Podľa televíznej stanice SkyNews dňa 7. júla 2005 otriasla Londýnom séria šiestich až ôsmich explózii cielených na obyvateľov a dopravnú infraštruktúru Londýna. Ich následkom zahynulo najmenej 70 osôb, viac ako 1000 osôb bolo zranených, z nich vyše 700 ťažko. Predstavitelia Veľkej Británie predpokladajú miliardové straty na ekonomike.

K útoku sa prihlásila doteraz neznáma skupina Tajná Organizácia Al-Kájdy v Európe (TOAE) prostredníctvom internetového portálu (http://www.qal3ati.net/vb). Podľa AFP sa v sobotu k atentátom prihlásila tiež známa skupina Brigády Abú Hafs Al-Masri, zviazaná s Al-Kájdou a disponujúca kontaktmi na skupinu teroristu Abu Musaba Az-Zarkaviho.

Spôsob a prevedenie útokov má niekoľko identických znakov s útokmi z marci 2004 v Madride. Al-Kájda v nich zaútočila na ciele dopravnej infraštruktúry, pričom využila metodicky a operačne totožný spôsob útoku. V prípade Londýna využila TOAE navyše faktor politického načasovania. Útoky sa uskutočnili len 18 hodín po oficiálnom oznámení úspechu Londýna v usporiadaní olympijských hier v roku 2012 a v čase hosťovania summitu krajín G8 v Škótsku.

Podľa britskej BBC na miesta explózií sa dostavili špecialisti z Madridu, aby v súčinnosti so Scotland Yardom rozanalyzovali útoky. Do Veľkej Británie bola vypravená aj skupina americkej CIA, ktorá sa bude tiež spolupodieľať na vyšetrovaní a pátraní po podozrivých osobách. Podľa nepotvrdených zdrojov prebieha vo Veľkej Británii veľká štábna operácia všetkých bezpečnostných zložiek. Služba odpočúvania a Vládne komunikačné veliteľstvo (GCHQ) analyzuje nahrávky rozhovorov spred a po uskutočnení útokov. Všetky sily kontrarozviedky MI5 sa sústredili na vypátranie a zadržanie strojcov útoku, zatiaľ čo rozviedna služba MI6 uskutočňuje konzultácie v ostatných krajinách sveta.

Podľa bezpečnostných expertov realizácia útokov v mnohých aspektoch zodpovedá vzorke útokov Al-Kájdy uskutočnených počas obdobia 18 – 24 mesiacov. K útoku boli využití samovražední atentátnici, ktorí niesli výbušné zariadenia, každé o hmotnosti najmenej štyroch kilogramov v TNT ekvivalente. Nepotvrdilo sa použitie rádiovej iniciácie rozbušky prostredníctvom mobilného aparátu. Z operačného hľadiska uvedené skutočnosti môžu napovedať o súčasných kapacitách teroristov – schopnosti uskutočniť koordinovaný teroristický útok v čase do 18 hodín.

Londýn predstavuje primárny cieľ teroristov predovšetkým z dôvodu účasti Veľkej Británie v ozbrojených konfliktoch (Afganistan, Irak) a strategického spojenectva s USA. Z dlhodobého pohľadu teda boli útoky na Londýn vysoko pravdepodobné.

Obzvlášť znepokojujúcou skutočnosťou je spôsob vykonania teroristických útokov. Podľa amerických zdrojov nemala Veľká Británia žiadne poznatky, ktoré by napovedali o príprave teroristických útokov. Tieto skutočnosti svedčia o vysokej profesionalite a precíznosti strojcov, ktorí museli konať v podmienkach prísneho utajenia, využívajúc kontakty s vonkajším svetom.

Podľa nemenovaného zdroja Spoločnosti pre strednú a východnú Európu, teroristi dokázali oklamať predovšetkým kontrarozviednu službu MI5 považovanú za jednu z najlepších na európskom kontinente. Len v júni po skončení volieb britské ministerstvo vnútra znížilo stupeň bezpečnostného ohrozenia zo stupňa „vysoký“ na stupeň „značný“. „Avšak, ani zotrvanie na stupni „vysoký“ by s najväčšou pravdepodobnosťou nezabránilo teroristom v uskutočnení útokov“ uviedol zdroj.

