Polarizácia ukrajinskej spoločnosti je v dnešných dňoch nielen evidentná, ale má aj ďalekosiahle dôsledky pre stabilitu štátu a jej ďalšie perspektívy. Jednou z tendencií, v rámci ktorých sa tento fakt stáva osobitne markantným, sú aktivity smerujúce proti územnej celistvosti Ukrajiny, ktoré vyvíjajú skupiny na oboch stranách pomyselných (i skutočných) barikád. Článok preto rozdelíme do dvoch častí, z ktorých každá odráža odstredivé tendencie v príslušných častiach jazykovo, kultúrne a politicky rozdelenej krajiny.

Separatizmus na západe

Pred pár dňami mnohých šokovala správa, že Ľvov vyhlásil politickú nezávislosť na Kyjeve (1). Išlo však o deklaráciu fakticky existujúceho stavu, ktorý vo Ľvove a na západnej Ukrajine zakonzervovali nepokoje, trvajúce už niekoľko mesiacov. Oblastné rady zo západných oblastí Ukrajiny boli pred krízou obsadené zväčša výhradne zástupcami opozície a vládna Strana regiónov v nich mala funkciu soľného stĺpu. Keď sa situácia koncom januára vyhrotila, boli sme svedkami toho, že sa mnohí poslanci zo Strany regiónov vzdávali svojich „straníckych knižiek“, aby unikli pred perzekúciami zo strany miestnych opozičných štruktúr. Strana regiónov sa na západe krajiny buď sama rozpustila, alebo boli jej poslanci prinútení vystúpiť z jej radov (2). V Ternopolskej, Ľvovskej a Ivano-franskovskej oblasti má v miestnych zhromaždeniach veľké zastúpenie neofašistická CZ Sloboda. Poväčšine aktivisti a sympatizanti tento strany obsadili miestne oblastné administrácie (3) a vyhlásili tam separatistickú tzv. Ľudovú radu (4). Poslanci komunistickej strany a Strany regiónov boli postavení mimo zákona (5), keďže ich orgány fungujú výlučne na báze opozičných štruktúr. Takmer súčasne so svojim vznikom si tieto odštiepenecké orgány vytvárajú vlastné bezpečnostné zložky, ktoré majú dohliadať nad verejným poriadkom. Spomínané zložky sa vytvárajú z radov občanov a príslušníkov bezpečnostných zložiek, ktoré prebehli na druhú stranu. V politickom chaose, ktorý Ukrajinu zachvátil, dostali oddiely ozbrojencov pod svoju kontrolu aj bezpečnostné zložky centra, ktoré sú nefunkčné (6). Schopnosť Kyjeva pôsobiť v týchto regiónoch je obmedzená až žiadna (7). Vytvára sa tu tiež akási bezpečná zóna pre demonštrantov z Kyjeva, pretože tieto povstalecké regióny poskytujú podporu extrémistom z majdanu. V oblasti ľudských zdrojov je podpora dôležitá preto, že sa odtiaľto presúvajú do Kyjeva bojovníci, ktorí hádžu zápalné fľaše (8) a strieľajú na bezpečnostné zložky (9). Nezainteresovaný Slovák sa sám seba pýta, ako je to možné, že môžu títo ľudia zotrvať na majdane tak dlho. Pravdou je, že sú regióny západnej Ukrajiny oproti východu pomerne chudobné a sužuje ich veľká nezamestnanosť. Mnohí mladí ľudia zo západnej Ukrajiny emigrujú za prácou do zahraničia alebo si nachádzajú prácu na východe Ukrajiny (v Donecku, Lugansku a inde). Mnohí z nich sú však takpovediac bez záväzkov, čo im umožňuje odcestovať do Kyjeva a zúčastňovať sa na pomyselných bojoch za slobodu, a to najmä vtedy, ak je účasť nejakou formou kompenzovaná. Nezanedbateľná je kompenzácia vo forme humanitárnej pomoci miestne nemocnice poskytujú pomoc ľuďom, ktorí boli zranení v boji so zložkami centra (10); mnohí sa totiž boja, že by si pre nich došli policajti v prípade liečby v kyjevskej nemocnici (11). Veľa krajín EÚ, sa chystá poskytnúť zdravotnú pomoc (12) a nezištne do zdravotníckych zariadení posiela lieky a zdravotnícky materiál (13). Ďalšou formou je kompenzácia vo forme  finančnej pomoci. Zaujímavou správou, ktorá pred pár dňami rezonovala v médiách, je to, že miestne daňové subjekty odmietli platiť odvody na daniach (14) do centrálneho rozpočtu, pretože nechcú podporovať vládu Janukoviča a jeho hrdlorezov, ktorí bojujú proti demonštrantom. Teda povinné odvody zostávajú v oblastiach a finančné prostriedky môžu byť použité na podporu protestných aktivít a nepokojov. Najpriemyselnejšou časťou Ukrajiny je pritom práve juhovýchod, odkiaľ prichádzajú najväčšie príjmy do štátneho rozpočtu. Ako sme už spomínali, ukrajinský západ trpí veľkou nezamestnanosťou a relatívne priškrtenou hospodárskou činnosťou. Z toho možno vyvodiť záver, že východné regióny Ukrajiny museli roky finančne dotovať straty západu a v súčasnosti živia celý štát. Na západe sa vytvorila akási partizánska republika, ktorej úlohou je zvrhnúť dnešnú moc, aby si jej štruktúry našli miesto v budúcom mocenskom usporiadaní. CZ Sloboda je neofašistickou, ultrapravicovou stranou a čo do cieľov deklaruje ako prostriedok politického boja socialisticko-nacionalistickú revolúciu v duchu ideálov Ukrajinskej povstaleckej armády (15). Dnes vidíme napĺňanie jej cieľov, o ktorých vypovedajú vyhlásenia zo začiatku roku 2011, že v boji proti režimu Jukoviča pomôže iba revolúcia (16). Ako povedal sám Ťahnibok, cieľom Slobody sú parlamentné voľby, ale netreba zabúdať, že existuje aj iná cesta, a to cesta sociálno-nacionalistickej revolúcie (17).  Parciálny cieľ zvrhnutia štátnej moci, ktorý leží na ceste k nastoleniu Slobodou preferovaného zriadenia, sa podaril. V dôsledku tlaku ulice bol prezident Janukovič odvolaný zo svojho postu (18). Nová moc, ktorá vzišla z ulice, má problém s extrémistami, ktorí ovládajú Kyjev a odmieta ju poslúchať a odzbrojiť sa (19). Profiluje sa samostatná živelná politická sila, radikáli pochádzajúci zo západnej Ukrajiny, ktorí sú mimo kontroly opozície. Zrejme sa budú aj naďalej dožadovať rôznych politických ústupkov skrz ozbrojené násilie.  Na Ukrajine sa tak môže napĺňať líbyjský scenár, kde centrálna vláda nemá pod kontrolou časti krajiny ovládané ozbrojenými bandami, ktoré nie sú ochotné zložiť zbrane odvtedy, čo počas štátneho prevratu zavraždili Kaddáfiho (20).

