spojených národov, Spojené štáty americké, Turecko a Európska únia“ (4).

Ako už bolo naznačené vyššie, medzi štáty, ktoré označili voľby za nelegitímne, patria aj USA. Nový americký vyslanec pre Sýriu Daniel Rubenstein na margo prezidentských volieb ešte v marci tohto roka vyhlásil, že je ich konanie „v týchto podmienkach je v rozpore so ženevskou konvenciou a pre USA a medzinárodné spoločenstvo by bolo ťažké považovať ich za legitímne“. Podľa názoru prezentovaného Rubensteinom „USA a ostatní nebudú váhať a budú považovať voľby konané za daných podmienok za nelegitímne“. Ďalej uviedol, že „tí ktorí sa domnievajú, že existuje vojenské riešenie, klamú samých seba“. „Akékoľvek riešenie, ktoré bude stále a zlepší budúcnosť Sýrie“, podľa jeho mienky „musí byť politické“ (5). Toto stanovisko USA sa medzičasom nezmenilo, voľby označili za hanbu a organizovanie prezidentských volieb v podmienkach občianskej vojny považujú za „odtrhnuté od reality“ (6).

Európska únia vo svojom stanovisku k prezidentským voľbám v Sýrii uvádza, že „voľby nemôžu byť považované za skutočne demokratické hlasovanie“. Volebné zákonodarstvo podľa predmetného stanoviska „zbavilo väčšinu Sýrčanov žijúcich na územiach pod kontrolou opozície možnosti zúčastniť sa volieb“. V stanovisku sa ďalej uvádza, že „zákon tiež zabránil opozičným exilovým kandidátom postaviť sa vo voľbách proti prezidentovi Asadovi a blokoval prístup k alternatívnym zdrojom informačnej kampane“. Európska únia tiež zdôraznila, že režim odmietol ženevské komuniké ako základ pre politický prechod moci a pokračuje s realizáciou vojenských operácií. Ďalej sa uvádza, že „akékoľvek voľby v Sýrii by sa mali konať v rámci skutočného politického procesu dohodnutého medzinárodným spoločenstvom“ a „preto Európska únia považuje tieto voľby za nelegitímne a podkopávajúce politické snahy o nájdenie riešenia tohto hrozného konfliktu (7).

V podobnom duchu sa nieslo aj odsúdenie prezidentských volieb zo strany štátov G7, ktoré okrem iného dôrazne odsúdili „porušovanie medzinárodného humanitárneho práva, ľudských práv, nevyberavú delostreleckú paľbu a letecké bombardovanie zo strany sýrskeho režimu“ (8).

Na druhej strane podľa vyjadrenia hovorcu ruského ministerstva zahraničných vecí Alexandra Lukaševiča Moskva považuje prezidentské voľby v Sýrii za dôležitú udalosť, ktorá zabezpečuje pokračovanie fungovania štátnych inštitúcií v súlade s ustanoveniami ústavy a tejto suverénnej krajiny. Neskôr ruské MZV reagovalo na negatívny postoj niektorých štátov voči prezidentských voľbám vyhlásením, že „ľahkovážna spolitizovaná reakcia na prezidentské voľby v Sýrii zo strany niektorých medzinárodných partnerov nemôže nevyvolávať rozčarovanie“, pričom „je neprijateľné ignorovať názor miliónov Sýrčanov, ktorí napriek hrozbám a vyhrážkam vlastnej bezpečnosti, bezpečnosti života a zdravia v súvislosti s vysokým stupňom hrozby terorizmu prišli k volebným urnám a urobili voľbu v prospech budúcnosti ich krajiny“ (9).