Podľa nepotvrdeného zdroja sa v nedávnej minulosti vo Veľkej Británii uskutočnila rozprava medzi duchovnými klerikmi a moslimskou populáciou o tom, kto uskutoční prípadné útoky. Rezidentní militanti navrhovali uskutočniť útoky vo vnútri Spojeného kráľovstva, avšak klerici boli proti tomuto návrhu. Hlavným dôvodom nesúhlasu mala byť skutočnosť, že pokiaľ sú rezidentmi Veľkej Británie (majú britské občianstvo, pasy a poistenie), sú z pohľadu viery napomáhatelia nepriateľa, a preto nimi uskutočnené útoky predovšetkým z pohľadu džihádu nesplnia svoje poslanie. Radikálni klerici navrhli povolať k uskutočneniu takýchto útokov príslušníkov iných krajín. Ich návrh vyvolal ostré reakcie militantov, čo malo prispieť ku konečnému rozhodnutiu povolať k vykonaniu operácie tajnú bunku Al-Kájdy v Londýne.

V prípade, že skutočne ide o dielo Al-Kájdy, je veľmi pravdepodobné, že jeho vykonaním bol poverený operačný veliteľ Al-Kájdy, ktorý pricestoval do Londýna, kde v spolupráci so sympatizantmi uskutočnil útok. Podobným spôsobom zabezpečila operačná štruktúra Al-Kájdy útoky na World Trade Center, Severnú Afriku, Manilu a Madrid.

Londýn je už dlhodobo považovaný za mozog a tréningovú základňu Al-Kájdy v Európe. Prispieva k tomu predovšetkým značná rozmanitosť etnických a náboženských komunít, ktoré sú náborovou základňou teroristov. Z tohto pohľadu patria medzi najrizikovejšie osoby severoafrického, pakistanského, kašmírskeho a arabského pôvodu. Navyše sa na území Veľkej Británie pohybuje niekoľko teroristov z Kaukazu ako napríklad Ahmed Zakajev – bývalý tajomník čečenského exprezidenta Aslana Maschadova, ktorý požíva imunitu britskej vlády pred vydaním Moskve.

Podľa nemenovaného vysokého policajného predstaviteľa, pôsobí na území Londýna až 3000 ľudí narodených a žijúcich vo Veľkej Británii, ktorí prešli výcvikovými tábormi Al-Kájdy. Z tohto dôvodu sa predstavitelia bezpečnostných zložiek prikláňajú k názoru, že za útokmi stoja najmä občania Veľkej Británie vycvičení v týchto táboroch, resp. iní rezidenti vycvičení v takýchto zariadeniach.

Hoci počas protiteroristickej kampane európskeho spoločenstva utrpela Al-Kájda významné straty predovšetkým v náborovej a riadiacej oblasti, Veľká Británia sa aj naďalej stávala najviac vyhľadávaným cieľom extrémisticky naladených jedincov a skupín. I napriek skutočnosti, že kľúčové bunky Al-Kájdy v Európe boli po madridských udalostiach citeľne oslabené, posledné okolnosti útoku môžu znamenať návrat džihádistov na európsku scénu.

Záver

Napriek stratám, ktoré utrpela Al-Kájda v podobe odstránenia niekoľkých vedúcich osobností, za obdobie posledných troch rokov zostáva táto organizácia naďalej schopná uskutočniť efektívny a sofistikovaný útok vo všetkých krajinách Západu. Obzvlášť závažnou sa v tomto smere javí skutočnosť, že útoky sa teroristom podarilo realizovať v metropole s najsilnejším kontrarozviednym režimom v Európe.

Využitie samovražedných atentátnikov tak v prípade Madridu ako aj Londýna môže byť vzhľadom na ich vysokú efektivitu predzvesťou šírenia útokov typu „kamikadze“ (označovaných aj ako „palestínsky model“) v priestore členských štátov EÚ.

Primárnym cieľom teroristických útokov Al-Kájdy sú aj naďalej občania inkriminovaných štátov, avšak čoraz častejšie sú útoky zosnované tak, aby ich sekundárny dopad spôsoboval cieľovým krajinám citeľné straty ekonomickej povahy.