Separatizmus na východe

Na východe Ukrajiny bol až donedávna relatívny pokoj. Aj tu sa však naštartovali určité procesy, ktoré majú potenciál trhať Ukrajinu na kusy. V oblastných radách na ukrajinskom juhovýchode dominuje Strana regiónov spolu s komunistickou stranou, čo sú politické subjekty, ktoré majú pevné pozície vďaka zatiaľ stabilnému elektorátu. Na centrálnej úrovni poslanci Strany regiónov hromadne opúšťajú stranu – za jediný deň ich bolo takmer 30 (21) a rozpad strany naďalej pokračuje. V súčasnosti je už v menšine a jej poslanci sa k udalostiam stavajú viac-menej pasívne (22).  Na juhovýchode zatiaľ nemajú okrem minoritných strán konkurenciu. V roku 2012 bol poslancami vtedajšej väčšiny Strany regiónov a Komunistickej strany Ukrajiny prijatý jazykový zákon, ktorý garantoval tu žijúcej ruskojazyčnej väčšine právo takmer bez obmedzení využívať ruský jazyk vo verejnej a súkromnej sfére (23). Nie že by tu ukrajinčina mala silné pozície, bol to akýsi populárny ťah, ako si získať voličov na svoju stranu. Keď sa začala situácia v Kyjeve vyostrovať, na juhovýchode bola celkom opačná situácia, než na západe. Západné regionálne administrácie boli masovo obsadzované opozične ladenými demonštrantami, na východe sa vytvárala domobrana a milície pozostávajúce z robotníkov tovární, kozákov a veteránov, ktorých úlohou bolo dozerať na verejný poriadok a ochraňovať budovy orgánov štátnej správy (24). Miestne politické špičky nechali betónovými zábranami zatarasiť vchody do budov, priklincovať okná a v Donecku dali dokonca zavariť vchodovú bránu plátmi ocele (25). Pred budovami hliadkuje a stanuje domobrana. Ľudia to zdôvodňujú ako ochranu proti takým nájazdom extrémistov, aké sa dejú v západnej časti krajiny. Objavujú sa aj útoky voči opozičným silám. V Nikolajeve napríklad neznáme osoby napadli poslanca za UDAR (26). Na Kryme iniciovali proces zákazu CZ Sloboda (27). Ako sa situácia vyhrocuje, začínajú sa aj na východe objavovať nálady smerujúce proti celistvosti Ukrajiny. Objavujú sa hlasy zo Strany regiónov (napríklad Kolesničenko (28)(29)) a aj z Komunistickej stany (30), že je potrebné Ukrajinu federalizovať, aby sa ustálila situácia. Opoziční politici takéto výzvy označili za separatizmus a vyzvali SBU predmetné vyhlásenia prešetriť (31). Niektorí na Ukrajine začínajú chápať, že sa odpovede centra nedočkajú. Jedným z nich je charkovský guvernér Michail Dobkin. Ten pred pár dňami vyzval dohodnúť sa na federalizácii krajiny s využitím inštitútu referenda (32), teda podniknúť nejaké kroky, ktorými by sa dohodlo na federalizácii obídením centra. Už v tomto smere podnikol aj určité kroky. Zvolal poslancov všetkých úrovní z východnej Ukrajiny na schôdzu do Charkova (33). Niečo podobné sa už stalo pred vyše 20 rokmi v Moldavsku, keď sa poslanci zo všetkých úrovní z východných okresov Moldavskej sovietskej socialistickej republiky zišli na zasadnutí, na ktorom odsúhlasili vytvorenie dodnes existujúcej Podnesterskej moldavskej republiky (34). Formálne tento krok zdôvodnili neznášanlivou etnickou politikou vtedajšieho moldavského vedenia. Na východe a juhu Ukrajiny sa obyvateľstvo cíti byť v ohrození, pretože sa na západe dostávajú k moci rôzne odiózne elementy, ktoré majú veľmi nepriateľský postoj voči ruskojazyčnému obyvateľstvu. Tieto sily sa snažia predrať do centra moci aj neštandardnými prostriedkami (prevrat, revolúcia, nanútenie sa do vysokých štátnych funkcií), teda separatizmus na východe je pre miestne politické špičky akousi formou únikovej stratégie. Znepokojenie vyvoláva aj fakt, že sa predstavitelia krajne pravicových zoskupení dostanú do kľúčových pozícií ministerstva vnútra (35).  