Ukrajinské paralely

Súčasná centrálna vláda v Kyjeve nerešpektovala a nerešpektuje dohodu o urovnaní politickej krízy na Ukrajine z dňa 21. februára 2014 medzi režimom Janukoviča a vtedajšou opozíciou v bode o vytvorení vlády národnej jednoty sprostredkovanú medzinárodným spoločenstvom (10), čo spôsobuje výrazné trenice vo východných regiónoch Ukrajiny. Centrálna vláda nerešpektuje ani následne dosiahnutú ženevskú dohodu, ktorá bola výsledkom štvorstanných rokovaní medzi Ukrajinou, Ruskom, USA a EÚ [bližšie pozri poznámku (11)]. Organizácia predčasných parlamentných volieb na Ukrajine fakticky zosmiešňuje nevinné životy stratené v konflikte. Oficiálny Kyjev zakrýva reálne počty obetí v radoch civilného obyvateľstva, armády, Národnej gardy Ukrajiny resp. v radoch povstalcov. Napriek skutočnosti, že všetky strany uvádzajú svoje údaje, možno tvrdiť, že počet obetí presahuje tisíc obetí (spodná ročná hranica strát na životoch pre vojenský konflikt) (12) a reálne čísla sa môžu pohybovať aj niekoľkých tisícoch. Samozrejme, rozsah konfliktu v Sýrii je neporovnateľne väčší ako rozsah konfliktu na Ukrajine, no obete zo všetkých uvedených skupín si určite zaslúžia viac úcty tým, že sa situácia v krajine v prvom rade stabilizuje a až následne sa vykonajú prezidentské voľby s participáciou predstaviteľov všetkých regiónov. Voľby na Ukrajine boli v istom zmysle paródiou na demokraciu, pretože oficiálne a aj neoficiálne boli zaznamenané závažné porušenia volebného procesu (13) (14) a v budove centrálnej volebnej komisie sa nachádzali príslušníci radikálnych skupín, ktorí tak mohli ovplyvňovať volebné procesy (15). Okrem toho, v Doneckej a Luganskej oblasti neboli v dôsledku bezpečnostnej nestability otvorené mnohé volebné miestnosti a vo veľkom počte miest sa voľby ani nekonali (16) (17). Voľby sa nekonali ani na celom území Krymu. Napriek negatívnemu postoju miestneho obyvateľstva voči centrálnej vláde niektorí občania chceli ísť voliť (18), ale nemohli, pretože volebné miestnosti boli fyzicky zlikvidované resp. pre bezpečnostnú situáciu sa neotvorili (19). Obyvatelia žijúci na územiach pod kontrolou povstalcov teda nemali možnosť zúčastniť sa volieb (či už chceli hlasovať za svojho kandidáta, alebo iba znehodnotiť hlasovací lístok a vyjadriť svoj nesúhlas s politickou situáciou v krajine). Za tejto situácie centrálna vláda nemala záujem resp. možnosť zaistiť podmienky pre hlasovanie všetkých občanov. Prezidentské voľby boli poznačené tým, že niektorí kandidáti pre bezpečnostnú situáciu nemali prístup k oficiálnym zdrojom informačnej kampane, pretože boli blokovaní radikálnymi skupinami; títo kandidáti následne stiahli svoje kandidatúry (20) (21). Ako dôsledok poprevratových udalostí vo februári 2014 sa fakticky rozpadli politické štruktúry reprezentujúce ukrajinský juho-východ (Strana regiónov) a svoje pozície vďaka vlnám nestability stratila aj Komunistická strana Ukrajiny. V dôsledku týchto faktorov vo voľbách absentovala politická participácia miliónov Ukrajincov, ktorých názor zostáva od vytvorenia dočasných autorít v Kyjeve aj naďalej úplne ignorovaný. Spojené štáty americké považujú vojenské riešenie v Sýrii za sebaklam a namiesto neho požadujú politické riešenie. Na Ukrajine evidentne podobné riešenie nepovažujú za sebaklam a dokonca vyhlásili, že budú brániť územnú celistvosť Ukrajiny ako člena NATO a budú zvyšovať svoju vojenskú prítomnosť v Európe (22). Na oboch stranách konfliktu v drvivej väčšine medzi sebou bojujú občania toho istého štátu, v dôsledku čoho sa prezidentské voľby konali v podmienkach občianskej vojny. Podľa vyjadrení amerických partnerov (pozri nižšie) USA organizáciu volieb na Ukrajine za daných podmienok evidentne nepovažujú za „odtrhnuté od reality“. Centrálna vláda v Kyjeve zatiaľ ignoruje politické možnosti regulácie konfliktu (vytvorenie vlády národnej jednoty), ale namiesto toho si volí vojenskú možnosť riešenia konfliktu, keď nerešpektuje medzinárodné humanitárne právo, ľudské práva osôb žijúcich na územiach kontrolovaných povstalcami a využíva nevyberavú delostreleckú paľbu a letecké útoky, ktoré sa umocnili po predčasných prezidentských voľbách (23).

Reakcia medzinárodného spoločenstva na ukrajinské prezidentské voľby

Napriek mnohým paralelám medzi ukrajinskými a sýrskymi prezidentskými voľbami, prezidentské voľby na Ukrajine vyvolali pozitívne reakcie medzinárodného spoločenstva.

V spoločnom stanovisku predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya a predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa na prezidentské voľby na Ukrajine sa uvádza nasledovné: „Tešíme sa na blízku spoluprácu s budúcim prezidentom v oblasti zaistenia politickej a hospodárskej stability na Ukrajine. (…) Prezidentské voľby na Ukrajine charakterizovala vysoká účasť a jasné odhodlanie autorít zorganizovať skutočné voľby, ktoré boli do značnej miery v súlade s medzinárodnými záväzkami a dodržiavali základné slobody, napriek nepriateľskému bezpečnostnému prostrediu v dvoch východných oblastiach krajiny. Všetci Ukrajinci by mali tieto voľby vnímať ako príležitosť položiť nový začiatok pre krajinu a začať tým, že prijímajú výsledok hlasovania po tom, ako budú oznámené konečné výsledky. Úspešná realizácia týchto volieb predstavuje významný krok smerom k deeskalácii napätia a obnovenie bezpečnosti pre všetkých Ukrajincov (…)“ (24).