Výsledkom zjazdu bolo, že takmer štyritisíc poslancov (36) z ukrajinského juhovýchodu bolo preberalo na seba moc v plnom rozsahu až do doby, kým s nezabezpečí ústavný poriadok v Kyjeve. Rozhodnutie bolo zdôvodnené tým, že Najvyššia rada Ukrajiny funguje v podmienkach teroru (37), čo robí rozhodnutia ukrajinského parlamentu pochybnými v otázkach ich legitímnosti, dobrovoľnosti a zákonnosti. Do obnovy zákonnosti a zabezpečenia normálnych podmienok práce orgány miestnej samosprávy sa Najvyššia rada republiky Krym a Sevastopoľská mestská rada rozhodli zobrať na seba zodpovednosť v plnom rozsahu v regiónoch juhovýchodných oblastí Ukrajiny a tiež na území Krymu a Sevastopoľa (38). Krym sa  už v súvislosti so separatizmom niekoľkokrát skloňoval. V médiách kolujú rôzne informácie od výziev miestnych poslancov (väčšinou ide o poslancov Strany regiónov) na secesiu od Ukrajiny (39) cez volanie k Rusku, ktoré by malo byť garantom autonómie Krymu (40) až po rozšírenie autonómie od centra (41). Vyzerá to tak, že sa to na východe začne práve Krymom začne. Podľa zdrojov z SBU vedú niektorí ukrajinskí politici rozhovory s predstaviteľmi zo zahraničia o rozdelení krajiny (42). Prvým varovným signálom je rozpad Strany regiónov v centre. Ak nebude existovať dostatočná reprezentácia ukrajinského juhovýchodu v Kyjeve, môže to gradovať separatistické nálady. Nehovoriac o tom, že ak sa začne Strana regiónov rozpadať v regiónoch, z ktorých vyšla, môžu sa dostať k moci malé minoritné strany, ktoré sú vo svojich požiadavkách na integráciu na východ oveľa radikálnejšie, ako centrálna Strana regiónov.

Záver

Je evidentné, že jediné východisko pre Ukrajinu, ktoré by rešpektovalo jej územnú celistvosť, je vytvorenie vlády národného porozumenia. V opačnom prípade hrozí, že prevážia odstredivé sily buď na východe alebo na západe krajiny, čo závisí od toho, aké sily prevážia v centre. Tým by sa Ukrajina vydala na cestu, na ktorej je dnes Moldavsko a Podnestersko. Tá by viedla k takej forme fungovania, keď centrum nemá dosah na určité regióny, ktoré si žijú nezávisle svojim životom. Je zrejmé, že federalizácia krajiny resp. odovzdanie určitých právomocí z centra do regiónov by krajine pomohlo zotaviť sa a vyjsť z bludného kruhu politického chaosu, ktorý sa objavuje periodicky ako kométa na oblohe. Kameňom úrazu je rozdielnosť predstáv geopolitického smerovania na západe a východe krajiny. Z tohto ohľadu by bol pre Ukrajinu dobrým scenár, uplatnený v prípade Dánska a Grónska (43).  V roku 1973 vstúpilo spolu s Dánskom do Európskeho hospodárskeho spoločenstva aj Grónsko, no kvôli sporom o reguláciu rybolovu Európske spoločenstvo opustilo. Vytvorenie dvoch colných zón na Ukrajine by pomohlo vyriešiť geopolitický rébus – jedna krajina a dve colné zóny. Západ by vytvoril zónu voľného obchodu s EÚ a východ by spolupracoval s Colnou úniou Ruska, Bieloruska a Kazachstanu. Ukrajinskí a svetoví politici musia nájsť riešenie, ktoré vytrhne Ukrajinu z nekonečného bludného kruhu politickej nestability.