Americký prezident Barack Obama vo svojom stanovisku k prezidentským voľbám na Ukrajine vyhlásil: „(…) Napriek provokáciám a násiliu milióny Ukrajincov išli do volebných miestností naprieč krajinou a dokonca aj v častiach východnej Ukrajiny, kde sa Ruskom podporované separatistické skupiny usilujú zabrániť realizácii práva voliť celým regiónom; niektorí odvážni Ukrajinci boli stále schopní odovzdať svoje hlasy. Oceňujeme odhodlanie všetkých, ktorí sa volieb zúčastnili, rovnako ako úsilie ukrajinskej vlády realizovať tieto voľby tvárou v tvár týmto hrozbám. (…) Tieto voľby sú ďalším dôležitým krokom vpred v úsilí ukrajinskej vlády zjednotiť krajinu a osloviť všetkých svojich občanov tak, aby boli zabezpečené nimi formulované záujmy a splnené ich túžby. Spojené štáty americké sa tešia na spoluprácu s novým prezidentom rovnako ako s demokraticky zvoleným parlamentom a podporujú ukrajinské snahy prijať dôležité politické a hospodárske reformy“ (25).

Berúc do úvahy podobnosť situácií v rámci občianskych konfliktov v Sýrii a na Ukrajine, Rusko na ne reagovalo viac-menej podobne. V oboch prípadoch vyjadrilo rešpekt k vôli ľudu, ktorá bola prejavená v prezidentských voľbách [k ukrajinským prezidentským voľbám pozri (26)]. V prípade Sýrie občiansky konflikt prerástol do natoľko závažných rozmerov, že Rusko podotklo, že prezidentské voľby sú prejavom pokračovania fungovania štátnych inštitúcií, ktoré je vážne ohrozené v dôsledku rozsiahlej občianskej vojny. V súčasnosti je z pohľadu Moskvy rozhodujúca predovšetkým kontinuita fungovania štátu ako takého a zrejme z uvedeného dôvodu Ruská federácia oficiálne uznala opätovné zvolenie Asada, i keď s pomerne vlažnými reakciami vzhľadom na otázku legitimity vo vzťahu k reprezentácii politickej vôle všetkého obyvateľstva štátu. Vo vzťahu k legitimite sa Moskva obmedzila na konštatovanie ohľadom dôvery prejavenej zo strany obyvateľstva Sýrie (27) podobne, ako konštatovala rešpekt k prejaveniu vôle obyvateľstva Ukrajiny (pozri vyššie)]. Z uvedeného vyplýva, že Rusko vníma za pozitívum ich konanie ako prejav štátu; k ich kvalitatívnemu hodnoteniu sa však radšej vyhlo.

Záver

Napriek v zásade podobným bezpečnostným situáciám (zatiaľ však našťastie rozdielnym z hľadiska rozsahu konfliktu) sa na Ukrajine aj v Sýrii konali prezidentské voľby, ktoré však v rámci medzinárodného spoločenstva vyvolali celkom rôzne reakcie. V prípade Sýrie išlo o zásadne negatívne reakcie s výslovným odsúdením konania volieb ako takého, zatiaľ čo v prípade Ukrajiny išlo o pozitívne reakcie s vyjadrením určitej formy morálnej podpory kyjevským autoritám. Vychádzajúc z vyššie uvedených faktov je ťažké určiť, od akých objektívnych kritérií v daných prípadoch sa odvíjalo hodnotenie volieb. Určité regióny v oboch krajinách sú mimo kontroly centrálnej vlády, ktorá je jednofarebná a časť obyvateľstva štátu je vylúčená z účasti na moci (aj z aktívnej a pasívnej účasti vo voľbách). Na Ukrajine sú vo vláde zastúpené politické sily západných a centrálnych oblastí a v Sýrii alaviti s minoritnými skupinami a tieto vlády vedú občiansku vojnu voči časti vlastného ľudu. Zatiaľ čo v Sýrii prezidentské voľby v podmienkach občianskej vojny zo strany medzinárodného spoločenstva sa chápu ako paródia na demokraciu, na Ukrajine sú vyzdvihované ako významný krok smerujúci k deeskalácii napätia. Medzinárodné spoločenstvo by malo na základe vecne podložených argumentov odsúdiť realizáciu prezidentských volieb v oboch krajinách a vyzvať na zdržanie sa ich konania až do doby, kým bezpečnostná situácia neumožní všetkým občanom slobodné hlasovanie v prospech nimi preferovanej politickej reprezentácie.